Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/106/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: X.. V.. J. B., H.., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. X, Bratislava, právne zast.: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, proti žalovanej: V.. E. V. B., I.. X.XX.XXXX, Z. N. X, Bratislava, právne zast.: Mgr. Stanislav Hutňan, advokát, so sídlom Moskovská 18, Bratislava, o žalobe na obnovu konania,

rozhodol:

Súd žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007 z a m i e t a.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalovaná dňa 22.9.2014 doručila súdu žalobu o obnovu konania, ktorým žiadala povoliť obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007. Žalobu odôvodnila na tom skutkovom základe, že sa na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007 viedlo konanie v právnej veci žalobcu: X.. V.. J. B., H.., proti Ž.: V.. E. V. B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, v ktorom súd rozsudkom zo dňa 6.5.2010 uložil žalovanej povinnosť zaslať žalobcovi list s ospravedlňujúcim obsahom a zároveň povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi napísaním listu dekanovi Praf UK na adresu sekretariátu dekana. Vo zvyšku (o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 16 594,96 eur) súd žalobu zamietol. Uvedený rozsudok potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5Co/258/2010 zo dňa 20.9.2011. Žalovaná žalobu na obnovu konania oprela o ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") a tvrdila, že sú tu dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ako prvý dôkaz uviedla list od V.. V. Č. zo dňa 7.12.2009 s prílohou - mail od H. J. E. dňa 2.12.2009, ktorý podľa uvedenia žalovanej jasne preukazuje jej nevinu. Žalovaná ďalej navrhla výsluch svedkov - L.. E. B., jej matky a X. L.. Uvedené odôvodnila tým, že jej matka dňa 4.6.2007, t.j. v deň dekanského termínu išla za ňou z vestibulu fakulty na poschodie katedry, aby zistila, ako žalovaná dopadla na skúške. Tam videla a počula, ako žalovaná hovorí pred študentmi, že ju vyhodili zo školy napriek tomu, že napísala písomku z voliteľnej záverečnej štátnej skúšky z medzinárodného práva, avšak odmietla ísť s X.. B. na večeru (a nie do postele). Matka žalovanej podľa uvedenia žalovanej jej o tomto mala povedať dňa 11.9.2014, keď žalovaná študovala spis. Uviedla, že nevedela, že jej matka bola za ňou v ten deň na 3. poschodí, ani o tom, že tam stretla pani X. L.. Jej matka sa následne vrátila do vestibulu, kde žalovanú počkala. Žalovaná ďalej navrhla výsluch svedkov - W.. W. U., B.. F. R.. R. Š., ktorí taktiež videli a počuli, že žalovanú vyhodili zo školy, preto uvedení svedkovia rýchlo opustili priestory fakulty, hoci pôvodne plánovali spoločnú oslavu so žalovanou. O tom, že uvedení svedkovia taktiež videli a počuli žalovanú na 3. poschodí školy, sa žalovaná dozvedela dňa 17.9.2014 od R.. V. N., ktorého žalovaná navrhla vypočuť ako svedka ešte v pôvodnom konaní. Žalovaná na záver ako ďalší dôkaz navrhla vypočuť svedkov - X. Š. (B. B.), M. Č. (Š. L.) F. E. W. (Š. L.). Výsluch uvedených svedkov odôvodnila skutočnosťou, že sa približne

mesiac pred podaním žaloby na obnovu konania stretla s pani X. Š., podľa uvedenia ktorej po tom, ako prevzala žiadosť žalovanej v podateľni, zaevidovala vec a odložila žiadosť žalovanej do poštového priečinku pre študijné oddelenie - M. Č.. Následne uvedená študijná referentka odniesla jej žiadosť na študijné oddelenie, kde bola postúpená vedúcej študijného oddelenia, potom dekanovi fakulty. Žalovaná uviedla, že podľa pani Š. nikto z uvedených osôb nenakladal so žiadosťou žalovanej neprofesionálne, teda nemohla byť splnená podmienka verejnosti a výroky v nej neboli objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Podľa pani Š. mala vedieť o problémoch žalovanej so žalobcom aj E. W..

