Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD., v spore žalobcu: G. A. Z.. X.X.XXXX, Z. XXX/XX, E., zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: JUDr. Milan Okajček, správca S859, Žriedlová 3, 040 01 Košice, úpadcu VAMAX - X, s.r.o., 055 62 Prakovce 13, IČO: 36 601 764, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/21/2015-56 zo dňa 6.11.2017, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 11.11.2015 navrhol, aby súd určil, že vo veci konkurzného konania dlžníka VAMAX-X, s.r.o., v konkurze, IČO: 36 601 764, vedenom na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 30K/49/2014, pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou pohľadávky por. č. 1 vo výške 1.000.000,00 eur do konkurzného konania na majetok VAMAX-X, s.r.o., IČO: 36 601 764 popretá žalovaným JUDr. Milanom Okajčekom v celkovej výške 1.000.000,00 eur sa považuje za zistenú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. V žalobe okrem iného uviedol, že ním riadne a včas prihlásenú pohľadávku do konkurzného konania žalovaný - konkurzný správca - poprel. Toto popretie bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 9.10.2015, pričom pohľadávka žalobcu bola popretá v zozname pohľadávok (zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 2/F). Pohľadávka bola žalovaným popretá čo do výšky a právneho dôvodu. V oznámení o popretí je uvedené, že jedným z dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky je skutočnosť, že uznanie dlhu nepredstavuje právny dôvod vzniku záväzku, na čo poukazuje aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.; 26Cdo/2425/2002 a uznaním dlhu nevzniká záväzkový právny vzťah. Žalobca v prihláške neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky, čím nebola splnená podmienka v súlade ustanovením § 29 ods. 1 písm. c) Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Nad rámec právneho dôvodu vzniku pohľadávky uvedeného v prihláške, správca poprel pohľadávku veriteľa aj z dôvodu, že text Uznania dlhu zo dňa 26.11.2013, ktorý veriteľ pripojil k prihláške pohľadávky, je neplatný z dôvodu, že je neurčitý. Pretože veriteľ neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky a z uznania dlhu nie je možné určiť, čo sa rozumie pod pojmom „podiel na zisku v Budči“, správca má za to, že veriteľovi nevznikol žiadny právny nárok voči úpadcovi. Správca poukazuje na to, že pohľadávku z totožného právneho dôvodu a v rovnakej výške si uplatnil aj veriteľ X. G.Z.. Pretože z uznania dlhu nevyplýva iný spôsob vyporiadania spoločných práv veriteľov X. G. a G. A. voči úpadcovi, správca má za to, že

veriteľom uplatnená výška je v rozpore s ustanovením § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto ju poprel.

