Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_27Csp-219-2017.pdf
PDF · 113.82 KB
No categories available
27Csp/219/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: W. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. Ž.Á. XXXX/XX, XXX XX M., Š. T. M., zastúpený JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 7502 o zaplatenie 723,14 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 723,14 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 723,14 eur od 10.1.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 723,14 eur s príslušenstvom a k náhrade trov predmetného konania. V podanej žalobe žalobca uviedol, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete, prostredníctvom ktorej zabezpečuje distribúciu zemného plynu ku koncovým odberateľom (doprava plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom), zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Žalobca teda dopravuje plyn z miesta, kde vstupuje do siete (vstupné body) až do miesta, kde zo siete vystupuje (výstupné body), za ktoré body sa považujú body oddeľujúce distribučnú sieť od odberného plynového zariadenia odberateľa, t.j. hlavný uzáver plynu. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo, platí že plyn, ktorý odoberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. Rovnako ide o odber zemného plynu, ktorý patrí prevádzkovateľovi v prípade odberu zemného plynu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu ako aj v prípade odberu nemeraného plynu. Pre určenie množstva plynu, ktoré dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere nie je k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn, nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete dodávateľ daného odberateľa. Uvedené rovnako platí aj v prípade odberu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ako aj v prípade odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. V takýchto prípadoch dochádza k zmenšeniu majetkovej sféry prevádzkovateľa, t.j. žalobcu, pričom v zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. (ďalej len „zákon o energetike“), je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Spolu s náhradou škody je odberateľ povinný v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike uhradiť
aj ušlý zisk. Na odbernom mieste žalovaného bolo pri kontrole zistené a neskôr znalcom (znalecký posudok bol vypracovaný znalcom pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia pod č. 439/ PL-2016) konštatované porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber, je podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, považovaný za neoprávnený. Znalec konštatoval a potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené iným (inou plombou). Škoda bola vyčíslená na sumu 723,14 Eur a to v súlade s ustanovením § 82 ods. 4 zákona o energetike a s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 11.7.2016 žalovanému vystavil daňový doklad č. XXXXXXXXXX znejúci na sumu 723,14 Eur so splatnosťou dňa 25.7.2016. Žalovaný však uvedenú sumu v lehote splatnosti žalobcovi neuhradil, v dôsledku čoho sa dostal s peňažným plnením do omeškania. Preto žalobca si v predmetnom konaní okrem vzniknutej škody uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške.
2. Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 27Csp/219/2017-31 zo dňa 9.1.2018, voči ktorému však žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením. Preto súd uznesením č.k. 27Csp/219/2017-46 zo dňa 8.3.2018 vydaný platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a vo veci následne nariadil pojednávanie, a to na deň 28.5.2018.
3. Žalovaný v podanom odpore cestou svojho právneho zástupcu poukázal na nedostatky znaleckého posudku, ktorý žalobca priložil k podanej žalobe. Podľa žalovaného predložený znalecký posudok neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a je nepreskúmateľný, nakoľko v ňom absentuje špecifikácia tvarovej a rozmerovej nezhody špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku na plombe telesa plynomera. Zároveň z posudku nevyplýva, koľko plombovacích kliešťov mal v rozhodnom období k dispozícii žalobca a z akého dôvodu neboli pri porovnávaní sporného a kontrolného materiálu použité odtlačky všetkých plombovacích kliešťov. Poukázal na to, že znalec v posudku konštatoval, že na základe optického skúmania môže potvrdiť, že sporé odtlačky čeľustí plombovacích kliešťov a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Avšak zo znaleckého posudku