2. Žalobca dňa 20.10.2014 doručil súdu vyjadrenie k žalobe na obnovu konania. Žalobca mal za to, že žalovaná o jednotlivých dôkazoch vedela už v priebehu konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007, teda žalobu na obnovu konania považoval za podanú po lehote uvedenej v § 230 ods. 1 OSP. Ohľadom dôkazu, ktorý mal právny zástupca žalovanej k dispozícii už v roku 2009, resp. v roku 2011 uviedol, že o týchto dôkazoch žalovaná vedela už v roku 2009, resp. v roku 2011. Na túto skutočnosť nemá vplyv, že žalovanej o týchto údajných dôkazoch jej vtedajší právny zástupca nepovedal alebo jej zabudol povedať. Pokiaľ totiž žalovaná mala v základnom konaní zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, potom bola v konaní riadne zastúpená a jej právny zástupca bol povinný súdu označiť dôkazy, o ktorých vedel. Prípadná nevedomosť zastúpeného účastníka o dôkazoch, o ktorých jej právny zástupca mal vedomosť, nemožno posúdiť podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP. Ohľadom navrhnutého výsluchu matky žalovanej žalobca uviedol, že ide o pokus o vytvorenie si existencie dôkazu, keďže matka žalovanej sa zúčastnila na každom pojednávaní v základnom konaní, bola prítomná v pojednávacej miestnosti ako verejnosť. Žalobca považoval za vylúčené, aby matka žalovanej so žalovanou nekomunikovala a o svojej prítomnosti na štátnej skúške ju viac ako 7 rokov neinformovala. Čo sa týka svedkov W.. W. U. F. R.. R. Š., žalobcovi nebolo zrejmé, k čomu by sa títo svedkovia mali vyjadriť. Tak, ako ani študenti chodbe, tak ani matka žalovanej, či uvedení svedkovia neboli prítomní priamo na štátnej skúške žalovanej - pri ústnej odpovedi, teda podľa žalobcu nemohli vedieť, čo žalovaná o osobe žalobcu uviedla pred členmi skúšobnej komisie. Žalobca tiež uviedol, že situácia na chodbe pred katedrou a vyjadrenia žalovanej o osobe žalobcu pred ostatnými študentmi sa v rozhodnutí súdu žiadnym spôsobom neprejavila, pretože súd žalovanú zaviazal na povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi len za tvrdenia žalovanej urobené pred členmi skúšobnej komisie, resp. uvedené v sťažnosti žalovanej. K ďalšiemu žalovanej navrhnutému dôkazu - výsluchu svedkov

- pracovníčky podateľne a študijných referentiek žalobca uviedol, že žiaden zo svedkov sa nedokáže vyjadriť ani k priebehu štátnej skúšky, ani k reakciám žalovanej pred členmi skúšobnej komisie, ani k tomu, ako sa žalovaná vyjadrovala pred študentmi na chodbe fakulty pred katedrou. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol žalobu na obnovu konania zamietnuť.

3. Súd v predmetnej veci dňa 30.4.2015 uznesením č. k. 11C/106/2014-53 zamietol žalobu žalovanej na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007 a zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3.1 Proti uvedenému uzneseniu žalovaná podala odvolanie. Uviedla, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na podanie návrhu na obnovu konania aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne. Poukázala na to, že jedným zo základných dôvodov, prečo nebolo možné vykonať dôkazy v pôvodnom konaní bez jej viny, je to, že nevedela o týchto dôkazoch a tento predpoklad splnila. V súvislosti s navrhovaným výsluchom L.. E. B. žalovaná tvrdila, že jej účasť na pojednávaniach nespôsobuje nemožnosť jej výsluchu, pretože jej matka nemá byť vypočutá ku skutočnostiam, ktoré sa dozvedela na týchto pojednávaniach, ale ku skutočnostiam, ktoré vnímala ako svedok, teda nijakým spôsobom nemohla nadobudnúť vedomosti, o ktorých má byť vypočutá. Rovnako nesúhlasila s konštatovaním súdu prvého stupňa, kde pri návrhoch svedkov X. Š., M. Č. F. E. W. uviedol, že opäť nejde o nový dôkaz, ktorý by nepoznala v pôvodnom konaní a nemohla ho bez svojho zavinenia použiť. Skutočnosť, že M. Č. pracovala na študijnom oddelení v čase pôvodného konania, nijak nemôže zakladať domnienku, že žalovaná musela alebo mohla vedieť o tom, že táto disponuje informáciami súvisiacimi s predmetným sporom. Obdobne nemožno podľa žalovanej súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa, že uvedení svedkovia sa majú vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré neboli predmetom pôvodného konania, keď sa majú vyjadriť k druhej časti meritu veci, a to k žiadosti o preskúmanie rozhodnutia, ktorá mala podľa napadnutého rozhodnutia rovnako zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Podľa názoru žalovanej nepostačuje strohé konštatovanie prvostupňového súdu, že žalovaná mala možnosť počas pôvodného konania navrhnúť výsluch aj týchto svedkov, keďže túto možnosť nemala, pretože o tom, že uvedení svedkovia disponujú relevantnými informáciami pre

tento spor, sa dozvedela až z facebookovej komunikácie s jednou z týchto svedkýň. Žalovaná poukázala na to, že na povolenie obnovy konania musí postačovať, že sa javí pravdepodobným, že uvádzané nové dôkazy môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Zároveň uviedla, že akékoľvek rozhodnutie súdu musí byť riadne odôvodnené a musí byť založené nie na teóriách a tvrdeniach súdu, či úvahách alebo domnienkach, ale na riadne zistenom skutkovom stave podloženom vykonanými dôkazmi. Uvedené bolo podľa žalovanej porušené strohým konštatovaním súdu prvého stupňa, v ktorom bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia založeného na sieti ucelených dôkazov uviedol, že žalovaná mohla urobiť niektoré úkony ešte pred súdom prvého stupňa v pôvodnom konaní. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Co/656/2015-91 zo dňa 30.6.2016 rozhodol o odvolaní žalovanej. Skonštatoval, že nebol správny postup súdu prvej inštancie, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrh na obnovu konania je neprípustný, pretože nejde o nové dôkazy, ktoré by žalovaná nepoznala už v pôvodnom konaní, v skutočnosti však zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok pre obnovu konania (§ 228 ods. 1 OSP). Podľa odvolacieho súdu bolo možné z týchto dôvodov zamietnuť návrh na obnovu konania iba po jeho prejednaní na ústnom pojednávaní. Ohľadom oneskorenosti žaloby na obnovu konania odvolací súd dospel k záveru, že zamietnutie návrhu na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok pre obnovu konania (§ 228 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania zároveň vylučuje možnosť jeho zamietnutia z dôvodu oneskorenosti. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade navrhovaných dôkazov (skutočností) nejde o nové dôkazy, ktoré žalovaná nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nemôže zároveň vyvodiť ich oneskorené predloženie alebo uplatnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom za úlohu dal súdu prvej inštancie v zmysle § 228 ods. 1 OSP nariadiť pojednávanie za účelom opätovného posúdenia dôvodnosti návrhu na obnovu konania. Odvolací súd tiež dal do pozornosti, že o návrhu na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci. Aj v zmysle dlhodobo ustálenej súdnej praxe, ak súd zamietne návrh na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok pre obnovu konania (§ 228 ods. 1 OSP) bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a túto procesnú chybu neodstráni ani odvolací súd, založí svojím postupom porušenie ústavného práva účastníka na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda naplní dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ OSP.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

Podľa § 183 ods. 2 druhá veta - od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

6. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 3.3.2017, ktoré však bolo odročené na žiadosť žalovanej z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, z dôvodu kolízie pojednávania jej právneho zástupcu a tiež nedostatočnou lehotou na prípravu jej právneho zástupcu na pojednávanie, pričom o odročenie pojednávania požiadal aj žalobca z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Súd následne vytýčil pojednávanie na deň 1.12.2017, na ktoré predvolal žalobcu a právneho zástupcu

žalovanej. Predmetné pojednávanie bolo opätovne odročené, a to na žiadosť právneho zástupcu žalovanej z dôvodu kolízie pojednávania a taktiež z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu. V žiadosti o odročenie pojednávania právny zástupca žalovanej poukázal aj na nepriaznivý zdravotný stav žalovanej. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 13.4.2018, ktoré bolo odročené na žiadosť žalobcu z dôvodu jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, s odročením pojednávania z dôvodov na strane žalobcu súhlasil aj právny zástupca žalovanej. Z lekárskych správ žalobcu, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, vyplýva, že žalobca utrpel mozgovú cievnu príhodu a nie je schopný vyjadrenia sa a účasti na pojednávaní pre závažnú kombináciu porúch komunikačnej schopnosti. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, súd v zmysle ustanovenia § 183 ods. 2 vyzval žalobcu, aby si za seba ustanovil zástupcu, ktorý ho bude na pojednávaní zastupovať.

6.1 Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 28.5.2018, na ktoré sa dostavil riadne a včas predvolaný právny zástupca žalovanej a dostavil sa aj právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalovanej predložil súdu potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalovanej s uvedením, že žalovaná trvá na jej osobnej prítomnosti na pojednávaní a taktiež na osobnej prítomnosti žalobcu. Súd predmetné pojednávanie z dôvodu neprítomnosti žalovanej neodročil a pristúpil k prejednaniu veci samej, a to s poukazom na ustanovenie § 178 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd na pojednávanie predvolal právneho zástupcu žalovanej, keďže žalovaná bola zastúpená zástupcom na celé konanie a podľa uvedeného ustanovenia súd predvolá stranu len v prípade, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Keďže súd uvedený dôvod - dočasnú práceneschopnosť žalovanej nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalovaná nebola predvolaná na pojednávanie a iný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania súd nevzhliadol, pristúpil k prejednaniu veci samej.

6.2 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.5.2018 mal za to, že nie sú splnené podmienky na obnovu konania a z dôvodu, že sa v predmetnom konaní rozhoduje o prípustnosti povolenia obnovy konania, prítomnosť žalobcu nie je nutná. Ďalej poukázal na to, že o skutočnostiach, ktoré žalovaná uviedla v žalobe na obnovu konania, žalovaná vedela ešte v roku 2009, teda mohli byť použité už v pôvodnom konaní, najmä čo sa týka listu a emailu od vtedajšieho právneho zástupcu žalovanej V.. Č., ktorý uvedené dôkazy mohol uplatniť na súde. Ohľadom svedkov, ktorých žalovaná žiadala vypočuť, právny zástupca žalobcu uviedol, že v rámci tohto konania súd posudzuje dôkazy ako také, avšak k výsluchu svedkov nemôže dôjsť. Mal za to, že žalovaná mohla ako dôkaz predložiť súdu písomné prehlásenia svedkov, na ktorých sa odvoláva.

