Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39P/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: G. T., U.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - G. G., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XX, R., Q. AK T., E..A..O.., E. E. N. XX, R. a otec - G. T., U.. XX.XX.XXXX, F. R. E. X, R., F. Č.K. G. X, R., o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým, takto

rozhodol:

Súd upravuje styk otca s maloletým G. T., U.. XX.XX.XXXX, tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým:

- každú stredu od 16,00 hod do 19,00 hod,

- každú nepárnu nedeľu od 12,30 hod do 18,00 hod.

s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá pred bydliskom matky maloletého.

Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 38P/35/2016 zo dňa 24.05.2016 v časti úpravy styku otca s maloletým.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 24.01.208 sa otec maloletého G. domáhal zmeny úpravy styku s maloletým v zmysle svojho návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho styk s maloletým bol naposledy upravovaný rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 24.05.2016, pričom na tunajšom súde bolo vedené i konanie o výkon tohto rozhodnutia, ktorý návrh vzal otec napokon späť. Matka v tom čase dodržiavala pokyny súdu, v súčasnosti však opätovne nie je ochotná dohodnúť sa vo veci starostlivosti o maloletého G. a otec je tak závislý na jej svojvôli. Situáciu sa snažil riešiť aj prostredníctvom mediácie, avšak neúspešne. Matka dlhodobo neumožňuje širší rozsah styku otca s maloletým, ktorý však má silnú potrebu byť s otcom a jeho rodinou. Maloletý pritom otcovi uviedol, že matka naňho vyvíja psychický nátlak, ak prejaví vôľu byť s otcom. Otec má k maloletému vytvorený veľmi silný vzťah a má záujem tráviť s ním viac času a výchovne na neho pôsobiť. pričom maloletý je vo veku, kedy odlúčenie od matky znáša bez akýchkoľvek problémov a rozsah styku, určený doposiaľ účinným rozhodnutím, tak už nezodpovedá aktuálnej situácii. Pokiaľ ide o schopnosť postarať sa o maloletého, svoje rodičovské zručnosti otec hodnotil ako dostatočné,

je oboznámený s režimom maloletého aj s jeho zdravotným stavom a vie sa o neho plnohodnotne postarať. S maloletým navštevuje lekárov a prispieva i na jeho medikamentóznu liečbu. Tiež vypomáha s hradením stravného v predškolskom zariadení aj na rôzne poplatky a nepredvídateľné náklady. Na základe uvedených skutočností mal za to, že jeho návrh je dôvodný a žiadal súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.

