Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CbZm-38-2015.pdf
PDF · 148.41 KB
Case nature
Area
Subarea
10CbZm/38/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXX, XXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Roman Hriadel, advokát, so sídlom Národná č. 806/16, 010 01 Žilina, proti žalovanej: 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXX, XXX XX N.Ľ., právne zastúpená: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, o zaplatenie zmenkovej pohľadávky 36.368,97 eur a ostatných postihových práv zo zmenky s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 36.368,97 eur s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 61.368,97 eur od 19.09.2013 do 25.09.2013, zo sumy 58.368,97 eur od 26.09.2013 do 24.10.2013, zo sumy 48.368,97 eur od 25.10.2013 do 19.12.2013, zo sumy 38.368,97 eur od 20.12.2013 do 05.06.2014, zo sumy 36.368,97 eur od 06.06.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom podaným na Okresnom súde Žilina dňa 24.07.2015 domáhal voči pôvodne označenému žalovanému v rade 1/ R. F., nar. XX.XX.XXXX a v rade 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú pohľadávku vo výške 36.368,97 eur s úrokom z omeškania a náhradou trov konania, ktorý žalobný návrh žalobca upresnil podaním zo dňa 29.01.2016 v časti ostatných postihových práv zo zmenky tak, že žiadal zaviazať žalovaných spolu so zmenkovou istinou na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 6% ročne zo sumy 61.368,97 eur od 19.09.2013 do 25.09.2013, zo sumy 58.368,97 eur od 26.09.2013 do 24.10.2013, zo sumy 48.368,97 eur od 25.10.2013 do 19.12.2013, zo sumy 38.368,97 eur od 20.12.2013 do 05.06.2014, zo sumy 36.368,97 eur od 06.06.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaní v rade 1/, 2/ vyplnili a podpísali dňa 18.09.2012 vlastnú zmenku bez protestu, na základe ktorej sa zaviazali zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 66.368,97 eur so splatnosťou zmenkovej pohľadávky 18.09.2013. Žalovaní čiastočne zaplatili na túto zmenku spolu sumu 30.000,- eur tak, že zostatok dlžnej sumy predstavuje 36.368,97 eur. Nakoľko si žalovaní nesplnili celý svoj záväzok vyplývajúci im z riadne vyplnenej a podpísanej zmenky v lehote stanovenej v zmenke dňa 18.09.2013, žalobca sa domáhal voči žalovaným zaplatenia zmenkovej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového.
2. Na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku žalobca predložil súdu prvopis vlastnej zmenky zo dňa 18.09.2012, ktorej fotokópia je obsahom spisového materiálu na č. l. 11 a originál predmetnej
zmenky sa nachádza v súdnej úschove, ďalej fotokópie výdavkových pokladničných dokladov k vykonaným čiastočným úhradám na zmenkovú pohľadávku.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 5K/13/2015 zo dňa 25.08.2015 uverejnený v Obchodnom vestníku č. 168/2015 zo dňa 02.09.2015 bol na majetok pôvodne označeného žalovaného 1/ R. F. vyhlásený konkurz, čím v prejednávanej veci s poukazom na neudelenie súhlasu na pokračovanie v konaní zo strany správcu úpadcu v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je konanie voči dlžníkovi R. F. zo zákona prerušené, súd žalobu žalobcu voči žalovanému v rade 1/ vylúčil na samostatné konanie uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 10CbZm/38/2015-35 zo dňa 13.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2016.
4. V zmysle žaloby a predloženého originálu vlastnej zmenky Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. 10CbZm/38/2015-42 zo dňa 13.02.2017 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.
5. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podala žalovaná proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnila tým, že „celkový dlh 66.368,97 eur zanikol čiastočne nielen v dôsledku úhrad dlžníka, ako uviedol žalobca, ale minimálne v rozsahu 25.000,- eur.“. Žalovaná súčasne predložila súdu potvrdenie o úhrade záväzku vo výške 25.000,- eur zo dňa 06.12.2012. a uviedla, že nemá bližšiu vedomosť o uskutočnených úhradách, nakoľko sa jednalo o záväzok jej manžela (pôvodne označeného ako žalovaný 1/), ktorý je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, avšak môžu existovať aj ďalšie listiny potvrdzujúce zánik pohľadávky žalobcu, ktoré po návšteve manžela v ústave pre výkon trestu odňatia slobody bude schopná predložiť súdu. Navrhla žalobu v časti o zaplatenie 25.000,- eur zamietnuť.
6. Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 10CbZm/38/2015-48 zo dňa 13.04.2017 súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu podľa § 267 ods. 3 CSP, a to z dôvodu včas podaného odporu s vecným odôvodnením žalovanou.
7. V písomnom vyjadrení k podanému odporu zo dňa 04.05.2017 žalobca označil procesnú obranu žalovanej za účelovú. Uviedol, že do výdavkového pokladničného dokladu, ktorý žalovaná predložila súdu na preukázanie čiastočnej úhrady, žalovaná dopísala ako účel platby „zmenka z 18.09.2012“. Dôkazom o podvodnom konaní žalovanej má byť skutočnosť, že dňa 24.07.2015 R. F., t. j. manžel žalovanej, voči ktorému súd zmenkový nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie, čestne prehlásil, že „na vlastnú zmenku zo dňa 18.09.2012 ostáva ku dňu 24.07.2015 uhradiť dlžnú sumu 36.368,97 eur“. Žalobca má za to, že z čestného prehlásenia R. F. vyplýva uznanie záväzkov R. F. a G. F. vo výške 36.368,97 eur a teda, ak by uvedená suma 25.000,- eur, ako tvrdí žalovaná, bola zaplatená žalobcovi, R. F. by vo svojom mene a v mene manželky neuznal uvedenú pohľadávku v žalovanej výške. Ako ďalší dôkaz o podvodnom konaní žalovanej žalobca označil Prehlásenie R. F. zo dňa 24.07.2015, v ktorom R. F. uviedol, že: „Úhrada podľa výdavkového pokladničného dokladu na sumu 20.000,- eur zo dňa 02.09.2013 je vrátením pôžičky zo dňa 18.09.2012 od Ľ.N. X. a nie úhradou zmenky zo dňa 18.09.2012“. Žalobca ďalej zdôraznil, že R. F. spolu so žalovanou viackrát si požičiavali peniaze nielen od žalobcu, ale aj od iných osôb a uvedené doklady, ktoré sa snažia predkladať, predstavujú potvrdenie vrátenia pôžičky z iných titulov, a nie úhradu zmenky zo dňa 18.09.2012. Podľa vedomostí žalobcu R. F. uznal výšku dlžnej sumy zo zmenky aj v trestnom konaní, ktoré sa vedie voči nemu pod spoločným konaním na OR PZ Čadca, pod ČVS: K.-XXX/X-T.-O.-XXX. Žalobca navrhol pripojiť si trestný spis, prípadne si vyžiadať výpoveď obvineného R. F. z uznesenia OR PZ Čadca podľa vyššie uvedenej špecifikácie. Žalobca ďalej zdôraznil, že aj v konkurznom konaní voči R. F., na ktorého bol vyhlásený konkurz, R. F. nepoprel zmenkovú pohľadávku žalobcu. Žiadal preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.
8. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie Čestných prehlásení zo dňa 24.07.2015 a kópiu výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 02.09.2013 a kópiu uznesenia OR PZ v Čadci zo dňa 10.02.2017.
