Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-268-2016.pdf
PDF · 171.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/268/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, A., zastúpenej: Advokátska kancelária Bugala-Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, Bratislava, IČO: 00 678 155, zastúpenému advokátom: JUDr. Ján Havlát, Advokátska kancelária HAVLÁT & Partners, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02. marca 2016, č.k. 51C/189/2015-169, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 6.000 eur, ako náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti, a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 957,84 eura, na účet jeho právneho zástupcu. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako vydavateľ denníka Nový čas uverejnil v tomto denníku dňa 30.9.2014 na dvojstrane 8-9 článok s názvom "Britov lákajú striptérky, zbrane a alkohol", v ktorom bola uverejnená fotografia žalobkyne s titulkom k fotografii "Turisti sa vedia poriadne odviazať". Mal preukázané, že dňa 20.05.2014 uzavrela žalobkyňa so spoločnosťou VOX spol. s r.o. dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutým druhom práce hosteska na dobu neurčitú. Spoločnosť VOX spol. s r.o. so sídlom Miletičova 21, Bratislava, vykonáva (okrem iného) činnosť v oblasti reklamnej a propagačnej činnosti, organizácii spoločenských, kultúrnych a športových aktivít a prevádzkovania cestovnej kancelárie. Z jej prehlásenia vyplýva, že neposkytla akékoľvek povolenie na uverejnenie fotografií pre žalovaného a pre účely denníka Nový čas. Z internetovej stránky G..S.-A..com, patriacej spoločnosti VOX spol. s r.o., zistil, že predmetná fotografia žalobkyne je na tejto stránke spolu s ďalšími umiestnená v časti označenej ako "Stag Bratislava - photo and video gallery" v spodnom riadku na prvej strane, pričom na danej stránke ju uverejnila žalobkyňa. Táto internetová stránka obsahuje ponuku a propagáciu unikátnej možnosti navštíviť Bratislavu spojenú s množstvom zábavy s miestnymi sprievodcami, ktorý majú najlepšie znalosti mestského nočného života. Na stránke je ponúkané široké spektrum dennej a nočnej zábavy zahrňujúcej streľbu, návštevu "pubov" a vstupu do nočných klubov. Poukázal na to, že žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nerozumie prečo žalovaný rieši, či táto fotografia je na internetovej stránke agentúry, pre ktorú pracuje, navyše táto stránka je určená pre zahraničných klientov, spoločnosť má len zahraničnú klientelu a bežný Slovák sa na túto stránku ani nedostane. Uverejnenie jej fotografie, v takej súvislosti ako to urobil žalovaný, ju dostalo. Ona osobne nie je čitateľom tohto denníka, tento denník číta skôr jej mama, babka a niektorí známi. Po uverejnení fotografie ju kontaktovali známi, dokonca aj takí, o ktorých dlho nepočula a uvádzali, že nevedeli,
že sa živí takýmto spôsobom, že sa takto spustila. Z uvedeného dôvodu si zakúpila vydanie Nové času, bola prekvapená akým spôsobom bola zverejnená jej fotografia a v akom kontexte, prekvapilo ju jej zverejnenie na mieste hneď vedľa striptérky. Uviedla, že je veľký rozdiel medzi spoločníčkou a sprievodkyňu, ona pracovala ako sprievodkyňa. Navyše fotografia bola zverejnená asi 2 dni pred jej promóciou, na ktorú prišla rodina a to aj taká, ktorú dlhšie nevidela a uvedené bolo hlavnou témou tejto oslavy. Kontaktovali ju rôzni ľudia, ktorí sa pozastavovali nad tým, čo je a kto je, napr. jej dlhoročný kamarát pán Č. bol z toho prekvapený, pričom práve z tohto dôvodu sa prestali stýkať. Rovnako mala problém so svojím priateľom, ktorému volala jeho babka s otázkou, či to nie je jeho K.. Priateľ si myslel, že klame, nakoniec sa aj rozišli, musela sa od neho odsťahovať. Našťastie sa to vysvetlilo. Táto téma je však medzi nimi tabu. Z tejto práce už nemala príjem po dlhú dobu, nakoľko jej priateľ neverí a myslí si, že nejde robiť sprievodkyňu, ale spoločníčku. Potvrdila, že spoločnosť VOX nepožiada, aby tieto fotky stiahla z webu, nevidí na to dôvod. Pre spoločnosť VOX pracuje na dohodu a dlhé obdobie pre nich už nevykonávala činnosť. Išlo o štandardnú dohodu, určite v nej nebolo uvedené, že by bola spoločníčkou alebo striptérkou, presne si nepamätá svoje zaradenie. Pokiaľ ide o činnosti, ktoré robila pre agentúru, záviselo to od toho, aký mali klienti zaplatený balíček a aký ona dostala program, zvyčajne vyzdvihla klientov na letisku, sprevádzala ich do hotela a potom podľa programu ich sprevádzala buď na adrenalínové zážitky, športové aktivity a v niektorých balíčkoch bola aj návšteva barov, pričom spoločnosť ponúka aj návštevu striptízových barov, ale vzhľadom na kresťanské založenie nesprevádzala skupiny, ktoré mali v programe návštevu striptízových barov. Bola po celý čas s klientmi, napr. keď išli strieľať, alebo išli na motokáry, alebo po baroch, nastúpila s nimi do autobusu, bola s nimi od začiatku, preložila im potrebné inštrukcie, a potom sa s nimi vrátila do hotela. Bola s nimi aj v baroch. Keď ich sprevádzala v baroch, keďže býva ďaleko, na cestu domov používala auto, teda nekonzumovala alkohol, rozprávala sa s nimi podľa situácie, ak boli klientom Francúzi, ktorí nevedeli po anglicky, tak s nimi nekomunikovala. Svedkyňa V. Š., redaktorka denníka Nový čas, ktorá je autorkou sporného článku, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že fotografie pre článok čerpala z archívu a z webovej stránky agentúry Profimedia, a oni to už potom mali v archíve. Žalobkyňu nikdy nekontaktovala a súhlas si nežiadala, nakoľko fotka bola verejná a nebol tam uvedený žiadny kontakt. Pred zverejnením článku telefonovala s agentúrou, ktorá jej sľúbila, že jej poskytne nejaké informácie, potom sa blížila uzávierka, znova ich kontaktovala a povedali mi, že jej nebudú odpovedať na otázky, a preto čerpala informácie z ich internetovej stránky. Od agentúry si nepýtali súhlas so zverejnením fotografie, keďže fotografia bola verejná. Samotný článok je reportážou o pobyte zahraničných turistov v Bratislave. Článok vznikol na základe prieskumu, že cudzinci trávia v Bratislave málo času a že sa sem chodia skôr zabávať na rôzne rozlúčky so slobodou a pod., s tým, že to Bratislavčanom vadí, že tu robia neporiadok. Ona išla do podnikov a potom na internet. V článku mala popísať, akým spôsobom sa cudzinci zabávajú v Bratislave, čo všetko robia a kam chodia. Popisovala, čo robia turisti v Bratislave, pričom čerpala zo stránky agentúry, odkiaľ čerpala aj informáciu, čo všetko ponúkajú turistom, toto bolo uvedené aj v texte článku. Z agentúry čerpala aj fotku, kde je zobrazená žalobkyňa s tým, že ide o fotku zabávajúceho sa pána. Pri fotografii nie je poznámka, že je to ilustračné foto, u žalovaného nie je zvykom toto uvádzať, v článku sa vždy na začiatku píše, kto je autorom fotografie a keďže fotka bola verejne dostupná, nemyslela si, že jej zverejnenie by mohol byť problém. Je bežnou praxou využívať takéto fotografie, ktoré už boli uverejnené, tieto sa používajú