6.3 Právny zástupca žalovanej zotrval na žalobe na obnovu konania, uviedol, že o skutočnostiach uvedených v žalobe na obnovu konania žalovaná nemala možnosť sa dozvedieť v pôvodnom konaní. Žiadal vykonať výsluch svedkov, ktorí mali disponovať informáciami, o ktorých sa žalovaná dozvedela až po ukončení pôvodného konania. Právny zástupca žalovanej navrhol v rámci predmetného konania vypočuť žalovanú z dôvodu, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul od podania žaloby, by sa žalovaná chcela vyjadriť k žalobe na obnovu konania. Tiež poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/656/2015-91 zo dňa 30.6.2016, podľa ktorého súd prvej inštancie mal nariadiť pojednávanie, na ktoré mal predvolať účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť potreboval, a to na riadne objasnenie veci. Vzhľadom na uvedené mal právny zástupca žalovanej za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a zásady rovnosti strán sporu, keďže súd pojednávanie dňa 28.5.2018 neodročil z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/139/2007 zo 6.5.2010, rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 258/2010 z 20.9.2011, listu od V.. Č. - odovzdanie písomných materiálov o právnom zastupovaní, e- mailu od V.. Č. z 2.12.2009, pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/139/2007 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

8. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/139/2007-228 zo 6.5.2010 súd zistil, že v právnej veci žalobcu: X.. V.. J. B., H.., proti Ž.: V.. E. V. B., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, bola žalovaná zaviazaná na povinnosť zaslať žalobcovi list s nasledovným obsahom: "Vážený pán X.. V.. B., H.., touto cestou sa Vám ospravedlňujem za to, že som po oznámení výsledkov písomnej časti štátnej záverečnej skúšky z medzinárodného práva na Katedre medzinárodného práva a európskych štúdií dňa 4.6.2007 pred členmi skúšobnej komisie uviedla, že dôvodom môjho neúspechu na písomnej časti predmetnej skúšky mala byť skutočnosť, že ste mali záujem ma dostať do postele, ale ja som

odmietla. Ďalej sa Vám ospravedlňujem za nižšie uvedené nepravdivé tvrdenia o Vašej osobe, resp. o Vašich vyjadreniach uvedených v mojom liste zo dňa 14.6.2008 s označením ´´Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia´´, ktorý som adresovala dekanovi PF UK v Bratislave pánovi X.. V.. W. O., H.. Predovšetkým chcem uviesť, že nie sú pravdivé moje tvrdenia, že ste ma mali sexuálne obťažovať, ponúknuť mi alkohol, správať sa ku mne slizko, hladkať ma po kolenách, mať narážky na moje poprsie a pozvať ma na večeru. Pravdivé nie sú ani moje tvrdenia o tom, že z Vás páchlo a že ste ťažko artikulovali. Ďalej sa Vám ospravedlňujem za moje nepravdivé tvrdenia o tom, že ste členom skúšobnej komisie dali príkaz na nekorektný a sprísnený spôsob hodnotenia písomnej časti mojej štátnej skúšky z medzinárodného práva dňa 4.6.2007. Tiež chcem uviesť, že nie je pravdivé moje tvrdenie, podľa ktorého ste mi mali povedať, že keď som chorá, nemám čo študovať a že nie som prvá, ktorú ste vyhodili zo školy. Za všetky nepríjemnosti, ktoré som Vám mojím konaním spôsobila, sa Vám ospravedlňujem. S úctou, E. B.." Podľa uvedeného rozsudku bola žalovaná tiež zaviazaná na povinnosť zaslať dekanovi PF UK v Bratislave list nasledovného znenia: "Vážený pán dekan, listom zo dňa 14.6.2007 som požiadala o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia zn.: ŠO 2622/2007 D IV/7, pričom v predmetnom liste som okrem iného uviedla o vedúcom Katedry medzinárodného práva a európskych štúdií PF UK v Bratislave pánovi X.. V.. J. B., H.., že ma mal sexuálne obťažovať, ponúknuť mi alkohol, správať sa ku mne slizko, hladkať ma po kolenách, mať narážky na moje poprsie a pozvať ma na večeru. Uvedené tvrdenia nie sú pravdivé. Pravdivé nie sú ani moje tvrdenia o tom, že z pána X.. V.. J. B., CSc., páchlo a že menovaný ťažko artikuloval. Pravdivé tiež nie sú moje tvrdenia o tom, že pán X.. V.. B., H.., dal členom skúšobnej komisie príkaz na nekorektný a sprísnený spôsob hodnotenia písomnej časti mojej štátnej skúšky z medzinárodného práva dňa 4.6.2007. Napokon chcem uviesť, že nie je pravdivé moje tvrdenie, podľa ktorého mi mal X.. V.. B., H.., povedať, že keď som chorá, nemám čo študovať a že nie som prvá, ktorú vyhodil zo školy. S úctou, E. B.." Vo zvyšku - o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16 596,96 eur súd žalobu zamietol.

9. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/258/2010-265 zo dňa 20.9.2011 bol potvrdený napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/139/2007-228 zo dňa 6.5.2010. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2011.

10. Z listu od advokáta V.. V. Č. zo dňa 11.9.2014 súd zistil, že došlo k odovzdaniu písomných podkladov súvisiacich s právnym zastupovaním žalovanej v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007 o ochranu osobnosti. Podľa podania uvedeného advokáta zo dňa 7.12.2009 adresovaného žalovanej advokát poslal žalovanej email, ktorý obdržal v minulých dňoch. Podľa emailu zo dňa 2.12.2009 od odosielateľa H. J. adresovaného V.. Č. s predmetom "B. otázky na pojednávania" boli advokátovi navrhnuté otázky, ktoré by mohol položiť žalobcovi na pojednávaní, tiež bol navrhnutý výsluch svedkov - pani Z. F. B. W. E..

11. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP (platného a účinného v čase podania návrhu na obnovu konania) právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 228 ods. 3 OSP návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 230 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 397 písm. a) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

Podľa § 400 žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 403 ods. 1 a 2 žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 406 v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

Podľa § 407 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

Podľa § 408 dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

Podľa § 409 na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 410 žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 411 ods. 1 rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

12. Nová právna úprava - Civilný sporový poriadok dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku. Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 7Co/656/2015-91 zo dňa 30.6.2016 uložil súdu prvej inštancie povinnosť nariadiť pojednávanie za účelom opätovného posúdenia dôvodnosti návrhu na obnovu konania. Odvolací súd tiež dal do pozornosti, že o návrhu na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci. Vzhľadom na uvedené súd podľa rozhodnutia odvolacieho súdu pri nariadení pojednávania na deň 28.5.2018 postupoval v zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 v prípade žalovanej, ktorá mala odo dňa 21.1.2016 zástupcu na celé konanie a v zmysle § 183 ods. 2 v prípade žalobcu, ktorý mal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a právneho zástupcu nemal. Keďže súd nepovažoval za nevyhnutné vykonať výsluch žalovanej, na pojednávanie ju nepredvolal. Súd tak mal za to, že strane, ktorá mala zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, ak súd doručil predvolanie na pojednávanie len jej zástupcovi, a nie aj samotnej strane. Okrem toho podľa § 183 ods. 2 od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Inými slovami, zákonodarca uviedol, že jedno odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu strany je odôvodnené, no na ďalšom pojednávaní, ktoré by malo byť odročené z toho istého dôvodu, je už strana povinná dať sa zastúpiť inou osobou. Súd na základe uvedeného mal za to, že na pojednávanie na deň 28.5.2018 predvolal v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu každého, koho prítomnosť potreboval, pričom súd poukazuje na to, že zástupca, ktorému bolo udelené splnomocnenie na celé konanie, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Z uvedeného vyplýva, že súd konal s riadne a včas predvolaným zástupcom žalovanej. Na pojednávaní dňa 28.5.2018 právny zástupca žalovanej žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že žalovaná trvala na svojej osobnej prítomnosti a osobnej prítomnosti žalobcu na pojednávaní, avšak žalovaná bola dočasne práceneschopná. Súd uvedenej žiadosti nevyhovel, keď mal za to, že žalovaná bola cestou svojho právneho zástupcu riadne predvolaná na pojednávanie, predvolanie na pojednávanie bolo jej právnemu zástupcovi doručené riadne a včas dňa 3.5.2018 a pre jej nepriaznivý zdravotný stav už raz bolo pojednávanie odročené (napríklad dňa 3.3.2017). Práve z uvedeného dôvodu - nepriaznivého zdravotného stavu súd vyzval aj žalobcu na ustanovenie si za seba zástupcu, ktorý ho bude na pojednávaní zastupovať. Hoci bolo preukázané, že žalovaná je dočasne práceneschopná, uvedená práceneschopnosť podľa nečitateľného potvrdenia trvala už dlhšiu dobu, od 23.11.2017,

pričom už aj dňa 2.3.2017 žiadal jej právny zástupca ospravedlniť ju z pojednávania z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Súd vzhľadom na uvedené prejednal predmetnú vec v prítomnosti právneho zástupcu žalovanej, teda mal za to, že u žalovanej nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

13. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Obnova konania v systéme mimoriadnych opravných prostriedkov v Civilnom sporovom konaní v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zostala zachovaná. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania - žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku vypočítané v § 397 sú ustanovené taxatívne. Ak je žaloba na obnovu konania odôvodnená ustanovením § 397 písm. a) (predtým § 228 ods. 1 písm. a/ OSP), musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre osobu, ktorá podala žalobu na obnovu konania, môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, okrem toho musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm. a/ OSP) sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, súd ich však nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. Povolenie obnovy konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní, čo znamená, že aj keď súd povolí obnovu na základe pravdepodobne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci, výsledky konkrétneho konania môžu tento pôvodný procesný predpoklad vyvrátiť a súd nemusí vyhovieť samotnému žalobnému návrhu po povolení obnovy konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí tiež skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich teda žalobca nepredložil bez svojej viny. Rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

13.1 Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ju zamietne. Druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je okrem iného existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto podáva žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní [§ 397 písm. a) CSP], a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní [§ 397 písm. b) CSP]. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto podáva žalobu na obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto podáva žalobu na obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, no v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. Súd teda musí v konaní o žalobe na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo strana sporu nesplnila v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ strana zo svojej viny neuplatnila určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčená aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Na strane sporu je, aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci. Je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, aby na ne aj označila dôkazy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2009, sp. zn. 2 Cdo 96/2008).

14. V predmetnej veci žalovaná (ktorá bola v pôvodnom konaní v procesnom postavení žalovanej) podala žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007. Pôvodné konanie sa viedlo medzi totožnými stranami sporu (žalobca a žalovaná) o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Rozsudkom súdu prvej inštancie bola žalovanej uložená povinnosť vo

forme listu sa ospravedlniť žalobcovi a taktiež ďalším listom adresovaným dekanovi fakulty uviesť, že jej tvrdenia ohľadom žalobcu neboli pravdivé. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/139/2007-228 zo 6.5.2010 nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/258/2010-265 zo dňa 20.9.2011. Žalovaná, teda strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podala žalobu na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) (§ 228 ods. 1 písm. a/ OSP) proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/139/2007-228 zo 6.5.2010 z dôvodu, že sú tu dôkazy týkajúce sa predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Išlo o nasledujúce dôkazy - písomnosti odovzdané žalovanej jej predchádzajúcim právnym zástupcom V.. Č.W., W. I. Y. T. V.. V. Č. zo dňa 20.9.2011, email od H. J. zo dňa 2.12.2009, ďalej výsluch svedkov: L.. E. B. (matky žalovanej), X. L., W.. W. U., B.., R.. R. Š., X. Š., M. Č. F. E. W.. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 28.5.2018 navrhol aj výsluch žalovanej, súd však uvedený dôkaz nevykonal, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, keď v rámci konania o žalobe na obnovu konania súd len skúma, či je obnova konania procesne prípustná. Výsluch žalovanej preto súd považoval za nadbytočný, tiež s poukazom na ustanovenie § 407 a § 408 CSP, keď vzhľadom na časový odstup od podania žaloby na obnovu konania a nariadeného pojednávania by žalovaná nemohla ani rozšíriť rozsah žaloby, ani zmeniť dôvody obnovy konania. Súd teda nemôže prihliadnuť na existenciu iných dôvodov na konanie o obnove konania ako na tie, ktoré vo svojej žalobe uviedla žalovaná a súd skúma odôvodnenosť žaloby len z hľadiska v žalobe uvedených dôvodov. Právny zástupca žalovanej uvedený výsluch žalovanej navrhol z dôvodu, že by sa žalovaná chcela vyjadriť k ňou podanej žalobe, súd však uvedený dôkaz nepovažoval za potrebný.

15. Súd v danom konaní skúmal, či bola žaloba na obnovu konania podaná v zákonom ustanovenej lehote - v subjektívnej lehote troch mesiacov, odkedy sa žalovaná mohla dozvedieť o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohla uplatniť, resp. v objektívnej lehote, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Keďže rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/139/2007-228 zo 6.5.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2011 a žaloba na obnovu konania bola podaná dňa 22.9.2014, súd mal za to, že lehota na podanie žaloby na obnovu konania bola zachovaná.

16. Ohľadom jednotlivých dôkazov, ktoré žalovaná použila na podporu svojich tvrdení, resp. na podporu žaloby na obnovu konania, súd uvádza nasledovné.

