Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-95-2017.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/95/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: P. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. XX, o zaplatenie 552,69 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa p r á v o na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.07.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovanú k zaplateniu sumy 552,69 eur s 28 % ročným úrokom od 21.06.2017 do zaplatenia a k náhrade trov konania s odôvodnením, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 08.03.2013 zmluvu o bežnom účte (zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb), na ktorom bol ku dňu 20.06.2017 evidovaný debetný zostatok vo výške 552,69 eur - nepovolené prečerpanie účtu, ktorý žalobca pred uzatvorením tohto účtu internou účtovnou transakciou previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, a ktorý sa v zmysle 3.12 VOP a vývesky úrokových sadzieb úročí úrokom vo výške 28 % ročne až do zaplatenia celej pohľadávky.
2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrila v lehote 10 dní, súd doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 05.02.2018. Žalovaná sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 C.s.p., § 297 C.s.p., rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote a strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinami a listinnými dôkazmi (najmä zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 08.03.2013, VOP - Prima banka Slovensko, a.s. účinnými od 15.12.2012, výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX za obdobie: január 2015 - jún 2017, výveskou o úrokových sadzbách produktov s účinnosťou od 01.06.2017 a sadzobníkom poplatkov s účinnosťou od 01.01.2017, VOP - Prima banka Slovensko, a.s. účinným od 15.01.2017) a zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalovaná dňa 08.03.2013 uzavrela so žalobcom zmluvu, na základe ktorej jej žalobca zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX a vydal platobnú kartu. Žalobca z dôvodu nevyrovnania dlhu žalovanej, vzniknutého nepovoleným prečerpaním jej bežného účtu, previedol internou účtovnou transakciou na svoj vnútorný pohľadávkový účet debetný zostatok na účte žalovanej a účet uzatvoril. Podľa výpisu z účtu žalovanej predstavoval debetný zostatok na ňom ku dňu uzatvorenia
účtu 20.06.2017 čiastku 552,69 eur. V zmysle bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok sa nepovolené prečerpanie úročí podľa bodu 8.8 - úrokovou sadzbou stanovenou bankou.
5. Zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaná však uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, keďže na rozdiel od žalobcu pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o zmluvu spotrebiteľskú, podriadenú navyše aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Vyhodnotením vykonaného dokazovania mal súd s poukazom na citované ustanovenia za to, že podaná žaloba nie je dôvodná. Medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanej založil a viedol bankový účet, na ktorom vznikol ku dňu 20.06.2017 debetný zostatok vo výške 552,69 eur, ktorý žalovaná nevyrovnala. Žalovaná síce nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala, avšak vzhľadom k povinnosti žalobcu opísať rozhodujúce skutočnosti a preukázať ich predložením príslušných dôkazov podľa § 132 C.s.p. (povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno), ako aj k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej povinnosti preskúmal oprávnenosť celého žalovaného nároku a uzavrel, že žalobca tento nárok dostatočne nepreukázal. Žalobca odvodzoval svoj nárok zo zmluvy o bežnom účte s osobitným poukazom na obsah Všeobecných obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov a vývesky o úrokových sadzbách produktov, ktoré však v konaní nepredložil v znení a vyhotovení, aké tieto listiny mali v rozhodnom období, t.j. v čase uzavretia zmluvy a v čase nepovoleného prečerpania. Uvedené listiny predložil žalobca v znení účinnom až od 01.06.2017 pri úrokových sadzbách produktov, od 01.01.2017 pri sadzobníku poplatkov a od 15.01.2017 pri VOP - Prima banka Slovensko, a.s. obsahujúcich žalobcom citované body 3.8 a 3.12, na ktoré sa v žalobe výslovne odvoláva. Z obsahu týchto neskorších dokumentov však nebolo možné zistiť a ustáliť oprávnenosť poplatkov a úrokov účtovaných žalobcom v období nepovoleného prečerpania účtu trvajúceho do 20.06.2017 (č.l. 13-41 spisu). Podľa v konaní predložených listinných dôkazov pritom nebolo možné žalobcovi priznať nič z jeho žalobou uplatneného nároku, keďže predmetný nárok pozostával výlučne len z (počas konania) nepreukázaných poplatkov a úrokov účtovaných žalobcom
na ťarchu účtu žalovanej, resp. v súvislosti s ním. Z bankových výpisov nevyplývala žiadna debetná operácia, ktorá by bola vyvolaná aktivitou samotnej žalovanej.
7. Žalobca síce predložil VOP aj v znení s účinnosťou od 15.12.2012, tieto však nijakým spôsobom neupravujú nepovolené prečerpanie účtu, a teda v danom prípade sú nepoužiteľné pri zisťovaní a ustálení oprávnenosti uplatnených nárokov žalobcu. Zo žalobcom v konaní predložených dokladov nijakým spôsobom nevyplýva suma poplatku za vedenie účtu 3,90 eur mesačne v období prečerpania účtu, ktorý žalobca podľa výpisov z účtu účtoval na ťarchu účtu žalovanej každý mesiac v tejto výške. Rovnako nebola preukázaná ani výška úrokov, ktoré žalobca účtoval v rozhodnom období v mesačných intervaloch. Súd tu poukazuje aj na to, že pri požadovaných úrokoch žalobca listinnými dôkazmi nepreukázal z akej istiny boli úroky počítané a v akej sadzbe, keď výpisy z účtu predložil žalobca iba od januára 2015, kedy už zostatok na účte bol - 203,92 eur, pričom z údaja na tomto výpise: predchádzajúci výpis zo dňa 31.12.2014 mal zostatok -195,31 eur vyplýva, že žalovaná sa dostala na účte do debetu nepochybne ešte pred januárom 2015, resp. decembrom 2014, avšak skoršie obdobie nepovoleného prečerpania nebolo žalobcom nijakým spôsobom zdokladované.