3. Matka maloletého sa k návrhu otca podrobne písomne vyjadrila svojim podaním, doručeným súdu dňa 25.05.2018 a navrhla, aby bol styk otca s maloletým upravený v rozsahu každú stredu v čase od 16,00 hod. do 18,30 hod. a každú tretiu nedeľu v čase od 12,30 hod. do 18,00 hod. Namietla tvrdenia otca, uvedené v jeho návrhu, okrem iného poukázala na to, že otec neparticipuje na starostlivosti o maloletého počas choroby, kedy ho opakovane žiadala, aby zostal s maloletým na OČR, keďže už nemohla vymeškávať z práce, otec však nebol ochotný s maloletým zostať. Raz sa stalo, že s maloletým zostal na OČR, avšak namiesto sľúbených troch dní iba dva dni, aj to len pod podmienkou, že mu matka zbalí aj jedlo pre maloletého s odôvodnením, že u neho nemá čo jesť. Taktiež nie je pravdou, že by prispieval na potreby maloletého nad rámec súdom stanoveného výživného, na stravné pre maloletého v predškolskom zariadení neprispel ani raz a pokiaľ ide o ZRPŠ, toto najskôr prisľúbil uhradiť celé, po veľkom naliehaní napokon uhradil len polovicu. Opakovane poukázala na skutočnosti, viažuce sa k spolužitiu s otcom maloletého a na jeho správanie vo vzťahu k jej osobe, ktoré jej neúnosným spôsobom zasahuje do života. Matka nemá vedomosť o tom, ako otec trávi s maloletým čas, avšak maloletý sa od otca vracia rozhodený, matke nadáva a správa sa k nej neprimerane. V tejto súvislosti opísala konkrétnu situáciu, ktorá sa odohrala dňa 04.05.2018 v raňajších hodinách v MHD. Je to práve matka, ktorá je závislá na náladách otca maloletého, ktorý sa jej dokonca vyhráža, že jej maloletého vezme. Naproti tomu matka vychádzala otcovi často v ústrety, keď si chcel maloletého vziať v iný deň, než stanovuje rozhodnutie súdu, avšak keď ona požiadala otca, aby vzal maloletého v iný deň z dôvodu, že chcela s maloletým absolvovať napr. výlet, vždy sa jej vyhrážal, že zavolá políciu. Otec sa snaží rozvrátiť celé prostredie okolo matky a maloletého G., čo podrobnejšie popísala v rámci konania, pričom okrem vyvolávania konfliktov a písania rôznych sťažností sa jej taktiež vyhrážal, že celý prípad bude medializovať. Maloletý má pritom veľké problémy v predškolskom zariadení, z dôvodu diagnostikovaného ADHD potrebuje mať denne k dispozícii asistenta, inak by bol nezvládnuteľný. Otec však aj na pôde materskej škôlky vyvolal incident s riaditeľkou, kedy na ňu kričal, nadával a vyvolával konflikt aj s inými učiteľkami a rodičmi ďalších detí. Maloletý sa na návštevy svojho otca teší, nakoľko sa ho matka snaží pozitívne motivovať, avšak maloletý si od otca vždy prinesie neprimerané správanie voči nej, nadáva jej a pod. Je to obrovský nápor na jeho emocionálnu integritu, keď otec v jeho prítomnosti na osobu matky hrubo nadáva a osočuje ju. Vzhľadom k zdravotnému a psychickému stavu maloletého sa odborníci zhodujú na extrémnej potrebe stability prostredia a domova. Z pohľadu matky, ak maloletému niekto túto stabilitu úmyselne rozvracia, nemožno ho považovať za schopného rodiča. Otec maloletého znepríjemňuje matke život, prenasleduje ju, natáča si ju na video, telefonuje jej opitý a vyhráža sa jej, vulgárne a hrubo jej nadáva, a to aj pred susedmi, pred ktorými sa už matka hanbí. Matka pritom i v minulosti vždy dodržiavala pokyny súdu, pravidelne otca maloletého informuje o všetkých podstatných skutočnostiach, týkajúcich sa maloletého, snaží sa s otcom vychádzať a zapájať ho do života maloletého, na strane druhej otec ignoruje všetky doporučenia súdu a naďalej na matku útočí a šikanuje ju. Aj podľa vyjadrení lekárov je maloletý naďalej na matku mimoriadne citovo naviazaný, otec sa však snaží tento vzťah zámerne destabilizovať a devastovať ho, pričom vzhľadom k pribúdajúcemu veku maloletého nie je vhodné, aby nasával takéto vzory správania sa, nadôvažok od vlastného otca. Poukázala na to, že schopnosť rodiča konať ako rodič zahŕňa aj jeho schopnosť podporovať vzťah s druhým rodičom. Ak tohto otec nie je schopný ani ochotný, pôsobí na vlastné dieťa deštruktívne. V uvedenom smere na otca maloletého apelovala aj D.. V. z Referátu poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava, ktorá v decembri 2017 uviedla, že prespávanie maloletého u otca nie je dobrý nápad. Na základe uvedeného mala za to, že jej návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým sleduje záujem maloletého a žiadala súd, aby mu vyhovel.

4. Otec maloletého na doplnenie uviedol, že si vedie zoznam termínov, kedy mu matka odmietla dať maloletého, pričom sa tak stalo i v situácii, kedy meškal 12 minút na styk. S maloletým sa snaží tráviť čas aktívne, naučil ho bicyklovať, chodí s ním na plaváreň, k svojej sestre, ktorá má maloletú dcéru, na motokári a pod. Poprel, že by sa pred maloletým vyjadroval na adresu matky vulgárne alebo na ňu kričal. Maloletého vedie k tomu, aby mal matku rád. Je pravdou, že je v kontakte s predškolským zariadením, ktoré maloletý navštevuje, informuje sa na maloletého a jeho správanie a snaží sa s ním v tomto ohľade pracovať. V čase, keď je maloletý s ním je uvoľnený, keď sa vrátia k matke, je strnulý

a z pohľadu otca sa pred matkou tvári, že o neho nemá záujem. Susedia matky mu vraveli, že sa z jej bytu ozývajú vulgarizmy a že na maloletého kričí.

