Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-95-2017.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15Csp/95/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. Z. XXXX/XX, P., o zaplatenie 1.660,52 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.08.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.660,52 eura spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1.660,52 eura od 05.07.2017 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 23.11.2011 uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného č. F., s tým, že v zmysle bodu 3.8. VOP (Všeobecných obchodných podmienok banky) je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným, tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 04.07.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Po dobu nepovoleného prečerpania na účte je klient povinný ako majiteľ účtu platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, ktorý je v súlade s bodom 3.12 VOP a Výveskou úrokových sadzieb vo výške 28 % ročne. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil v žalobe tieto dôkazy: zmluvu o bežnom účte, všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, výpisy z účtu a vývesku úrokových sadzieb produktov žalobcu.
2. Žalovaný sa k doručenej žalobe (dňa 16.1.2018) napriek výzve súdu písomne nevyjadril.
3. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil žalobca ani žalovaný. Žalobca žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s tým, aby súd rozhodol v zmysle jeho podaní aj bez jeho účasti, nakoľko všetky relevantné tvrdenia a dôkazy obsahuje žaloba, resp. odpoveď na výzvu súdu. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu a otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
4. Súd vykonal dokazovanie, listinami: zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, zmluvou o povolenom prečerpaní, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výpismi z účtu, prehľadom úrokových sadzieb žalobcu a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 23.11.2011 uzatvoril žalobca ako banka (v tom čase pod obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s.) so žalovaným ako majiteľom účtu zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Podľa Čl. IV. bod 2. predmetnej zmluvy za poskytovanie produktov/služieb bola banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov. Vzájomné práva a povinnosti bližšie nešpecifikované zmluvou sa riadili (aj) Všeobecnými obchodnými podmienkami banky.
6. Dňa 9.7.2012 uzatvoril žalobca ako banka so žalovaným ako klientom Zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorej predmetom bolo povolené prečerpanie do výšky limitu 700,-€ na účte č. XXXXXXXXX/ XXXX s variabilnou úrokovou sadzbou 16,9 % p.a. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
7. Podľa bodu 3.8 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu majiteľ účtu je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Podľa bodu 3.12 VOP po dobu nepovoleného prečerpania na účte musí majiteľ účtu platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.
8. Žalobcom predložený sadzobník poplatkov obsahuje sumár rôznych poplatkov v rôznej výške, pričom nie je zrejmé, či žalobca niektorý z nich do žalovanej sumy zarátal, ak áno, ktorý.
9. Z predložených výpisov k účtu č. XXXXXXXXX na meno žalovaného je zrejmá konečná (žalovaná) suma 1.660,52 eura, s tým, že na predložených výpisoch sú evidované rôzne transakcie, poplatky, úroky (č.l. 29-69).