3. Žalobca ďalej uviedol, že popretie prihlásenej pohľadávky zo strany žalovaného správcu konkurznej podstaty nepovažuje za dôvodné, pretože v samotnom uznaní dlhu je uvedené, že dlžník týmto uznaním dlhu potvrdzuje a uznáva svoj dlh voči žalobcovi, ktorý vznikol medzi žalobcom a konateľom úpadcu J. V., teda medzi týmito osobami došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, na základe ktorej druhý konateľ úpadcu P. F. uznal uplatnenú pohľadávku žalobcu. Toto uznanie je dostatočne jasné, zrozumiteľné, určité a preto predstavuje dostatočný právny dôvod na prihlásenie pohľadávky v konkurznom konaní. Toto uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v čase jeho uznania trval. Preto dôkazné bremeno o neexistencii tohto záväzku je na žalovanom a žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že jedným z dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky je skutočnosť, že uznanie dlhu nepredstavuje právny dôvod vzniku záväzku, na čo poukazuje aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.; 26Cdo/2425/2002 a uznaním dlhu nevzniká záväzkový právny vzťah. Žalobca v prihláške neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky, čím nebola splnená podmienka v súlade ustanovením § 29 ods. 1 písm. c) ZKR". Obligatórnou náležitosťou uznania dlhu je taktiež aj jeho vymedzenie čo do dôvodu a výšky. Je nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka, teda úpadcu, bolo možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určito a zrozumiteľne. Takéto určenie má vyplývať z odkazu na konkrétny právny úkon, z ktorého sú dôvod a výška nepochybne určiteľné. Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol, t. j. primárneho záväzku. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Mcdo/l/2007, nemusí byť dôvod uznania dlhu uvedený v listine obsahujúcej uznanie dlhu vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný odkaz. V danom uznaní dlhu takýto odkaz na listinu, ktorá by predstavovala právny titul vzniku záväzku absentuje. Žalobca uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku je na úpadcovi, žalovaný však poukázal na skutočnosť, že správca sa v dôvodoch popretia ani nemohol vyjadriť k existencii záväzku, ktorý mal byť zabezpečený inštitútom v zmysle Občianskeho zákonníka, a to uznaním dlhu, keďže žalobca tento záväzok v prihláške neuviedol. Správca len poukazuje na skutočnosť, že právny dôvod, na základe ktorého vznikol záväzkový vzťah medzi žalobcom a úpadcom nebol uvedený v prihláške pohľadávky, teda prihláška neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, na základe čoho ju správca v celom rozsahu poprel, čím postupoval v súlade s ustanoveniami ZKR. Taktiež poukázal na fakt, že žalobca sa nikde vo svojej žalobe žiadnym spôsobom nevysporiadal s neurčitým textom uznania dlhu, ktorí ho robí neplatným. Jedná sa konkrétne o výslovné spojenie „podiel zo zisku na Budči“. Žalobca nedoložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali na základe akého právneho titulu mal vzniknúť žalobcovi podiel na zisku na Budči a čo sa má poď týmto pojmom rozumieť. Nejasné ostáva aj to, na základe čoho mal vzniknúť nárok na výplatu daného „podielu zo zisku na Budči". Čo sa týka vyplácania podielu na zisku, to prichádza do úvahy len pre spoločníkov obchodnej spoločnosti, pričom v tomto prípade táto podmienka splnená nie je, keďže žalobca nebol spoločníkom úpadcu. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/2010 je právny úkon neplatný, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadrujúceho v ustanovení § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne pochopiteľný, t. j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/79/2005). Z toho možno vyvodiť, že uznanie dlhu nie je určité a zrozumiteľné, keďže z jeho obsahu nie je možné špecifikovať konkrétny dlh, ktorý sa mal v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka uznať. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Odo/362/2005, ktorý uvádza, že určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a súd nemôže interpretáciu obsahu právneho úkonu podľa ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka urobený písomným prejavom vôle meniť či nahradzovať.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a nariadil pojednávanie na deň 6.11.2017, toto predvolanie bolo riadne doručené stranám sporu. Právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na tomto pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania a navrhol, aby

súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, pretože je toho názoru, že predložil súdu všetky potrebné dôkazy na preukázanie svojho nároku a tento nárok považuje za nesporný a za jednoznačný pre vydanie rozhodnutia vo veci.

6. Súd prvej inštancie zistil z uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 20.3.2015 sp. zn. 30K/49/2014, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 59/2015, že dňa 26.3.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu VAMAX-X, s.r.o. 055 62 Prakovce č.13, IČO: 36 601 764 a žalovaný bol ustanovený do funkcie správcu. Žalobca si prihláškou pohľadávok por. č.1 prihlásil pohľadávku, ktorou si uplatnil voči úpadcovi celkom vo výške 1.000.000,00 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol: „Dňa 26.11.2013 bola konateľom dlžníka VAMAX - X s.r.o. podpísaná listina - uznanie dlhu, v zmysle ktorej dlžník uznal dlh voči veriteľom - G. A. T. X. G.Z., ktorý predstavuje dlžnú sumu vo výške 1.000.000,00 eur“. Ako zoznam príloh bolo uvedené, okrem iného aj uznanie dlhu zo dňa 26.11.2013 - overená fotokópia. Z potvrdenia o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok zo dňa 16.9.2015 vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 v spojení s § 29 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov táto pohľadávka žalobcu bola v prihlásenej sume spolu vo výške 1.000.000,00 eur zapísaná do zoznamu pohľadávok. Z listu zo dňa 9.10.2015 okrem iného vyplýva, že konkurzný správca v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu, t.j. vo výške 1.000.000,00 eur, pričom pohľadávka žalobcu bola popretá v zozname pohľadávok (zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 2/F). Pohľadávka bola žalovaným popretá čo do výšky a právneho dôvodu. Z fotokópie doručenky vyplýva doručenie tohto oznámenia žalobcovi dňa 13.10.2015. Z konečného zoznamu pohľadávok okrem iného vyplýva popretie pohľadávky žalobcu žalovaným čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu.

