Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_11S-115-2017.pdf
PDF · 160.92 KB
No categories available
11S/115/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: DREVOIMPORT, s.r.o., IČO: 44 782 179, so sídlom Kolačno 2, právne zastúpenému: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Ivánska cesta 30/8 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101636480/2017 zo dňa 26. júla 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101636480/2017 zo dňa 26.07.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 100410423/2017 zo dňa 07.03.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 100410423/2017 zo dňa 07.03.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 76.002,24 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013, pričom znížil žalobcom nárokovaný odpočet zo sumy 91.236,43 eur na sumu 15.234,91 eur. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného ako i prvostupňového orgánu žalobca namietal z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c/ až g/ SSP.
2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že v mesiaci august 2013 si okrem iného uplatnil odpočítanie DPH z faktúr č. 369/2013 až 420/2013 od dodávateľa YENISEI s.r.o. za dodávky kryštálového cukru (597,12 ton), pričom DPH predstavuje spolu sumu 76.002,24 eur, ktorá suma v dôsledku neuznania práva odpočítať DPH predstavuje určený rozdiel na DPH. Dodávateľ žalobcu - YENISEI s.r.o. tovar nadobudol od subdodávateľa SATIS-SK s.r.o. a uvedený tovar žalobca následne dodal svojmu odberateľovi NO LIMIT FOOD LTD (Anglicko), ktorý ho predal maďarským spoločnostiam. Priama preprava tovaru sa uskutočnila zo Slovenska do Maďarska v rámci trojstranného obchodu. Tovar bol skladovaný v skladoch v Hornej Potôni alebo v Nových Zámkoch. Správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že nebol hodnoverne preukázaný skutočný pôvod tovaru, jeho existencia v deklarovaných množstvách a ani fyzický pohyb v reťazci tuzemských a zahraničných spoločností, jediným cieľom deklarovaných plnení bolo získanie daňovej výhody, došlo k zneužitiu práva v oblasti DPH, plnenia majú čisto umelý charakter. Správne orgány preto z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH neuznali právo na uplatnený odpočet DPH žalobcovi, s čím žalobca nesúhlasí. Žalobca namietal,
že predložil správcovi dane všetky potrebné dôkazy o realizácii obchodu a zároveň mu poskytol aj fotodokumentáciu z nakládky a výkladky kamiónov, čo uviedol aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a napriek tomu správne orgány konštatovali, že fotodokumentáciu nepredložil, žalovaný ho nevyzval na predloženie tohto dôkazu, ak sa v spise prvostupňového orgánu nenachádzal. Žalobca uviedol, že tí istí kontrolóri správcu dane vykonávali daňovú kontrolu i za mesiac júl 2013 a a im odovzdal USB Hard disk, s predmetnou fotodokumentáciou. Uvedený dôkaz však správca dane a žalovaný nevyhodnotili. Žalobca ďalej namietal i nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede p. W. Y. - majiteľa skladov v Hornej Potôni, pričom poukázal na jeho pôvodnú výpoveď v roku 2014. V následnej výpovedi v roku 2016 si svedok už veľa vecí nepamätal, vypovedal rozporne i z dôvodu jeho ochorenia - sklerózy, ktorú skutočnosť správca dane nezohľadnil, nežiadal napr. lekárske potvrdenie. Žalobca si podľa jeho názoru splnil všetky svoje povinnosti, predložil potrebné dôkazy, navrhol vykonanie ďalších dôkazov a dodávateľská spoločnosť potvrdila dodanie tovaru, tiež subdodávateľ potvrdil dodanie tovaru jeho dodávateľom, preukázal skladovanie tovaru ako i jeho prepravu. Pokiaľ údaje na niektorých CMR z dôvodu posunu prepravy o deň až dva nekorešpondujú s údajmi o pohybe vozidiel získaných z NDS poukázal na to, že je tak z dôvodu, ak sa napr. nakládka uskutočnila v piatok, prípadne následne v sobotu a v nedeľu, majú kamióny obmedzený pohyb.
2.1. Žalobca v žalobe namietal záver správnych orgánov, že došlo k zneužitiu práva na odpočet DPH či k podvodnému konaniu. Poukázal na to, že o takomto konaní nemal a ani nemohol mať vedomosť, že ide iba o domnienky správnych orgánov, ktoré neboli v konaní preukázané. Vedomosť žalobcu nebola v konaní preukázaná a žalovaný i napriek tomu, že žalobca už v odvolaní poukazoval na relevantnú judikatúru ESD sa touto skutočnosťou nezaoberal. Tvrdil, že nemá možnosť ovplyvňovať a zasahovať do interných záležitostí jeho priamych dodávateľov a odberateľov a už vôbec nie do záležitostí subdodávateľov, subodberateľov, prípadne prepravcov. Poukázal pritom na relevantnú judikatúru ESD, NS SR i NSS ČR.
2.2. Žalobca ďalej namietal porušenie jeho procesných práv v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku z dôvodu, že nebol upovedomený o výsluchu svedkov. Stalo sa tak viackrát v rámci dožiadaní a miestnych zisťovaní, napr. pri vypočúvaní p. M. dňa 23.01.2014, p. Kuzmu dňa 02.04.2014, p. A. dňa 20.01.2014, p. U. a pod. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/86/2013, z ktorého citoval.
2.3. Žalobca ďalej namietal, že správca dane sa v rozhodnutí nevyporiadal s právnym názorom žalovaného vysloveným v rozhodnutí, ktorým bolo zrušené prvé rozhodnutie správcu dane, namietal, že rozpory vo svedeckých výpovediach a v skladovaní tovaru žalobca uviedol na pravú mieru už v doplnení odvolania zo dňa 10.05.2017, s čím sa žalovaný nevyporiadal.