5. Matka maloletého na doplnenie uviedla, že situácia sa diametrálne zhoršila po tom, čo nadviazala vzťah so svojim bývalým partnerom a popísala správanie sa otca voči nej v tomto období, ktoré napokon viedlo k rozpadu tohto vzťahu. Pokiaľ ide o komunikáciu otca maloletého s jej susedmi otec si niekoľkých odchytil a rozprával im o nej, že je „psychopatka“, dehonestoval ju a urážal. Matka je tak nútená žiť s maloletým v neustálom strese, čo maloletý prirodzene vníma. Poprela tvrdenia otca, že by na maloletého kričala. Z jej pohľadu by sa mal otec naučiť viac s maloletým pracovať, nie sa iba hrať, mal by sa mu venovať aj po iných stránkach. Ona ako matka si všetko prispôsobuje maloletému a mal by to tak robiť aj otec. Vyjadrila potrebu odovzdávať maloletého ďalej od bytového domu, v ktorom býva, nakoľko pri odovzdávaní a preberaní maloletého dochádza ku konfliktom a ona sa už pred susedmi hanbí.

6. K vyjadreniu matky otec uviedol, že pred susedmi matku neoznačoval za psychopatku, ale vravel, že „nie je normálna“. V priebehu pojednávania bol otec opakovane upozorňovaný na nevhodné správanie.

7. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie na strane maloletého a v jeho domácom prostredí, pričom vzhľadom k tvrdeniam oboch rodičov, kontaktoval aj susedov matky maloletého, o čom založil do súdneho spisu písomnú správu. Poukázal na to, že každý z rodičov má svoj pohľad na vec. Pri šetrení však zistil, že susedia majú skutočne výhrady k správaniu sa otca maloletého, k jeho prudérnemu štýlu, ktorý bolo badať i na pojednávaní. Matka sa vyjadrila, že s návrhom ako takým nemá problém, chcela by však, aby otec zmenil svoje správanie voči nej. Matka sa cíti z jeho strany dehonestovaná, potieraná a znevažovaná, pričom maloletý je vo veku, kedy tieto prejavy vníma a kopíruje ich. Po vykonanom dokazovaní sa preto priklonil k návrhu matky s tým, že ak sa zmenia pomery, bude možné vec opätovne prehodnotiť.

8. Otec v závere navrhol vykonať dokazovanie psychologickým vyšetrením maloletého, ktoré malo z jeho pohľadu preukázať, že negatívne návyky má naučené do matky, ktoré súd nepripustil, nakoľko by neprinieslo žiadne relevantné informácie, ktoré by podstatným spôsobom ovplyvnili konanie alebo rozhodovanie súdu v danej veci. Maloletý má diagnostikované ADHD a pravidelne navštevuje CPPPaP, o čom matka založila do súdneho spisu správu, v ktorej sú jasne definované potreby vedenia maloletého, vzhľadom na jeho diagnózu. Maloletý je teda pod dohľadom psychologičky, ktorá s ním intenzívne spolupracuje.

9. Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 24.01.2018 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, vyjadrením matky k návrhu otca zo dňa 25.05.2018 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, správou CPPPaP zo dňa 30.042018, správou ÚPSVaR zo dňa 23.05.2018 z prešetrenia pomerov na strane matky a maloletého, potvrdením Materskej škôlky zo dňa 29.05.2018 a obsahom spisov sp. zn. 38P/63/2016 a 37P/211/2016 Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

10. Rozsudkom zo dňa 24.05.2016, č. k. 38P/35/2016 - 23 tunajší súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý G. T., U.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého G. T., U.. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým v rozsahu každú stredu od 17,00 hod. do 19,00 hod. a každú sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého. 11. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 03.03.2016 sa stará matka maloletého G. domáhala úpravy jej styku s maloletým. 12. Rozsudkom zo dňa 04.04.2017, č. k. 38P/63/2016 - 93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2017, č. k. 11CoP/463/2017 - 122 súd návrh navrhovateľky na úpravu styku s maloletým G. T., U.. X.X.XXXX zamietol.

13. Naposledy tak bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletému upravovaný rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.05.2016, č. k. 38P/35/2016 - 23. V tom čase bol maloletý vo veku dvoch rokov a bol v celodennej osobnej starostlivosti svojej matky. Jeho zdravotný stav bol dobrý, matka s ním mala výdavky primerané jeho veku. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.