9. V rámci dupliky žalovaná v podaní zo dňa 06.07.2017 uviedla, že pokladničný doklad zo dňa 06.12.2012 na sumu 25.000,- eur o vrátení pôžičky zabezpečenej zmenkou zo dňa 18.09.2012 je dôkazom o poskytnutí plnenia na zmenku, v dôsledku čoho došlo k čiastočnému zániku dlhu. Žalovaná má za to, že pokiaľ žalobca spochybňuje účel prijatých finančných prostriedkov, je na mieste, aby preukázal poskytnutie sumy 25.000,- eur a tiež sumy 20.000,- eur, keďže podľa vyjadrení žalobcu ani
táto suma nemala predstavovať plnenie na zmenku. Žalovaná poprela, že by zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu pôžičky žalovanému v súvislosti s vykonávanými úhradami. Podporne poukazuje na dátum uvedený pri vymedzení účelu platby dňa 18.09.2012 s tvrdením, že v uvedený deň neexistovali žiadne iné právne skutočnosti zakladajúce právo žalobcu na plnenie. Plnenia, ktoré dlžník poskytol žalobcovi nad rámec zmenkovej istiny, vyplývali z požiadavky žalobcu na zaplatenie svojvoľne určeného úroku, ktorý dlžník R. F. pod tlakom vyhrážok žalobcu akceptoval. Za podvodné konanie žalovaná označila postup žalobcu, ktorý napriek tomu, že zmenka bola splatená, požaduje voči žalovanej zmenkovú pohľadávku vo výške 36.368,97 eur. Uviedla, že v čase, kedy už bola zmenka splatená, žalobca evidoval voči R. F. ako podnikateľovi fyzickej osobe pohľadávky z titulu neuhradených faktúr č. 2010030 na sumu 16.774,40 eur v zostatku 13.643,16 eur, č. 2010037 na sumu 15.934,67 eur, č. 2011051 na sumu 1.059,47 eur a č. 2011052 na sumu 437,34 eur, ktoré sú uvedené aj v žalobcom predloženom uznesení OR PZ v Čadci. Na základe požiadavky žalobcu a pod hrozbou, že sa jemu ako aj jeho rodine môže niečo stať, R. F. podpísal žalobcovi listinu, ktorá sa podľa jeho slov mala týkať vyššie uvedených neuhradených faktúr. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti ako dôkaz žalovaná označila výsluch svedka R. F.. Vzhľadom na pochybnosti žalovanej o pravosti predložených listín - Čestných vyhlásení zo dňa 24.07.2015 žalovaná navrhla vo veci vykonať znalecké dokazovanie na určenie pravosti podpisu R. F. na oboch Čestných vyhláseniach, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že takýto jednoznačný dôkaz preukazujúci existenciu dlhu zo zmenky žalobca predložil až v priebehu konania, teda nie spolu s podanou žalobou. Žalovaná má za to, že motívom konania žalobcu bolo jeho zistenie, že po neúspešnom pokuse o reštrukturalizáciu dlžníka bude musieť R. F. vstúpiť do konkurzu a v takom prípade budú jeho pohľadávky z nezaplatených faktúr uhradené iba v nepatrnej časti. Existujúca zmenka zaväzovala nielen R. F., ale aj žalovanú, ktorá vlastnila dopravno-stavebnú spoločnosť REHA, spol. s r.o., čím sa predpoklad na uspokojenie pohľadávok žalobcu výrazne zvýšil. Z toho dôvodu podľa názoru žalovanej žalobca predstiera, že úhrady zo dňa 06.12.2012 v sume 25.000, eur, 22.05.2013 v sume 10.000,- eur a dňa 02.09.2013 v sume 10.000,- eur, neboli úhradou dlžnej sumy zabezpečenej zmenkou zo dňa 18.09.2012. V prípade, že by mali byť podpisy R. F. na čestných prehláseniach pravé, žalovaná namieta nedostatok slobodnej vôle R. F. pri ich podpise, čo v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka robí takýto právny úkon neplatným. Uviedla, že žalobca viackrát vystupoval agresívne a s vyhrážkami voči R. F. a jeho rodine ho nútil plniť. Situácia vyvrcholila v roku 2016, kedy bolo podané na žalobcu trestné oznámenie. Podľa vyjadrenia R. F. však vec bola posúdená iba ako priestupok, pričom bolo zistené, že voči žalobcovi je za takéto priestupky vedených niekoľko konaní. Žalovaná navrhla, aby súd z úradnej moci zabezpečil výpis z registra priestupkov vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - ústredná