na spravodajské účely a informovanie. Ak je fotografia verejne prístupná, nevyžaduje sa na jej použitie súhlas. Po tom ako vyšiel článok jej žalobkyňa telefonovala, že je z toho nešťastná, utešovala ju a potom musela zložiť, lebo mala prácu. Svedok V. E., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je bývalým priateľom žalobkyne a bol ním aj v čase, keď došlo k publikácii predmetného článku v Novom čase. Poukázal na to, že v Novom čase vyšiel článok bez vedomia žalobkyne, ktorý podľa nej, ako aj jeho názoru bol urážlivý. V deň, keď vyšiel článok bol so žalobkyňou, ktorá keď zistila, že vyšiel tento článok, začala zisťovať, ako sa mohla jej fotka dostať do článku o striptérkach, volala do agentúry, ktorá uviedla, že na jej zverejnenie nedala súhlas, pričom tento súhlas nedala ani sama žalobkyňa. Následne volala do redakcie Nového času, kde sa rozprávala s osobou, ktorá bola zodpovedná za zverejnenie, ktorá sa jej ospravedlnila, že išlo o nedopatrenie, ale že súhlas majú. Žalobkyňa z toho bola veľmi rozrušená. On sa dozvedel o článku od žalobkyne, už si presne nepamätá svoju reakciu, ale určite nebol nadšený, skôr sa ju snažil utešiť. Neformuloval by to však tak, že by v súvislosti s týmto článkom u neho vznikli pochybnosti o tom, aká je práca jeho priateľky (žalobkyne) a čo teda robí. Bol rozhorčený, že keď niekto robí nadčasy, plní si svoje povinnosti a snaží sa privyrobiť si prácou a robí legitímnu prácu, tak môžu o ňom takéto niečo zverejniť. Jeho rodina bola rozhorčená, ako si to môže niekto dovoliť. Pokiaľ ide o vplyv uvedeného článku na ich vzťah, nebolo to celé šťastné obdobie. Neformuloval by to však tak ďaleko, že to prispelo to k ukončeniu ich vzťahu. Svedkyňa V. C., sestra žalobkyne, uviedla, v tom čase boli so sestrou spolu, ona mala uzávierku a chodila domov dosť neskoro. Vedela, čo sestra robí, aj sa
zúčastnila niekoľkých akcií, na ktorých sestra sprevádzala. Sestra jej povedala o článku a keďže vedela čo robí, tak bola dosť prekvapená. Keď prišla do práce hovorili jej o tom kolegyne, ona si to potom hľadala na internete, aby si o tom prečítala bližšie, ale na internete to nenašla. Kolegyne si robili srandu, že by mala sestru odporučiť do IBM, aby si tam zarábala a nie tak, ako si zarába. Bolo to trápne, pričom ona vie, čo sestra robí a že si zarába, aby mohla študovať na vysokej škole. Žalobkyňa jej ukázala ten článok, prečítala si nadpis, videla fotku, prečítala si to, povedala si, veď je to hlúposť. Bolo to niekedy prvý týždeň, keď mala uzávierku, bolo to v období, keď článok vyšiel. Pokiaľ ide o zverejnený článok, najprv si prečítala nadpis a videla fotku, opýtala sa, prečo sa sestra takto fotí. Vie, že sa takto chodia Angličania zabávať a že pijú a pod., ale sestra sa na takýchto akciách nezúčastňovala, pýtala sa prečo je tam jej fotka, či s tým súhlasila, zaujímalo ju, ako sa tam tá fotka dostala. Sestra hovorila, že na to nedala súhlas a že ide o fotku, ktorá je na stránke agentúry. Po uverejnení toho článku sa jej vzťah k sestre nezmenil, vedela čo robí, ale naštrbil sa vzťah s rodičmi, pretože rodičia už ani predtým nesúhlasili s tým, čo sestra robí. Ona sa jej síce zastala, ale keď to už raz bolo napísané, tak navždy vo vás ostane nejaká pochybnosť. Reakcia otca na tento článok bola taká, že bol nešťastný, u neho sa to prejavovalo najmä hnevom, už predtým mali so sestrou zhoršenú komunikáciu a zhoršený vzťah a toto k tomu neprispelo. Komunikácia medzi nimi bola zhoršená už predtým, nebolo to len kvôli tomuto článku, ale preto, že nesúhlasil s tým, čo robí. Článok v písomnej forme len potvrdil to, čo si vlastne otec myslel. Pokiaľ ide o vzťahy žalobkyne s rodičmi po zverejnení článku, keďže s rodičmi nebýva, k tomuto sa vyjadriť nevedela, vedela však, že sa to preberalo na promócii. Otec sa s bratom rozprávajú po maďarsky, predpokladá, že podľa časového rámca a podľa gestikulácie, toto preberali. Svedok M. Č.Z. uviedol, že v danom období sa ako kamarát stýkal so žalobkyňou, pričom jeho matka, ako každý človek v jej veku, číta denník Nový čas a hneď po tom, ako sa článok objavil dostal "výplach". Žalobkyne sa pýtal akým spôsobom vznikol uvedený článok. On pre kľud v rodine, keďže sa jeho mama o to zaujímala, s žalobkyňou utlmil kontakty. V podstate to bol jediný dôvod, prečo tak urobil, keďže mu otec zomrel a matku opatroval, nechcel to počúvať. Žalobkyňu poznal v tom čase už 9 rokov. Vedel, že sprevádza zahraničných turistov. Vie aká je náplň práce žalobkyne, tlmočila, vyzdvihovala turistov ma letisku, odprevádzala ich na rôzne akcie, na ktorých tlmočila, napr. na strelnicu. Keď ten článok vyšiel, pýtal sa jej, čo to má znamenať, ako to má chápať, ona mu vysvetľovala, že to nemá chápať tak, že by sprevádzala turistov do "bordelov" a poskytovala im iné služby. Jej vysvetleniu uveril, ale pre kľud v rodine, aby nepočúval od matky stále s kým sa stýka, vzťah obmedzil. Vzťah s žalobkyňou bol na úrovni kamarátstva, tento článok trošku naštrbil jeho dôveru. Od uverejnenia článku sa skoro vôbec sa nestretávajú, ale raz za 2 - 3 mesiace sa stretnú na spoločnej akcii. 2. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 11, § 12, § 13 Občianskeho zákonníka, § 33 ods. 1 písm. a) Autorského zákona, ako aj čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru, a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáha ochrany osobnosti proti zásahu spôsobeného žalovaným tým, že v denníku Nový čas uverejnil dňa 30.09.2014 na dvojstrane č. 8 a 9 bez jej súhlasu fotografiu s titulkom patriacim k fotografii "Turisti sa vedia poriadne odviazať" v kontexte s článkom "Britov lákajú striptérky, zbrane a alkohol". Titulom práva na ochranu osobnosti sa nedomáha poskytnutia nepeňažného zadosťučinenia, avšak iba náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tejto súvislosti zdôraznil, že dotknutá osoba má v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka právo na súde uplatniť čo najúčinnejší spôsob satisfakcie, pričom je iba na jej uvážení, ktorý z uvedených spôsobov zvolí. Nie je pritom vylúčené, aby sa, ak to okolnosti danej veci odôvodňujú, domáhala výlučne peňažnej satisfakcie. Základným predpokladom pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je však, s poukazom na citované ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, skutočnosť, že došlo k zásahu do osobnostných práv, avšak poskytnuté primerané zadosťučinenie sa nezdá postačujúce, a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Základnou otázkou je, či priznanie zadosťučinenia je alebo by mohlo byť spôsobilé a "schopné", vzhľadom na okolnosti danej veci, zmierniť vzniknutú ujmu. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je potom na mieste len tam, kde priznanie ospravedlnenia alebo inej formy zadosťučinenia vzniknutú ujmu účinne zmierniť nemôže. V tomto smere sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že na priznanie peňažnej satisfakcie stačí, ak bol preukázaný zásah do osobnostných práv, ktorý je danej osobe spôsobilý privodiť ujmu; keďže táto ujma musí byť v konaní preukázaná. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať konkrétne následky zásahu, ktoré by mohli viesť k záveru, že došlo k značnému zníženiu dôstojnosti a ktoré by preto odôvodňovali priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, v konaní zaťažuje výhradne žalobkyňu. V spore pritom neboli preukázané žiadne negatívne dôsledky uverejnenia sporného článku v oblasti súkromného, rodinného života alebo v pracovnej oblasti žalobkyne, keďže neboli preukázané žiadne negatívne dôsledky na jej partnerský život, uverejnenie článku nemalo žiadny vplyv na jej vzťah zo sestrou, pričom vzťahy s rodičmi boli narušené
