Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-155-2017.pdf
PDF · 103.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/155/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Martina Holiča a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej: Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ M. R., nar. X. S. XXXX, bytom G., D. X, 2/ V. R., nar. XX. Z. XXXX, bytom G., D. X, o 984,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 9. januára 2017 č. k. 3C/166/2013-121 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia solidárnej povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť jej sumu 984,39 eur s úrokom z omeškania 562,20 eur a ročným úrokom z omeškania 14,75% zo sumy 733,14 eur od 27. apríla 2012 do zaplatenia. Žalovaným 1/ a 2/ bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Uznesením z 1. júla 2014 č. k. 3C/166/2013-66 bolo konanie čiastočne zastavené o úrok z omeškania 238,40 eur a o úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 733,14 eur od 27. apríla 2012 do zaplatenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 563, § 564, § 565 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 219 ods. 3, § 297, § 470 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 v znení neskoršieho právneho predpisu), § 1, § 92 ods. 8 ZoB (ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o poskytnutí flexipôžičky medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava) a žalovaným 1/ ako dlžníkom, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý spotrebný úver vo výške 30.000 Sk, pričom bolo dohodnuté jednorazové čerpanie úveru 4. februára 2005 na osobný účet klienta, s lehotou splatnosti 60 mesiacov, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať mesačnými splátkami vo výške 776,57 Sk, v počte splátok 60, od 4. marca 2005. K postúpeniu pohľadávky voči žalovanej (právnou predchodkyňou žalobkyne) malo dôjsť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. V súvislosti so skúmaním vecnej legitimácie žalobkyne súd prvej inštancie konštatoval, že právna predchodkyňa žalobkyne, ktorou bola banka, mohla postúpiť len splatnú pohľadávku v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, t. j. žalobkyňa, jeho nositeľom nie je. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstrannou zmluvou. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá veriteľovi pred postúpením pohľadávky, vzniknutej z bankovej činnosti, urobiť jednostranný úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní, t. j. formou výzvy preukazujúcej, že banka ako veriteľ pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovaného na zaplatenie jeho záväzku. Žalobkyňa, ktorá nepredložila dôkazy na preukázanie skutočnosti, že
pred postúpením pohľadávky, banka žalovaného písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku (a klient napriek tejto výzve zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku aspoň 90 dní), nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu. Žalobkyňa tak nepreukázala splnenie zákonného predpokladu pre postúpenie pohľadávky a teda, že sa stala veriteľom uplatňovanej pohľadávky (nepreukázala vecnú aktívnu legitimáciu v konaní). V dôsledku toho bola žaloba zamietnutá. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že úver pred postúpením pohľadávky nebol splatný, ako ani jednotlivé splátky (ku dňu postúpenia pohľadávky). V konaní nebolo preukázané, že bankou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, prípadne zánik zmluvného vzťahu výpoveďou, prípadne inak. Predmetný úver ku dňu postúpenia bankou nebol preto splatným (splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní). Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, tak ako je to požadované ZoB. Postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt (žalobkyňu) bránilo ustanovenie § 525 ods. 1, 2 O. z. a § 39 O. z., odporujúce obsahu zákona. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zmena v osobe veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným 1/ je v rozpore so zákonom, pretože prevodom na subjekt, ktorý bankou nie je, došlo k zhoršeniu postavenia žalovanej ako klienta banky, garantovaného ZoB (napr. v ustanoveniach o bankovom tajomstve). Nie je v záujme žalovaného 1/, aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, nepodliehajúci dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Pre dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou, súd prvej inštancie sa už nezaoberal hodnotením dôkazu oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože oznámenie by malo význam iba v prípade, ak by pred postúpením pohľadávky boli splnené zákonné podmienky podľa ZoB. Ak žalobkyňa ako veriteľ neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že sa stala veriteľom predmetnej peňažnej pohľadávky, nepatrí jej ani príslušenstvo. Z dôvodu zamietnutia žaloby pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie, súd prvej inštancie sa už nezaoberal neprijateľnými podmienkami. Pokiaľ sa žalobkyňa nestala veriteľom žalovaného 1/, nemohla ani žalovaná 2/ platne pristúpiť k záväzku, ktorý žalobkyňa ako veriteľ nenadobudla. Žaloba bola zamietnutá preto aj voči žalovanej 2/. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého ustanovenia vznikol nárok na náhradu trov konania úspešným žalovaným 1/, 2/, ktorým bol priznaný nárok na takúto náhradu voči žalobkyni, a to v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zákonodarca rozlišoval dva pojmy, a to peňažný záväzok ako celok a časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem peňažného záväzku, je zrejmé, že ak v druhej vete súvetia je použitý pojem z prvej vety súvetia, bude sa chápať v tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia „Ak klient ešte pred postúpením pohľadávky“ (opäť cielene použitý pojem pohľadávka, nie jej časť). Pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Ak by predmetné ustanovenie malo namysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj z logického znenia ustanovenia, inak by nebolo formulované, že ak je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale by znelo, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. Ak by zákonodarca mienil upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok splatný, s ktorým je dlžník v omeškaní, potom by druhá veta ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná (ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva, teda by už banka nemala čo postupovať, banka by ani nemala aké právo uplatňovať). Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 (uvedené ustanovenie nehovorí o tom, že by banka nemohla postúpiť pohľadávku na nebanku z neukončeného tzv. živého úveru). Označila aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/540/2015. Banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalovaný 1/ sa dostal do omeškania s plnením dlhu, termíny neplnil a právnej predchodkyni žalobkyne tým vzniklo právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, resp. pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy. Právna predchodkyňa žalobkyne svoje právo nevyužila (mimoriadnu splatnosť nevyhlásila). Konečná splatnosť v zmysle zmluvy bola dohodnutá na deň 4. februára 2010. V čase podania žaloby bola preto pohľadávka žalobkyne splatná v celom rozsahu. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobkyne ako postupníka pohľadávky. Zo systematického radenia tohto ustanovenia je zrejmé, že jeho účelom bola úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy hlavným účelom predmetného ustanovenia je prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS (§ 50 ods. 1 ZoB). Žalobkyňa podporne poukázala na právny názor v odbornej literatúre (publikovaný v časopise Súkromné právo 1/2015, doc. JUDr. K. Csach, PhD., LL.M), podľa ktorého je účelom § 92 ZoB úprava výnimiek z bankového tajomstva a ustanovenie nehovorí nič o podmienkach platnosti pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, nie je podmienkou platného postúpenia pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB, nie však sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB tak nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobkyne ako postupníka pohľadávky.
3. Žalovaní 1/, 2/, sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 92 ods. 7 veta prvá ZoB (v znení účinnom do 31. decembra 2007) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to i osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta.
7. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje vzťahy súvisiace s podnikaním bánk na území Slovenskej republiky s cieľom bezpečného fungovania bankového systému (§ 1). V ustanovení § 2 ods. 1 tento zákon definuje banku ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky založenú ako akciovú spoločnosť, ktorá má bankové povolenie (je osobitnou úverovou inštitúciou). Ustanovenie § 92 ods. 7 tohto zákona preto obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi.
8. Špeciálna úprava postúpenia pohľadávky vychádza z osobitného postavenia bánk, ktoré disponujú bankovým povolením. Keďže cieľom zákona je právna úprava pri zabezpečení fungovania celkového bankového systému, bolo žiadúce stanoviť pevné pravidlá pri postupovaní pohľadávok bánk na iné subjekty, ktoré nie sú bankami, aby nedošlo k obchádzaniu zákona o bankách (napr. s postúpením nesplatných pohľadávok bánk súvisí ich ďalšia správa, pritom poskytovanie úveru bánk a ich správa je špecifickou osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou).
9. Ustanovením § 92 ods. 7 ZoB zákonodarca sledoval sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky, s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti peňažného záväzku presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania, umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku, nepodporujú záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (uvedené už odznelo v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove). Bolo by v rozpore s účelom ZoB a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý“ úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle ZoB pod dohľad Národnej banky Slovenska.
10. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobkyne v odvolaní, že ustanovenie § 92 ods. 7 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobkyne ako postupníka pohľadávky, keďže jeho účelom bola podľa názoru žalobkyne úprava výnimiek z bankového tajomstva. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Akceptujúc odvolaciu argumentáciu žalobkyne, spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou by sa ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Banka nepochybne má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je ale nevyhnutné, aby postupovala v súlade so zákonom, vrátane ustanovenia § 92 ods. 7 ZoB (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/177/2014).