evidencia priestupkov. Žalovaná ďalej uviedla, že čestné vyhlásenia podpísané R. F. zo dňa 24.07.2015 sú voči žalovanej bezpredmetné. Nároky zo zmenky zanikli plnením a to poskytnutím poslednej platby vo výške 10.000,- eur dňa 02.09.2013, čím došlo súčasne k zániku celej pohľadávky žalobcu. Uvedenú skutočnosť preukazujú výdavkové doklady, ktoré sa viažu k tej istej právnej skutočnosti zo dňa 18.09.2012. Uvedeným dňom zanikla povinnosť žalovanej plniť. Akékoľvek vyhlásenia R. F. urobené dodatočne po zániku práv zo zmenky a zániku pohľadávky nemajú vo vzťahu k žalovanej právnu relevanciu. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Spolu s písomným vyjadrením žalovaná predložila kópiu Obchodného vestníka č. 130/2015 zo dňa 09.07.2015, ktorým došlo k zverejneniu skutočnosti, že uznesením OS Žilina, 5R 1/2015-315 zo dňa 20.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 25CoKR/5/2015-346 zo dňa 16.06.2015 súd zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi R. F., ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2015.
10. Z obsahu žaloby a písomných vyjadrení žalobcu nesporne vyplýva, že žalobca si uplatnil voči žalovanej zmenkový nárok z vlastnej zmenky bez protestu vystavenej dňa 18.09.2012, v ktorej sa žalovaná (spolu s R. F.) ako výstavca tejto zmenky svojim podpisom zaviazala zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 66.368,97 eur dňa 18.09.2013. Predmetná zmenka má všetky náležitosti vlastnej zmenky v zmysle čl. I § 75 Zákona zmenkového a šekového, a preto súd vyhodnotil predmetnú zmenku ako platnú zmenku.
11. Podľa Čl. I § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
12. Podľa Čl. I § 77 ods. 1, 2 a 3 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.
13. Podľa Čl. I § 17 ZZŠ, (1) Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. (2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
14. Podľa Čl. I § 47 ods. 1 a 2 ZZŠ, (1) Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. (2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
15. Podľa Čl. I § 39 ZZŠ, 1)Zmenečník môže pri platení zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka opatrená potvrdením majiteľa o platení. 2)Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie. 3)Pri čiastočnom platení môže sa zmenečník domáhať, aby sa toto platenie na zmenke vyznačilo a aby sa mu o ňom vydalo potvrdenie.
16. Za skutkové okolnosti nesporné v konaní, u ktorých neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, je skutočnosť vystavenia vlastnej zmenky v žalobe označenými žalovanými, ktorej fotokópia je obsahom súdneho spisu na č. l. 4. Pravosť a pravdivosť vlastnej zmenky predloženej žalobcom v konaní nebola stranami spochybnená. Z obsahu žaloby a pripojených listinných dôkazov rovnako vyplýva, že z predmetnej zmenky žalobca uplatňuje len časť zmenkovej sumy tvrdiac čiastočný zánik zmenkovej pohľadávky, o čom predložil výdavkové pokladničné doklady, z obsahu ktorých možno dovodiť, že v danom prípade ide o zabezpečovaciu zmenku bez toho, že by žalobca v žalobe bližšie identifikoval kauzálny vzťah, ku ktorému sa predmetná zmenka viaže.
17. Vzhľadom na úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 438/2015 Z. z. účinnú od 23.12.2015 súd prihliadal na úpravu podľa čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Z. z, keď žalobca uplatnil právo zo zmenky voči žalovaným ako fyzickým osobám. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že dôvody vystavenia zmenky sa viazali k podnikateľskej činnosti R. F. (manžela žalovanej), a teda napriek postaveniu žalovanej ako fyzickej osoby, vystavenie zmenky nesúviselo so spotrebiteľskou zmluvou, preto nebola na mieste aplikácia ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.
