Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/193/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ N. W., nar. XX.X.XXXX, 2/ I. W., nar. X.X.XXXX, obaja trvale bytom Z. XX, V., o zaplatenie sumy 3.457,78 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 3.457,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy vo výške 3.457,78 € od 2.10.2015 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 100,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 79,96 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.4.2016, upresnenou dňa 16.3.2017, domáhal uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 3.457,78 €, riadny úrok vo výške 4,70 % ročne zo sumy 3.257,32 € od 2.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 3.457,78 € od 2.10.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovanými v rade 1/ a 2/ uzavrel dňa 29.11.2007 zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaným v rade 1/ a 2/ mimoriadny medziúver vo výške 4.979,09 €, ktorý sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 28,18 € do pridelenia cieľovej sumy a zároveň sa zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné platby vo výške 24,90 € do pridelenia cieľovej sumy. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splácať stavebný úver pravidelnými mesačnými splátkami po 43,58 €. Pridelenie cieľovej sumy stavebného úveru nastalo dňa 31.5.2014. Pre porušenie zmluvných povinností žalovanými v rade 1/ a 2/ žalobca ku dňu 1.10.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 3.457,78 €, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 3.257,32 €, z nezaplatených úrokov a poplatkov vo výške 200,46 €. Okrem zaplatenia dlžnej sumy do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti si uplatnil na zaplatenie i sumu zmluvného úroku z dlžnej istiny a sumu úroku z omeškania z dlžnej istiny, poplatkov a vyčísleného úroku do zosplatnenia a to od 2.10.2015 do zaplatenia.

2. Žalovaní v rade 1/ a 2/ skutkové tvrdenia žalobcu nepopierali, žiadali súd o povolenie možnosti úhrady dlžnej sumy v splátkach.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré v zmysle § 180 vykonal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v rade 2/. Vo veci po vypočutí si prednesu žalovanej v rade 1/ a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými stranami sporu v priebehu konania, a to výpisom z účtu odstúpeného stavebného úveru, zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, kópiami doručeniek, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, kópiami doručeniek, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpisom z obchodného registra žalobcu, špecifikácie dlžnej sumy, výpisom z účtu konta medziúveru, výpisom z účtu stavebného sporenia, vyjadrením žalovanej v rade 1/ ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Ako vyplynulo z výpisu z obchodného registra žalobcu, tento je obchodnou spoločnosťou s predmetom činnosti (okrem iného) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.

5. Dňa 22.11.2007 uzavreli strany sporu zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v ktorej žalovaní v rade 1/ a 2/ vystupovali ako spoludlžníci. Na základe uzavretej zmluvy poskytol žalobca žalovaným v rade 1/ a 2/ medziúver vo výške 4.979,09 €, ktorý sa po splnení zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver. Medziúver bol žalovaným v rade 1/ a 2/ vyplatený v dvoch častiach, dňa 5.12.2007 suma vo výške 3.983,27 € a dňa 25.4.2008 suma vo výške 863,04 €. Celkove bola vyplatená suma 4.846,31 €, keď poskytnutá suma mimoriadneho medziúveru bola znížená o sumu poplatkov vo výške 116,18 € (za mimoriadny medziúver) a vo výške 16,60 € (za vystavenie biankozmenky). Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa zaviazali splácať medziúver do pridelenia cieľovej sumy spolu s úrokom medziúveru vo výške 6,79 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 30,17 € (z toho poistné vo výške 1,99 €) a do nasporenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90 €. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný úver, vrátane úrokov 4,7 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 45,56 € (z toho poistné vo výške 1,99 €). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. K zmene medziúveru na stavebný úver došlo dňa 31.5.2014 zúčtovaním konta medziúveru s kontom stavebného sporenia. Zmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy žalovaní v rade 1/ a 2/ porušili, keď sa dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiaca, pričom nereagovali ani na upozornenie veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 4.8.2015. Preto im žalobca listom zo dňa 1.10.2015 oznámil, že k tomuto dňu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 3.457,78 €. Predmetné oznámenie prevzala žalovaná v rade 1/ dňa 6.10.2015. Žalovaný v rade 2/ predmetné oznámenie neprevzal, dňa 27.10.2015 bola zásielka vrátená žalobcovi s poznámkou pošty o neprevzatí zásielky v odbernej lehote. Ako vyplynulo z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru, žalovaní v rade 1/ a 2/ ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (ku dňu 1.10.2015) mali voči žalobcovi neuhradený záväzok vo výške 3.457,78 €, z toho dlžná istina vo výške 3.257,32 €, dlžný úrok a poplatky vo výške 200,46 €. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní v rade 1/ a 2/ z dlžnej sumy nič neuhradili.