nevyplýva, či znalec mal k dispozícii všetky kliešte, ktoré žalobca používal za účelom označenia plomby. Nie je vylúčené, že odtlačky mohli byť vytvorené iným kliešťom, ktoré patrili žalobcovi, avšak znalec práve tieto kliešte pri vyhotovovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii. Rovnako z posudku nevyplýva, aký odtlačok bol na plombe plynomera v čase jeho montáže na odberné miesto a z uvedeného dôvodu nie je možné vylúčiť, že v čase montáže sa na telese plynomera nachádzala plomba práve so sporným odtlačkom, a ktorá plomba mohla byť vytvorená práve kliešťami žalobcu, ktoré kliešte žalobca neposkytol znalcovi počas vyhotovenia znaleckého posudku. V posudku znalec konštatoval, že nezistil poškodenie, ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka. Žalovaný ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov dospel znalec k názoru, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalec by podľa názoru žalovaného mohol konštatovať takýto záver len v prípade, že by mal k dispozícii údajne „pôvodné zabezpečenie “ a údajnú „náhradnú plombu“ a tieto by vzájomne porovnal. Avšak v danom prípade žalobca disponoval len plombou, ktorá bola v čase odmontovania plynomera žalobcom osadená v kryte číselníka meradla. V časti týkajúcej sa údajného poškodenia zaisťovacieho krytu číselníka v okolí plomby, žalovaný taktiež považuje znalecký posudok za nepreskúmateľný, nakoľko znalec tu nešpecifikoval aké mechanoskopické stopy boli zistené a akým predmetom boli vytvorené. Znalec iba všeobecne skonštatoval zistenie mechanoskopických stôp, ktoré mali byť vytvorené predmetom - nástrojom. Žalovaný taktiež namietal aj to, že znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorý nie je dostatočne odborne spôsobilý urobiť záver o neoprávnenom odbere plynu, a to pre jeho odborné zameranie, nakoľko nie je znalcom v odbore meracích systémov, metrológie a skúšobníctva. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal neoprávnenú manipuláciu na plynomeri, resp. nahradenie pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii inou plombou, pričom žalovaný akúkoľvek manipuláciu s plynomerom, t.j. aj nahradenie pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii inou plombou, popiera. Žalovaný má za to, že aj keby neoprávnený zásah bol preukázaný, táto skutočnosť sama o sebe nemôže odôvodňovať nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Podľa názoru žalovaného je potrebné preukázať, že škoda skutočne vznikla. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že škoda vznikne vtedy, ak odberateľ odberá plyn meradlom, na ktorom boli porušené zabezpečovacie prvky. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Zo samotného znaleckého posudku nie je možno jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody spôsobenej žalovaným, a to buď neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, pripadne iným spôsobom. Za predpokladu,
že súd by vznik škody mal za preukázaný, žalovaný namieta správnosť jej vyčíslenia. Žalobca by ju mal v prvom rade vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, má sa použiť spôsob, ktorý stanovuje vyhláška, prípadne typový diagram. Žalobca pri vyčíslení škody žiadnym spôsobom nebral do úvahy veľkosť priestoru, v rámci ktorého mal byť neoprávnený odber plynu uskutočnený, tepelno - izolačné vlastnosti nehnuteľnosti, technické zariadenie používané za účelom vykurovania a pripadnú ďalšiu prítomnosť technických zariadení, ktorými sa mal uskutočniť údajný neoprávnený odber plynu. Žalobca rovnako nebral do úvahy vonkajšiu teplotu vzduchu v rozhodnom období. Nárok na náhradu škody má spĺňať kompenzačnú a preventívnu funkciu a nie sankčnú. Avšak, ak výška fiktívnej škody, ktorá je vypočítaná podľa všeobecne záväzných právnych predpisov sa zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa vychyľuje, ide o neprimeraný zásah do majetkových práv neoprávneného odberateľa a je sankciou za neoprávnený odber. Čo však byť nemôže. Súd v danom prípade musí zohľadniť okolnosti, ktoré môžu v maximálnej miere pomôcť k stanoveniu skutočnej výšky spôsobenej škody. Pokiaľ na základe vykonaných dôkazov súd nedospeje v konkrétnom prípade k záveru, že vypočítaná výška škody s určitou mierou pravdepodobnosti zodpovedá škode skutočnej, nemôže byť aplikovaný vykonávací predpis v tej časti, v ktorej by tak spôsobil neoprávnený zásah do majetkových práv škodcu tým, že by vypočítaná výška škody plnila v prevažnej miere sankčnú a nie kompenzačnú funkciu.