18. V rámci procesnej obrany voči žalovanému nároku žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť s argumentáciou zániku zmenkovej pohľadávky jej zaplatením, poukazujúc na obsah pripojených výdavkových pokladničných dokladov predložených jednak žalobcom spolu s podanou žalobou a ďalej procesnými stranami po začatí konania, a to žalovanou vo vzťahu k vykonanej úhrade v sume 25.000,- eur dňa 06.12.2012 (výdavkový pokladničný doklad - č. l. 47 súdneho spisu) a vykonanými úhradami dňa 02.09.2013 a dňa 22.05.2013 obe v sume 10.000,- eur na základe výdavkového pokladničného dokladu, ktorý predložil sám žalobca v konaní na celkovú sumu 20.000,- eur (č. l. 57 súdneho spisu). Žalovaná uviedla, že zmenka bola zaplatená vo vyššej sume, pričom uvedený rozdiel predstavoval zaplatené úroky dlžníkom. K čestným prehláseniam podpísaným dlžníkom R. F. žalovaná uviedla, že k ich podpisu bol R. F. donútený. Žalovaná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu na pojednávaní opísala okolnosti, ktoré z najväčšou pravdepodobnosťou viedli žalobcu k takejto forme zabezpečenia svojich pohľadávok, a to pod vplyvom zastaveného reštrukturalizačného konania na dlžníka R. F. dňa 03.07.2015 a s predpokladom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, a v jeho dôsledku očakávanej zníženej miery uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi v konkurznom konaní. Žalovaná potvrdila, že v rámci konkurzu pohľadávka žalobcu z obchodných vzťahov k R. F. ako podnikateľovi fyzickej osobe, ktorá predstavovala v tom čase sumu asi 31 tisíc eur z dodávateľských faktúr, bude uspokojená len v nepatrnom rozsahu.
19. Žalobca sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby. V rámci prostriedkov procesného útoku poukázal na obsah čestných prehlásení R. F. ako dlžníka zo dňa 24.07.2015, uznanie pohľadávky žalobcu R. F. v rámci prípravného konania, kde R. F. jednoznačne potvrdil výšku svojho záväzku v sume 36.368,97 eur a na postup dlžníka v rámci konkurzného konania, v ktorom zmenková pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi v sume 36.368,97 eur nebola popretá a je zistenou pohľadávkou. K výdavkovému pokladničnému dokladu zo dňa 06.12.2012, ktorý predložila žalovaná na preukázanie úhrady v sume 25.000,- eur, žalobca nespochybnil pravosť svojho podpisu na predloženej listine, avšak namietol v nej uvedený účel platby , ktorý nezodpovedá skutočnosti. Podľa tvrdenia žalobcu predmetná úhrada sa viazala k inému záväzku dlžníka R. F. z poskytnutých pôžičiek. Žalobca jednoznačne poprel, že by zo strany žalobcu bol vyvíjaný na R. F. akýkoľvek nátlak pri vystavení čestného prehlásenia, k čomu označil ako dôkaz výsluch ďalších fyzických osôb Z.. X. Š. a H. J. prítomných pri podpise predmetných prehlásení R. F..
20. Základnou spornou skutočnosťou medzi procesnými stranami je otázka zániku zmenkovej obligácie, keď žalovaná základ svojej procesnej obrany založila na tvrdení, že zmenková pohľadávka zanikla jej splnením.
