Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-152-2017.pdf
PDF · 97.87 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/152/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: LONLER, s.r.o., so sídlom Nezábudova 31, Sabinov, IČO: 36454729, proti žalovanému: O. N., D.. XX.X.XXXX, N. Z., D.N. XX, o zaplatenie 1289,08 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.289,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.289,08 eura od 2.6.2017 do zaplatenia a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania a žalobcovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.08.2017 domáhal zaplatenia 1.289,08 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.289,08 eura od 05.06.2017 do zaplatenia. Uplatnený nárok vyčíslil ako náklady za nájomné a služby spojené s užívaním jeho priestorov žalovaným za rok 2016.
2. Vychádzal pritom z mesačného nájomného 132,77 eura (za 12 mesiacov 1.593,31 eura) a rozúčtovaných nákladov v roku 2016 na teplo 797,181 eura, teplú úžitkovú vodu 96,379 eura a vodné a stočné 62,207 eura. Po odpočítaní úhrad žalovaného vo výške 1260 eur rozdiel predstavuje žalovanú sumu.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je spoluvlastníkom budovy a bytu č. 101, ktorý mu bol pridelený v roku 1986 bývalým zamestnávateľom ZŤS Sabinov š.p. Namietal, že žalobca užíva priestory bývalej slobodárne bez stavebného povolenia, projektovej dokumentácie a kolaudačného rozhodnutia. V roku 2000 odpojil aj vykurovacie zariadenie pod jeho bytom. Navrhol žalobu zamietnuť.
4. Žalobca v replike poukázal na to, že z predchádzajúcich rozhodnutí súdov všetkých stupňov jednoznačne vyplýva, že predmetný nebytový priestor užíva žalovaný bez právneho titulu a jeho vzťah k žalobcovi nie je založený na základe nájomnej zmluvy, a preto nejde o chránený nájom. To znamená, že nie je žalovanému povinný poskytovať žiadne služby, ktoré sú obvykle spojené s nájmom. Žalobca zaslal žalovanému faktúru č. 201705632, ktorou vyfakturoval náklady za nájom, za dodávku tepla, TÚV a VaS za rok 2016, v ktorom boli správcom BD Prešov vyúčtované náklady za teplo, TÚV a VaS, ktoré boli spotrebované žalovaným v priestore č. 101.
5. Žalovaný v replike poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 5Cdo 113/2008, pričom žiadal vyžiadať si od žalovaného kúpnu zmluvu medzi ZŤS Sabinov a žalobcom, stavebné povolenie o zmene charakteru stavby z roku 2000, projektovú dokumentáciu z roku 200 na byt zapísaný na LV č. XXXX, ako aj kolaudačné rozhodnutie o povolení užívať stavbu ako bytový dom. Zároveň ďalším podaním navrhol
ustanoviť znalca z odboru stavebníctva, aby posúdil podľa projektovej dokumentácie, či sa jedná o bytové alebo nebytové priestory, a zároveň zásah do vykurovacích zariadení pod bytom.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že užíval byt od roku 1986, bol mu pridelený zamestnávateľom ZŤS Sabinov. Po roku 2000 ho údajne odkúpil žalobca. Urobil z bytu nebytový priestor, urobil zmenu charakteru stavby bez kolaudačného rozhodnutia. Zmenil aj vchod, odpojil elektriku od roku 2003 do roku 2008, odpojil aj radiátory v pivničných priestoroch od roku 2000.
7. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že žalovaný užíva nebytové priestory bez právneho titulu, spotrebováva pri tom energie, preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia na energiách a na nájomnom. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že v minulosti kúpili dvestoposteľovú slobodáreň, ktorá bola určená ako slobodáreň kolaudačným rozhodnutím. Po rekonštrukcii zmenili charakter niektorých častí na bytové priestory, tie následne boli prevedené na základe kúpnych zmlúv na nových vlastníkov. Všetko prebehlo v súlade s rozhodnutiami príslušných úradov. Všetko je zapísané na liste vlastníctva. Pokiaľ ide o priestor užívaný žalovaným, ten bol vytvorený umelým spôsobom na bývanie pre domovníka. V samotnej kúpnej zmluve bolo upozornenie na vzťah so žalovaným. Keď budovu kúpili, chcel to zákonne všetko upraviť so žalovaným, žalovaný to však odmietol. Žalovaný žije v tomto priestore už 18 rokov. Pokiaľ ide o odpojenie radiátorov, nevykonali to oni, ale noví vlastníci, ktorý nepotrebujú vykurovať pivničné priestory. Plánovali rekonštrukciu tohto priestoru aj s odkazom na právoplatný rozsudok, avšak ani s asistenciou polície sa tam nedostali. Pokiaľ ide o elektrinu, urobili samostatný merač pre tento priestor. Žalovaný však neplatil elektrinu, preto ho odpojili. Tiež poukázal na to, že žalovaný podal žalobu o povinnosť znovu ho pripojiť na elektrinu, ktorú okresný súd zamietol, krajský súd však zmenil a vyhovel tejto žalobe. Najvyšší súd však k tejto veci konštatoval, že keďže ide o nebytový priestor a je užívaný bez právneho titulu, neprislúcha im povinnosť pripojiť ho k elektrine. Žiadal žalobe vyhovieť, náhradu trov konania si neuplatnil. 8. Súd vykonal dokazovanie vyúčtovaním nájmu a nákladov za teplo, teplú úžitkovú vodu a vodné s stočné za obdobie roku 2016, oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 14.12.2010, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.6.1986, stanoviskom k bytovému domu zo dňa 14.3.2007, doplnením podania žaloby o vypratanie priestorov v konaní 10C 573/2000, faktúrou č. 201705632, vyúčtovaním mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za rok 2016 zo strany Bytového družstva Prešov, obsahom prílohovej obálky (projektová dokumentácia Slob. ZŤS priestoru č. 101, prízemie, obálky obsahujúce vyúčtovanie z roku 2016), stavebným povolením zo dňa 14.1.1999 vydaným Okresným úradom v Sabinove na zmenu stavby slobodáreň na bytový dom, rozhodnutím o povolení užívania stavby zo dňa 16.5.2000, rozhodnutím o povolení zmeny užívania stavby zo dňa 7.2.2001, rozhodnutím o povolení zmeny užívania stavby zo dňa 10.10.2003, situačným náčrtom stavebných úprav, projektovou dokumentáciou z 8.1.1998, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, cenami nájmov v obci Šarišské Michaľany a v Sabinove, vyjadreniami sporových strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
9. Je nesporným a vyplynulo to aj z písomných podaní žalovaného, že žalovanému bol pridelený do užívania jeho bývalým zamestnávateľom ZŤS Sabinov byt č. 1 nachádzajúci sa na prízemí stavby v Sabinove na D. X. Č.. XX. Išlo o budovu slobodárne súp. č. XXX na parc. č. XXX/X zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. Sabinov, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou žalobca.
10. Stavebným povolením zo dňa 14.01.1999 vydaným Okresným úradom v Sabinove žalobcovi bola povolená zmena stavby slobodáreň na bytový dom.
11. Dňa 16.05.2000 rozhodol Okresný úrad v Sabinove o povolení užívania stavby - bytový dom na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. Sabinov, pričom stavba obsahuje prevádzkové priestory a 47 bytových jednotiek s príslušenstvom.
12. Okresný úrad v Sabinove rozhodol dňa 07.02.2001 o povolení zmeny užívania stavby nebytových priestorov na bytové v bytovom dome na ulici D. XX v Sabinove. Týkalo sa to priestorov č. XXX a č. XXX. Rozhodnutím o povolení zmeny užívania stavby zo dňa 10.10.2003 bola povolená zmena užívania stavby, pričom išlo o bytové priestory nachádzajúce sa na 1. nadzemnom podlaží obytného domu.
13. Žalovaný užíva nebytový priestor č. XXX na prízemí obytného domu vo vchode č. XX, súpisné číslo stavby XXX na parc. č. XXX/X zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Sabinov, ktorého vlastníkom je žalobca (č.l. 51a)
14. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení 5Cdo 113/2008 zo dňa 24.3.2010 v spore medzi totožnými stranami sporu o určenie charakteru obývanej nehnuteľnosti vyslovil právny názor, že pre posúdenie toho, či určité priestory sú bytom je rozhodujúci kolaudačný stav - príslušné kolaudačné rozhodnutie a nie stav faktický, teda skutočný spôsob užívania miestností. Poukázal pritom na ustanovenie § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že miestnosti, ktoré žalovaní užívajú nie sú bytom, pretože v stavebnom konaní sa nerozhodlo o zmene charakteru stavby. Žalovaný O. N. teda podľa Najvyššieho súdu nepreukázal, že sa stal nájomcom bytu, a preto nemôže požívať zákonnú ochranu nájmu bytu.