14. Maloletý G. navštevuje G. Š. na A. Z. H. R., vzhľadom k diagnostikovanému ADHD je vedený v CPPPaP na H. Z. H. R., kde mu bolo odporúčané integrovanie sa do bežnej triedy za pomoci asistenta pedagóga. Maloletý sa prejavuje v kolektíve detí občas aj agresívne, používa nadávky a za posledné obdobie je menej pokojný a vnímavý na nové podnety. Matka pristupuje k situácii zodpovedne, zaujíma sa o maloletého a konzultuje jeho správanie s pedagógmi. Pracovnú dobu si matka prispôsobila tak, aby mohla maloletého vyzdvihnúť hneď po jeho odpočinku. Otec sa pravidelne telefonicky informuje na maloletého, prejavuje záujem o jeho zdravotný stav, dochádzku a celkové prosperovanie. Zdravotný stav maloletého je poznačený diagnostikovaným ADHD a častou chorobnosťou maloletého. Pravidelne navštevuje ambulanciu CPPPaP pod vedením psychologičky G.. Y. L..

15. Matka maloletého od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nezmenila svoj osobný stav, je slobodná a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Naďalej spolu s maloletým obýva byt na R.C. Z. H. R., s maloletým býva sama, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Je zamestnaná v Q. E. G. Za L. H. R. ako pomocná sila v kuchyni, jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 340 €, iné príjmy nemá. Je poberateľkou rodinných prídavky na maloletého.

16. Otec maloletého od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nezmenil svoj osobný stav, je slobodný a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný v C. ako servisný technik, jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 900 €. Býva v prenajatom byte na G. Z. X H. R., býva sám, s nikým nevedie spoločnú domácnosť.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Súd mal po oboznámení sa s relevantnými skutočnosťami prípadu za preukázané, že návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým G. v zmysle jeho rozšírenia je čiastočne dôvodný, avšak s prihliadnutím na špecifické okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie nebolo možné návrhu otca vyhovieť v plnom rozsahu, keďže uvedená úprava by bola v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.

22. Naposledy bol styk otca s maloletým upravovaný rozsudkom súdu v roku 2016, kedy bol maloletý vo veku dvoch rokov a pri ktorom rozhodovaní súd zohľadnil jeho nízky vek a tomu zodpovedajúcu potrebu zvýšenej starostlivosti zo strany matky, s čím sa otec maloletého stotožnil a výkon rodičovských práv a povinností k maloletému bol v tom čase upravený schválenou rodičovskou dohodou. Je prirodzené, že s pribúdajúcim vekom dochádza u maloletého dieťaťa k zmene, pokiaľ ide o uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a záujmov a čoraz väčší význam nadobúda aj budovanie a rozvíjanie jeho vzťahov s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, uskutočňujúce sa prostredníctvom realizácie styku. Za predpokladu, že rodič, ktorý je oprávnený realizovať styk s maloletým dieťaťom, má záujem tento realizovať, zákon uprednostňuje dohodu rodičov; v prípade, že sa jeden z rodičov domáha súdnej úpravy práva styku alebo jej zmeny a medzi rodičmi je prítomný spor ohľadom realizácie tohto práva, úlohou

súdu je zistiť, či je (navrhovaná) úprava styku alebo jej zmena súladná so záujmom maloletého dieťaťa, alebo naopak, či nie je s týmto záujmom dieťaťa rozporná. Všeobecný komentár č. 14 (2013) k Dohovoru o právach dieťaťa v tejto súvislosti uvádza, že „najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých vykonávacích opatrení, pričom výraz „prvoradé hľadisko“ znamená, že najlepší záujem dieťaťa sa nesmie posudzovať na rovnakej úrovni s inými hľadiskami. Najlepší záujem dieťaťa

- po posúdení a určení - môže byť v rozpore s inými záujmami alebo právami, napr. rodičov tak, ako je tomu v tomto prípade (...) potenciálne konflikty medzi najlepším záujmom dieťaťa a právami iných osôb (napr. rodičov) treba riešiť individuálne, prípad od prípadu, starostlivo zvažovať záujmy všetkých strán a hľadať vhodný kompromis. Ak nie je možné ich zosúladiť, príslušné orgány a rozhodujúci činitelia musia zanalyzovať a posúdiť váhu práv všetkých zúčastnených, pamätajúc na to, že najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko znamená, že najlepší záujem dieťaťa má prioritu a nie je len jedným zo záujmov strán. Tomu, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, preto treba pripísať omnoho väčšiu váhu.“ Z uvedeného je zrejmé, že právam maloletého dieťaťa prináleží jednoznačne väčšia miera ochrany než právam rodiča a v kontexte konfliktu medzi právami dieťaťa a právami rodiča sú práva dieťaťa silnejšie a práva rodiča im v prípade konfliktu musia ustúpiť.

