Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-3531-2017.pdf
PDF · 79.85 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Er/3531/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávnenej Union zdravotnej poisťovne, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, proti povinnému K. U., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom D. P. XX/XX, XXX XX D.X. C. S., vedenej na Exekútorskom úrade u súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, so sídlom Longobardská 27, 851 10 Bratislava, o vymoženie 1.352,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e ,
II. priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi trovy exekúcie vo výške 51,71 Eur, III. zaväzuje povinného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 18.05.2017 poveril Okresný súd Košice - okolie súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2017. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov oprávnenej č. k. XXXXXXXXXX zo dňa 06.08.2015.
2. Dňa 31.08.2017 bol Okresnému súdu Košice - okolie prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie zo dňa 01.08.2017, ktorý oprávnená odôvodnila tým, že v priebehu exekučného konania z vlastného podnetu zrušila výkaz nedoplatkov, ktorý je v danej veci exekučným titulom, a to na základe skutočnosti, že povinný bol zamestnaný a poistený v zahraničí. Oprávnená zároveň poukázala na skutočnosť, že v danej veci postupovala zákonným spôsobom a navrhla, aby bol k úhrade trov exekúcie zaviazaný povinný, nakoľko povinný si nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z § 17a a nasl. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Vzhľadom na uvedené, súd, majúc za preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, predmetnú exekúciu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
14. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
15. Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
17. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
18. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
21. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil vo výške 68,64 Eur a ktoré špecifikovala nasledovným spôsobom:
1.) Paušálna odmena v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky · minimálna odmena.................................................................................33,19 Eur 2.) Náhrada hotových výdavkov · poštovné náklady.....................................................................................1,55 Eur · poplatky za elektronickú súčinnosť.........................................................0,45 Eur · náhrada za administratívny materiál........................................................7,90 Eur · archivácia...............................................................................................14,11 Eur DPH 20 %................................................................................................................11,44 Eur Celkom spolu...........................................................................................................68,64 Eur
22. Súdny exekútor vykonal v rámci predmetnej exekúcie minimálne jeden úkon podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie), preto mu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky patrí odmena v minimálnej výške, teda vo výške 33,19 Eur. Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 vyhlášky v uplatnenej výške 33,19 Eur.
23. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov vo výške 1,55 Eur, náhradu poplatkov za elektronickú súčinnosť vo výške 0,445 Eur, náhradu nákladov za administratívny materiál vo výške 7,90 Eur a náhradu za archiváciu vo výške 14,11 Eur. Opodstatnenosť a účelnosť uplatnených poštových nákladov mal súd na základe príslušného spisového materiálu založených v súdnom spise, za preukázané v uplatnenej výške, t.j. vo výške 1,55 Eur. Pokiaľ ide o náhradu administratívnych nákladov, súd, vychádzajúc z dôvodovej správy k ustanoveniu § 25 vyhlášky, v zmysle ktorej je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, avšak tieto nie sú totožné s administratívnymi nákladmi, považoval tieto za účelne vynaložené na vymáhanie pohľadávky oprávneného. Tieto hotové výdavky, ktoré sú spojené s vedením spisu, a teda sú priamo súčasťou spisu súdneho exekútora, nie sú súčasťou administratívnych prác tak, ako to má na mysli ustanovenie § 25 vyhlášky, t.j. nie sú ani súčasťou odmeny. Vychádzajúc z uvedeného, majúc uvedené náklady za preukázateľne vynaložené, súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu administratívnych nákladov v uplatnenej výške, t.j. vo výške 7,90 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu poplatkov za elektronickú súčinnosť s bankami DI spolu vo výške 0,45 Eur. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu nákladov spojených s archiváciou spisu, nakoľko tieto výdavky nesúvisia s predmetnou exekúciou, ale ide o výdavky exekútorského úradu ako takého. Archivácia je úkonom, ktorý nesúvisí s vymáhanou pohľadávkou, je to povinnosť súdneho exekútora, ktorá mu je daná ustanoveniami § 209 až § 211 Exekučného poriadku, a teda prípadné náklady na takúto archiváciu nemožno zaradiť pod pojem trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku, pretože so samotným vymáhaním nároku nesúvisia. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov celkom sumu vo výške 9,90 Eur.
24. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 51,71 Eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 8,62 Eur (20 % zo sumy 43,09 Eur).
25. Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Iba výnimočne, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), môže súd zaviazať k náhrade trov exekúcie i oprávneného, a rovnako v prípade, že je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku), alebo bol na majetok povinného vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku), znáša trovy exekúcie oprávnený.
26. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku ustanovuje, že náklady zahŕňajúce odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času súdneho exekútora, uhrádza povinný. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd len výnimočne, za podmienok ustanovených v § 203 Exekučného poriadku, uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku
umožňuje súdu prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej výdavky súdneho exekútora uhrádza povinný. Podmienkou takéhoto postupu je nemajetnosť povinného alebo určitá forma procesného zavinenia oprávneného, ktorá znamená také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V predmetnej veci nebol splnený žiadny z týchto zákonných predpokladov, a teda nebol splnený dôvod pre použitie uvedenej výnimky. Oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, vydaných v dôsledku skutočnosti, že povinný si voči oprávnenej nesplnil oznamovaciu povinnosť uloženú mu zákonom, preto procesné zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie z dôvodu zrušenia rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, po začatí exekúcie, neprichádza do úvahy. Na tomto základe súd uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie povinnému.
27. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 51,71 Eur a na ich úhradu zaviazal povinného.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.