6. Žalobca v priebehu sporu v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe.

7. Žalovaná v rade 1/ na pojednávaní dňa 29.5.2018 uviedla, že žalobcu požiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Doplnila, že pred štyrmi rokmi bola účastníčkou dopravnej nehody, v dôsledku ktorej bola dlhodobo práceneschopná. Po ukončení práceneschopnosti požiadala o priznanie invalidného dôchodku, keď od ukončenia práceneschopnosti do priznania invalidného dôchodku bola bez príjmu. Žalobcu v tom čase žiadala o odklad splátok, avšak jej žiadosti vyhovené nebolo. Do priznania invalidného dôchodku sa jej nakopili dlhy, ktoré po priznaní invalidného dôchodku začala splácať. V súčasnej dobe je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 150,- € mesačne, pričom je zamestnaná na polovičný úväzok s príjmom vo výške 130,- € mesačne. S ohľadom na zdravotný stav si zamestnanie na plný pracovný úväzok nájsť nevie. Po rozvode manželstva so žalovaným v rade 2/ sa dohodli, že záväzok, ktorý je predmetom tohto sporu bude uhrádzať ona. Žalovaný v rade 2/ sa zaviazal splácať iné ich spoločné záväzky. Napriek tejto dohode jej však žalovaný v rade 2/ v minulosti finančne vypomáhal a tiež jej vypomáhala jej rodina. Žalovaný v rade 2/ je zamestnaný v SBS službe s priemerným príjmom vo výške 450,- € mesačne. Za seba i za žalovaného v rade 2/ požiadala súd o povolenie možnosti úhrady dlžnej sumy v mesačných splátkach po 100,- € s tým, že takáto výška splátky je maximálne možná s ohľadom na ich zárobkové pomery a nevyhnutné mesačné výdavky.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa ods.3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

Fond stavebného sporenia tvoria a) vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len "stavebný sporiteľ") alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) úroky, c) príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len "štátna prémia"),d) splátky istiny úverov, e) iné zdroje.

Do vkladov podľa odseku 2 písm. a) sa nezapočítavajú poplatky za uzavretie zmluvy o stavebnom sporení.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu (ďalej len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa" alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia môže stavebná sporiteľňa použiť len na poskytovanie stavebných úverov za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré samá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

9. V danom spore niet pochybnosti o tom, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie stavebných úverov) a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako spotrebiteľmi jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

10. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Žalobca si uplatňoval nároky zo zmluvy o úvere, pričom nepochybne sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú súd podrobil kontrole zmluvných podmienok ex offo za účelom ochrany práv spotrebiteľa - žalovaných v rade 1/ a 2/, ako slabšej zmluvnej stránky. Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 22.11.2007 súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade išlo o plnenie titulom mimoriadneho medziúveru, zmeneného na stavebný úver dňa 31.5.2014, poskytnutého žalovaným v rade 1/ a 2/. V súlade s tvrdením žalobcu mal súd za preukázané, že sa jedná o špecifický finančný produkt stavebnej sporiteľne, kedy poskytuje svojim klientom tzv. mimoriadny medziúver na preklenutie obdobia, kým dosiahnu splnenie podmienok pre poskytnutie stavebného úveru. Je treba povedať, že stavebný úver alebo medziúver je špecifickým finančným produktom a to z dôvodu, že v tomto prípade dochádza k participácii zo strany štátu z dôvodu podpory občanov pri financovaní nadobudnutia nehnuteľností súvisiacich s bývaním a úpravami obydlí obyvateľov. Štát poskytuje podporu vo forme štátnej prémie a prostredníctvom právnej úpravy ukladá stavebnej sporiteľni, prijať takú zmluvnú úpravu, aby došlo ku garantovaniu účelového použitia finančných prostriedkov (a tým aj štátnej prémie) a aj spôsobu poskytovania finančných prostriedkov za výhodnejších podmienok, než aké vtom čase požadovali iné finančné inštitúcie, avšak pri vyšších garanciách pre návratnosť poskytnutých pôžičiek obyvateľom. Stavebná sporiteľňa vychádza zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pod kontrolou štátu. S prihliadnutím na túto okolnosť potom súd posudzoval úverový vzťah medzi stranami sporu jednak v súlade s ustanoveniami zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ako aj s ustanoveniami civilného a obchodného práva tak, aby boli zachované práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd konštatuje, že zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti v súlade s predpismi civilného práva, bola uzavretá platne a súd z nej vychádzal.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaným v rade 1/ a 2/ bol poskytnutý tzv. medziúver v celkovej výške 4.979,09 €, ktorý sa zaviazali uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Súčasťou dohody o splátkach medziúveru bola tiež dohoda, že dlžníci budú pravidelne vkladať finančné prostriedky v minimálne stanovenej výške na stavebné sporenie za účelom vytvorenia si kapitálu a tým aj splnenia podmienok pre pridelenie stavebného úveru. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že dlžníci spočiatku splácali medziúver a následne stavebný úver v splátkach a lehotách dojednaných v zmluve, neskôr sa však dostali do omeškania s úhradou splátok po obdobie dlhšie ako 3 mesiace. Žalobca preto oprávnene pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a od žalovaných v rade 1/ a 2/ požadoval vrátenie celého úveru naraz v súlade so zmluvným dojednaním čl. VI. bod 3 úverovej zmluvy. Vo výzve žalobca určil splatnosť úveru dňa 1.10.2015. Týmto dňom sa stal splatným záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/ vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky celkove vo výške 3.457,78 €. Súd mal preto preukázaný nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a následne pristúpil k preskúmaniu výšky uplatneného nároku.