23. V danom prípade nebolo sporné, že otec má o širší kontakt s maloletým G. záujem, pričom maloletý je vo veku štyroch rokov, navštevuje predškolské zariadenie a je schopný stráviť čas so svojim otcom bez prítomnosti matky v širšom, než doposiaľ stanovenom rozsahu. Rovnako však nebola spornou ani tá skutočnosť, že medzi rodičmi je dohoda ohľadom tejto špecifickej zložky rodičovských práv a povinností (ktorou úprava styku rodiča s dieťaťom bezpochyby je) vylúčená, a to z viacerých dôvodov. Tieto pramenili na strane jednej zo zdravotného stavu maloletého a jeho špecifických potrieb a na strane druhej zo správania a celkového postoja otca maloletého voči osobe matky. Súdu sú vzájomné vzťahy medzi rodičmi maloletého G. známe z už skôr prejednávaných prípadov a v tejto súvislosti je nútený konštatovať, že napriek dôrazným upozorneniam zo strany súdu, rodičia neboli schopní spracovať svoju partnerskú minulosť do takej miery, aby táto negatívnym spôsobom neovplyvňovala výkon ich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému. Je to však predovšetkým otec, ktorý zlyháva vo svojich rodičovských zručnostiach, medzi ktoré nepochybne patrí aj schopnosť rešpektovať druhého rodiča - v danom prípade matku maloletého a jej postavenie v jeho živote- nadôvažok ak sa jedná o rodiča, ktorý vykonáva faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd nespochybňuje schopnosť otca fyzicky sa postarať o maloletého v rámci realizácie styku, avšak pokiaľ ide o jeho postoj k matke maloletého, vyjadril aj v priebehu konania značné pochybnosti o vhodnosti správania sa otca voči matke maloletého, a teda i o následnom výchovnom vplyve otca na maloletého v čase realizácie styku.

24. Hoci otec tvrdenia matky v priebehu konania popieral, tieto mal súd za dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním, keď i kolízny opatrovník vlastným šetrením zistil, že tvrdenia matky sú v tomto ohľade pravdivé. Napokon i prejavy otca v priebehu súdneho pojednávania jednoznačne nasvedčovali tomu, že má problém matku maloletého akceptovať a neustále sa uchyľuje k spochybňovaniu jej rodičovských kompetencií. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z dôvodu už skôr prebiehajúcich súdnych konaní bolo výchovné prostredie maloletého G. opakovane kontrolované orgánom sociálnoprávnej ochrany detí (ÚPSVaR), ktorý nezistil v starostlivosti matky o maloletého žiadne nedostatky, práve naopak, opakovane konštatoval, že napriek zložitým rodinným vzťahom a problémom, ktoré musela matka v tejto súvislosti prekonávať, dokázala maloletému vytvoriť stabilné výchovné prostredie, v ktorom sú v plnej miere saturované všetky jeho potreby a záujmy. Na strane druhej súd identifikoval v správaní sa otca maloletého negatívne prejavy voči osobe matky, ktoré výrazným spôsobom narúšajú zázemie maloletého a v súčasnosti už i jeho výchovné vedenie. Je nespochybniteľným faktom, že otec sa voči matke dopúšťa nevhodného správania, čo potvrdili i jej susedia, s ktorými bol kolízny opatrovník v rámci šetrenia pomerov v kontakte a ktorý prístup otca aj súd považuje vo vzťahu k matke za dehonestujúci. Tvrdenia otca, že pred maloletým nikdy na matku nenadával a nevyjadroval sa o nej hrubo, vulgárne či urážlivo, súd na podklade vykonaného dokazovania vyhodnotil ako klamlivé. Opomenúc prejavy samotného otca, z ktorých je zrejmé, že v niektorých situáciách nie je schopný kontrolovať svoje správanie, aj z prejavov samotného maloletého G. je zrejmé, že sa v rámci realizácie styku s otcom stretáva s podnetmi, ktoré sú pre neho nevhodné a škodlivé a ktoré následne premieta do svojho bežného života. Aj v prípadoch, kedy otec kontaktoval predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje, či v minulosti, keď kontaktoval ošetrujúcu lekárku maloletého, boli zaznamenané konflikty, vyvolané správaním otca, čo bolo podrobnejšie popisované aj v priebehu konania. Situáciu nadôvažok sťažuje aj tá skutočnosť, že otec si nevhodnosť svojho správania neuvedomuje, v zásade ho popiera a sústredí sa výlučne na obviňovanie matky maloletého z toho, že

nerešpektuje jeho rodičovské práva a obmedzuje ho na ich výkone, čo sa však nezakladá na pravde. Je to práve matka, ktorá bola i v minulosti ochotná vyjsť otcovi v ústrety, keď požiadal o realizáciu styku s maloletým v iný, než súdom stanovený deň, čo samotný otec potvrdil i v rámci konania o jeho návrhu na výkon rozhodnutia (38Em/7/2017). Uvedené konanie matky však považuje otec zjavne za samozrejmé, neuvedomujúc si, že tak, ako mu z doposiaľ účinného rozhodnutia súdu vyplývajú práva, je viazaný aj povinnosťami, a to aj pokiaľ ide o jeho realizáciu styku s maloletým, ak rodičia nie sú schopní sa na jej odlišnej realizácii dohodnúť. Otec maloletého však považuje akýkoľvek prejav nesúhlasu matky s jeho predstavami ohľadom realizácie výkonu jeho rodičovských práv za ich obmedzovanie, dokonca aj vtedy, ak sa jedná o objektívne príčiny, ktoré matka nemôže ovplyvniť a musí sa im prispôsobiť rovnako ako otec.

25. Na základe uvedeného možno konštatovať, že otec vníma svoju rodičovskú rolu výlučne prostredníctvom svojich rodičovských práv a svoje povinnosti opomína, resp. do tejto kategórie zaraďuje len povinnosť prispievať na výživu maloletého k rukám matky. Vychádza tak z presvedčenia, že matka je povinná prispôsobovať sa v plnom rozsahu jeho predstavám ohľadom výkonu jeho rodičovských práv, čo sa však nezakladá na pravde. Súd dáva v tejto súvislosti otcovi maloletého do pozornosti, že jeho právo realizovať styk s maloletým, nie je právom absolútnym a že jeho správanie vo vzťahu nielen k maloletému G., ale aj k jeho matke podlieha obmedzeniam a pravidlám. Otec je, rovnako ako matka, povinný vyvarovať sa nielen vo vzťahu k svojmu dieťaťu, ale aj vo vzťahu k druhému rodičovi nevhodného správania a konania a toto korigovať v súlade so záujmom maloletého, ktoré povinnosti si však otec nateraz neplní. Otec ako rodič aktívne legitimovaný domáhať sa zmeny úpravy svojho styku s maloletým, preukázateľne nevolí tie správne formy prístupu k matke maloletého a komunikácie s ňou a nedostatočne zohľadňuje vplyv jeho správania na maloletého G. a jeho prežívanie. Podstatnou je tá skutočnosť, že jeho správanie a celkový prístup k osobe matky a k výkonu svojich rodičovských práv možno v niektorých ohľadoch označiť nielen za nevhodný, ale aj šikanózny a v tomto ohľade teda nepožívajúci právnu ochranu, ktorú predpokladá. Otec si musí uvedomiť, že maloletý G. jeho správanie absorbuje a kopíruje, čo môže mať na jeho budúci vývin negatívny a ťažko napraviteľný dopad, čomu by sa otec naopak mal snažiť zabrániť a mal by mať na zreteli výlučne blaho maloletého, ktorého súčasťou je nepochybne aj zdravý vzťah s oboma svojimi rodičmi.

26. Ďalšiu skutočnosť, ktorú súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil a ktorá mala zásadný význam pri posudzovaní návrhu otca na rozšírenie jeho styku s maloletým, bol zdravotný stav maloletého, poznačený diagnostikovaným ADHD, ktoré nateraz ovplyvňuje značnú časť jeho života, a to najmä pokiaľ ide o jeho socializáciu v kolektíve rovesníkov (kde potrebuje pomoc asistenta na dennej báze), ako aj v rámci učenia návykov a režimu v domácom prostredí, ktoré by tak malo vykazovať vysokú mieru stability a jednotnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na závery správy Centra pedagogicko

- psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 30.04.2018, v ktorých sa uvádza potreba dôsledného vedenia maloletého a zvýšená individuálna starostlivosť zo strany matky aj vyučujúcich v predškolskom zariadení. Vzhľadom k ťažkostiam v správaní potrebuje maloletý čo najpokojnejšie a stabilné výchovné prostredie a jednotnú výchovu. Nadôvažok bola maloletému diagnostikovaná aj histamínová intolerancia, ktorá má svoj dopad predovšetkým na stravovanie maloletého. Na všetky tieto skutočnosti je potrebné pri starostlivosti o maloletého nielen prihliadať, ale podriaďovať im aj bežný denný život a režim maloletého, čo si musí uvedomiť aj otec za predpokladu, že má záujem v budúcnosti participovať na starostlivosti o maloletého vo väčšom rozsahu. Je potrebné, aby si dôkladne osvojil všetky aspekty starostlivosti o maloletého tak, ako ich vykonáva matka. K uvedenému je potom nutné, aby rodičia spolu adekvátne komunikovali, pričom táto komunikácia musí byť vedená s rešpektom voči druhému rodičovi a nemôže byť v žiadnom prípade založená na jednostranných direktívach zo strany jedného z rodičov voči druhému. Otec by si mal uvedomiť, že maloletý skutočne potrebuje osobitnú starostlivosť, ktorá bude rešpektovať jeho špecifické potreby a ktorá je v mnohom odlišná od „klasického“ výchovného vedenia u detí, ktoré netrpia takými ťažkosťami, ako maloletý G., u ktorého je nadôvažok v ostatnom období pozorovateľné zhoršenie jeho prežívania, čo bolo možné pripísať celkovej situácii medzi rodičmi, ktorú obaja premietajú do svojho prežívania vo vzťahu k maloletému.

27. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa súd priklonil k stanovisku kolízneho opatrovníka maloletého a styk otca s maloletým upravil v rozsahu, ako je to vyšpecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Na strane jednej tak došlo k rozšíreniu bežného styku otca s maloletým, počas ktorého bude otcovi umožnené (ak o to prejaví záujem) postupne sa učiť pracovať s maloletým G. a starať sa o neho v súlade s jeho potrebami a zároveň bude mať otec priestor rozvíjať svoj vzťah s maloletým počas dlhšieho

časového obdobia; na strane druhej zostane nateraz zachovaná stabilita jeho výchovného prostredia aj pokiaľ ide o jeho nočný kľud, prípravu do predškolského zariadenia a pod., ktorá je aj s ohľadom na prechodné zhoršenie jeho stavu, potrebná. V neposlednom rade bude tak daný priestor k tomu, aby mohol súd v budúcnosti vyhodnotiť, do akej miery si otec osvojil potrebu zmeny svojho prístupu k výkonu svojich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému a v naznačených intenciách zmenil svoje správanie. Napokon súd zohľadnil tú skutočnosť, že predchádzajúca úprava styku umožňovala otcovi realizovať styk s maloletým každú sobotu, čo prakticky znemožňovalo matke pripraviť pre maloletého akýkoľvek víkendový program a z ktorého dôvodu tento styk presunul zo soboty na každú druhú nedeľu v rozsahu 5,5 hodiny.

28. Pokiaľ ide o návrh otca na uloženie povinnosti matke informovať otca maloletého, súd nezhliadol dôvod pre uloženie tejto povinnosti matke maloletého. V priebehu konania bolo preukázané, že rodičia sú spolu v kontakte, minimálne pri odovzdávaní a preberaní maloletého, pričom zo strany matky dochádza k plneniu si svojej zákonnej informačnej povinnosti aj mimo rámca realizácie styku otca s maloletým. Námietky otca o nedostatočnom plnení si tejto povinnosti zo strany matky pramenia skôr zo vzájomných vzťahov medzi rodičmi, než z toho, že by si matka túto svoju povinnosť riadne neplnila. Pre úplnosť však súd dáva matke do pozornosti, že je povinná si svoju informačnú povinnosť plniť v pravidelných časových intervaloch, minimálne raz mesačne a ak sa v živote maloletého vyskytnú neočakávané situácie podstatného, resp. nie bežného a denného charakteru, tak v čo najkratšom časovom horizonte tak, aby mal otec na ne možnosť zareagovať (ak to bude možné vzhľadom na charakter danej situácie), resp. mal o nich aspoň vedomosť.

29. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. V Bratislave, dňa 29. mája 2018

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže otec maloletého dieťaťa podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).