21. Vo všeobecnosti súd poznamenáva, že pre uplatnenie práva na zaplatenie zmenkovej pohľadávky v zásade vzhľadom na povahu zmenky ako abstraktného a nesporného cenného papiera, predstavujúceho samotné právo majiteľa zmenky, postačuje jej predloženie dlžníkovi na platenie a v pomeroch sporového konania jej predloženie v origináli súdu, čo v prejednávanej veci bolo žalobcom naplnené. Zmenka ako cenný papier je svojou povahou záväzkom nesporným a abstraktným, z čoho vyplýva, že majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje zmenkovému veriteľovi, resp. jej majiteľovi právo na jej zaplatenie. Pri posudzovaní námietky žalovanej je preto súd povinný vychádzať z toho, že zmenka je záväzkom zásadne nezávislým na iných právnych vzťahoch, nesporným, samostatným a abstraktným. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, teda majú samostatnú právnu povahu a existenciu.
22. Zmenka môže plniť rôzne funkcie, pričom okolnosti a dôvody, ktoré sprevádzali vznik zmenky a jej uvedenie do obehu, sú relevantné len v štádiu posudzovania procesnej obrany a pri uplatnení kauzálnych námietok zmenkovými dlžníkmi. Aj v prípade, že zmenka plní zabezpečovaciu funkciu, je potrebné zdôrazniť, že takáto zmenka nie je k zabezpečenému záväzku v pozícii akcesorického alebo subsidiárneho záväzku. To znamená, že predstavuje samostatný záväzok, nezávislý od kauzálneho vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Zmenka ako cenný papier inkorporuje všetky práva a povinnosti účastníkov zmenkových vzťahov a vzniká momentom, kedy obsahuje všetky jej podstatné náležitosti a je riadne uvedená do obehu. Jedným z prejavov materiálnej prísnosti zmenky je skutočnosť, že pre výklad zmenky je rozhodujúci obsah zmenkovej listiny a jej obsah nemôže byť zisťovaný zo
skutočností, ktoré sa nachádzajú mimo listiny a pokiaľ nemôžu byť známe každej tretej osobe. Je preto vecou účastníkov zmenkovo-právnych vzťahov, akým spôsobom naplnia abstraktný charakter zmenky a ako upravia podmienky a prípadné zmeny jej uplatnenia.
23. To, akú funkciu plní zmenka vo vzťahu k základnému pomeru účastníkov, ktorý bol hospodárskym, spoločenským, príp. iným základom vystavenia zmenky, určuje práve dohoda strán zmenkového vzťahu, ktorá je označovaná ako mimozmenková dohoda a podľa jej obsahu môže zmenka plniť buď funkciu platobnú, zabezpečovaciu, prípadne sankčnú. Zabezpečovacia zmenka na rozdiel od platobnej, príp. sankčnej zmenky, predpokladá, že pokiaľ bude na kauzálnu pohľadávku, ktorú zmenka zabezpečuje, riadne plnené, zmenka nebude vôbec využitá. Zabezpečovacia zmenka tak má byť spravidla použitá veriteľom v prípade, ak nie je riadne a včas splnený kauzálny záväzok. V prípade zabezpečovacej zmenky tak zmenka plní funkciu prostriedku zabezpečenia inej pohľadávky dlžníka alebo tretej osoby, to znamená, že slúži ako možný zdroj náhradného uspokojenia, ak dlžník svoj kauzálny záväzok riadne a včas nesplní. Práve povaha zmenky je potom rozhodujúcou pre vymedzenie okruhu kauzálnych námietok, ktoré dlžník môže použiť na svoju obranu proti povinnosti na zmenku plniť.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu zmenky nevyplýva jej čiastočná úhrada, tzv. kvitancia, vyznačená majiteľom zmenky a opatrená podpisom oprávnenej osoby (remitenta, resp. majiteľa zmenky), námietku žalovanej o úhrade zmenkovej pohľadávky súd vyhodnotil ako kauzálnu (relatívnu) námietku. Žalovaná v rámci podaného odporu tvrdila čiastočnú úhradu v sume 25.000,- eur, čo preukazovala kópiou výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 06.12.2012 a v priebehu konania svoju obranu rozšírila o tvrdený zánik celej zmenkovej pohľadávky, vychádzajúc z obsahu výdavkových pokladničných dokladov predložených žalobcom spolu s podanou žalobou a v rámci vyjadrenia k odporu (č. l. 57). Pokiaľ žalovaná svoju procesnú obranu založila na tvrdení zániku zmenkovej obligácie, musí v rámci povinností tvrdenia a dôkaznej povinnosti jednoznačne vymedziť, čo bolo zmenkovým dlžníkom na zmenku plnené, a teda buď tvrdí existenciu zmenkou zabezpečenej kauzálnej pohľadávky, ktorej splnením zanikol dôvod na plnenie zo zmenky, alebo tvrdí plnenie na zmenku, v dôsledku čoho zanikol zmenkový záväzok dlžníka.