2.4. Ďalšia námietka žalobcu spočívala v porušení zákonnej lehoty na daňovú kontrolu a teda k tomu, že protokol z daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazom. Poukázal na to, že kontrolu začal správca dane dňa 19.11.2013, k jej prerušeniu došlo od 19.09.2014 do 09.11.2015 a následne od 20.11.2015 do 12.01.2016. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 09.02.2016. Daňová kontrola trvala 834 dní, teda takmer 3 roky, pričom bola prerušená 471 dní, čo je viac ako 1 rok. Žalobca poukázal na Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 a článok 7 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ, na lehoty uvedené v týchto predpisoch, ktoré neboli dodržané, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, týkajúce sa dĺžky prerušenia daňovej kontroly. Žalobca vyslovil názor, že správca dane preukázateľne spôsobil nezákonné prieťahy v daňovej kontrole, porušil zásadu právnej istoty a zásadu konania v primeranej lehote a právo na spravodlivý proces.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, pretože správca dane a žalovaný postupovali vo veci v súlade s platnými právnymi predpismi. K námietke žalobcu, že protokol je nezákonne získaným dôkazom z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty uviedol, že námietka je nedôvodná. Daňová kontrola trvala 363 dní, k prerušeniu daňovej kontroly došlo z dôvodu potreby získať informácie z daňových správ viacerých členských štátov EÚ. Správca dane nebol nečinný, ale zasielal urgencie na žiadosti, na ktoré požadovaný orgán neodpovedal v stanovenej lehote, dĺžka daňovej kontroly nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly. Ani námietka žalobcu týkajúca sa porušenia jeho práva byť prítomný pri vypočutí svedkov nie je dôvodná, nakoľko T. X. a Z.. M. neboli vypočúvaní ako svedkovia, najviac pri daňovej kontrole za iné zdaňovacie obdobie, keď obaja boli vypočutí ako svedkovia za prítomnosti žalobcu,
žalobca nevyužil svoje právo klásť svedkom otázky. Pri miestnom zisťovaní u prepravcu M. A. FRUCTUS boli preverované v jeho účtovníctve len CMR, nebol vypočúvaný ako svedok, k spoločnosti žalobcu sa nevyjadroval. To isté sa týka aj J. U., konateľa spoločnosti ERMO-trans spol. s r.o. Žalovaný poukázal na to, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítavanie dane nevychádzal len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností z viacerých členských štátov EÚ, ktorí obchodovali s kryštálovým cukrom. V preverovanom reťazci mal tovar ísť fyzicky z Čiech na Slovensko, kde prešiel cez 3 slovenské spoločnosti, čo sa javí ako účelové, s cieľom vybrať nadmerný odpočet a potom mal pokračovať do Maďarska. Cez žalobcovho odberateľa , NO LIMIT FOOD LTD tovar prebiehal len fakturačne, konateľom tejto spoločnosti bol maďarský občan a tento trojstranný obchod sa tiež javí ako účelový. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa nepodarilo zistiť pôvod tovaru, ani fyzickú existenciu v takých množstvách ako boli fakturované, maďarskí odberatelia sú nekontaktní. Žalobca ani jeho dodávateľ a subdodávateľ nesplnili zákonnú povinnosť oznámiť príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť. Prostredníctvom MVI finančných správ jednotlivých štátov správca dane zistil, že spoločnosti v zistenom reťazci boli, resp. mohli byť zapojené do karuselového podvodu na DPH a preto oprávnene dospel k záveru, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom bolo zneužitie princípu neutrality DPH. Keďže cukor mal byť prepravený z Čiech od českej spoločnosti JaS Trading s.r.o. na Slovensko do spoločnosti SATIS-SK s.r.o., do skladu prenajatého od W. Y. (ktorý v inom zdaňovacom období bol zároveň aj prepravcom cukru žalobcu do Maďarska), v tomto sklade mal prebehnúť aj jeho predaj spoločnosti YENISEI s.r.o. a následne žalobcovi, pričom z tohto skladu mal byť odvezený prepravcom, ktorých zabezpečil a platil žalobca do Maďarska, musel žalobca vedieť, že sa zúčastňuje reťazových obchodov, z ktorých získa daňovú výhodu. Žalobca i keď cukor predával anglickej spoločnosti, zabezpečoval jeho prepravu a platil ju, musel mať presnú vedomosť o adresách a spoločnostiach, kde bude cukor vyložený. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca neodstránil pochybnosti a rozpory týkajúce sa skladovania cukru.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Poukázal na Metodické usmernenie Finančného riaditeľstva SR k pokračovaniu v prerušenej kontrole č. 120773/2016 zo dňa 05.02.2016, ako i na skutočnosť, že žalovaný nezaslal dožiadanému zahraničnému orgánu žiadosť o vysvetlenie, resp. objasnenie dôvodov, pre ktoré na MVI dožiadanie nereagoval a prečo ju (v lehote) nevybavil. Podľa jeho názoru pri výkone daňovej kontroly dochádza k mimoriadne závažnému a intenzívnemu zásahu do práva chránenej sféry daňového subjektu, a preto by mala byť rešpektovaná maximálna zákonom povolená jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že T. X. a Z.. M. neboli vypočutí ako svedkovia, poukázal na závery rozsudku NS SR sp.zn. 2 Sžf/86/2013 zo dňa 15.04.2015 a tiež na to, že je v danej veci irelevantné, že za iné zdaňovacie obdobie nevyužil svoje právo klásť uvedeným svedkom otázky. Záverom žalobca poukázal na to, že v zmysle judikatúry nie je dôkazné bremeno daňového subjektu absolútne a že za určitých podmienok, ktoré nastali aj v predmetnom prípade, prechádza dôkazné bremeno na správcu dane a pri neunesení