Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/153/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej v právnej veci žalobcu: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., so sídlom Tuhovská 29, 831 06 Bratislava, IČO: 35 728 116, zastúpený: Ernst & Young Law s.r.o., so sídlom Žižkova 9, 811 02 Bratislava, IČO: 47 255 960, proti žalovanému: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. - Z. XXX, zastúpený: JUDr. Peter Matejov, advokát, so sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, IČO: 42 049 415, o zaplatenie 46.803,47 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k 32Cb/71/2011-509 zo dňa 15.03.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k 32Cb/71/2011-509 zo dňa 15.03.2017 p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 46.803,47 eura s príslušenstvom tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a súčasne žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 2, § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 324 ods. 1, § 351 ods. 1, 2, § 373, § 378, § 379 Obch. zák. a § 533 Obč. zák.

3. Vecne súd prvej inštancie v odôvodnení argumentoval tým, že podľa zisteného skutkového a právneho stavu vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a spoločnosťou MB TRANS SLOVAKIA s.r.o. bola uzavretá inominátna zmluva podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť spoločnosti MB TRANS SLOVAKIA s.r.o. finančný leasing na predmet - nákladný automobil ACTROS 1844/LS/36, rok výroby 2007, č. motora XXXXXXXXXXXXXX, číslo karosérie V za predbežnú kúpnu cenu 95.081,- eur s DPH a záväzok spoločnosti MB TRANS SLOVAKIA s.r.o. platiť pravidelne mesačne leasingové splátky v počte 47 vo výške 1.944,80 eura a 1 splátku vo výške 19.016,20 eura, počnúc júnom 2007.

4. Z článku II. zmluvy o finančnom leasingu č.109504-L zo dňa 18.06.2007 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ určil ako dodávateľa predmetu leasingu DaimlerChrysler Automotive Slovakia s.r.o., Tuhovská 5, 831 07 Bratislava, IČO: 35 780 754.

5. Z faktúry č. 2007202750 zo dňa 18.06.2007 vystavenej spoločnosťou DaimlerChrysler Automotive Slovakia s.r.o., Tuhovská 5, 831 07 Bratislava, IČO: 35 780 754 pre žalobcu (č. l. 237) vyplýva, že spoločnosť DaimlerCrysler Automotive Slovakia s.r.o., Tuhovská 5, 831 07 Bratislava, IČO: 35 780 754 ňou fakturovala navrhovateľovi cenu za vozidlo Mercedes-Benz ACTROS 1844/LS/36 červenej farby,

č. motora XXXXXXXXXXXXXX, číslo karosérie V v sume 95.081,- eur (3.250.344 SK) vrátane DPH, bez DPH 79.900,- eur (2.731.381,50 Sk) a za konečného príjemcu je na faktúre označený MB TRANS SLOVAKIA s.r.o.

6. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 17.07.2007 (č. l. 238) vyplýva, že žalobca cenu za vozidlo v sume 95.081,- eur zaplatil spoločnosti DaimlerChrysler Automotive Slovakia s.r.o., Tuhovská 5, 831 07 Bratislava.

7. Zo zmluvy o finančnom leasingu uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom MB TRANS SLOVAKIA s.r.o. jednoznačne vyplýva, že predmetom bol finančný leasing vozidla Mercedes- Benz ACTROS 1844/LS/36. Osoba leasingového prenajímateľa je totožná s osobou z kúpnej zmluvy uzavretej konkludentným spôsobom medzi žalobcom a dodávateľom spoločnosťou DaimlerChrysler Automotive Slovakia s.r.o., Tuhovská 5, 831 07 Bratislava dňa 18.06.2007.

8. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Dohoda o pristúpení k záväzkom k Zmluve o finančnom leasingu zo dňa 18.06.2007. Jedná sa o dohodu podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného splniť za spoločnosť MB TRANS SLOVAKIA s.r.o. jej záväzky uvedené v článku 2. Dohody v celom ich rozsahu za rovnakých podmienok ako stanovuje Zmluva o finančnom leasingu.

9. Žalobca preukázal, že v súlade so Zmluvou o finančnom leasingu, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky finančného leasingu, bod 12.1 piatej odrážky, vypovedal zmluvu o finančnom leasingu písomnou výpoveďou zo dňa 14.04.2009, čím došlo k zániku leasingovej zmluvy dňa 20.04.2009.

10. Súd posúdil právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahy vyplývajúce z Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že aj otázka plynutia času sa riadi Obchodným zákonníkom a to § 397 Obch. zákonník a premlčacia doba je štyri roky.