7. Súd prvej inštancie zistil z listiny, na základe ktorej si žalobca prihlásil predmetnú pohľadávku, označenej ako uznanie dlhu zo dňa 26.11.2013, že dlžník - terajší úpadca - „potvrdzuje a uznáva dlh voči veriteľom - G. A. a X. G., ktorý vznikol na základe ujednania medzi J. V., konateľom terajšieho úpadcu, na základe ktorej sa J. V., konateľ terajšieho úpadcu zaviazal uhradiť veriteľovi podiel na zisku na Budči vo výške 1.000.000,00 eur, ako nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, A.. Ú.. B., špecifikovanej v tejto listine. Splatnosť podielu na zisku bola ujednaná medzi účastníkmi na vyzvanie“.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 29 ods. 1 písm. c), § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9, 15, 16 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ďalej podľa ustanovenia § 37 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú náležitosti právneho úkonu a písomné uznanie dlhu.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné to, že žalobca si riadne a včas prihlásil svoju predmetnú pohľadávku vo výške 1.000.000,00 eur do konkurzného konania úpadcu VAMAX - X s.r.o., Prakovce a že žalovaný správca konkurznej podstaty túto pohľadávku poprel. Žalobca túto pohľadávku prihlásil z právneho dôvodu tak ako to uviedol v prihláške pohľadávky, že: „dňa 26.11.2013 bola konateľom dlžníka VAMAX - X s.r.o. podpísaná listina - uznanie dlhu, v zmysle ktorej dlžník uznal dlh voči veriteľom - G. A. a X. G.Z., ktorý predstavuje dlžnú sumu vo výške 1.000.000,00 eur“.

10. Súd prvej inštancie z takto prihlásenej pohľadávky žalobcu dospel k záveru tak ako to uviedol žalovaný správca konkurznej podstaty, že žalobca ako veriteľ v prihláške pohľadávky neuviedol riadny právny dôvod vzniku pohľadávky. Uznanie dlhu je zabezpečovací inštitút podľa Občianskeho zákonníka a nie je právnym dôvodom vzniku záväzku ako to vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/2425/2002, pretože uznaním dlhu nevzniká nový záväzkový právny vzťah. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neuviedol žiadny ďalší právny dôvod vzniku pohľadávky a neuviedol žiadne ďalšie okolnosti preukazujúce vznik predmetnej pohľadávky, ktorú si uplatnil v konkurznom konaní. Samotné uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu musí mať aj písomnú formu a musí z neho byť zrejmý dôvod (kauzu) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.

Toto z textu predmetného uznania dlhu zo dňa 26.11.2013 nevyplýva, preto súd prvej inštancie tento právny úkon - uznanie dlhu považuje pre jeho neurčitosť za neplatný právny úkon. Z tohto uznania dlhu vyplýva, že úpadca potvrdzuje, že uznáva dlh voči veriteľom - žalobcovi G. A. a ďalšej osobe X. G.Z., ktorý vznikol na základe ujednania medzi J. V. - konateľom úpadcu, na základe ktorého sa J. V. zaviazal uhradiť veriteľovi podiel na zisku na Budči vo výške 1.000.000,00 eur ako nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, kat. úz B.. Z takto formulovaného uznania dlhu nevyplýva, čo predstavuje pojem „podiel zo zisku na Budči“ a nevyplýva ani to za akých okolností má žalobca nárok na výplatu tohto podielu, pretože žalobca nie je spoločníkom úpadcu. Súd prvej inštancie uviedol, že ani výkladovými metódami, na ktoré poukazuje žalobca, nie je možné dospieť k tomu, čo bolo predmetom uznania dlhu. Preto nedostatky tohto právneho úkonu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačných pravidiel podľa ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.US/329/2010.

11. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol v celom rozsahu z toho dôvodu, že žalobca neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky a predmetné uznanie dlhu nie je možné považovať za platný právny úkon, pretože tento úkon je neurčitý a nemožno z neho určiť čo znamená pojem „podiel zo zisku na Budči“.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a to tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a preukázateľné trovy konania mu nevznikli.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nezákonné a nespravodlivé a nesúhlasí s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie v predmetnom rozhodnutí v tom, že v prihláške uvedené uznanie dlhu nepredstavuje uvedenie právneho dôvodu, vzniku pohľadávky. Žalobca opätovne uviedol, že uznanie dlhu bolo účinné, pretože bola v ňom uvedená výška dlhu, bolo to uznanie jasné, zrozumiteľné a určité a z uznania vyplýva aj dôvod vzniku dlhu a to dohoda medzi konateľom úpadcu a žalobcom a ďalšou osobou X. G.T.Z.. Žalobca poukázal na to, že prísny formalizmus nemožno spravodlivo v tomto konaní uplatňovať. Prehnané formalistické požiadavky na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné ako to vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.US/640/2014. Súd prvej inštancie preto nesprávne vyložil prejav vôle vyjadrený v uvedenom dlhu z 26.11.2013, keď tento neposudzoval v súlade s výkladovými pravidlami a neprihliadal na vôľu a zámer zúčastnených strán. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nepovažuje odvolanie žalobcu za dôvodné a z jeho názorom uvedeným v tomto odvolaní sa nestotožňuje. Opätovne poukázal na to, že uznanie dlhu nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky. To znamená, že žalobca v prihláške pohľadávky v konkurznom konaní neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky. Obligatórnou náležitosťou uznania dlhu je aj vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky a tento dôvod a výška dlhu musí byť stanovený určito a zrozumiteľne. Teda musí v uznaní dlhu byť vyjadrený primárny záväzok, z ktorého tento dlh vznikol. V predmetnom uznaní dlhu nie je uvedený primárny záväzok, z ktorého mala vzniknúť uplatnená pohľadávka žalobcu voči úpadcovi. Správne preto uviedol súd prvej inštancie, že uznanie dlhu nie je právnym dôvodom vzniku záväzku a to v bode 17. ods. 3. napadnutého rozsudku. Žalovaný ďalej uviedol, že nepovažuje za správne ani tvrdenie žalobcu v odvolaní v tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil uznanie dlhu ako neplatný právny úkon. Žalovaný uviedol, že nie je možné pri výklade prejavu vôle tohto právneho úkonu jeho nedostatky odstrániť ani výsluchmi svedkov či strán sporu, pretože z obsahu písomného uznania dlhu nie je možné špecifikovať konkrétny dlh, ktorý sa mal v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka uznať. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedol, že naďalej považuje uznanie dlhu za relevantný právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorú si žalobca riadne uplatnil prihláškou v konkurznom konaní a toto uznanie dlhu spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a preto nebol zo strany žalovaného dôvod na popretie tejto pohľadávky. Žalobca naďalej trvá na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie, alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

18. V konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní bolo sporné to, či žalovaný správca konkurznej podstaty dôvodne poprel včas prihlásenú pohľadávku žalobcu 1.000.000,00 eur v konkurznom konaní úpadcu VAMAX - X s.r.o., Prakovce a to z dôvodu, že žalobca neuviedol v prihláške pohľadávky právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky.

19. Podľa § 29 ods. 1 písm. c) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, prihláška pohľadávky v konkurznom konaní musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky okrem iného je: právny dôvod vzniku pohľadávky.