už pred uverejnením článku, a to kvôli tomu, čo žalobkyňa robí; jej sestra o jej vzťahu k rodičom vo svojej výpovedi uviedla, že už pred tým si mysleli to, čo článok potvrdil. Žalobkyňa teda nepreukázala, že jej česť a dôstojnosť v rodinných a súkromných kruhoch bola v dôsledku uverejneného článku nenávratne "poškodená a pošpinená". V konaní nebolo preukázané, že by si ktokoľvek z prostredia blízkeho žalobkyni (či už súkromného alebo pracovného) na základe tohto článku o žalobkyni myslel, že vykonáva niektorú z činností popisovaných v článku (teda že je prostitútka, striptérka, že holduje alkoholu a pod.). V danej veci teda žalobkyňa, napriek tomu, že k zásahu došlo masovokomunikačnými prostriedkami, ktoré majú vo verejnosti široký ohlas, v konaní nepreukázala žiadne konkrétne následky zásahu v jednotlivých oblastiach jej súkromného života (rodičia, sestra, priatelia) ani profesionálneho pôsobenia (škola, práca v agentúre), keďže tieto nevyplynuli ani z výpovedí svedkov. Poskytnutie satisfakcie, pri ktorej môže mať hodnotenie určitého konania význam z hľadiska účinnosti jej poskytnutia, by v danom prípade mohla byť prípadne uplatnená iba vo forme ospravedlnenia, ktoré však žalobkyňa priznať nežiadala. V súvislosti so zverejnením fotografie žalobkyne poukázal na to, že táto bola uverejnená pôvodne na internetovej stránke spol. VOX, s.r.o. (ponúkajúcej organizovanie zábavy pre turistov v Bratislave) v rovnakom kontexte ako je kontext článku (cit.: "Nezabudnuteľný program zabezpečuje pre mnohopočetné partie na Slovensku niekoľko rozlúčkových agentúr"). Predmetná fotografia v spojitosti s textom na internetovej stránke propagujúcej pobyty zahraničných turistov v Bratislave (tzv. "hen party") ako aj obsah článku uverejnenom v denníku Nový čas tak jednoznačne súvisia s pobytom a so zábavou zahraničných turistov na Slovensku. Zdôraznil tiež, že pre predpokladom nastúpenia občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka je existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúceho v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, pričom tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a neoprávnenosťou takéhoto zásahu. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť sankcií podľa ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. K takémuto zásahu však v prípade žalobkyne nedošlo, nakoľko vo vzťahu k čitateľom, ktorí ju nepoznali (ktorých bola absolútna väčšina) nemohlo dôjsť k akémukoľvek zníženiu jej dôstojnosti či vážnosti. Pred čitateľmi, ktorí naopak žalobkyňu na fotografii spoznali (rodinní príslušníci, priatelia a spolupracovníci) taktiež nemohla byť jej dôstojnosť ani vážnosť dotknutá, lebo z celkového kontextu článku nemožno vyvodiť, že by žalobkyňa mala vykonávať striptíz, piť alkohol a pod. a tieto osoby mali vedomosť, že žalobkyňa sprevádza zahraničných turistov počas ich pobytu v Bratislave, čo vyplynulo zo svedeckých výpovedí a napokon to nepoprela ani samotná žalobkyňa. O žalobkyni v článku nebola žiadna zmienka a neboli tu uvádzané ani žiadne údaje, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by mala byť striptérkou, holdovať alkoholu alebo sa vyžívať v zbraniach. Práva žalobkyne chránené § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka tak nemohli byť objektívne dotknuté. Navyše, žalobkyňa pracovala v agentúre VOX, s.r.o. ako sprievodkyňa, pričom sama uviedla, že sprevádzala zahraničných turistov aj pri ich zábave v baroch (o čom svedčí napokon aj jej vyobrazenie na predmetnej fotografii) a ako vyplynulo z vykonaného dokazovania o tejto skutočnosti jej priatelia a rodinní príslušníci vedeli. Napokon poukázal na to, že k uverejneniu obrazovej snímky s vyobrazením žalobkyne bez jej súhlasu došlo v rámci zákonnej spravodajskej licencie, tak ako to má na mysli ustanovenie § 12 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, keďže informácie zverejnené v článku boli pravdivé a aktuálne (a neobsahovali žalobkyňou uvádzané tvrdenia, že by bola striptérka, pila alkohol a zaujímala sa o zbrane) a na ich uverejnení mala verejnosť legitímny záujem. Vychádzajúc z obsahu článku, informácie v ňom boli poskytnuté primeraným spôsobom, teda neboli zverejnené v rozpore s ustanovením § 12 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené zhrnul, že nakoľko žalobkyňa v konaní nepreukázala, že v dôsledku uverejnenia sporného článku žalovaným došlo k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, a teda ani to, že k zníženiu dôstojnosti a vážnosti došlo v značnej miere, neboli splnené predpoklady na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a preto žalobe nebolo možné vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na úspech žalovaného v konaní mu priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá napadnutý rozsudok žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez riadneho odôvodnenia vo vzťahu k použitiu jej fotografie bez jej súhlasu a v rozpore s jej oprávnenými záujmami a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že skutkový stav, ako ho zistil okresný súd, nie je sporný a ani nepredstavuje zásadne komplikovanú problematiku. Právne posúdenie veci zo strany okresného súdu však nie je správne, pretože vychádza z nesprávneho vyhodnotenia a vyvažovania konfliktu dvoch oproti sebe stojacich základných práv a slobôd, pričom bez existencie akéhokoľvek legitímneho dôvodu ignoruje jej oprávnené záujmy vo vzťahu k jej súkromným prejavom a podobizni. Poukázala na to, že súd prvej inštancie napriek skutočnosti,
že žalovaný v konaní nijako nepreukázal, že by sa informácie uvedené v inkriminovanom článku akýmkoľvek spôsobom týkali jej osoby, pričom naviac ani nezisťoval jej oprávnený záujem na zverejnení svojej podobizne v kontexte inkriminovaného článku, nesprávne priznal takémuto konaniu žalovaného právnu ochranu a obmedzil tak jej právo na ochranu osobnosti na úkor práva na slobodu prejavu žalovaného. Zdôraznila, že fotografia je v zmysle ustanovenia § 12 Občianskeho zákonníka chránená ako prejav osobnej povahy (podobizeň), a to tak vo vzťahu k možnosti jej vyhotovenia, ako aj k možnosti použitia už vyhotovenej fotografie. Pre oba prípady zákon predpokladá udelenie súhlasu zo strany oprávneného osoby. Žalovaný však takýmto súhlasom nikdy nedisponoval a z kontextu skutkového stavu, najmä z výpovede svedkyne V. Š. jednoznačne vyplynulo, že v čase uverejnenie článku odporca nemal vedomosť o jej identite a inkriminovanú fotografiu použil z dôvodu, že ho "tlačil termín uzávierky vydania". Takéto použitie fotografie považuje za protiprávne a zasiahlo do jej práva na ochranu osobnosti, čo však okresný súd nijakým spôsobom nezohľadnil, keď predchádzajúce zverejnenie predmetnej fotografie na internetovej stránke prevádzkovanej spoločnosťou, v ktorej bola zamestnaná, je z pohľadu potreby získania súhlasu na jej zverejnenie, irelevantná. Zverejňovanie už skôr na internete zverejnených fotografií judikatúra pripúšťa striktne iba pri osobách verejného záujmu (napr. politici), a aj to výlučne takých fotografií, ktoré sa týkajú ich činnosti, ktorá má verejnú povahu. Bez ohľadu na zverejnenie inkriminovanej fotografie na internetových stránkach, táto nestratila svoju súkromnoprávnu povahu, nakoľko vyhotovenie a zverejnenie fotografie patrí do súkromnej sféry jej života chránenej právom na súkromie, a preto žalovaný zasiahol do jej osobnostných práv. Nestotožnila sa tiež so záverom prvoinštančného súdu, že sporný článok má spravodajský charakter a teda tu existuje zákonná výnimka z povinnosti zabezpečiť jej súhlas so zverejnením fotografie. Denník Nový čas má totiž charakter denníka bulvárneho typu, v ktorom prevažujú články a informácie, ktoré s ohľadom na svoj obsah, aktuálnosť, presnosť, spôsob spracovania, stručnosť a vecnosť nie je možné považovať za spravodajstvo. V spravodajstve novinár spracuje aktuálnu udalosť jednoducho, stručne, vecne a bez komentovania. Jeho úlohou je odpovedať na šesť základných otázok: Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo?. Sporný článok tieto atribúty nespĺňa, keď spracováva bulvárne atraktívnu tému tým, že upozorňuje na "neresti" (alkohol, výtržníctvo, nočná zábava, striptíz) a široké možnosti zahraničných turistov "zabaviť sa" v Bratislave. Článok nie je aktuálny, pretože sa vôbec neviaže na konkrétnu časovo ohraničenú aktuálnu udalosť a nerobí tak ani stručnou a vecnou formou, nakoľko si neodpúšťa komentovanie a hodnotenie "správania sa" zahraničných turistov. Ak by aj išlo o spravodajský článok, uverejnenie inkriminovanej fotografie by bolo bez jej súhlasu možné len za predpokladu, že by v súlade s § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebolo v rozpore s jej oprávnenými záujmami. Jej záujem však žalovaný nikdy nezisťoval, predmetnú fotografiu uverejnil v kontexte informácií uvedených v článku v rozpore s jej oprávneným záujmom, a preto jednoznačne zasiahol do jej osobnostných práv. Poukázala tiež na to, že v danom prípade potreba ochrany slobody prejavu neprevážila nad potrebou ochrany jej osobnostných práv, pričom v očiach bežného čitateľa bola spojená s aktivitami, ktoré nevykonáva, na ktorých neparticipuje a nemá záujem na tom, aby bola s takýmito aktivitami verejne spájaná. Podrobne v tejto súvislosti zhrnula všeobecné východiská pre rozhodovanie konfliktu medzi slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti, vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06, m. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07, IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96), Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 55/2008 z 25. februára 2009), a ESĽP. Na ich základe, vychádzajúc z výsledku tzv. testu proporcionality v danej veci, konštatovala, že nakoľko žalovaný ako "nositeľ" práva na slobodu prejavu, na ktorého sa vzťahuje privilegované postavenie, uverejnil o nej, ako súkromnej osobe, na ktorú sa vzťahuje najvyššia ochrana pred neoprávnených zásahom do osobnostných práv, nepravdivé a neúplné informácie, ktoré mali navyše súkromnú povahu, a ktoré zároveň neboli informáciami verejného záujmu, v masmédiu s celoštátnou pôsobnosť, v čase, kedy nebolo potrebné a z hľadiska verejnej diskusie ani prínosné informácie o nej zverejniť, a to vo forme nepravdivých a neúplných informácií a spojenia jej fotografie s týmito informáciami, ktorú bežný priemerný recipient vnímal, ako skutočnosť, že aktívne vykonáva alebo sa podieľa na uverejnených aktivitách, hoci neholduje alkoholu, nie je striptérkou ani spoločníčkou, nesprevádza budúcich ženáčov obnažená, nezúčastňuje sa bujarého správania, ako zákazník sa nespráva neprimerane, nevyčíňa ani neholduje neprimeranej konzumácii alkoholu, nie je turistom, ktorý sa vie poriadne odviazať, ani nie je platenou striptérkou, ktorá by za odmenu sprevádzala niekoho na večeri alebo v limuzíne, záujem na ochrane jej osobnostných práv prevážil nad ochranou práva na slobodu prejavu žalovaného, bolo v prejednávanej veci potrebné dať prednosť ochrane jej osobnostných práv, čo však okresný súd neurobil. Napokon, až v závere odvolania, vo vzťahu k splneniu predpokladov pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch zdôraznila, že podstatný zásah do jej osobnostných práv bol preukázaný svedeckými výpoveďami svedkov a jej výpoveďou. Žalovaný zverejnil fotografiu, na ktorej
je zobrazená v súvislosti s bulvárnou témou, týkajúcou sa striptérok, zbraní a alkoholu v najčítanejšom denníku Nový čas bez jej súhlasu, bez akéhokoľvek overenia si skutočnosti, či má nejakú súvislosť s predmetnou témou, iba s cieľom vytvorenia senzácie a opísania bulvárnej témy použil neoprávnene jej fotografiu, čím jej spôsobil podstatný zásah do osobnostných práv a zavinil značné naštrbenie vzťahov medzi ňou a jej blízkymi. Takýmto konaním žalovaného došlo ku komerčnému využitiu jej fotografií bez jej súhlasu, čo jednoznačne zakladá právo na peňažnú satisfakciu, a preto žiadala odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď námietky žalobkyne v odvolaní označil za neopodstatnené. Stotožnil sa s konštatovaním žalobkyne, že skutkový stav v danej veci nie je sporný, pričom osobitne zdôraznil, že pri danej fotografii bola uverejnená popiska: ,,Turisti sa vedia poriadne odviazať"; z čoho je zrejmé, že táto fotografia nemá žiadnu súvislosť so striptízom (na fotografii nie je zobrazená žiadna striptérka), alkoholom (na fotografii žiadny alkohol nie je zobrazený) a ani so zbraňami, keď žalobkyňa je zobrazená pri zábave v podniku. Nesúhlasil s námietkou žalobkyne, že rozsudok bol vydaný bez riadneho odôvodnenia vo vzťahu k použitiu spornej fotografie bez jej súhlasu a v rozpore s jej oprávnenými záujmami. Súd prvej inštancie sa totiž s touto otázkou po skutkovej i právnej stránke vysporiadal bezo zbytku, keď sa vysporiadal s použitím fotografie na účely tlačového spravodajstva, ako aj s tým, že bola použitá primeraným spôsobom a nie na ujmu oprávnených záujmov žalobkyne. V nadväznosti na analýzu žalobkyne pokiaľ ide o konflikt medzi slobodou prejavu na jednej strane a právom na ochranu osobnosti na strane druhej, konštatoval, že podľa jeho názoru táto analýza nie je správna. Nie pravdivé tvrdenie, že informácie uvedené v namietanom článku so žalobkyňou nesúviseli, keď fotografia bola integrálnou súčasťou témy namietaného článku, informujúceho o otázkach legitímneho verejného záujmu (čo pripustila aj žalobkyňa) týkajúce sa priebehu pobytov zahraničných turistov v Bratislave, kvôli čomu, resp. kvôli akým službám na Slovensko prichádzajú. Uverejnená fotografia má relevantný vzťah k danej aktuálnej téme legitímneho verejného záujmu, nakoľko zobrazuje spôsob, akým spôsobom zahraniční turisti trávia čas v Bratislave ("Turisti sa vedia poriadne odviazať"), pričom okrem iného sa v článku uvádza, že turisti na seba upozorňujú bujarým a výstredným správaním v baroch a fotografia zobrazuje práve takéhoto rozbujareného návštevníka, zjavne Brita spolu so žalobkyňou, a teda je zrejmé, že fotografia približovala verejnosti obrazom to, o čom sa písalo v článku. Zdôraznil tiež v tejto súvislosti, že fotografia bola prevzatá zo stránky spoločnosti VOX, s.r.o. kde bola umiestnená zjavne za účelom dokumentovať priebeh pobytov turistov na Slovensku a upútať tak pozornosť potenciálnych zákazníkov, pričom žalobkyňa je (bola) súčasťou tohto biznisu. Je naviac úplne irelevantné, či vydavateľ pred uverejnením fotografie poznal identitu žalobkyne alebo nie. Skutočnosť, že fotografia bola uverejnená na internete pred tým, ako bola uverejnená v denníku Nový čas, je relevantná, nakoľko vzhľadom na kontext, v akom bola zverejnená nepotreboval na jej uverejnenie súhlas žalobkyne, teda mohla byť použitá na tlačové spravodajstvo. Fotografiu žalobkyňa sama iniciatívne poskytla agentúre VOX, s.r.o. za účelom propagácie jej činnosti a súhlasila s jej uverejnením v kontexte propagácie pobytu zahraničných turistov na Slovensku na stránke danej spoločnosti, a to takým spôsobom, že okamžite upúta pozornosť kohokoľvek, pretože je na internetovej stránke spoločnosti VOX, s.r.o. neprehliadnuteľná. Za tohto stavu potom nemôže žalobkyňa tvrdiť, že jej osoba bola pre verejnosť neznáma, ak jej fotografia bola uverejnená na internete, navyše v okolnostiach, ktoré celkom legitímne pútajú záujem verejnosti, a preto neobstojí jej argumentácia rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Krone Verlag. Poukázal tiež na to, že je úplne irelevantné, či má alebo nemá denník Nový čas bulvárny charakter. Podstatný je totiž iba obsah a povaha namietaného článku a tvrdenia žalobkyne, že je potrebné zohľadniť aj typ média, nemá oporu ani v rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR. Namietaný článok je pritom spolu s fotografiami (obrazovým spravodajstvom) jednoznačne spravodajstvom, pretože poskytuje verejnosti informácie o faktoch (že sa Bratislava stala zaujímavou destináciou pre zahraničných turistov, z akých dôvodov a ako tu trávia voľný čas), a teda uverejnená fotografia spĺňa aj požiadavky spravodajskej fotografie, pretože poskytuje verné svedectvo o skutočnosti, a to objektívne, výstižne a pohotovo. Nakoľko daná téma je aktuálna, aktuálny bol aj záujem na uverejnení predmetnej fotografie, pričom tvrdenia žalobkyne, že v prípade namietaného článku ide o bulvárny článok bez akejkoľvek spravodajskej hodnoty, výhradne zameraný na vyvolanie senzácie, nezodpovedajú jeho obsahu. Nesúhlasil ani s argumentáciou žalobkyne, že fotografia v rámci článku bola použitá v rozpore s jej oprávnenými záujmami. Bola totiž uverejnená v absolútne rovnakom kontexte, ako na stránke spoločnosti VOX, s.r.o. a nakoľko bola vyhotovená a uverejnená s jej súhlasom, je vylúčené, aby jej uverejnenie v denníku Nový čas mohlo byť v rozpore s jej oprávnenými záujmami. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa bola spájaná s takými činnosťami, ako je striptíz, strieľanie zo zbraní, bujará zábava v bare alebo požívanie alkoholu a pod. v tom zmysle, že by takéto činnosti vykonávala. Nestotožnil sa tiež so snahou žalobkyne v odvolaní odôvodniť, že potreba ochrany slobody prejavu
neprevážila v danom prípade nad ochranou jej osobnostných práv. V danom prípade totiž nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu jej dobrej povesti a zákon neposkytuje právu na ochranu osobnosti absolútnu ochranu. V danom prípade kolízie dvoch práv sloboda prejavu a právo na informácie, ktoré realizoval, prevažujú nad právom žalobkyne na ochranu osobnosti. Naopak, vyhovením žalobe by došlo k neprimeranému obmedzeniu slobody prejavu, či dokonca k jej popretiu. Vychádzajúc z rovnakej metodiku tzv. testu proporcionality, konštatoval, že žalobkyňou uvádzané tézy paradoxne vyznievajú v jeho prospech. Je totiž nesporné, že ako vydavateľ periodickej tlače má privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu, pričom žalobkyňa v čase uverejnenia inkriminovaného článku nevystupovala ako súkromná osoba, ktorá by sa svojím konaním nevystavovala potrebe záujmu zo strany novinárov alebo širokej verejnosti, nevyčlenila sa z anonymity a teda nemohla a nemala očakávať a strpieť zvýšený záujem verejnosti a médií o svoju osobu, nakoľko sama iniciatívne poskytla agentúre VOX, s.r.o. svoju fotografiu na účelom propagácie jej činnosti a súhlasila s jej uverejnením v kontexte propagácie pobytu zahraničných turistov na Slovensku, teda uverejnením fotografie, ktorá ju zobrazuje ako sa tisne na (zjavne) zahraničného turistu (je v spoločnosti zahraničného turistu) s nápisom na jeho holom bruchu, na ktorý ukazuje, pričom text "From love Katie" je zakončený srdiečkom, pod ktorým nápisom sa nachádza šípka (?) smerujúca do spodných partií tela statného turistu, vstúpila do verejnej arény minimálne kontroverzným činom, a preto nemôže tvrdiť, že jej osoba bola pre verejnosť neznáma, ak jej fotografia bola uverejnená na internete, navyše za okolností, ktoré celkom legitímne pútajú záujem verejnosti. Fotografia naviac nemá súkromný charakter, keďže žalobkyňa súhlasila s jej uverejnením pre účely propagácie podnikania spoločnosti VOX, s.r.o., ktoré púta záujem verejnosti, vylúčila ju zo svojej súkromnej sféry a zbavila sa možnosti úspešne žalovať (Zborník stanovísk, záverov, rozborov a zhodnotení súdnej praxe, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu, Najvyšší súd ČSSR, 1980, str. 195 - 196). Napokon, nie je pravda, že téma článku sa žalobkyne netýka a uverejnená fotografia má relevantný vzťah aj k danej aktuálnej téme legitímneho verejného záujmu, pričom žalobkyňu zobrazuje možno pri výstrednej, ale nie pri nemorálnej aktivite, nezobrazuje ju pri sexe, striptíze, streľbe zo zbraní alebo opitú, a z článku logicky nevyplýva, že by žalobkyňa prevádzkovala sex za peniaze, striptíz, holdovala alkoholu a pod. alebo že by sa inak na týchto aktivitách zúčastňovala. Uverejnenie fotografie preto predstavovalo legitímny príspevok do verejnej diskusie, čo rovnako posúva rovnováhu medzi slobodou prejavu a osobnostnými právami výrazne v prospech slobody prejavu. Pokiaľ ide o obsah a formu prejavu, predmetná fotografia žalobkyňu nezobrazuje v situácii, ktorá by sa nebola stala, pričom pokiaľ žalobkyňa namieta, že v článku bola údajne spojená s takými aktivitami, ako je striptíz, holdovanie alkoholu, prostitúcia a pod, nezodpovedá to skutočnosti, keď ani s jednou informáciou uvedenou v článku ju nie je možné spájať, nakoľko sa nič také v článku ani netvrdí; čo ani nie je sporné. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že údajne nepostupoval v dobrej viere a na presnom skutkovom základe, nakoľko ju spojil s nemorálnymi aktivitami, bez akéhokoľvek spoľahlivého skutkového základu, toto jej tvrdenie postráda logické opodstatnenie, keď zlý úmysel nebol preukázaný, fotografia, ktorá bola už predtým uverejnená so súhlasom navrhovateľky presne v rovnakom kontexte, ju zobrazuje v autentickej situácii. Napokon, pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že téma článku sa údajne v skutočnosti nijakým spôsobom neviazala na konkrétnu udalosť v konkrétnom čase, v ktorom by bolo vhodné ( nevyhnutné) a aktuálne článok uverejniť, toto tvrdenie je viac ako nepresné. Článok totiž vznikol na základe prieskumu, podľa ktorého cudzinci trávia v Bratislave málo času a že sem chodia skôr sa zabávať na rôzne rozlúčky so slobodou a pod. s tým, že to Bratislavčanom vadí, že tu robia neporiadok. Okrem toho daná téma bola aktuálna aj v čase uverejnenia (30.09.2014), pretože zahraniční turisti lúčiaci sa v Bratislave so slobodou pútali záujem verejnosti aj v tomto období. Nakoľko teda uverejnený článok uspokojoval aktuálny záujem verejnosti na informáciách, táto skutočnosť opätovne posúva rovnováhu medzi slobodou prejavu a osobnostnými právami žalobkyne výrazne v prospech slobody prejavu. Za irelevantné označil žalobkyňou uvádzané rozlišovanie medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami, keď vo vzťahu k nej neboli v namietanom článku uverejnené žiadne hodnotiace úsudky. Na základe uvedeného zhrnul, že namietaný článok (prejav) spĺňal všetky atribúty, ktoré sú na verejné prejavy kladené, v záujme ochrany slobody prejavu a práva na informácie a v danom konkrétnom prípade je zrejmé, že sloboda prejavu a právo na informácie prevážili nad záujmom žalobkyne na ochrane jej osobnostných práv. Pokiaľ ide o snahu žalobkyne v odvolaní odôvodniť, že údajne bolo namieste priznať náhradu nemajetkovej ujmy, k tomu žalobkyňa dospieva predovšetkým tak, že dezinterpretuje obsah svedeckých výpovedí, s čím sa nemožno v žiadnom prípade stotožniť. Z výpovedí svedkov ani samotnej žalobkyne nebol preukázaný žiadny podstatný alebo závažný zásah do jej práv a ani žiadne závažné následky v jej osobnostnej sfére, nebola jej spôsobená žiadna závažná ujma, a preto ani z tohto dôvodu nebol žiadny dôvod na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, teda s poukazom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, predovšetkým s ohľadom na to, že samotná žalobkyňa sa na verejnosti
prezentovala takým spôsobom a v takom kontexte, ako bol reprodukovaný v článku, vzhľadom na to, že neboli preukázané žiadne závažné dôsledky v súkromnej alebo profesionálnej sfére v príčinnej súvislosti s článkom, a vzhľadom na to, že išlo len o jeden článok, objektívne žiadna osoba by nemohla (údajnú ) ujmu považovať za značnú (závažnú). 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 6. Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice štátu (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme (okrem iného) aj ochrany povesti alebo práv iných (ods. 2). 7. Podľa čl. 26 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (ods. 1). Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu ( ods. 2 veta prvá). Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (ods. 4). 8. Právo na slobodu prejavu garantované článkom 26 Ústavy SR nie je absolútne, je totiž obmedzené tak, ako to predpokladá čl. 10 ods. 2 Dohovoru, právami na ochranu osobnosti v rozsahu vymedzenom ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní, teda aby jednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred právom druhým. 9. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 11. Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 12. Medzi základné hodnoty ľudskej osobnosti nepochybne patria i ľudská dôstojnosť a osobná česť. Práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené ústavou a ich ochrana Občianskym zákonníkom. Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí každému bez výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku život pri rešpektovaní určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytosti každej ľudskej bytosti. Každý má rovnaké právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na rovnakú ochranu pred jej ponižovaním. Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje správania, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Rovnako je však chránené právo na súkromný život, ktorý zahŕňa širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života v intímnej a rodinnej sfére, no tiež vnútorného myšlienkového a citového života, resp. prežívania). Takto chápané právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jeho súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, i v prípade ich neoprávneného rozširovania. 13. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva, že pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť pôvodcu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť osobnú integritu fyzickej osoby, jej súkromného života, alebo znížiť hodnotu
jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti alebo spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. 14. Neoprávnený zásah do osobnosti môže byť spôsobený predovšetkým uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrého mena, cti, vážnosti, dôstojnosti osoby, no tiež uverejnením pravdivých tvrdení, ktoré majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamujúco a majú znevažujúci účinok, a rovnako aj údajmi pravdu skresľujúcimi, ktoré samé o sebe síce nie sú nepravdivé, ale sú podané takou formou a v takých súvislostiach, že môžu viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti. 15. V prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv spôsobeného uverejnením nepravdivých difamujúcich údajov dotýkajúcich sa dobrého mena, cti, vážnosti, dôstojnosti osoby vzniká v súlade s ust. § 13 Občianskeho zákonníka dotknutej osobe právo domáhať sa ochrany spôsobom a za podmienok z tohto ustanovenia vyplývajúcich. Zatiaľ čo v prípade práva domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti, odstránenia následkov týchto zásahov a poskytnutia primeraného nepeňažného zadosťučinenia, v zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postačuje spôsobilosť zásahu vyvolať nepriaznivé následky v oblasti chránených hodnôt (záujmov), v prípade práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je nevyhnutné, aby následky zásahu, ktoré nastali v príčinnej súvislosti s konaním pôvodcu zásahu, boli na strane dotknutej osoby prítomné, a boli aj riadne preukázané. Nepostačuje existencia akýchkoľvek následkov, keď je nevyhnutné, aby boli zistené (preukázané) také následky zásahu, na ktorých zmiernenie sa nejaví poskytnutie nepeňažnej satisfakcie ako účinný prostriedok nápravy, a z tohto dôvodu je nevyhnutné za týmto účelom poskytnúť dotknutej osobe satisfakciu (kompenzáciu) i v peňažnej forme. Ak ide o následky zásahu do práv na ochranu osobnosti do dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné, aby išlo o poškodenie v kvalifikovanej (značnej) miere. 