16.1 Zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/139/2007 súd zistil, že právny zástupca žalovanej V.. V. Č. dňa 19.4.2010 predložil súdu anonymnú mailovú zásielku T. H. J. zo dňa 2.12.2009, pričom ide o totožný mail, ktorý žalovaná predložila súdu spolu so žalobou na obnovu konania ako nový dôkaz, o ktorom podľa jej uvedenia nevedela a bez svojho zavinenia ho nemohla použiť v pôvodnom konaní. Právny zástupca žalovanej v pôvodnom konaní uvedeným emailom preukazoval tvrdenia žalovanej, napr. na pojednávaní dňa 19.3.2010 (č. l. 180-181 spisu sp. zn. 21C/139/2007), dňa 19.4.2010 právny zástupca žalovanej predložil uvedený email súdu a protistrane (č. l. 192-193 spisu sp. zn. 21C/139/2007), na pojednávaní dňa 23.4.2010 (č. l. 199-200 spisu sp. zn. 21C/139/2007), v záverečnom vyjadrení zo dňa 20.4.2010 (č. l. 208 spisu sp. zn. 21C/139/2007) a v doplnení záverečného vyjadrenia zo dňa 28.4.2010 (č. l. 213 spisu sp. zn. 21C/139/2007). Súd taktiež poznamenáva, že žalovaná bola dňa 21.4.2010 (č. l. 194 spisu sp. zn. 21C/139/2007) nahliadnuť do súdneho spisu sp. zn. 21C/139/2007, teda mala možnosť sa oboznámiť s ňou uvedeným dôkazom - emailom od H. J. zo dňa 2.12.2009, ktorý podľa jej tvrdenia bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Ohľadom uvedeného dôkazu ako dôvodu obnovy konania súd dospel k záveru, že uvedený dôkaz nemôže slúžiť na povolenie obnovy konania, keďže ako dôkaz bol použitý v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 21C/139/2007, pôvodný právny zástupca žalovanej o uvedenom dôkaze vedel a aj sa naň odvolával. V prípade tohto dôkazu súd nevzhliadol dôvod na prípustnosť povolenia obnovy konania.

16.2 Žalovaná na podporu svojich tvrdení v žalobe na obnovu konania ako dôkaz označila výsluch L.. E. B. - svojej matky. Uvedené odôvodnila tým, že jej matka dňa 4.6.2007, t.j. v deň dekanského termínu išla za ňou z vestibulu fakulty na poschodie katedry, aby zistila, ako dopadla žalovaná na skúške. Tam videla a počula, ako žalovaná hovorí pred študentmi, že ju vyhodili zo školy (napriek tomu, že napísala písomku z voliteľnej záverečnej štátnej skúšky z medzinárodného práva), pretože odmietla ísť s X.. B.

na večeru (a nie do postele). Matka žalovanej podľa uvedenia žalovanej jej o tomto mala povedať až dňa 11.9.2014, kedy žalovaná študovala spis. Žalovaná uviedla, že nevedela, že jej matka bola za ňou v ten deň na 3. poschodí, ani o tom, že tam stretla pani X. L.. Zo súdneho spisu sp. zn. 21C/139/2007 súd zistil, že sa matka žalovanej zúčastňovala súdnych pojednávaní v pôvodnom konaní (uvedené vyplýva napr. zo zápisnice o pojednávaní č. k. 21C/139/2007-85 zo dňa 12.6.2009), žalovaná bývala so svojou matkou, starala sa o ňu, matka ju sprevádzala na pojednávania, na štátnu skúšku, k dekanovi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v deň štátnej skúšky (č. l. 177 spisu sp. zn. 21C/139/2007), podporovali sa navzájom, teda matka vedela o predmete konania vedenom pod sp. zn. 21C/139/2007. Žalovaná už v pôvodnom konaní tvrdila, že nikdy nepovedala, že ju žalobca mal dostať do postele, len sa ju snažil pozvať na večeru, ona však odmietla, a preto nezložila štátnu záverečnú skúšku (č. l. 110 spisu sp. zn. 21C/139/2007 - zápisnica o pojednávaní zo dňa 2.10.2009; č. l. 263-264 spisu sp. zn. 21C/139/2007 - zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom). Tiež uviedla, že jej matka bola v čase absolvovania dekanského termínu štátnej záverečnej skúšky v budove Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (č. l. 110 spisu sp. zn. 21C/139/2007 - zápisnica o pojednávaní zo dňa 2.10.2009). Žalovaná teda skutočnosti, ohľadom ktorých žiadala vypočuť svoju matku, uviedla už aj v pôvodnom konaní (t.j. ako žalovaná hovorila pred študentmi, že ju vyhodili zo školy, pretože odmietla ísť s X.. B. na večeru a nie do postele). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že výsluch matky žalovanej ako dôkaz, ktorý nemohla uplatniť v pôvodnom konaní bez svojej viny, neprichádza do úvahy, jednak z dôvodu, že žalovaná mohla kedykoľvek navrhnúť výsluch svojej matky ako svedkyne, čo však neurobila, jednak preto, že v prípade uvedeného dôkazu neprichádza do úvahy ani len pravdepodobnosť privodenia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci, preto súd takýto dôkaz nepovažoval za dôkaz, v dôsledku ktorého by súd povolil obnovu konania. Okrem toho súd poznamenáva, že sa vo výroku napadnutého rozsudku neprejavila situácia na chodbe katedry, keďže súd zaviazal žalovanú na povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi len za tvrdenia urobené pred členmi skúšobnej komisie a tvrdenia uvedené v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia.