20. Odvolací súd udáva, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky sú skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Veriteľ nie je povinný uplatnenú pohľadávku v prihláške pohľadávky podriadiť pod konkrétne zákonné ustanovenie, avšak musí úplne a určito opísať skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá.

21. Odvolací súd preto považuje za správny postup žalovaného správcu konkurznej podstaty, ak poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu 1.000.000,00 eur, ak ju žalobca prihlásil na základe právneho dôvodu: „písomné uznanie dlhu z 26.11.2013“, bez uvedenia ďalších skutkových okolností, z ktorých táto pohľadávka vyplýva a uvedenia primárneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu tento nedostatok prihlášky pohľadávky nemohol byť odstránený v tomto súdnom konaní ani výkladovými pravidlami podľa Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní, pretože ani samotné uznanie dlhu z 26.11.2013 neobsahovalo právny dôvod vzniku pohľadávky, pretože z neho vôbec nevyplýva kedy vznikla predmetná pohľadávka žalobcu voči úpadcovi, o aký podiel zo zisku, za ktoré obdobie ide, ako bol tento podiel zo zisku určený a prečo vznikol žalobcovi nárok na podiel zo zisku, ak žalobca nepreukázal svoj vzťah k úpadcovi.

22. Taktiež z tohto uznania dlhu vyplýva, že okrem žalobcu G. A. ako prvého veriteľa, je v tomto uznaní dlhu uvedený ako druhý veriteľ X. G.Z., Q. XXXX/XX, B. B.. V tomto uznaní dlhu nie je vôbec uvedené komu z týchto dvoch označených veriteľov má dlžník - úpadca uhradiť predmetný podiel zo zisku na Budči vo výške 1.000.000,00 eur. Odvolací súd k tomu udáva, že ak by voči úpadcovi ako dlžníkovi mali spoločnú pohľadávku viacerí veritelia, mali by postavenie samostatných spoločníkov v súdnom konaní aj pri prihlasovaní pohľadávok, okrem toho, ak by mali voči úpadcovi spoločnú

pohľadávku nedeliteľnej povahy. Toto z prihlásenej pohľadávky nevyplýva, nevyplýva z nej akú povahu mala spoločná pohľadávka žalobcu ako jedného z dvoch veriteľov a ďalšieho veriteľa X. G.Z. vo vzťahu k úpadcovi ako dlžníkovi.

23. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že zo svojej rozhodovacej činnosti má poznatky o tom, že v tomto uznaní dlhu z 26.11.2013 označený druhý veriteľ X. G.Z., Q. XXXX/XX, B. B. si prihlásil tú istú pohľadávku 1.000.000,00 eur voči úpadcovi v konkurznom konaní samostatnou prihláškou a žalovaný správca konkurznej podstaty JUDr. Milan Okajček ju taktiež poprel. Aj tento druhý označený veriteľ úpadcu X. G.T.Z. po tom, čo jeho pohľadávka 1.000.000,00 eur bola popretá správcom konkurznej podstaty, inicioval žalobu o určenie pravosti tejto popretej pohľadávky. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice I a o tomto nároku X. G.Z. bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 29Cbi/10/2015-66 zo dňa 16.6.2017 tak, že súd žalobu zamietol. O odvolaní X. G.Z. bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoKR/30/2017 zo dňa 15.2.2018 tak, že odvolací súd odmietol odvolanie X. G.Z., pretože bolo podané oneskorene.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky 1.000.000,00 eur zamietol z dôvodu, že „uznanie dlhu“ nie je právnym dôvodom prihlásenia pohľadávky v konkurzom konaní podľa § 29 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a uznanie dlhu z 26.11.2013 nie je právny úkon určitý a zrozumiteľný a navyše uznanie dlhu je iba zabezpečovací inštitút a nezakladá hmotnoprávny dôvod vzniku pohľadávky.

25. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby aj o náhrade trov konania ako vecne správny.

26. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 os. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému v tomto odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).