10. Z predložených úrokových sadzieb žalobcu vyplýva, že sadzba úroku pri nepovolenom prečerpaní je vo výške 28 % p.a.
11. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
14. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
15. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
16. Podľa § 220 ods. 2 in fine CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a je potrebné pristúpiť k jej zamietnutiu. Napriek tomu, že z vykonaného dokazovania (zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a zo zmluvy o povolenom prečerpaní) bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah titulom uzatvorených zmlúv, vyhoveniu žalobe
bránila tá podstatná skutočnosť, že nárok žalobcu uplatnený žalobou nebolo možné preskúmať z toho pohľadu, či je tento dôvodný, prípadne v akom rozsahu. Ako vyplýva z ust. § 220 ods. 2 in fine CSP, je povinnosťou súdu dbať o to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Žalobca síce splnil zákonnom požadované náležitosti vo vzťahu k žalobe, t.j. všeobecné náležitosti žaloby (§ 127 ods. 1 CSP), teda podanie určil Okresnému súdu Piešťany, z podania bolo zrejmé že ho robí žalobca, ktorej veci sa týka (zaplatenia sumy 1.660,52 eura žalovaným) a žaloba bola taktiež podpísaná, žalobca taktiež v zmysle § 132 ods. 1 CSP označil strany (žalobcu ako i žalovaného), opísal také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26 Cdo 593/2010), označil dôkazy a taktiež uviedol žalobný návrh (domáhal sa zaplatenia konkrétnej sumy žalovaným). Žaloba teda neobsahovala vady, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať, preto nebol daný dôvod na odstraňovanie vád podania vo veci samej (žaloby) postupom podľa § 129 CSP. Žaloba žalobcu obsahovala údaje nevyhnutné pre to, aby bolo súdu jasné, o čom a na akom podklade má rozhodovať. Napriek uvedenému žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku k zaplateniu sumy 1.660,52 eura s príslušenstvom, keď neuviedol súdu (v žalobe, resp. ani na pojednávanie sa nedostavil, čo odôvodnil tým, že všetky relevantné tvrdenia), akým spôsobom dospel k výške žalovanej sumy 1.660,52 eura, s tým, že rozhodujúce skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy - napr. výpismi z účtu (§ 132 ods.2 CSP), teda nebolo povinnosťou súdu z predložených výpisov z účtu vyvodzovať relevantné skutkové tvrdenia (namiesto žalobcu), ktoré by odôvodňovali uplatnený nárok. Súd je toho názoru, že nebolo ani povinnosťou súdu (okrem už vyššie uvedeného postupu na neodstraňovanie vád podania) písomne vyzývať žalobcu na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku k zaplateniu sumy 1.660,52 eura s príslušenstvom, nakoľko súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (zásada ústnosti - Čl. 8 CSP), na ktoré sa však žalobca dobrovoľne nedostavil. Tým sa podľa súdu dobrovoľne vzdal svojho práva na prípadné doplnenie žaloby (jej bližšiu špecifikáciu) po právnom posúdení sporu súdom. Súd má za to, že takýmto postupom nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, nakoľko ako už bolo uvedené, tento sa nedostavil na pojednávanie dobrovoľne na základe svojho rozhodnutia. Žalobca súdu predložil listiny, na ktoré poukázal v rámci odôvodnenia žaloby. Je však povinnosťou každého žalobcu v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností do takej miery, aby bolo možné zo strany súdu posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku, pričom tieto skutočnosti je potrebné aj dôkazne podporiť. Žalobca však postupoval v tomto smere nedostatočne Súdu nie je zrejmé, z čoho pozostáva žalovaná suma 1.660,52 eura, z výpisov z účtu možno usudzovať, že tam patria rôzne poplatky, úroky, debetné transakcie, no súd nemal možnosť (keďže nedisponoval informáciami od žalobcu, čo tvorí žalovanú sumu) posúdiť jej dôvodnosť (napr. dôvodnosť poplatku, úroku, atď.). Aj s poukazom na ust. § 132 ods. 2 CSP je potrebné uviesť, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy a súčasne nie je povinnosťou súdu z predložených dôkazov vyvodzovať rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na nedostatok relevantných skutkových tvrdení žalobcu tak súd nemal možnosť v prípade vyhovenia žaloby rozsudok presvedčivo odôvodniť, čo by mohlo viesť k jeho zrušeniu (v rámci odvolacieho konania) pre nepreskúmateľnosť tohto rozsudku. Súčasne by tým bolo porušené právo strán sporu (najmä žalovaného, keďže by mu bola uložená povinnosť zaplatiť) na presvedčivé odôvodnenie rozsudku. Nárok žalobcu uplatnený žalobou je podľa súdu nepreskúmateľný. Žalobca musí v žalobe jasne, stručne a zrozumiteľne uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Opísanie rozhodujúcich skutočností má obsahovať samotná žaloba a nemožno ho nahrádzať odkazom na pripojenú listinu, ktorá má popisovať nárok po skutkovej stránke. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným posúdením podporne poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/42/2017 zo dňa 10.1.2018, ktorý je aplikovateľný na prejednávanú vec. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu zamietol (výrok I.).
18. Súd prvej inštancie procesným postupom v tomto konaní neznemožnil žiadnej zo sporových strán uskutočňovať jej procesné práva, nedošlo teda k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a súčasne súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s Čl. 17 CSP. Žalovaný by mal voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný, avšak vzhľadom na to, že mu žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne (Čl. 17 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.