dôkazného bremena správcom dane nemožno nárok na nadmerný odpočet resp. zníženie vlastnej daňovej povinnosti odoprieť. Správca dane a žalovaný, aj s prihliadnutím na judikatúru EÚ, o ktorú rozhodnutie opierali, považujú konanie žalobcu za podvodné, resp. zneužívajúce, preto je relevantná jeho obrana, že o takomto konaní nemal vedomosť, nezúčastňoval sa ho a žalovaný ani správca dane nepreukázali túto jeho vedomosť alebo že o takomto konaní musel vedieť. Z dokazovania vyplýva, že predmetný tovar - cukor existoval, bol prepravovaný na miesto určenia. Z MVI z CZ podľa žalobcu vyplýva, že uskutočnenie dodávok bolo potvrdené a český správca dane len vyjadril domnienku, že tieto dodávky mohli byť v Česku (t.j. nie na Slovensku) zasiahnuté podvodom na DPH. V odpovedi na MVI anglický subjekt potvrdil trojstranné obchody, poskytol doklady potvrdzujúce obchod. Pokiaľ sa týka nekontaktnosti maďarských spoločností žalobca poukázal na to, že nemožnosť vykonania určitého dôkazu správca dane nemôže dať na ťarchu preverovaného daňového subjektu. Prepravné spoločnosti potvrdili uskutočnenie prepravy do Maďarska a správca dane v prípade pochybností o preprave mal s poukazom na § 24 ods. 2 Daňového poriadku vykonať dôkaz výsluchom šoférov, a to aj bez návrhu žalobcu. Predmetný cukor nepochádzal z Maďarska, ako nesprávne sa domnieva žalovaný, ale zo Slovenska a z Poľska, čo je uvedené v odpovedi na MVI dožiadanie na český subjekt JaS Trading s.r.o. Žalobca poukázal na judikatúru ESD vo vzťahu k DPH a tiež na Nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 314/2015 z 16.12.2015.
5. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich záveroch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj na stanovisku k žalobe. V súvislosti so získaním informácií z daňových
správ z členských štátov EÚ správca dane priebežne zasielal urgencie. T. X. a Z.. M. neboli vypočúvaní ako svedkovia, nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Na základe rozsiahleho dokazovania boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti DPH s cieľom získať daňovú výhodu. Žalobca vzhľadom k všetkým okolnostiam mohol vedieť, že sa podieľa na reťazových obchodoch, ktorých cieľom je získanie daňovej výhody. Pokiaľ sa týka trojstranného obchodu, prevzatie tovaru maďarskými spoločnosťami na CMR potvrdené nebolo. Žalobca musel vedieť o subdodávateľovi SATIS- SK s.r.o. a o maďarských spoločnostiach, ktorým mal byť tovar dodaný napriek tomu, že on ho fakturoval anglickej spoločnosti. Žalovaný tiež poukázal na to, že v reťazci sa tovar predával za nižšiu cenu, ako ho spoločnosť SATIS-SK s.r.o. zakupovala. K trojstrannému obchodu žalobca predložil len Rámcovú zmluvu zo dňa 25.06.2013 so spoločnosťou NO LIMIT FOOD LTD, ktorá je všeobecná, nevyplýva z nej, že pôjde o trojstranné obchody. Kúpna zmluva ani objednávky neboli žalobcom predložené, čiže žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane v zmysle § 43, resp. § 45 zákona o DPH.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorými je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom v zákonnej lehote, oboznámil sa s pripojenými administratívnymi spismi a s vyjadreniami účastníkov, nariadil vo veci pojednávanie, nakoľko o nariadenie pojednávania žiadal žalobca v podanej žalobe a dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech a napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť z týchto dôvodov:
7. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného č. 101636480/2017 zo dňa 26.07.2017, ktorým žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku.
8. Z administratívnych spisov predložených žalovaným správny súd zistil nasledovné:
- V daňovom priznaní za obdobie august 2013 žalobca uviedol dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zák. o DPH v hodnote 29.507,96 eur, daň v hodnote 5.901,58 eur, dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zák. o DPH v hodnote 515.427,67 eur a odpočítanie dane celkom 97.138,01 eur.
- Správca dane dňa 19.11.2013 začal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2013.
- Správca dane po predložení dokladov žalobcom vykonával preverenie obchodov s kryštálovým cukrom, zaslal dožiadania na príslušné daňové úrady za účelom overenia pravdivosti predložených dokladov, prepravy tovaru a dňa 18.12.2013 požiadal o MVI Veľkú Britániu ohľadom dodania kryštálového cukru žalobcom spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD.
- Dožiadaný Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, zaslal správcovi dane zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 23.01.2014, z obsahu ktorej vyplýva, že Z.. W. M. - konateľ dodávateľa žalobcu - YENISEI s.r.o., bol vypočutý k zdaniteľným obchodom so žalobcom, vyjadroval sa i k odberateľským faktúram za obdobie roku 2013. O termíne ústneho pojednávania žalobca nebol upovedomený.
- Z odpovede na dožiadanie správcu dane od Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda vyplýva, že dňa 27.03.2014 bolo vykonané miestne zisťovanie, ktorého predmetom bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a daňovým subjektom W. Y., Y. za zdaňovacie obdobie august 2013. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, že W. Y. odpovedal na otázky týkajúce sa prepravy kryštálového cukru, objednanie prepravy, nakládky a vykládky tovaru, jeho balenia, účasti spoločnosti žalobcu pri vykládke. Žalobca o úkone upovedomený nebol.
- Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 02.04.2014 pred dožiadaným Daňovým úradom Nitra, pobočka Komárno vyplýva, že konateľ spoločnosti SATIS-SK s.r.o. W. X. sa vyjadroval k zdaniteľným obchodom s dodávateľom žalobcu - spoločnosťou YENISEI s.r.o. Žalobca o úkone nebol upovedomený.
- Dňa 17.04.2014 správca dane požiadal o MVI Maďarsko ohľadom spoločnosti DRAGON BUSINESS kft. (preverenie faktúr vystavených žalobcom v zdaňovacom období júl 2013, t.j. nie v zdaňovacom období august 2013), spol. MÓRE-VEGYES RFT (preverenie dodania tovaru v septembri 2013) a spol. CSÍZ FAMILI ktf. (tiež preverenie dodania tovaru v septembri).
- Dňa 12.06.2014 bola zaslaná žiadosť o MVI nemeckému daňovému orgánu (č. 9310401/5/2740390/2014/Luck ohľadom spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH, ktorá mala v roku 2013 dodávať tovar spoločnosti SATIS-SK s.r.o.
- Dňa 01.04.2014 (dátum zaslania odpovede na tlačive) bola zaslaná odpoveď z Veľkej Británie, týkajúce sa spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD (dožiadanie z 18.12.2013), z ktorej vyplýva, že dodanie tovaru bolo potvrdené, daňová zástupkyňa spoločnosti potvrdila trojstranné obchody a poskytla doklady, ktoré potvrdzujú prijatie a zaúčtovanie. Správca dane odpoveď prevzal podľa pečiatky na tlačive až dňa 18.06.2014, t.j. viac ako dva mesiace potom, ako bolo vyznačené na tlačive pri zaslaní odpovede na dožiadanie z Veľkej Británie. Odpoveď však následne musela byť reklamovaná z dôvodu, že dožiadaný orgán vo Veľkej Británii odpovedal a priložil doklady, týkajúce sa iného zdaňovacieho obdobia - júl 2013. Odpoveď, týkajúca sa zdaňovacieho obdobia august 2013 bola zaslaná 01.04.2014 (vyznačenie na tlačive), dodanie tovaru bolo potvrdené. Odpoveď bola žalovaným správcovi dane zaslaná až 29.10.2014, čo vyplýva z emailovej komunikácie správnych orgánov.
- Dňa 23.06.2014 správca dane za prítomnosti žalobcu vypočul ako svedka W. X., konateľa spoločnosti SATIS-SK s.r.o. (subdodávateľ), avšak išlo o výsluch svedka k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2013.
- Dňa 09.09.2014 správca dane vydal prvé rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu potreby získať informácie podľa Nariadenia rady (EÚ) č. 904/2010 a to žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií č. 9310401/5/5621480/2014 zo dňa 18.12.2013 a č. 9310401/5/3354476/2014 zo dňa 09.07.2014. Dňa 22.12.2014 (t.j. po viac ako 3 mesiacoch) správca dane vydal a zaslal žalobcovi oznámenie o oprave chýb, keď nesprávne uviedol v prerušení daňovej kontroly číslo žiadosti a deň žiadosti o výmenu informácií pôvodne zo dňa 09.07.2014 tak, že správne je č. 9310401/5/2740390/2014 zo dňa 12.06.2014 (dožiadanie týkajúce sa nemeckej spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH).
- Odpoveď nemeckej daňovej správy (vyznačený dátum zaslania odpovede 27.03.2015) správca dane prevzal od žalovaného dňa 14.10.2015 spolu s prílohami k skôr zaslanej odpovedi. V odpovedi neboli uvedené skutočnosti, ktoré žiadal správca dane preveriť.
- Oznámením zo dňa 10.11.2015 (ktoré prevzal zástupca žalobcu u správcu dane dňa 23.11.2015) správca dane podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámil, že dňom 10.11.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, posledná odpoveď na žiadosti bola doručená dňa 10.11.2015 a preto pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Z obsahu administratívneho spisu však vyplýva, že dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola, pominuli najneskôr 14.10.2015.
- Dňa 13.11.2015 správca dane vydal opätovne - už druhé rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, a to znovu pre potrebu získať informácie spôsobom podľa Nariadenia rady EÚ č. 904/2010. V rozhodnutí nie je špecifikované, od ktorého členského štátu EÚ je potrebné získať informácie, nie je uvedené číslo ani deň žiadosti o informácie. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že pred uvedeným prerušením daňovej kontroly správca dane žiadal o poskytnutie informácii týkajúcich sa spoločnosti JaS Trading s.r.o. českú daňovú správu.
- Odpoveď českej daňovej správy zo dňa 12.01.2016 bola doručená správcovi dane dňa 13.01.2016 a vyplýva z nej, že dodávky kryštálového cukru sa uskutočnili, avšak v Českej republike boli zrejme zasiahnuté podvodom na DPH.
- Dňa 14.01.2016 správca dane vydal oznámenie o pominutí dôvodov prerušenia daňovej kontroly dňom 13.01.2016, t.j. doručením odpovede na žiadosť o MVI.
- Dňa 05.02.2016 bol žalobca na ústnom pojednávaní oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole.
- Dňa 09.02.2016 správca dane vydal Protokol z daňovej kontroly, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k Protokolu doručil žalobcovi dňa 01.03.2016. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril, o čom správca dane spísal úradný záznam.