11. Súd prvej inštancie sa preto dôvodne zaoberal aplikáciou ustanovenia § 92 ods. 7 ZoB na daný prípad, keďže spôsobilým predmetom postúpenia môže byť, v prípade bankovej pohľadávky, iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, napriek ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013). Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že nepreukázanie zákonom stanovených predpokladov cesie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 7 ZoB, malo za následok nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne (postupníka). Podľa platného právneho poriadku nie je daná viazanosť už vydanými skoršími rozhodnutiami súdu prvej a druhej inštancie.
12. Postúpenie pohľadávky bánk právna úprava výslovne viaže na záväzky, s ktorými je klient banky v omeškaní, ktoré nastáva po splatnosti dlhu. Preto východiskovým predpokladom postúpenia je splatnosť pohľadávky banky voči klientovi. Banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku, s ktorou je klient v omeškaní (§ 92 ods. 7 ZoB), inak by boli postupované „živé“ úvery na nebankové subjekty, hoci poskytovanie a správa bankového úveru podliehajú osobitnej úprave ZoB.
13. V posudzovanej veci bola splatnosť postupovanej pohľadávky banky preukázaná zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo 4. februára 2005, obsahujúcou konečnú splatnosť úveru 4. februára 2010. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky 30. apríla 2007, súd prvej inštancie správne konštatoval i nepreukázanie zákonom stanoveného predpokladu splatnosti predmetnej pohľadávky (podľa tvrdenia žalobkyne v odvolaní k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru jej právnou predchodkyňou nedošlo). Žalobkyňa poukazovala na možnosť banky postúpiť pohľadávku ako celok, v dôsledku čoho nebola vymedzená časť postúpenej pohľadávky, ktorá by v čase postúpenia bola splatná (a len v tej časti spôsobilá postúpenia). Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť, v prípade bankovej pohľadávky, iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, napriek ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013).
14. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že žalovaná bola písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku z predmetnej zmluvy pred postúpením pohľadávky (ktorej cieľom je, ako je vyššie uvedené, aby v primeranom čase vykonala nápravu a zotrvala vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednala finančnú službu). Listinný dôkaz predložený žalobkyňou obsahujúci oznámenie právnej predchodkyne žalobkyne o postúpení pohľadávky žalobkyni (vyhotovené po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky) nepredstavuje jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, obsahujúci písomnú výzvu na zaplatenie dlhu pred postúpením a preto nie je spôsobilý nahradiť túto zákonom stanovenú podmienku. Poukaz žalobkyne na oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bol tak bez právneho významu na splnenie zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej cesie, ktoré mali byť v zmysle ustanovenia § 92 ods. 7 ZoB naplnené pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa platného právneho poriadku nie je daná viazanosť už vydanými skoršími rozhodnutiami súdov (v iných súdnych konaniach).
15. Nebolo preto preukázané naplnenie zákonom stanovených predpokladov bankovej cesie podľa § 92 ods. 7 ZoB.
16. Nebolo možné stotožniť sa s právnou argumentáciou žalobkyne, že veta druhá ustanovenia § 92 ods. 7 ZoB upravuje prípad, keď banka môže postúpiť pohľadávku bez písomnej výzvy. Táto časť ustanovenia § 92 ods. 7 ZoB reguluje postup banky, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok pred postúpením pohľadávky a v takom prípade banka právo postúpenia nemá. Výnimkou je prípad, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti peňažného záväzku presiahol jeden rok. Posúdenie platnosti právneho úkonu v posudzovanej veci sa netýkal alternatív výkladu dotknutého zákonného ustanovenia, ale naplnenia zákonom stanovených podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno preukázania naplnenia týchto zákonom stanovených podmienok pre postúpenie pohľadávky, ktoré neuniesla, v dôsledku čoho bola žaloba zamietnutá pre nedostatok jej vecnej aktívnej legitimácie v konaní.
17. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého vznikol žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, voči žalobkyni v konaní neúspešnej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
18. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/, 2/ boli úspešní v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení § 255 ods. 1 CSP, vznikol im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
19. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.