15. Správcom objektu na D. XX v Sabinove je Bytové družstvo Prešov. Podľa vyúčtovania dodaných energií zo strany bytového družstva žalobcovi za sporný priestor (s výmerou 101 m2) bytové družstvo vyúčtovalo za rok 2016 za dodávku tepla 797,181 eura, za teplú vodu 96,379 eura a za vodné a stočné 62,2070 eura.
16. Žalobca tieto náklady uhrádzal bytovému družstvu v Prešove zálohovite - v roku 2016 spolu v sume 1703,34 eura (Lonler predpis 703,86 eura + N. predpis 999,48 eura), pričom skutočné náklady boli v sume 1589,98 eura (634,22 eura + 955,767 eura) (prehľad na č.l. 21 - 22). Žalovaný uhradil žalobcovi za obdobie 2016 sumu 1260 eur. Táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola spornou.
17. Žalobca vyfakturoval žalovanému žalovanú sumu 1.289,08 eura faktúrou č. 201705632 zo dňa 22.05.2017 so splatnosťou 01.06.2017, pričom táto suma predstavuje rozdiel medzi skutočnými úhradami za predmetný priestor a platbami, ktoré platil žalovaný.
18. Z podkladov doložených do spisu žalobcom vyplýva, že za napr. za byt s výmerou 53,42 m2 v Sabinove je nájomné 127,18 eura, za byt (v bytovom dome so 16 bytovými jednotkami) s výmerou 69,02 m2 v Šarišských Michaľanoch je nájomné 144,94 eura, za byt (v bytovom dome s 20 bytovými jednotkami) s výmerou 79,80 m2 v Šarišských Michaľanoch je nájomné 128,79 eura a za byt (v bytovom dome s 29 bytovými jednotkami) s výmerou 75,21 m2 v Šarišských Michaľanoch je nájomné 149,79 eura.
19. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
23. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný býva v nebytovom priestore č. 101 na prízemí obytného domu na ulici Nezábudovej č. 31 v Sabinove, pričom tento priestor patrí žalobcovi.
25. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že je spoluvlastníkom budovy, ako aj predmetného priestoru č. 101 žiadnym spôsobom nepreukázal. Dohoda o pridelení 3-izbového podnikového bytu bývalým zamestnávateľom žalovaného (ZŤS Sabinov) na dobu určitú od 02.06.1986 do 01.06.1996 preukazuje len právny dôvod na užívanie daného priestoru žalovaným v uvedenom časovom období, nie však vlastníctvo žalovaného k predmetnému priestoru.
26. Pokiaľ žalovaný namietal, že v danom prípade nejde o nebytový priestor, ale o byt, súd v tomto smere poukazuje to, že miestnosti, ktoré žalovaný užíva nie sú bytom, pretože nebolo preukázané, aby sa v stavebnom konaní rozhodlo o zmene charakteru stavby - konkrétne priestoru č. 101, pričom aj z
LV č. XXXX vyplýva, že sa jedná o nebytový priestor. Súd pripomína, že pre posúdenie toho, či určité priestory sú bytom, je rozhodujúci kolaudačný stav - príslušné kolaudačné rozhodnutie a nie stav faktický, teda skutočný spôsob užívania miestností. Kolaudačné rozhodnutie totiž povoľuje užívanie stavby k určenému účelu. S ohľadom na uvedené nepovažoval súd za potrebné ustanoviť znalca za účelom overenia priestorov a posúdenia projektovej dokumentácie tak, ako to navrhol žalovaný, pretože znalec nie je kompetentný určiť kvalifikáciu toho, či ide o byt alebo nebytový priestor, to je určené rozhodnutím stavebného úradu.
27. So zreteľom na vyššie uvedené bolo potrebné uzavrieť, že žalovaný užíva priestor patriaci žalobcovi bez právneho dôvodu (čo už uzavrel súd vo viacerých predchádzajúcich súdnych konaniach, napr. sp. zn. 14C 154/2009, 15C 241/2010, 11C 226/2010). Za ich užívanie pritom žalovaný uhrádza ako nájomné nízku sumu, ktorú si určil sám. Mal by však uhrádzať sumu, ktorá zodpovedá primeranému a obvyklému nájomnému v žalovanom období, teda v roku 2016. O bezdôvodné obohatenie totiž ide aj v prípade, ak majetok obohateného sa nezmenšil, hoci sa mal zmenšiť. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohatí aj ten, kto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie potom spočíva v tom, že obohatený vykonával právo nájmu cudzej veci bez toho, aby platil nájomné.
28. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným trhovým.
29. Nesporné v danom prípade je aj to, že žalovaný užíva priestory ako byt, preto súd vychádzal z hodnoty nájomného vo výške 132,77 eur/mesačne (po zaokrúhlení) predstavujúcej primerané a obvyklé nájomné, tak, ako to ustálil žalobca, ktoré by žalovaný mal žalobcovi platiť v roku 2016, za 12 mesiacov to činí 1.593,31 eura. Z podkladov doložených do spisu žalobcom vyplýva, že za napr. za byt s výmerou 53,42 m2 v Sabinove je nájomné 127,18 eura, za byt (v bytovom dome so 16 bytovými jednotkami) s výmerou 69,02 m2 v Šarišských Michaľanoch je nájomné 144,94 eura, za byt (v bytovom dome s 20 bytovými jednotkami) s výmerou 79,80 m2 v Šarišských Michaľanoch je nájomné 128,79 eura a za byt (v bytovom dome s 29 bytovými jednotkami) s výmerou 75,21 m2 v Šarišských Michaľanoch je nájomné 149,79 eura.
30. S poukazom na uvedené súd preto konštatuje, že vzhľadom na to, že žalovaný užíva ako byt priestory o výmere 101 m2, nájomné požadované žalobcom vo výške 132,77 eur/mesačne nepresahuje bežný rámec nájomného v obdobnej lokalite. Kým si titulom nájomného uplatňuje žalobca nárok na zaplatenie sumy 132,77 eura, čo pri výmere 101 m2 predstavuje cenu 1,3 eura za m2, v obci Sabinov pri výmere 53,42 m2 je nájomné vo výške 127,18 eura, čo predstavuje cenu nájomného 2,38 eura za m2, v obci Šarišské Michaľany (ako susediacej obce mesta Sabinov) pri výmere 75,21 m2 a cene nájomného 149,79 eura cena nájomného predstavuje 1,99 za m2, pri výmere 79,80 m2 a cene nájomného 128,79 eura cena nájomného predstavuje 1,61 za m2 a pri výmere 61,79 m2 a cene nájomného 130,14 eura cena nájomného predstavuje 2,11 za m2.
31. V konaní bolo nepochybne preukázané, že do priestorov užívaných žalovaným boli dodané služby ich správcom Bytovým družstvom v Prešove - dodávka tepla, teplej vody, vodné a stočné v úhrnnej výške za rok 2016 za dodávku tepla 797,181 eura, za teplú vodu 96,379 a za vodné a stočné 62,2070 eura, t. j. spolu 1.589,98 eura. Za tieto služby zaplatil žalobca, hoci uvedené služby využil a spotreboval žalovaný. Žalovaný preto musí žalobcovi vrátiť opäť titulom bezdôvodného obohatenia príslušnú sumu za tieto služby. V súvislosti s jeho tvrdením o nedostatočnej dodávke tepla súd uvádza, že to nie je možné zohľadniť v danom spore, a to aj v prípade, ak by žalovaný svoje tvrdenie preukázal. Uvedená skutočnosť by mala význam len vtedy, ak by išlo o byt a ak by žalovaný bol jeho nájomcom, a teda by išlo o právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom oprávňujúci k uplatneniu práva na zľavu z nájomného. Ani jeden z týchto predpokladov však splnený nie je.
32. Celkove teda má žalovaný zaplatiť žalobcovi zaplatiť 1.289,08 (za rok 2016 nájomné 1.593,31 eura + energie 955,767 eura - záloha 1260 eur = 1.289,08 eura). Súd preto z vyššie uvedených dôvodov považoval za dôvodné žalobe vyhovieť.
33. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.
34. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení faktúry (§ 563 OZ), teda od 02.06.2017. Súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v rozsahu ich uplatnenia, keďže požadované úroky z omeškania podľa vyčíslenia v žalobnom petite predstavujú ročne 5,15 %.
38. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
39. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný poberá starobný a vdovecký dôchodok vo výške 521 eur, z ktorého sú vykonávané zrážky vo výške 122,04 eura. Súd zohľadnil túto sociálnu situáciu žalovaného a preto, aby sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovaného, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.289,08 eura v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že podľa § 232 ods. 3 druhá veta CSP považoval 3 - dňovú lehotu na plnenie za príliš krátku na zabezpečenie finančných prostriedkov zo strany žalovaného.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore plne úspešný, a preto podľa zásady úspechu by mu mal patriť nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže si však žalobca náhradu trov konania napokon neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.