12. Žalobca v priebehu celého konania poukazoval na svoje právo uplatňovať si zmluvný úrok aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd sa však s týmto jeho názorom nestotožňuje byť si vedomí odlišných právnych názorov v odbornej verejnosti. Podľa názoru súdu pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 4,70 % ročne z dlžnej sumy za obdobie do predčasného zosplatnenia úveru (t.j. do 1.10.2015), súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa názoru súdu tento nárok žalobcu má oporu v zákone, keď úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd však považoval žalobu za nedôvodnú. Podľa názoru súdu pre prípad predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia

úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo dlžníka k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia považoval za nedôvodnú.

13. Súd sa k účtovaniu úrokov po mimoriadnom zosplatnení úveru stotožňuje aj s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, v ktorom sa uvádza: „Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.“

14. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

15. V zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úroky, pričom splatnosť úrokov je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To znamená, že úrok je veriteľ oprávnený účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku týkajúceho sa splatnosti poskytnutého úveru, pričom podľa zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh v splátkach, kedy so splatnosťou každej splátky bol splatný aj úrok a tento úrok bol veriteľ oprávnený účtovať počas celej doby splácania úveru. Pokiaľ však veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, dlžník stráca výhodu splátok, avšak dochádza tiež k zmene splatnosti povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a úroky môže veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej splatnosti úveru. To vyplýva aj z tretej vety citovaného ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka, pokiaľ splatnosť presahuje jeden kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých sa týkajú. Takýto spôsob účtovania úrokov je zákonom stanovený aj pri situácií, kedy sa dlžník sám rozhodne predčasne vrátiť finančné prostriedky pred dojednanou lehotou splatnosti, čo vyplýva z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. 16. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov potom súd

považoval za dôvodnú žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.457,78 €, keď žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi túto sumu spolu s úrokom z omeškania vyčísleným za obdobie odo dňa nasledujúceho od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. od 2.10.2015 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Nad priznaný nárok súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Súd mal za to, že v tomto spore boli žalobca i žalovaní v rade 1/ a 2/ čiastočne úspešnými. Súd vyčísliac pomer úspechu a neúspechu strán sporu, žalobcovi ako v konaní úspešnejšej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,96 % trov konania.

18. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovaných v rade 1/ a 2/ o povolenie úhrady dlžnej sumy v mesačných splátkach po 100,- € s tým, že súd lehotu splatnosti jednotlivých splátok určil na posledný kalendárny deň príslušného mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku až do úplného uhradenia pohľadávky žalobcu. Súd pri rozhodovaní o takomto spôsobe úhrady dlžnej sumy prihliadol na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaných v rade 1/ a 2/ ako i na výšku dlžnej sumy a lehotu jej splatenia. Súd mal za to, že od žalobcu je možné spravodlivo žiadať, aby sa uspokojil s úhradou svojej pohľadávky postupne v mesačných splátkach s tým, že ak žalovaní v rade 1/ a 2/ porušia povinnosť úhrady dlžnej sumy v minimálnych mesačných splátkach vo výške 100,- € v stanovenej lehote splatnosti jednotlivých splátok, žalobca bude mať právo žiadať od žalovaných v rade 1/ a 2/ zaplatenie celej dlžnej sumy naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.