- Dňa 30.03.2016 správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie č.102840133/2016, ktorým určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku rozdiel v sume 76.002,24 eur na DPH, znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2013 zo sumy 91.236,43 eur na sumu 15.234,19 eur. Rozhodnutie odôvodnil neuznaním odpočítania dane za dodávky kryštálového cukru od dodávateľa YENISEI s.r.o. (faktúry č. 396/2013 až 420/2013 - s dátumami dodania v auguste 2013, v celkovej výške 76.002,24 eur za 597,12 ton kryštálového cukru), keď vykonaným šetrením zistil reťazec obchodníkov s kryštálovým cukrom: žalobca - YENISEI s.r.o. - SATIS-SK s.r.o. - Balinger Lebensmittel Kontor GmbH (Nemecko) - JaS Trading s.r.o. (Česká republika). Dodávateľ a prepravca JaS Trading s.r.o. (od ktorého mal byť cukor prepravený priamo do spoločnosti SATIS-SK s.r.o.) nie je výrobcom cukru a nepreukázal faktúrami ani prepravnými dokladmi existenciu a prepravu cukru. Následne potom nie je možné potvrdiť vznik daňovej povinnosti z titulu dodania tovaru u nasledujúcich dodávateľov, spoločnosť SATIS-SK s.r.o. ani neuviedla dodanie tovaru v daňovom priznaní a tiež ani nebol preukázaný presun tovaru zo skladu v Nových Zámkoch do skladu v Hornej Potôni, resp. nie je jednoznačné miesto, odkiaľ mal byť kryštálový
cukor vyskladnený pre odberateľa žalobcu - NO LIMIT FOOD Ltd. Správca dane dospel k záveru, že žalobca odpočítaním dane z faktúr od spoločnosti YENISEI s.r.o. porušil § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, a preto znížil odpočítanie dane o sumu 76.002,24 eur. Nakoľko uvedený tovar žalobca mal dodať do iného členského štátu EÚ - odberateľovi NO LIMIT FOOD Ltd. a nebola preukázaná existencia tovaru, neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona o DPH, a preto správca dane znížil i dodanie tovaru s oslobodením od dane o sumu 408.278,40 eur.
- Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 08.07.2016 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nevyhodnotenia dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Nariadil mu doplniť dokazovanie a zrozumiteľne, jednoznačne a presvedčivo rozhodnutie odôvodniť.
- Následne správca dane doplnil dokazovanie vyžiadaním údajov z elektronického mýtneho systému o preprave tovaru a vypočutím svedka W. Y. na ústnom pojednávaní dňa 03.11.2016 za prítomnosti zástupcu žalobcu. Svedok vzhľadom k odstupu času a k jeho ochoreniu sklerózou si nepamätal súvislosti, trval na svojej výpovedi zo dňa 09.07.2014.
- Správca dane dňa 13.02.2017 sa oboznámil a pripojil do spisu zápisnicu o ústnych pojednávaniach, na ktorých boli za zdaňovacie obdobie november 2013 vypočutí ako svedkovia H. U., D. Y. a G. X., za prítomnosti zástupcu žalobcu.
- Po prerokovaní výsledkov doplneného dokazovania so žalobcom správca dane dňa 07.03.2017 pod č. 100410423/2017 vydal rozhodnutie, ktorým opätovne rozhodol tak, ako v rozhodnutí zo dňa 30.03.2016. V rozhodnutí zopakoval zistený skutkový stav, poukázal na rozsiahle dokazovanie, v ktorom sa nepodarilo zistiť pôvod tovaru a jeho fyzickú existenciu v takých množstvách, ako boli deklarované v zistenom reťazci: JaS Trading s.r.o. - Balinger Lebensmittel Kontor GmbH - SATIS-SK s.r.o. - YENISEI s.r.o. - žalobca, pričom nebola preukázaná ani fyzická existencia fakturovaného tovaru v deklarovaných množstvách v reťazci: Drevoimport s.r.o. (žalobca) - NO LIMIT FOOT LTD. - MÓRE VEGYES Kft, CZÍZ FAMILY Kft, DRAGON BUSINESS Kft. K pochybnostiam o skutočnom dodaní tovaru viedli i nezrovnalosti vo výpovediach svedkov ohľadom dodania tovaru do skladov v Nových Zámkoch či Hornej Potôni. Jednoznačne nebola potvrdená ani preprava tovaru na základe informácií z elektronického mýtneho systému. Správca dane tak i po doplnení dokazovania zotrval na právnom názore, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom bolo zneužitie princípu neutrality DPH, plnenia deklarované na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil DPH, majú čisto umelý charakter, s cieľom získať odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane však možno uplatniť len ak neexistuje zneužívajúce konanie. Žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa dodávok, miesta skladovania a prepravy tovaru, a preto s poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH nepriznal žalobcovi odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o. a upravil aj sumu dodávok do iného členského štátu o sumu 408.278,40 eur.
- Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101636480/2017 zo dňa 26.07.2017. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutkový stav zistený správcom dane, pričom za formálne preukázaný na základe predložených faktúr sa podľa jeho názoru javí len dodanie cukru spoločnosťou YENISEI s.r.o. žalobcovi, keď dodávateľ žalobcu si v zdaňovacom období august 2013 uplatnil odpočítanie dane z faktúr od jeho dodávateľa (SATIS-SK s.r.o.) a zároveň priznal daň z faktúr vystavených pre žalobcu. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že z vykonaného dokazovania a vyhodnotením všetkých zistených skutočností bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom bolo zneužitie princípu neutrality DPH, obchodný reťazec má všetky znaky karuselového obchodu. Zamietnutie práva na odpočet DPH odôvodnil i judikatúrou ESD a Ústavného súdu SR. Uviedol, že správca dane nezaťažoval žalobcu jednostranne dôkazným bremenom, ale sám zisťoval skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti. K námietke porušenia práva žalobcu byť prítomný pri výsluchoch svedkov uviedol, že osoby, na ktoré žalobca poukazoval neboli vypočuté ako svedkovia. K námietke nepreukázania prepravy poukázal na údaje na CMR, údaje získané od prepravcov a údaje z výpisov mýtnych transakcií, v ktorých sú rozpory. K preprave tovaru do Maďarska uviedol, že prevzatie tovaru maďarskými spoločnosťami nebolo potvrdené, a preto žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 resp.§ 45 Zákona o DPH. Námietku žalobcu, týkajúcu sa nedodržania zákonnej lehoty na daňovú kontrolu žalovaný vyhodnotil tiež ako nedôvodnú s poukazom na § 61 ods. 5 Zákona č. 563/2009 a potrebu získania medzinárodných informácií (MVI) z viacerých členských štátov EÚ. Na žiadosti správcu dane nebolo odpovedané v lehotách podľa článku 8 Nariadenia o spolupráci Rady (ES) č. 178/2003, avšak správca dane bol činný, zasielal urgencie na žiadosti. K námietke vedomosti žalobcu o podvodnom konaní uviedol, že správca dane nevyšetroval podvodné konanie osôb zúčastnených v reťazci, na takéto účely nie je oprávnený, avšak, ak správca dane zistí zneužitie práva, nemôže byť priznané odpočítanie
dane. V danej veci správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva na odpočet DPH, o ktorých žalobca musel vedieť, vzhľadom k tomu, že cukor mal byť prepravený z Čiech od spoločnosti JaS Trading s.r.o. na Slovensko do spoločnosti SATIS-SK s.r.o. do skladu, v ktorom mal prebehnúť jeho predaj aj dodávateľovi žalobcu - YENISEI s.r.o. a následne z tohto skladu mal byť tovar odvezený prepravcami, ktorých žalobca zabezpečil a platil do Maďarska, žalobca tiež musel mať presnú vedomosť o adresách a spoločnostiach, kde bude cukor vyložený.
9. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
9.1. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
9.2. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
9.3. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
9.4. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
9.5. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
9.6. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
9.7. Podľa § 61 ods. 2 Daňového poriadku správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
9.8. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
9.9. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
10. Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
10.1. Podľa § 45 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.
10.2. Podľa § 45 ods. 3 Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod.
10.3. Podľa § 45 ods. 4 Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa
10.4. Podľa § 49 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
10.5. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
10.6. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
11. Správny súd preskúmaním postupu správnych orgánov a ich rozhodnutí zistil, že správne orgány sa dôsledne neriadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
12. V prvom rade sa správny súd zaoberal námietkou žalobcu, týkajúcou sa prekročenia zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, z ktorého dôvodu je protokol z daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazom. Uvedenú námietku žalobca uplatnil i v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaný námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keď poukázal na to, že daňová kontrola trvala 363, k prerušeniu daňovej kontroly došlo v súlade so zákonom a správca dane priebežne zasielal urgencie na žiadosti o MVI, a požiadaný orgán neodpovedal v stanovenej lehote. Správny súd však z administratívnych spisov nezistil ani jednu urgenciu správcu dane a zároveň zistil nezrovnalosti v tom, kedy skutočne boli odpovede doručované podľa vyznačenia na odpovediach a prezenčnou pečiatkou správcu dane, ďalej zistil postup správcu dane v rozpore s ust § 61 ods. 4 Daňového poriadku. K prvému prerušeniu daňovej kontroly došlo od 11.09.2014 z dôvodu potreby získať informácie od anglických a nemeckých daňových orgánov. V tom čase už odpoveď na žiadosť z Veľkej Británie bola zaslaná žalovanému a zo spisu nevyplýva, z akého dôvodu žalovaný správcovi dane zasielal odpoveď až po niekoľkých mesiacoch. Správca dane ďalej po viac ako troch mesiacoch od prerušenia daňovej kontroly oznámením opravil číslo žiadosti o MVI nemeckým daňovým orgánom, ale odpoveď neurgoval. Na odpovedi od nemeckých daňových orgánov je vyznačený dátum zaslania odpovede 27.03.2015, správca dane však odpoveď mal prevziať až dňa 14.10.2015. Ak teda správca dane i prevzal odpoveď na žiadosť
od nemeckých daňových orgánov dňa 14.10.2015 a konečnú odpoveď z Veľkej Británie dňa 29.10.2014, je nutné konštatovať, že nekonal po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, keďže v daňovej kontrole pokračoval až odo dňa 10.11.2015, t.j. takmer mesiac po tom, ako pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. Ak by správca dane pokračoval v daňovej kontrole v súlade s ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, tak, ako to urobil pri druhom prerušení daňovej kontroly a po odpadnutí dôvodov prerušenia, daňová kontrola nie je ukončená v zákonnej jednoročnej lehote. Na základe týchto skutočností žalobca dôvodne namietal dĺžku daňovej kontroly. Pokiaľ sa týka druhého prerušenia daňovej kontroly, je potrebné uviesť, že v tomto prípade správca dane vôbec nešpecifikoval, akú žiadosť o MVI, od ktorého daňového orgánu z členských štátov EÚ je potrebné ju získať a na overenie akých skutočností a preto potom následné pokračovanie v daňovej kontrole po odpadnutí dôvodov prerušenia je veľmi otázne. Správny súd len z obsahu administratívneho spisu sa môže domnievať, že išlo o prerušenie pre potreby získať informácie z českej daňovej správny ohľadom spoločnosti JaS Trading s.r.o.