4. Podaný odpor bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k uvedenému vyjadril cestou právneho zástupcu podaním súdu doručeným dňa 24.5.2018. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného vo vzťahu k znalcovi Ing. Petrovi Leškovi a vypracovanému znaleckému posudku číslo 439/PL-2016, tvrdenia žalovaného v celom rozsahu namieta a popiera. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že predložený znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 382/2004 Z.z., je vypracovaný písomne, pričom obsahuje titulnú stranu, úvod, samotný posudok, záver, prílohy ako aj znaleckú doložku. Súčasne má za to, že v posudkovej časti znaleckého posudku sú uvedené všetky skutočnosti v súlade s ustanovením § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadom nepreukázania vzniku škody, žalobca poukázal na to, že v prejednávanej veci sa jedná o prípad objektívnej zodpovednosti, pričom poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody (uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.3.2018, sp. zn. 3Cdo 99/2012 z 12.3.2015). Z judikatúry ktorú žalobca uviedol vo svojom vyjadrení vyplýva, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa, kedy odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda, porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa
samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 107/2008 z 27.10.2009). Poukázal na rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa, vydané v rovnakých veciach ako je vec prejednávaná, v rámci ktorých bolo nároku žalobcu vyhovené, nakoľko bolo súdmi ustálené, že v prípade ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike ide o neoprávnený odber, kde sa skúma objektívna zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, pretože tu dochádza k odberu z distribučnej siete žalobcu, čo sa u žalobcu (distribútora) prejaví ako reálny úbytok majetku, ktorým je plyn. K námietke žalovaného ohľadom správnosti určenia výšky škody žalobca uviedol, že zo zákona o metrológii vyplýva, že nie je možné použiť meradlo (resp. stav na číselníku meradla indikujúci spotrebu zemného plynu) v situáciách uvedených v § 15 odsek 6 zákona o metrológii, nakoľko platnosť jeho overenia zanikla. Žalovaný nijakým spôsobom nenamietal, že za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu od 19.10.2015 do 23.6.2016 zemný plyn nespotrebúval, tento spotrebúval. Žalovaný rovnako ani netvrdí, že by za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu zaplatil za spotrebovaný zemný plyn inej osobe, t.j. svojmu dodávateľovi zemného plynu. Súčasne žalobca zdôraznil, že pokiaľ platnosť overenia meradla zanikla, dodávateľ zemného plynu vystaví svojmu odberateľovi zúčtovaciu faktúru za obdobie neoprávneného zemného plynu, s množstvo spotrebovaného zemného plynu v objeme 0 m3. V takomto prípade potom dochádza k spotrebe zemného plynu patriaceho žalobcovi - ide o plyn, prostredníctvom ktorého žalobca zabezpečuje i vyvažovanie distribučnej siete, tak ako bolo uvedené už v žalobnom návrhu. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobca postupoval v súlade s právnymi predpismi. Meradlo - plynomer č. XXXXXXXXXXXX je umiestené na verejne prístupnom mieste, na fasáde nehnuteľnosti žalovaného. Žalobca teda správne pristúpil k vyčísleniu škody v súlade so všeobecne záväzným predpisom, a to s poukazom na ustanovenie 82 ods. 4 zákona o energetike (výška škody spôsobená neoprávneným odberom plynu bola určená ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, nakoľko meradlo umiestené na odbernom mieste žalovaného je umiestnené na verejne prístupnom mieste). Pokiaľ by nedochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, a teda spotrebu zemného plynu by fakturoval žalovanému jeho dodávateľ, tento by pri fakturácii zaradil odberateľa do príslušnej odbernej kategórie, pričom za zemný plyn by žalovaný zaplatil za 1 kWh príslušnú sumu s tým, že by dodávateľ uplatňoval aj položku DPH. Súčasne by žalovaný musel platiť dodávateľovi zemného plynu aj fixnú mesačnú platbu a rovnako aj platbu za prepravu a za distribúciu plynu. Žalobca vzťah medzi ním a žalovaným nepovažuje za vzťah spotrebiteľský. V tejto súvislosti poukázal a zdôraznil, že vzťah medzi stranami sporu sa netýka dodávky plynu (žalobca nie je zmluvným dodávateľom plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale o ide o nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom (mimozmluvná zodpovednosť žalovaného). Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete neuzatvára zmluvy o dodávke plynu s odberateľmi plynu, nakoľko tieto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu, preto žalobca má za to, že nemožno posudzovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako „zmluvný“ a v dôsledku toho na tento vzťah nemožno aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
5. Na pojednávanie konané dňa 28.5.2018 sa osobne dostavili právni zástupcovia strán sporu, ktorí sa pridržiavali písomných podaní, ktoré v danej veci urobili. Súd na pojednávaní zamietol návrh žalobcu na výsluch svedka (znalca, ktorý vypracoval predložený znalecký posudok), nakoľko mal za to, že navrhnutý dôkaz nie je potrebný, a to v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, nakoľko mal za to, že pre rozhodnutie vo veci sú dostačujúce predložené listinné dôkazy, judikatúra a právne predpisy.
6. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že v celom rozsahu na podanej žalobe trvá, nakoľko v konaní bolo preukázané, že uplatnený nárok je dôvodný. Na meradle, ktoré zaznamenávalo odber plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo bolo preukázané taktiež. Výška uplatnenej škody bola pritom vypočítaná spôsobom ustanoveným zákonom. Tieto závery podporujú aj rozhodnutia súdov vyššieho stupňa, na ktoré právny zástupca žalobcu poukázal už v písomných vyjadreniach.
7. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť, nakoľko má za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že bolo na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nepreukázal vznik škody a ani výšku škody. Uplatnenú sumu považuje za nepreskúmateľnú.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Zápis zo dňa XX.X.XXXX o vykonanej kontrole odberného miesta, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu, znalecký posudok č. XXX/PL-XXXX zo dňa 3.7.2016, fotodokumentácia odberného miesta, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
9. Žalobca ako prevádzkovateľ a vlastník distribučnej siete, prostredníctvom ktorej zabezpečuje distribúciu zemného plynu ku koncovým odberateľom (doprava plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných mieste distribučnej siete až ku koncovým odberateľom), vykonal dňa 23.6.2016 na odbernom mieste žalovaného (XXX XX M., Ž. Č.. XX) kontrolu, pri ktorej bolo na meradle odberu plynu (plynomer) zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené porušenie bolo potvrdené aj znalcom Ing. Petrom Leškom, ktorý porušenie konštatoval vo svojom znaleckom posudku č. 439/PL-2016, predloženom súdu ako listinný dôkaz. Z vypracovaného znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené a nahradené inou plombou. U žalovaného teda dochádzalo od 19.10.2015 do 23.6.2016 k odberu plynu, ktorého spotreba (odber) bol meraný meradlom, porušeným neoprávnenou manipuláciou, a teda dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, a to v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetika. Tým žalobcovi vznikla škoda, nakoľko uvedeným odberom dochádzalo k zmenšeniu jeho majetku, za ktoré objektívne zodpovedá žalovaný. Žalobca škodu riadne vyčíslil a žalovanému vystavil daňový doklad č. XXXXXXXXXX znejúci na sumu 723,14 Eur so splatnosťou dňa 25.7.2016. Žalovaný uvedenú sumu v lehote splatnosti žalobcovi neuhradil.
10. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
11. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
12. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
13. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
14. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. (účinného a platného do 27.2.2017), platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak
a) uplynul čas jeho platnosti, b) boli vykonané zmeny alebo úpravy meradla, ktoré mohli ovplyvniť jeho metrologické vlastnosti, c) meradlo bolo poškodené tak, že mohlo stratiť niektorú vlastnosť rozhodujúcu pre jeho overenie, d) bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka, e) je zjavné, že meradlo stratilo požadované metrologické vlastnosti, i keď nebola porušená overovacia značka.
15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
16. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., (platného a účinného od 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. 10.1.2018 bola 0,00 % ).
18. Súd vykonaným dokazovaním mal v danom prípade preukázané, že žalovaný v období od 19.10.2015 do 23.6.2016 neoprávnene odoberal plyn, ktorého spotreba bola meraná meradlom, ktoré bolo poškodené, čím spôsobil žalobcovi škodu na jeho majetku. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdu dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V danej rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe (najmä uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.3.2018), ktorú uviedol aj sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.5.2018, súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období (t.j. od 19.10.2015 do 23.6.2016) odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. V danom konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že odberateľ odberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, čím sa dopustil neoprávneného odberu plynu, a v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike mu tak vznikla povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Žalobca v konaní preukázal, že k neoprávnenému odberu plynu, ktorý bol meraný porušeným meradlom došlo (súd mal uvedené preukázané z listinného dôkazu, a to z predloženého a vyššie špecifikovaného znaleckého posudku), a síce mal tak preukázané, že došlo k protiprávnemu úkonu, čo je jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je pritom rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle a je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Na základe uvedeného súd mal jednoznačne preukázané, že v danom prípade žalobcovi neoprávneným odberom škoda vznikla (§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike) a zodpovedá na ňu žalovaný.
19. Spôsob, akým bola určená výška škody považuje súd za správny. Stotožňuje sa s tvrdeniami žalobcu, nakoľko poškodené meradlo sa nachádzalo na mieste verejne prístupnom, čo mal súd preukázané z predloženej fotodokumentácie. Množstvo neoprávnene odobratého plynu určené typovým diagramom bolo 1 772 m3 (19 109,248 kWh).
20. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav ako aj v súlade so základným princípom právnej istoty vyjadreným v čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ustálenou judikatúrou NS SR a rozhodovacou praxou súdov SR, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia a žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko jeho žaloba bola podaná dôvodne a oprávnene.
20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu, pričom súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).