8. Súd pritom považoval predloženú žalobu za úplnú z pohľadu opisu podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>), ako i náležitostí podania (§ 127 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>) (viď odseky 4 a 6 odôvodnenia), a teda nebol tu daný dôvod na výzvu v zmysle § 129 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, nakoľko by tým už súd neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil by základný princíp rovnosti sporových strán (nepožadoval by totiž náležitosti neúplného návrhu, ale ďalšie, resp. iné dôkazy potrebné pre zabezpečenie procesného úspechu žalobcu). Súd pritom nepochybne vedel žalobcom uplatnené nároky posúdiť podľa tvrdení a dôkazov, ktoré žalobca na preukázanie uplatneného nároku uplatnil a predložil už spolu so žalobou aj keď z iného (nie relevantného) obdobia. Neunesenie dôkazného bremena listinnými dôkazmi, ktoré by sa vzťahovali na rozhodné obdobie nepovoleného prečerpania účtu a vzniku prípadného nároku na uplatnený 28 % úrok odo dňa nasledujúceho po uzavretí účtu až do zaplatenia, a to v súvislosti s uplatnenými tvrdeniami a rozhodujúcimi skutočnosťami, ktorých opis súd inak považoval za úplný, je preto dôvodom pre meritórne zamietnutie predmetnej žaloby v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I rozsudku).
9. Odhliadnuc od neunesenia dôkazného bremena žalobcom z vyššie uvedených dôvodov súd ďalej uvádza, že nakoľko tu ide o zmluvu spotrebiteľskú, platí vo vzťahu k nej pravidlo nemožnosti úpravy zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, teda v tomto prípade aj od § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorých bolo možné sankčný úrok z omeškania žalovanej ako spotrebiteľa s uhradením debetného zostatku na účte dohodnúť pre celú dobu omeškania len v zákonom stanovenej výške. Tejto požiadavke však v žiadnom prípade nezodpovedá uplatnený úrok vo výške 28 %, ktorý bez ohľadu na jeho označenie vo výveske žalobcu má v čase po zrušení účtu jednoznačne sankčný charakter, a teda jeho dohodnutie vo výške nad zákonom povolenú výšku úrokov z omeškania by bolo potrebné tiež považovať za obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
10. Zároveň je potrebné v danej súvislosti konštatovať, že pokiaľ ide o riadny úrok vo výške 28 % ročne z dlžnej sumy od 21.06.2017, súd by nemohol tento nárok žalobcovi priznať ani z toho dôvodu, že podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny
obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by musel platiť úroky vo výške 28 % z celej dlžnej sumy bez akéhokoľvek časového a objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto sumy. Na uvedenom pritom nič nemení ani prípadná dohoda zmluvných strán v danom smere, resp. úprava v zmluve alebo v jej súčastiach, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd preto tento nárok žalobcovi nepriznal.
11. Z uvedených skutočností a predložených dôkazov ďalej vyplýva, že ani v období od 01.06.2017 nebol medzi stranami sporu individuálne dohodnutý úrok pre prípad nepovoleného prečerpania a rovnako zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovanú oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými v rozhodnom období, resp. k nim pristúpil. Nepovolené prečerpanie na osobnom účte v zmysle VOP - Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 15.01.2017 totiž neobsahovalo údaj o úrokoch a poplatkoch, ktoré by boli individuálne dojednané a žalobca nepreukázal, že by žalovaná mala možnosť sa s nimi oboznámiť. Medzi stranami sporu preto nemohla byť ani v období od 15.01.2017 platne dohodnutá výška úroku v prípade nepovoleného prečerpania, keďže táto bola uvedená iba v obchodných podmienkach v bode 3.12, aj to nedostatočným spôsobom. Keďže žalobca nepreukázal platné dohodnutie úrokov so žalovanou ako spotrebiteľom vo výške 28 % z nepovoleného prečerpania priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom, že k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných obchodných podmienkach žalovaná ako spotrebiteľ pristúpila, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovanou neboli platne dojednané úroky v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Obchodné podmienky, ktoré často krát tvoria súčasť spotrebiteľských zmlúv, nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ neprehľadne a zložitou formuláciou a malým písmom ukryl také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že ujdú pozornosti spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania tiež nebolo preukázané, že žalobca doručil žalovanej Všeobecné obchodné podmienky, že s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami bola žalovaná riadne oboznámená a že ich pri prevzatí podpísala (porovnaj rozsudok KS NR sp. zn. 9Co/131/2017 z 29.03.2018), v dôsledku čoho sa ani tento nárok žalobcu nedá považovať za dostatočne preukázaný.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaná bola v tejto sporovej veci úspešná na 100 % a neúspešná na 0 %, t.j. čistý úspech žalovanej predstavuje 100 %. Nakoľko však žalovanej preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej právo na ich náhradu podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).