25. K povahe plnenia, z ktorého žalovaná dovodzuje zánik zmenkovej obligácie, v podanom odpore žalovaná uviedla všeobecne úhradu dlžníka v sume 25.000,- eur bez bližšej špecifikácie tohto plnenia, pričom ako dôkaz k vykonanej úhrade predložila kópiu výdavkového pokladničného dokladu a v priebehu konania jej originál, ktorý je obsahom prílohovej obálky spisu na č. l. 139, z obsahu ktorej listiny vyplýva plnenie v sume 25.000,- eur Ľ. X. (žalobcovi) vykonané firmou R. F., N. XXX dňa 06.12.2012, pričom ako účel platby doklad vymedzuje v prvom riadku „vrátená pôžička“ a v druhom riadku „zmenka z 18.09.2012“. Teda z procesnej obrany žalovanej v rámci podaného odporu tvrdený dôvod plnenia celkom absentuje. V rámci vyjadrenia k podaniu žalobcu zo dňa 04.05.2017 (č. l. 65) žalovaná uviedla, že výdavkový pokladničný doklad na sumu 25.000,- eur zo dňa 06.12.2012 je dôkazom o plnení na zmenku. Žalovaná poprela, že by žalobca poskytol R. F. akékoľvek pôžičky s tvrdením, že v deň 18.09.2012 neexistovali iné právne skutočnosti, zakladajúce právo žalobcu na plnenie. Súčasne však potvrdila, že v čase, kedy údajne bola zmenková pohľadávka v celom rozsahu splatená, žalobca evidoval voči R. F. z obchodných vzťahov viaceré pohľadávky, ktoré žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení bližšie špecifikovala číslami faktúr, a ktoré R. F. pod hrozbou nátlaku uznal v rámci čestných vyhlásení zo dňa 24.07.2015. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 11.05.2018 uviedla, že medzi žalobcom a R. F. boli uzatvorené viaceré zmluvy o pôžičke, všetky v ústnej forme. Ich plnenia (t.j. poskytnutie a vrátenie pôžičky) sa medzi zmluvnými stranami vykonávali bez písomných záznamov až na jediný prípad vystavenia zmenky, ktorú na základe donútenia podpísala aj žalovaná.
26. Nesporným tvrdením je medzi stranami existencia viacerých obchodno-dodávateľských vzťahov a súčasne súkromno-právnych vzťahov z uzatvorených zmlúv o pôžičkách medzi žalobcom a R. F. a existencia zmenkovej obligácie.