11. Súčet nárokov žalobcu predstavuje sumu 77.183,47 eura (55.335,08 + 21.659,42 + 119 + 69,97). Z tejto sumy žalobca odpočítal hodnotu, ktorú obdržal pri predaji predmetu nájmu v sume 30.380,- eur.

12. Súd považoval za preukázané, že aj výkon práv a povinnosti žalobcu nie je podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobcom tvrdené skutočnosti týkajúce sa postupu žalobcu pri riešení škodovej udalosti a vo vzťahu k servisu vykonávajúceho opravu vozidla, nebolo v konaní preukázané.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP.

14. O úroku z omeškania rozhodol podľa ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Súčasne žiadal priznanie náhrady trov konania.

16. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie v tomto prípade vychádzal len z nepriamych dôkazov predložených žalobcom, ktorý však nepredložil na preukázanie svojho oprávnenia byť sporovou stranou v tomto konaní na strane žalobcu rozhodný a priamy dôkaz, a to kúpnu zmluvu medzi navrhovateľom a predajcom predmetu leasingu, predmetom ktorej by bola kúpa predmetného vozidla žalobcom od predajcu.

17. Nemôže obstáť konštatovanie súdu prvej inštancie, že došlo medzi predajcom a žalobcom ku konkludentnému uzavretiu kúpnej zmluvy na predmetné vozidlo, keďže samotná faktúra predajcu potvrdzuje, že si obidve strany, teda predajca ako aj žalobca bol vedomí, že kupujúcim je spoločnosť MB TRANS SLOVAKIA s.r.o.

18. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku absolútne nevysporiadal s hlavnou námietkou žalovaného, týkajúcou sa momentu ukončenia leasingového vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou MB TRANS SLOVAKIA s.r.o.

19. Na predmete leasingu došlo k totálnej škode, na základe čoho mal byť predmet leasingu ako motorové vozidlo oficiálne vyradený z evidencie vozidiel a v konečnom dôsledku potom tak došlo aj k automatickému ukončeniu leasingového vzťahu momentom vzniku škodovej udalosti. Na základe uvedeného musí byť potom úkon žalobcu smerujúci k ukončeniu leasingovej zmluvy výpoveďou považovaný dokonca za ničotný právny úkon, keďže v čase jeho vykonania už neexistoval právny vzťah, k zániku ktorého tento úkon žalobcu smeroval.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je však zrejmé, že okresný súd riadne nevyhodnotil vykonané dokazovanie, keďže sa v tejto základnej a pre daný prípad rozhodujúcej skutočnosti vôbec nevenoval a v napadnutom rozsudku ani nevysporiadal, a preto nakoniec aj dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

21. Pristúpenie k záväzku nie je možné v zmysle platnej právnej úpravy vyhodnotiť ako zabezpečovací prostriedok (vedľajší záväzok), ktorý sleduje právny režim hlavného záväzku.

22. Žalovaný naďalej trvá na svojej podanej námietke premlčania voči uplatnenému právu žalobcu s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže okrem uvedenej argumentácie v prospech aplikácie Občianskeho zákonníka je potrebné uplatnené právo žalobcu považovať za právo na náhradu škody, keďže došlo k vzniku totálnej škody a k zániku veci v právnom zmysle, nakoľko malo dôjsť k už spomenutému vyradeniu predmetu leasingu z evidencie vozidiel.

23. Z dokázaných faktov (ako sú protiprávne konanie autorizovaného servisu pri riešení škodovej aj poistnej udalosti, protiprávne zadržiavanie predmetu leasingu zo strany servisu na základe fiktívnej faktúry, vedomosť žalobcu ako leasingového prenajímateľa o týchto protiprávnych krokoch autorizovaného servisu, vydanie vozidla žalobcovi bez zaplatenia údajnej opravy autorizovanému servisu) je možné vyvodiť záver, že nekonanie a prístup žalobcu sú, resp. boli v rozpore s dobrými mravmi.

24. Rozpor s dobrými mravmi v konaní žalobcu je možné vidieť najmä v tom, že žalobca nevyužil tento svoj vplyv v čase, kedy bol nájomcom požiadaný o spoluprácu a pomoc pri riešení danej situácie, keď bolo logicky aj v záujme žalobcu ako leasingového nájomcu, aby tento predmet leasingu užíval a leasing riadne platil.

25. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

26. V obsahu vyjadrenia poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania Okresný súd v bodoch 32. až 36. Druhého rozsudku uviedol, potrebné právne odôvodnenie, odôvodňujúce právny záver, že „žalobca bol oprávnený nakladať s vozidlom Mercedes-Benz ACTROS 1844/LS/36 červenej farby, č. motora XXXXXXXXXXXXXX, číslo karosérie V ako vlastník vozidla. Súd týmto považuje za preukázanú skutočnosť, že osoba leasingového prenajímateľa je totožná s osobou z kúpnej zmluvy uzavretej konkludentným spôsobom medzi žalobcom a dodávateľom spoločnosťou DaimlerChrysler Automotive Slovakia s.r.o., Tuhovská 5, 831 07 Bratislava dňa 18.06.2007. Týmto spôsobom súd považuje za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.“

27. Pristúpenie k záväzku podľa Dohody o pristúpení tiež možno považovať za formu zabezpečenia pohľadávok žalobcu z Leasingovej zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na názory právnej teórie podporujúcej tvrdenie, že pristúpenie k záväzku je jednou z foriem zabezpečenia záväzku, a to: (i) „Predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku podľa § 533 je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom.“, ako aj (ii) „tento inštitút zároveň plní funkciu zabezpečenia pohľadávky...“

28. Tvrdenia žalovaného sú vzhľadom na vyššie uvedené a celkový kontext situácie a priebeh Súdneho konania účelové a zavádzajúce. Žalobca má jednoznačne za to, že ani odvolacie dôvody uvedené žalovaným nie sú dané.

29. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ust. § 470 ods. 1 s tým, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom § 379 a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

31. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

32. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci vecne správne rozhodol a dostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím postupom neporušil práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bola skutočnosť ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Jednak súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, taktiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 18.06.2007 došlo medzi MB TRANS SLOVAKIA s.r.o. a žalobcom k uzavretiu zmluvy o finančnom leasingu, pričom ako prenajímateľ bol označený DaimlerChrysler Financial Services Slovensko, s.r.o., pričom pod uvedeným obchodným menom žalobca podnikal od 31.12.2005 do 31.12.2007. Terajšie obchodné meno žalobca používa od 16.01.2009. Z uvedenej skutočnosti je nepochybné, že v žalobe označený žalobca je totožnou osobou ako právnická osoba uvedená s v tom čase s aktuálnym obchodným menom ako prenajímateľ. Žalobca taktiež preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciou nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetu leasingu a to uzavretou kúpnou zmluvou s dodávateľom žalobcu ako aj úhradou kúpnej ceny. V tejto časti teda odvolanie žalovaného nemožno považovať za dôvodné.

33. Taktiež pokiaľ sa týka ďalšieho dôvodu podaného odvolania v súvislosti s ukončeným leasingovej zmluvy je nepochybné, že k jej ukončeniu došlo vypovedaním zmluvy žalobcom s poukazom na príslušné články všeobecných podmienok a to ku dňu 20.04.2009. V tejto súvislosti sa nie je možné stotožniť s argumentáciou, že došlo k totálnej škode na predmete leasingu, nakoľko vychádzajúc z kúpnej ceny predmetu leasingu a kapitalizovaných nákladov na jeho opravu je zrejmé, že sa jedná o značný hodnotový rozdiel v prospech zostatkovej hodnoty predmetu leasingu.

34. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadne premlčania práva žalobcu uplatneného v tomto konaní nakoľko je nepochybné, že žalovaný súčasne pri uzavretí leasingovej zmluvy z dňa 18.06.2007 pristúpil k záväzku leasingového nájomcu čím vstúpil do všetkých jeho práv a povinností, ktoré nepochybne vyplývajú z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka nakoľko sa jednalo o obchodno-záväzkový vzťah medzi dvoma podnikateľmi a teda jeho pristúpenie k záväzku možno považovať za zabezpečenie záväzku ku ktorému pristupuje a teda aj právny režim premlčania potom vyplýva z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, t. j. v tomto prípade je premlčacia doba štyri roky. Jednotlivé uplatnené nároky z ktorých pozostáva celková suma uplatnená podanou žalobou nemožno považovať za premlčané a to s odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku i keď v jeho odôvodnení došlo zrejme k chybe v písaní nakoľko nasledujúci deň po ukončení zmluvného vzťahu je 21.04.2009 a nie 21.04.2010 ako je uvedené v odôvodnení.

35. Ďalšie skutočnosti uvádzané žalovaným ohľadne existencie konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi nepovažoval odvolací súd za právne relevantné ani preukázané.

36. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodol podľa ust. § 387 ods. 1, 2 o potvrdení napadnutého rozsudku s tým, že o nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

37. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .