Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-16-2018.pdf
PDF · 89.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci navrhovateľky: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/XX, XXX XX D., proti rozvedenému manželovi: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, právne zastúpený: JUDr. Jozef Pajer, Advokátska kancelária, Štúrova 1833, 022 01 Čadca, IČO: 41 074 220, o určenie výživného pre rozvedenú manželku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7Pc/4/2016-80 zo dňa 13.06.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 150,- eur mesačne, počnúc dňom 07.09.2016. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Návrh navrhovateľky súd prvej inštancie posudzoval podľa § 72 ods. 1, 2, 3, § 73 Zákona o rodine.
3. Podľa súdu prvej inštancie Zákon o rodine ustanovuje v § 72 povinnosť, ktorá môže vzniknúť zásadne len po právoplatnom rozvode manželstva. Ide o vznik povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne právo na zabezpečenie primeranej výživy. Ide o samostatný nárok s rozdielnymi podmienkami na jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Oprávnený pre priznanie príspevku na výživu podľa tohto ustanovenia je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania, z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Súd prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež na účel, na ktorý je určený. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva, a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou mu môže byť fakt, že bývalý manžel nie je
schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Dokazovanie súdu sa na strane oprávneného obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb (koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy, a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach samostatne si takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť). Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. Na strane povinného súd skúma najmä zárobkové možnosti - faktické i potencionálne - a jeho majetkové pomery. Pri rozhodovaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela je súd povinný prihliadnuť na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že navrhovateľka nie je osobou, ktorá by nebola schopná sama sa živiť. Ďalej dôvodil, že navrhovateľka poberá starobný dôchodok vo výške 285,30 eur mesačne. Mesačné pravidelné výdavky navrhovateľky sú vo výške 418,35 eur. Hoci príjem navrhovateľky nepokryje jej pravidelné mesačné výdavky, súd prvej inštancie bral pri rozhodovaní do úvahy celkové majetkové pomery u navrhovateľky. Navrhovateľka potvrdila, že má ďalší príjem, nakoľko družstvo za pozemky jej vypláca finančné prostriedky vo výške 220,- eur ročne. Okrem toho je navrhovateľka vlastníčkou 6 hektárov poľnohospodárskej pôdy a hektár a pol lesa a vlastníčkou pasienkov, ktoré môže predať a tým si zvýšiť svoj príjem. Okrem toho navrhovateľka potvrdila, že má na účte finančné prostriedky vo výške 2.000,- eur, ktorými môže disponovať. Okrem toho si odložila na pohreb 1.700,- eur. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že navrhovateľka mala účet, na ktorom skončila viazanosť v roku 2016, na ktorom bola suma 8.000,- eur, ktorú čiastočne minula na rekonštrukciu rodinného domu. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka nepreukázala, že vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav nie je schopná zárobkovej činnosti za účelom zvýšenia jej príjmu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie skonštatoval, že nie je splnený základný predpoklad na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, a to, že by navrhovateľka nebola schopná sama sa živiť. Zároveň dospel k záveru, že nie je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch žalovaného prispievať na výživu navrhovateľky. Rozvedený manžel je poberateľom starobného dôchodku vo výške 477,80 eur mesačne, je osobou zdravotne ťažko postihnutou, v roku 2017 bol trikrát hospitalizovaný a absolvoval jednu operáciu. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav rozvedeného manžela nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť a tým zvýšiť svoj príjem. Jeho príjem nepokryje jeho pravidelné mesačné výdavky vo výške 530,58 eur. Pokiaľ ide o príčinu rozvratu manželstva, z rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené, vyplýva, že príčina rozvratu manželstva bola v odcudzení sa manželov v dôsledku dlhodobého samostatného spolužitia, ktoré vyústilo do faktického ukončenia spolužitia manželov, teda vina na rozpade manželstva je na strane oboch manželov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, preto návrh zamietol.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá namietala, že sudkyňa bola voči nej zaujatá, keď riešila len jej dva účty, ale to, že bývalý manžel zobral všetky úspory a 800 000,- Sk z predaja bytu, ani to, že prečo pomenil heslá na vkladných knižkách a vybral jej peniaze z N. C.. Klamal, že vkladná knižka sa im stratila. Sudkyňa ďalej riešila, do čoho investovala 200.000,- Sk, ktoré boli na jej meno z predaja bytu a na ktoré čakala 10 rokov. K týmto financiám mal prístup aj bývalý manžel, ale po odsťahovaní mu zrušila plnú moc. Vybral by aj tie, a odvolateľka by nemala vôbec nič. Uviedla tiež, že bývalý manžel jej zobral všetku jej „drinu“, ktorú zarobila za 35 rokov v krčme. Poukázala na to, že aj bývalý manžel vlastní isto les a pozemky, pričom ona za les nedostáva nič, nakoľko ho spravuje štátna správa. Spochybnila zdravotný stav bývalého manžela, ktorý sa len vyhovára, že je zdravotne ťažko postihnutý a pritom si vymaľoval všetky izby v dome, ryľuje a sadí si v záhrade, vozí konský hnoj. Robí sa chudák, že nemá ísť za čo na liečenie. Ak je chorý a potrebuje liečbu, tak ju dostane zadarmo.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril rozvedený manžel, ktorý uviedol, že ak si chce navrhovateľka rekonštruovať svoj dom, tak môže z prostriedkov, ktoré jej zanechal na viazanom účte, kde zostalo približne 9.000,- eur. Má za to, že navrhovateľke zanechal dosť finančných prostriedkov na rekonštrukciu domu. Pokiaľ ide o peniaze vyplatené z podielového fondu, túto investíciu urobil už v dobe, keď nežil s bývalou manželkou v spoločnej domácnosti a podielový fond zrušil v roku 2015. Svoj rodinný dom zrekonštruoval z finančných prostriedkov svojej matky a čiastočne so svojich zdrojov. Čo sa týka financií z predaja bytu uviedol, že tento byt sa musel oddlžovať za jeho prostriedky z toho dôvodu, že
navrhovateľka ho nechcela predať, ale potom ho neplatila, čím vznikol dlh a byt im chceli dať do dražby. Preto vyplatil dlhy on a financie z predaja si rozdelili, pričom 200.000,- Sk patrilo na základe dohody jemu.
6. K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľa v tom zmysle, že na svojich tvrdeniach zotrváva. Uviedla, že potrebuje peniaze na prežitie.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 66 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 C. m. p.
8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
10. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že je odkázaná na výživu od bývalého manžela, odvolací súd konštatuje, že inštitút „príspevok na výživu“ predstavuje primeranú výživu, ktorá znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Po rozvode ide totiž už o osoby bez vzájomného právneho vzťahu, s vlastnými ekonomickými, profesijnými, rodinnými záujmami. Žiaducim stavom je ekonomická nezávislosť bývalých manželov. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že jeden z bývalých manželov nie je schopný sa primerane živiť. Ide o odlišnú úpravu, aká je úprava výživného medzi manželmi, keďže v prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z bývalých manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ, čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká. Vzhľadom na uvedené dospel aj odvolací súd k záveru, že navrhovateľka je objektívne schopná živiť sa primeraným spôsobom samostatne, keďže má pravidelne vyplácaný starobný dôchodok, disponuje úsporami a má nehnuteľný majetok, ktorý môže predať a tak si zabezpečiť primeranú životnú úroveň samostatne. Okrem toho odvolací súd dodáva, že väčšina odvolacích námietok navrhovateľky spočíva vo finančnom vyporiadaní sa po rozvode manželstva, ktoré je možné riešiť inými civilnoprávnymi prostriedkami.
11. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľky boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Neobstojí ani námietka odvolateľky spočívajúca v tom, že sudkyňa bola voči nej zaujatá, keď riešila navrhovateľkine účty a nie to, že bývalý manžel zobral všetky úspory, pretože sa jedná o procesný postup súdu a v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 C. s. p. sa na takúto námietku neprihliada.
12. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje vecnú správnosť, hoci nebol odvolaním napadnutý.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)