16. V súlade s ustálenou judikatúrou a výkladovou praxou treba za značné zníženie dôstojnosti či vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti spravidla považovať taký zásah, ktorý by vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah a trvanie vedúce k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, pociťoval ako závažný každý, kto by ocitol na mieste a v postavení dotknutej osoby. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti nepochybne preukázať existenciu okolností umožňujúcich priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v spore zaťažuje žalobcu, ktorý síce nie je povinný preukazovať samotnú nemajetkovú ujmu, avšak ak chce byť v spore úspešný, musí preukázať také dôsledky konania pôvodcu zásahu v objektívnej realite, z ktorých vznik nemajetkovej ujmy nepochybne vyplýva. To pritom platí i v prípade zásahu do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, uskutočneného prostredníctvom tlače, keď hoci takýto zásah má širokú publicitu, a preto možno existenciu určitých nepriaznivých následkov dôvodne predpokladať, uvedená skutočnosť nemôže sama o sebe v každom jednotlivom prípade zakladať (automaticky) nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže následky zásahu je nevyhnutné vždy hodnotiť výlučne so zreteľom na individuálne okolnosti danej veci. 17. Ak dôjde k zásahu do práva na súkromný život, nie je potrebné, aby tento zásah mal súčasne i difamujúci charakter. Vzhľadom na odlišnosť povahy práva na súkromný život a práva na dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti; a na to prirodzene nadväzujúce prostriedky spôsobilé zabezpečiť efektívne zmiernenie spôsobenej ujmy; nie je v prípade zásahu do súkromia pre úspech v spore o ochranu osobnosti nevyhnutné preukázať značné zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti odôvodňujúce záver o nedostatočnosti poskytnutia nepeňažného zadosťučinenia; a pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné považovať za dostatočné preukázanie takého zásahu do súkromia, ktorý; vzhľadom na povahu v danej veci zasiahnutých chránených záujmov; vytvára dostatočný základ pre prijatie záveru, že poskytnutie morálneho zadosťučinenia sa v danom prípade nejaví ako postačujúce z hľadiska spôsobilosti efektívne kompenzovať vzniknutú ujmu. 18. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáha (iba) priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s poukazom na to, že žalovaný uverejnením jej fotografie bez jej súhlasu a v rámci článku zo dňa 30.9.2014 na dvojstrane 8-9 s názvom "Britov lákajú striptérky, zbrane a alkohol", s titulkom k fotografii "Turisti sa vedia poriadne odviazať" neoprávnene zasiahol do jej osobnostných práv. Splnenie predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy okrem existencie samotného zásahu odôvodňuje okolnosťami zásahu a závažnosťou vzniknutej ujmy, v spojitosti s charakterom denníka Nový čas ako tzv. bulvárneho periodika. Argumentuje však nepriamo i tým, že žalovaný uverejnením jej fotografie bez jej súhlasu zasiahol do jej súkromia. 19. V prvom rade poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav veci, a to ako vo vzťahu k obsahu spornej fotografie a súvisiaceho článku, tak i pokiaľ ide o okolnosti týkajúce sa následkov, ktoré malo ich uverejnenie vyvolať. Skutkový stav veci, ako ho ustálil súd prvej inštancie nebol sporný ani medzi stranami sporu. Odvolací súd sa s týmito skutkovými zisteniami
prvoinštančného súdu stotožňuje a v súlade s ust. § 383 C.s.p. pri posudzovaní správnosti napadnutého rozsudku vychádzal zo skutkového stavu veci, ako ho (dostatočne a správne) ustálil súd prvej inštancie. 20. Na základe správne ustáleného skutkového stavu veci dospel prvoinštančný súd tiež k správnemu právnemu záveru, že v danej veci neboli splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci totiž neboli zo strany žalobkyne preukázané také následky zásahu, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že vzhľadom na povahu zasiahnutých chránených záujmov a okolnosti prípadu, došlo k značnému zníženiu cti, dôstojnosti či vážnosti žalobkyne v spoločnosti, a poskytnutie nepeňažného zadosťučinenia sa nejaví ako postačujúce na efektívne zmiernenie vzniknutej ujmy. Rovnako správne vychádzal prvoinštančný súd z toho, že neboli splnené predpoklady na priznanie nemajetkovej ujmy ani z dôvodu tvrdeného zásahu do súkromia žalobkyne. 21. V nadväznosti sa obsah odvolacích námietok žalobkyne a jej argumentáciu v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že podstatná časť odvolacej argumentácie je pre účely posúdenia vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobkyni nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy, bez významu. Žalobkyňa totiž v odvolaní síce predniesla rozsiahly právny rozbor otázky vyváženia záujmov v prípade kolízie práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu prejavu, ktorý podložila aj relevantnou judikatúrou Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a ESĽP, avšak iba v závere odvolania prezentovala nesúhlas s ťažiskovými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol (predovšetkým) z dôvodu, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že by v dôsledku uverejnenia jej fotografie v denníku Nový čas došlo na jej strane k vzniku takých nepriaznivých následkov, ktoré by umožňovali priznať jej na zmiernenie následkov zásahu do osobnostných práv aj peňažnú náhradu. Práve v posúdení uvedenej otázky pritom podľa odvolacieho súdu spočíva ťažisko danej veci. So záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd vyčerpávajúco, no zrozumiteľne a výstižne, uviedol prečo napriek vykonaniu všetkých dôkazov predložených a označených žalobkyňou nebolo možné podanej žalobe vyhovieť, pričom sa náležite vyporiadal aj s relevantnou argumentáciou oboch strán sporu. 22. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa preukázania následkov zásahu považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že jej argumentácia, podľa ktorej boli následky zásahu, odôvodňujúce priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, v spore riadne preukázané, nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Zo svedeckých výpovedí ani z výpovede samotnej žalobkyne totiž nemožno vyvodiť, že by v dôsledku uverejnenia sporného článku, najmä však spornej fotografie, a to aj v spojitosti s obsahom článku, došlo na jej strane k závažnej ujme na cti, či narušeniu jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Vypočutí svedkovia (sestra žalobkyne, jej kamarát a bývalý priateľ) totiž nepotvrdili, že by predmetná fotografia alebo článok, spôsobili relevantnú zmenu ich nazerania, či názoru, na osobu žalobkyne, keď všetci mali už pred uverejnením sporného článku vedomosť o tom, kde žalobkyňa pracuje a v čom spočíva podstata jej práce. Uverejnená fotografia pritom predstavuje iba momentku zhotovenú počas výkonu jej práce pre spoločnosť VOX, s.r.o.. Rovnako sa v dôsledku daného článku nezmenil vzťah žalobkyne a jej rodičov, keď tento bol do určitej miery narušený už predtým a uverejnená fotografia rodičov, resp. jej otca, iba utvrdila v už existujúcich názoroch. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že; ako na to opodstatnene poukazuje v spore aj žalovaný; sporná fotografia bola zhotovená pri výkone činnosti žalobkyne pre spoločnosť VOX, s.r.o., spočívajúcej v sprevádzaní cudzincov po Bratislave, a bola samotnou žalobkyňou, resp. s jej vedomím a súhlasom, umiestnená na internetovej stránku danej spoločnosti za účelom propagácie jej činnosti, teda nebola zverejnená v súkromnom priestore žalobkyne (napr. na súkromnom profile na niektorej zo sociálnych sietí), keď predmetná stránka je verejná a dostupná širokému okruhu osôb, bez akéhokoľvek technického obmedzenia vyplývajúceho z lokalizácie návštevníka stránky. Preto uverejnenú fotografiu žalobkyne nemožno považovať za súčasť jej súkromia, ktoré je pred zásahmi do osobnostných práv, vrátane jej uverejnenia v tlači, chránené. Za fotografiu súkromnej povahy spornú fotografiu nemožno považovať aj z dôvodu, že táto neobsahuje podobizeň žalobkyne zhotovenú pri súkromných aktivitách, avšak pri výkone práce pre spoločnosť VOX spol. s r.o., na propagáciu činnosti ktorej bola aj zverejnená. Za správny však treba považovať aj záver prvoinštančného súdu, že išlo o jej použitie v rámci tzv. zákonnej licencie, nakoľko uverejnenie fotografie, získanej z verejne dostupných zdrojov, iba dokumentuje v článku opísané aktivity cudzincov ("sa vedia poriadne odviazať"), pričom nemožno dospieť ani k záveru, že vzhľadom na okolnosti veci (uverejnenie fotografie samotnou žalobkyňou na poprednom mieste v galérii fotografii na stránke spoločnosti VOX spol. s r.o. celkom zjavne na propagačné účely) by bolo uverejnenie fotografie v rozpore s jej oprávnenými
záujmami. Nemožno totiž ako oprávnený záujem žalobkyne hodnotiť jej záujem na utajení obsahu danej fotografie pred verejnosťou, keď fotografia bola zhotovená na verejnosti, zjavne za prítomnosti ďalších neznámych osôb, pri výkone jej sprievodcovskej činnosti zahraničných turistov (t.j. pri výkone práce) pre spoločnosť VOX spol. s r.o. a následne bola zverejnená na internetovej stránke tejto spoločnosti, na propagačné účely. Zhodne so súdom prvej inštancie je preto na mieste uzavrieť, že uverejnením fotografie žalobkyne nedošlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia žalobkyne, ktoré by v preskúmavanej veci odôvodňovalo priznanie nemajetkovej ujmy, a preto ani argumentácia žalobkyne v odvolaní v tomto smere nemôže obstáť; a nie je opodstatnená ani jej argumentácia, že napriek zverejneniu inkriminovanej fotografie na internetových stránkach táto nestratila svoju súkromnoprávnu povahu, nakoľko vyhotovenie a zverejnenie fotografie patrí do súkromnej sféry jej života chránenej právom na súkromie, a preto žalovaný zasiahol do jej osobnostných práv, nakoľko; ako už bolo uvedené; predmetnú fotografiu nemožno považovať za snímku súkromnej povahy. 23. Ďalej odvolací súd považuje za potrebné vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že do jej osobnostných práv bolo zasiahnuté aj tým, že žalovaný jej fotografiu uverejnil v kontexte daného článku a bežný čitateľ tak na základe nepravdivých a neúplných informácií a spojenia jej fotografie s informáciami článku vnímal ako skutočnosť, že aktívne vykonáva alebo sa podieľa na uverejnených aktivitách, hoci s týmito aktivitami nemá nič spoločné. Obsah článku ani popiska k fotografii totiž žalobkyňu žiadnym spôsobom s uvedenými aktivitami nespájajú, keď ani len nepriamo nenaznačujú, že by sa žalobkyňa správala spôsobom opísaným v článku. Naviac, aj popiska k fotografii ("Turisti sa vedia poriadne odviazať") celkom zjavne komentuje iba správanie zahraničných turistov a nie správanie žalobkyne, a preto ani u bežného čitateľa článok; v ktorom o žalobkyni nie je ani zmienka; ani fotografia v spojitosti s obsahom článku, objektívne nemôže vyvolať dojem, že by sa žalobkyňa správala spôsobom, aký je v článku opísaný. 24. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že odvolací súd sa stotožnil i s tým záverom prvoinštančného súdu, že sporný článok uverejnený v denníku Nový Čas sledoval legitímny cieľ, keď informoval o veciach verejného záujmu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že objektom verejného záujmu boli v danom prípade negatíva spojené s pobytmi zahraničných turistov v Bratislave, ktorých žalobkyňa pre spoločnosť VOX, s.r.o. sprevádzala po Bratislave. Je pritom bez významu žalobkyňou opakovane zdôrazňovaný tzv. bulvárny charakter denníka Nový čas, keďže; ako na to správne v spore poukázal aj žalovaný; nie je rozhodujúce všeobecne rozšírená charakteristika denníka Nový čas ako tzv. bulvárneho média, ale obsah sporného článku, príp. fotografie, z ktorých v tomto smere vyplýva, že ich charakter je spravodajský, nakoľko informujú o celospoločenskom probléme vyvolanom častými návštevami cudzincov v Bratislave, ktorí svojim správaním nezriedka; ako je všeobecne známe; vyvolávajú negatívne reakcie obyvateľov mesta. 25. Napokon odvolací súd za neopodstatnenú považuje tiež námietku žalobkyne v odvolaní, že v napadnutom rozsudku absentuje riadne odôvodnenie vo vzťahu k použitiu jej fotografie bez jej súhlasu a v rozpore s jej oprávnenými záujmami. V tomto smere totiž súd prvej inštancie v náležitom rozsahu zhrnul právne významné skutkové zistenia, jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že žalovaný bol oprávnený spornú fotografiu uverejniť aj bez súhlasu žalobkyne a odôvodnil aj to, prečo nepovažoval uverejnenie fotografie za okolností danej veci za neprimerané a rozporné s oprávnenými záujmami žalobkyne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (aj) vo vzťahu k tejto otázke plne vyhovuje požiadavkám na náležité odôvodnenie rozsudku vyplývajúce (v čase jeho vyhotovenia) z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. 26. Na základe uvedeného potom možno zhrnúť, že nakoľko článkom žalovaného, uverejneným v denníku Nový čas dňa 30.09.2014 na dvojstrane č. 8 a 9 s názvom "Britov lákajú striptérky, zbrane a alkohol", ani fotografiou žalobkyne s titulkom "Turisti sa vedia poriadne odviazať" uverejnenou v rámci tohto článku, nedošlo k zásahu do práva na súkromie žalobkyne, ani k vyvolaniu takých následkov v oblasti cti, vážnosti a dôstojnosti žalobkyne, ktoré by v danom prípade mali za následok i splnenie predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni v danom spore splnené neboli. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania však rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).