Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/133/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Š. A., U.. XX.XX.XXXX, R. E. XXX, M., o zaplatenie 586,39 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 240,39 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k zaplateniu sumy 586,- eur a k náhrade trov konania. V žalobe tvrdil, že dňa 03.03.2009 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 346,- eur, t.j. spolu vo výške 696,- eur, a to v 12 mesačných splátkach po 58,- eur počnúc dňom 12.04.2009. Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, stratil výhodu splátok a dňa 17.07.2009 sa stal celý jeho dlh splatným. Žalovaný ku dňu podania trestného oznámenia (viď nižšie) neuhradil žalobcovi ani jednu splátku, pričom v trestnom konaní začatom na základe trestného oznámenia žalobcu Okresný súd Dunajská Streda právoplatným rozsudkom sp. zn. 3T/89/2010 zo dňa 19.05.2010 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie.

2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 03.01.2018. Žalovaný sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 C.s.p., § 297 C.s.p., rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote a strany sporu, ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

4. Súd sa oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a trestným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/89/2010 a zistil tento skutkový a právny stav veci: Dňa 03.03.2009 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver

vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 346,- eur, t.j. spolu vo výške 696,- eur, a to v 12 mesačných splátkach po 58,- eur počnúc dňom 13.04.2009. V zmluve bol vyznačený účel poskytnutia úveru: na účel zamestnania. Žalovaný splátky úveru riadne a včas nesplácal, v dôsledku čoho mal podľa tvrdenia žalobcu stratiť výhodu splátok a dňa 17.07.2009 sa mal celý jeho dlh stať splatným. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný ku dňu podania trestného oznámenia neuhradil žiadnu splátku. V trestnom konaní začatom na základe trestného oznámenia žalobcu Okresný súd Dunajská Streda právoplatným rozsudkom č.k. 3T/89/2010 zo dňa 19.05.2010 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obch. zák.“). Táto zmluva patrí v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaný však uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa ust. § 4 ods. 3 druhý odsek zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ust. § 52 ods. 1 (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 369 Obch. zák. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca a žalovaný platne uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, pričom žalovaný nekonal pri predmetnej zmluve v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. V zmluve síce bolo zaškrtnuté „zamestnanie“ ako účel poskytnutia úveru, avšak žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol preveril objektívne skutočnosti rozhodujúce pre určenie, že úver skutočne mal byť (resp. mohol byť) poskytnutý na výkon zamestnania. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka pritom ťaží toho, kto by túto skutočnosť v konaní tvrdil. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto zamestnaním uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu - poskytnutie úveru „na výkon zamestnania“ v spojení s nedostatkom aktivity žalobcu v uvedenom smere a so zistením súdu v trestnom spise sp. zn. 3T/89/2010 na strane 38 (správa SP), že žalovaný v rozhodnom období nebol ani SZČO, ani zamestnanec, má preto taký následok, ako keby nebol v zmluve účel úveru vymedzený vôbec. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj na to, že v zmysle § 2 písm. a) neskoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. sa už na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom len tá fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, čo je u žalovaného nepochybne dané, súd považoval akékoľvek iné dokazovanie ohľadne prípadného účelu použitia peňazí, ktorý by mal týkať „zamestnania“ spotrebiteľa za nadbytočné a neefektívne, a preto k nemu ani nepristúpil.

7. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o „poplatok“, ktorého tretinu podľa tvrdenia žalobcu (2. strana žaloby) predstavovali úroky a zvyšné dve tretiny náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa, zmluva z 03.03.2009 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Žalovaný tvrdenia žalobcu v žalobe po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke v súdnom konaní (spore) nesporoval a nenamietal, pričom zo žaloby jednoznačne vyplýva, že do podania trestného oznámenia 30.09.2009 žalovaný neuhradil ani jednu splátku poskytnutého úveru. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obsahom úverovej zmluvy je okrem iného aj dohodnutá výška „poplatku“ 346,- eur. Podľa vyjadrenia žalobcu mali tvoriť tretinu tohto poplatku úroky a zvyšné dve tretiny náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podľa názoru súdu, zo zahrnutia úrokov a nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere do jedného poplatku, zo spôsobu ich výpočtu (zlomkom zo sumy tohto poplatku), ako aj zo spôsobu ich splácania (postupne v splátkach poplatku), je zrejmé, že medzi účelom úroku a náhrady nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere nie je žiadny

podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu sledujú účel pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu zisk za uzavretie úverovej zmluvy a prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to potom treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, a teda ako na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou cca 98 % z istiny. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že úver bol poskytnutý v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (uzn. NS SR sp. zn. 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozh. sp. zn. 5Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke (podobne aj pri predmetnom spotrebiteľskom úvere) koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba (odmena) 98 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer 100 %-né zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne dostupných údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (do 4 % ročne). Tak vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v predmetnej sporovej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka (12 splátok) v marci 2009 činil úrok 6,35 % p.a., t.j. úroky dohodnuté v tomto prípade značne presiahli mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 neplatná (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

8. Vyhodnotením dojednania o „poplatku“ vo výške 346,- eur ako neplatného dojednania o odmene (odplate) za uzavretie úverovej zmluvy a prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi dochádza k situácii, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere tak úplne absentuje dojednanie o akejkoľvek úrokovej sadzbe. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve teda má za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu, poplatok) z poskytnutého úveru. Súd preto dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že predmetná zmluva neobsahuje ani ďalšie náležitosti určené citovaným ustanovením § 4 ods. 2 g), i), j a k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná úverová zmluva pritom vôbec neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to presne vymedzenú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 6 odôvodnenia tohto rozsudku.

9. Pre absenciu uvedených, povinných obsahových náležitostí zmluvy (aj čo len jednej), je potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať za úver bez poplatkov a bez úrokov v súlade s cit. ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Vzhľadom k tomu by mal žalobca právo len na zaplatenie istiny úveru, resp. vrátenie sumy poskytnutého spotrebiteľského úveru (poskytnutý úver = 350,- eur). Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný neuhradil žiadne splátky úveru do podania trestného oznámenia 30.09.2009, pričom však z výšky žalovanej sumy 586,39 eur sa dá vyvodiť záver, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje neuhradený zostatok svojej pohľadávky ku dňu podania žaloby. Čo sa týka vykonávania úhrad do podania žaloby, v súlade s vyššie uvedeným záverom súdu, ako aj s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa mohli tieto úhrady započítať výlučne len na istinu úveru, čo znamená, že z celkovej sumy istiny úveru bolo potrebné odrátať (v tomto konaní neuplatnenú) sumu 109,61 eur (696 - 586,39) a tak bolo možné žalobcovi priznať iba rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 350,- eur a sumou 109,61 eur, teda sumu 240,39 eur, čo sa aj stalo výrokom I tohto rozsudku. Na tomto mieste je tiež potrebné zdôrazniť, že súd v tomto konaní nebol v

súlade s § 193 viazaný výškou škody, ktorá je obsiahnutá v skutkovej vete trestného rozkazu a bol oprávnený sám sa vysporiadať s týmto nárokom v predmetnom konaní. Súd bol podľa tohto ustanovenia všeobecne viazaný len tým, že v zmysle právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu bol spáchaný trestný čin a tým, kto ho spáchal. Na základe uvedeného preto súd žalobe vyhovel len čiastočne (v rozsahu výroku I) a žalobcovi priznal zvyšok nesplatenej istiny úveru v sume 240,39 eur. Súd v časti prevyšujúcej rozsah nároku priznaného vo výroku I žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol (výrok II).

10. Z uvedených dôvodov sa súd zdržal postupu popísaného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia a rozhodol tak, ako to vyplýva z odseku 8 odôvodnenia rozsudku.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal nárok na náhradu pomernej časti trov konania podľa jeho väčšieho úspechu vo veci v porovnaní so žalobcom, avšak nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).