12.1. S poukazom na vyššie uvedené pochybenia správny súd námietku žalobcu, že daňový protokol je nezákonne získaným dôkazom vyhodnotil ako dôvodnú. Jednou zo základných zásad daňovej kontroly je v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku povinnosť správcu dane vec vybaviť bezodkladne a bez zbytočných prieťahov. Táto zásada platí pre celé daňové konanie a je potrebné ju aplikovať i pri prerušení daňovej kontroly tak, aby nedochádzalo k zneužitiu inštitútu prerušenia daňového konania. I keď správny súd súhlasí s tým, že v danej veci došlo k prerušeniu daňovej kontroly zo zákonných dôvodov, keďže bolo potrebné získať informácie z iných členských štátov EÚ, správca dane v prípade, že informácie neobdrží do 3 resp. 6 mesiacov v zmysle Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 a čl. 7 Smernice Rady EÚ č. 2011/16, má povinnosť sa informovať, prečo a z akých dôvodov nedostal odpoveď na žiadosť, urgovať zaslanie odpovede. Z administratívneho spisu však žiadny takýto úkon správcu dane nevyplýva, rovnako ako jeho obsah nedáva odpoveď na to, prečo v niektorých prípadoch správca dane obdržal odpoveď na žiadosť až po dlhom čase (i s odstupom niekoľkých mesiacov) od vyznačenia dňa odpovede dožiadaným orgánom na príslušnej žiadosti, pričom v iných prípadoch obdržal túto odpoveď v súlade s vyznačením dátumu na odpovedi na žiadosť. Daňová kontrola v danom prípade s prihliadnutím na doby jej prerušenia trvala 363 dní, avšak správca dane po odpadnutí dôvodov prerušenia daňovej kontroly v prvom prípade prerušenia daňovej kontroly nepokračoval v daňovej kontrole po odpadnutí dôvodov jej prerušenia, ale až takmer 1 mesiac po odpadnutí týchto dôvodov, a preto bol postup správcu dane nezákonný. Žalobca dôvodne poukázal na nezákonný postup správcu dane a na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010.
13. Správny súd ako dôvodnú vyhodnotil i námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia jeho práv byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky pri ústnom pojednávaní, ktoré právo vyplýva z ust. § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože Z.. M. a W. X. jednak neboli vypočúvaní ako svedkovia a dožiadanými správcami dane boli spísané zápisnice s nimi ako s konateľmi spoločnosti YENISEI s.r.o. a SATIS-SK s.r.o. a tiež preto, že za iné zdaňovacie obdobie boli vypočutí ako svedkovia a žalobca svoje právo klásť im otázky nevyužil. S uvedeným názorom žalovaného sa správny súd nestotožňuje a poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR k porušeniu tohto práva. Obdobnú situáciu riešil Najvyšší súd SR napr. i v rozhodnutí pod sp.zn. 6 Sžf/22/2016 zo dňa 12. júla 2017, kde taktiež konatelia dodávateľov pred dožiadanými správcami dane opisovali relevantné skutočnosti potrebné pre právne posúdenie priebehu dodania tovaru žalobcovi a Najvyšší súd SR dospel k záveru, že takýmto osobám je potrebné priznať postavenie svedkov v daňovom konaní. Keďže dožiadaní správcovia dane nevyrozumeli žalobcu o takomto úkone, znemožnili mu uplatniť si svoje procesné práva, a teda v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V prejednávanej veci napr. Z.. M., konateľ dodávateľskej spoločnosti YENISEI s.r.o. bol vypočutý dožiadaným správcom dane na ústnom pojednávaní dňa 23.01.2014, vyjadroval sa k obchodom v kontrolovanom zdaňovacom období, pričom o termíne tohto úkonu žalobca nebol upovedomený, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv. Za irelevantnú správny súd vyhodnotil skutočnosť, že tento svedok (ako i ďalší namietaní svedkovia) boli v inej daňovej kontrole vypočutí ako svedkovia za prítomnosti žalobcu a žalobca nevyužil svoje právo klásť im otázky. Správny súd poukazuje na to, že v danej veci preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane za zdaňovacie obdobie august 2013, a preto preskúmava i zákonnosť postupu správnych orgánov v tomto daňovom konaní a nie v daňovom konaní za iné zdaňovacie obdobie.
14. Ako dôvodnú správny súd vyhodnotil i ďalšiu námietku žalobcu, týkajúcu sa vedomosti žalobcu na zneužití práva na odpočet DPH. Skutočnosť, že daňový subjekt (žalobca) mohol vedieť, mal vedieť či dokonca vedel o všetkých okolnostiach, týkajúcich sa dodávania tovaru v zistenom obchodnom reťazci, ktoré vzbudzujú objektívne pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodných transakcií a vedú k záveru o zneužití práva na odpočet DPH, preukazuje vždy správca dane. V prejednávanej veci správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bol zistený okruh spoločností, ktoré obchodovali s kryštálovým cukrom. Podľa záveru vysloveného v prvostupňovom rozhodnutí, išlo o umelý reťazec spoločností, ktorého zámerom bolo zneužitie princípu neutrality DPH. Vedomosťou žalobcu na zneužití práva sa prvostupňový správny orgán nezaoberal. Na odvolanie žalobcu, ktorý poukazoval na judikatúru ESD, týkajúcu sa odpočtu DPH a vedomosti daňového subjektu o podvodnom či zneužívajúcom konaní (napr. vo veci C-354/03 optigen Ltd; C-353/03-Fulcrum Elektronics Ltd), žalovaný k vedomosti žalobcu uviedol, že fyzicky mal byť cukor prepravený priamo z Čiech od spoločnosti JaS Trading s.r.o. na Slovensko do spoločnosti SATIS-SK s.r.o. Keďže cukor mal byť dovezený do skladu, ktorý mala táto spoločnosť prenajatý od W. Y. (ktorý bol zároveň aj prepravcom cukru do Maďarska), a v tomto sklade mal prebehnúť aj jeho predaj spoločnosti YENISEI s.r.o. a následne žalobcovi, pričom z toho istého skladu mal byť tiež odvezený prepravcami, ktorých zabezpečil a platil žalobca, do Maďarska maďarským spoločnostiam, musel žalobca prinajmenšom vedieť, že sa zúčastňuje reťazových obchodov, z ktorých on získa daňovú výhodu. Pokiaľ sa týka intrakomunitárneho dodania, žalovaný uviedol, že aj keď žalobca cukor predával anglickej spoločnosti, on zabezpečoval a platil dopravu, musel mať presnú vedomosť o adresách a spoločnostiach, kde bude cukor vyložený. Podľa názoru správneho súdu z uvedeného odôvodnenia žalovaného však nemožno mať za preukázanú vedomosť žalobcu o zneužití práva na odpočet DPH a neutrality DPH. Na základe uvedených skutočností nemožno dospieť k záveru, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno, že zámerom žalobcu bolo čerpanie odpočtu DPH a že mohol resp. mal vedieť, že sa zúčastňuje na zneužití tohto práva. Ako sám žalovaný uviedol v rozhodnutí, dodávateľ žalobcu - spoločnosť YENISEI s.r.o. si v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 uplatnila odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. a zároveň priznala daň z faktúr vystavených pre žalobcu. Dodávateľská spoločnosť zároveň potvrdila aj pred správcom dane dodanie tovaru žalobcovi, vystavenie faktúr a ich úhradu. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva vedomosť žalobcu o tom, od koho jeho dodávateľ mal tovar nadobudnúť, vedomosť o ďalších subdodávateľoch, ktorí mali byť zapojení do obchodného reťazca. Tiež pokiaľ sa týka intrakomunitárneho dodania žalobcom je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že išlo o trojstranný obchod upravený v § 45 Zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH a prvý odberateľ - anglická spoločnosť, potvrdila tento obchod i prostredníctvom MVI. Skutočnosť, že druhí odberatelia sú v súčasnosti nekontaktné spoločnosti a nie je možné zistiť, či daň priznali a odviedli, nemôže byť na ťarchu žalobcu.
14.1. Správny súd konštatuje, že vnútroštátna právna úprava DPH v jednotlivých členských štátov sa riadi smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006, o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá nahradila šiestu smernicu Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977, o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, jej výklad pritom platí aj pre novú smernicu.
14.2. Boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty, je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/112/ES. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11). Právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie (rozsudok zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, bod 25).
14.3. Súdny dvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (rozsudok Bonik). Je však potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť
priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (opätovne rozsudok Bonik).
14.4. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.
14.5. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočne objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností.
14.6. Správny súd ďalej konštatuje, že spoločným znakom konceptu zneužitia práva v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora je, že mieri na tzv. umelé situácie, keď fyzické či právnické osoby zámerne umelo vytvoria podmienky pre získanie výhody plynúcej z únijného práva, bez toho, aby formálne porušili právne normy. Ide teda o prípady, keď aj napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených právom, nedôjde k dosiahnutiu cieľa týchto noriem. Za zneužitie je považovaná situácia, keď zo všetkých objektívnych okolností vyplýva, že hlavným účelom dotknutých plnení bolo získanie daňových zvýhodnení. Napriek splneniu formálnych podmienok stanovených relevantnými ustanoveniami smernice o DPH a vnútroštátnych predpisov, ktoré túto smernicu vykonávajú by bolo poskytnutie daňového zvýhodnenia v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Je preto potrebné zistiť skutočný obsah a význam dotknutých plnení, pričom je možné zobrať od úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, hospodárske alebo personálne vzťahy medzi subjektmi účastniacimi sa na pláne na znížení daňovej záťaže. (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 21.02. 2006, Halifax, C-255/02, odst. 73-75 a 81). Za zneužitie práva je preto možné vo všeobecnosti označiť obchádzanie zmyslu a účelu právnych noriem, bez toho, aby muselo dôjsť ku konaniu v rozpore s ich znením.
14.7. Nárok na odpočet dane je chránený za situácie, keď platca dane nevedel a s prihliadnutím ku všetkým objektívnym okolnostiam ani nemohol vedieť o zámere krátiť daň. Za tejto situácie je namieste trvať na tom, že každé plnenie musí byť zohľadnené samo o sebe a povaha určitého plnenia v reťazci dodávok sa nemôže meniť na základe predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Pravidlo, že každé plnenie je treba posudzovať samostatne a samo o sebe, bez ohľadu na jeho účel alebo výsledky, totiž vychádza z požiadavky, aby spoločný systém DPH bol neutrálny, a zo zásady právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby používanie únijných právnych predpisov bolo pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje predvídateľné.
14.8. Zásada daňovej neutrality bráni všeobecnej diferenciácii medzi legálnymi a protiprávnymi plneniami. Preto subjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré od nich môžu byť rozumne vyžadované, aby sa uistili, že ich plnenia nie sú súčasťou podvodu, bez ohľadu na to či sa jedná o podvod na DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť dôverovať legalite uvedených plnení, bez toho, aby riskovali stratu svojho nároku na odpočet DPH odvedenej na vstupe ( rozsudok zo dňa 11.5.2006 Commissioners of Customs & Excise a Attorney General proti Federation of Technological Industries a další, C-384/04, Sb. rozh., s. I 4191, bod 33). Rozsudky Súdneho dvora umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Pokiaľ by obchodníci konajúci v nevedomosti o tom, že sa stali súčasťou podvodného reťazca, nemali nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, niesli by najmä oni náklady podvodu. Také riešenie by ohrozilo ich právnu istotou.
15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
16. S poukazom na dôvodnosť námietok žalobcu, uvedených v bodoch 12/ až 14/ tohto rozsudku, správny súd podľa vyššie citovaného ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalšími námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe sa správny súd nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť nemohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci vzhľadom k dôvodom zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.
17. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania, ktoré zaviazal zaplatiť neúspešného žalovaného. O výške náhrady trov bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).