16.3 Ďalší dôkaz, o ktorom žalovaná tvrdila, že ho nemohla použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a môže jej privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, označila výsluch svedkov X. L., W.. W. U., B.. F. R.. R. Š.. T. X. L. žalovaná uviedla, že jej matka v čase, keď bola na 3. poschodí katedry a keď videla a počula žalovanú, stretla aj pani X. L. a jej známu, pani F.. Súd k predmetnému dôkazu - výsluchu pani L. uvádza, že nemal za preukázané ani to, že o uvedenom dôkaze žalovaná nevedela v pôvodnom konaní, ani to, že by jej privodil priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaná totiž bližšie nešpecifikovala, čo by chcela preukázať uvedeným dôkazom, keď len uviedla, že jej matka na poschodí katedry okrem iného stretla aj pani L.. Čo sa týka svedkov W.. W. U., B.. F. R.. R. Š., právny zástupca žalovanej v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 21C/139/2007 na pojednávaní dňa 7.7.2009 navrhol vypočuť svedkov R.. V. N. F. W.. W. U., B.., súd však uvedenému návrhu na vykonanie dokazovania nevyhovel a nevypočul ich. V prípade svedka W.. W. U., B.. preto nejde o dôkaz, ktorý žalovaná nemohla použiť, keďže o ňom vedela už v pôvodnom konaní a jeho vykonanie aj navrhla. Súd poukazuje na to, že obnova konania neslúži na výsluch svedkov, ktorí boli stranami sporu navrhovaní v pôvodnom konaní a ktorých súd v pôvodnom konaní nevypočul, pretože ich výsluch považoval za nadbytočný. Táto situácia nespĺňa aspekt dôkazu v obnovenom konaní, ktorý žalovaná v čase pôvodného konania bez svojej viny nemohla použiť. Žalovaná navrhla vypočuť svedka R.. R. Š. k rovnakej skutočnosti, ku ktorej mal byť vypočutý aj W.. W. U., B.., ktorého súd v pôvodnom konaní nevypočul. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval výsluch svedka R.. R. Š. za dôkaz, ktorý by bol spôsobilým privodiť žalovanej priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

16.4 V prípade ďalších navrhovaných svedkov - X. Š., M. Č. F. E. W. súd opäť dospel k záveru, že nejde o dôkaz, ktorý žalovaná nepoznala v pôvodnom konaní a zároveň nemohla bez svojho zavinenia použiť, resp. že jej môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pani X. Š. pracovala v podateľni fakulty a pani M. Č. na študijnom oddelení aj v čase pôvodného konania sp. zn. 21C/139/2007, preto súd mal za to, že žalovanej nič nebránilo, aby v pôvodnom konaní navrhla súdu ich vypočuť, rovnako čo sa týka pani E. W.. Výsluch uvedených svedkov žalovaná odôvodnila skutočnosťou, že sa približne mesiac pred podaním žaloby na obnovu konania stretla s pani X. Š., podľa uvedenia ktorej po tom, ako prevzala žiadosť žalovanej v podateľni, zaevidovala vec a odložila žiadosť žalovanej do poštového priečinku pre študijné oddelenie - pre M. Č.. Následne uvedená študijná referentka odniesla jej žiadosť na študijné oddelenie, kde bola postúpená vedúcej študijného oddelenia a následne dekanovi fakulty. Žalovaná uviedla, že podľa pani Š. nikto z uvedených osôb nenakladal so žiadosťou žalovanej neprofesionálne, teda nemohla byť splnená podmienka verejnosti a výroky neboli objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Podľa pani Š. mala vedieť o problémoch žalovanej so žalobcom aj E. W.. Zo spisu sp. zn. 21C/139/2007

súd zistil, že svedok X.. V.. W. O., H.. na pojednávaní dňa 19.3.2010 (č. l. 177) vypovedal tak, že sa so žiadosťou žalovanej o preskúmanie rozhodnutia o jej vylúčení zo školy okrem neho vedeli aj dve zamestnankyne študijného oddelenia. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalovaná už v pôvodnom konaní mala možnosť navrhnúť výsluch pracovníčok študijného oddelenia, keď v priebehu pôvodného konania bolo uvedené, že sa študijné oddelenie oboznámilo s jej žiadosťou. Súd bol toho názoru, že vo vzťahu k pôvodnému konaniu nemožno hovoriť o dôkaze alebo skutočnosti, ktoré by žalovaná nemohla použiť už v pôvodnom konaní, resp. ktoré jej mali privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že povolenie obnovy konania nie je ani v tejto časti prípustné.

17. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania je neprípustná, pretože žiadny z dôkazoch uvedených žalovanou nespĺňa predpoklady podľa ustanovenia § 397 písm. a) (predtým § 228 ods. 1 písm. a/ OSP) - nejde o dôkazy, ktoré žalovaná nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a nemôžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd preto žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. 21C/139/2007 zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový úspech žalobcu voči žalovanej bol 100 %. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.