27. Svedok R. F. na pojednávaní jednoznačne potvrdil, že vystavenie zmenky zo dňa 18.09.2012 súviselo so záväzkami obchodnej spoločnosti F. Y.. Y. N..K.. voči žalobcovi a prostredníctvom tejto zmenky žalobca chcel zabezpečiť svoje pohľadávky z obchodných vzťahov. R. F. ako výstavca vlastnej zmenky podpísal na naliehanie žalobcu predmetnú zmenku a na požiadavku žalobcu donútil R. F. k podpisu tejto zmenky tiež žalovanú. Dôvod, pre ktorý sa pri vykonávaní úhrady na pokladničných dokladoch vyznačoval ako účel platby „pôžička“, si svedok nepamätal. Uviedol, že platil svoj dlh z
faktúr, na ktoré vystavil zmenku. Na okolnosť, či k momentu vystavenia zmenky existoval nejaký iný záväzkovo-právny vzťah medzi R. F. a žalobcom, si svedok nepamätal. Uviedol, že zmenka bola v celom rozsahu zaplatená, a to vo výške presahujúcej rámec zmenkovej sumy. K obsahu čestných prehlásení zo dňa 24.07.2015 ako aj postupu v konkurznom konaní svedok uviedol, že žalobcovi podpísal všetky listiny, ktoré mu žalobca predložil. Dôvodnosť žalobcom prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní dlžník nepoprel, keďže mal za to, že popretie patrí do kompetencie správcu. Svedok jednoznačne potvrdil pravosť svojho podpisu na čestných prehláseniach zo dňa 24.07.2015 a rovnako na Dohode o splátkovom kalendári zo dňa 15.05.2015.
28. K tvrdenému nátlaku žalobcu na R. F. pri podpísaní čestných prehlásení dňa 24.07.2015 a Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 15.05.2015 súd vypočul ako svedkov Z.. X. Š., bývalého zamestnanca R. F., aktuálne žalobcu a H. J., bývalého zamestnanca R. F., ktorý je súčasne jeho bratrancom a aktuálne zamestnancom žalobcu, ktorí akýkoľvek nátlak vyvíjaný žalobcom na R. F. pri podpísaní čestných prehlásení jednoznačne vylúčili.
29. Z vykonaných dôkazov možno prijať nepochybný záver, že zmenka, z ktorej žalobca uplatňuje svoje zmenkové nároky voči žalovanej, súvisela s existenciou záväzkovo-právnych vzťahov medzi žalobcom a R. F. (manželom žalovanej) a to napriek tomu, že žiadna z procesných strán bližšie kauzálny vzťah, ktorý bol dôvodom vystavenia predmetnej zmenky, a obsah mimozmenkovej dohody, nešpecifikovala. Na uvedenom mieste je potrebné opätovne zdôrazniť nespornosť, samostatnosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov, ktorá znamená, že pokiaľ ide o platnú a pravú zmenku, dlžník má povinnosť zaplatiť majiteľovi sumu, na ktorú zmenka znie, pričom žalobca nie je povinný preukazovať nič iného ako existenciu zmenky samej. Zásadne nie je dôležité, prečo zmenka bola vystavená, aké dojednania sprevádzali jej vystavenie a uvedenie do obehu. Abstraktnosť zmenkového záväzku sa prejavuje v tom, že zmenka hoci vzniká spravidla z určitých konkrétnych potrieb, teda má svoj dôvod a kauzu, zakladá zmenkový záväzok dlžníkovi zaplatiť v lehote splatnosti zmenkovú sumu. Zmenka teda v sebe stelesňuje povinnosť zaplatiť určitú konkrétnu pohľadávku a len v rovine námietok sú žalovaní zmenkoví dlžníci nositeľmi dôkazného bremena ohľadom svojich tvrdení vo vzťahu k vymedzeniu kauzálneho vzťahu, ktorý mal viesť k vystaveniu predmetnej zmenky. V súvislosti s otázkou dôkazného bremena na preukázanie dôvodnosti kauzálnych námietok súd poukazuje primerane na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 1650/2007, z ktorého vyplýva dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych námietok žalovanému. Pokiaľ teda žalovaná v konaní namieta zánik zmenkovej pohľadávky, prípadne kauzálnej pohľadávky, ktorá bola dôvodom vystavenia zmenky, musí túto námietku jednoznačne vymedziť a preukázať.
30. Tým, že žalovaná vystavila, resp. svojim podpisom potvrdila vystavenie zmenky, potvrdila existenciu záväzku voči žalobcovi a prejavila vôľu tento záväzok žalobcovi zaplatiť, avšak v rámci procesnej obrany jednoznačne nepreukázala povahu plnení, ktoré boli žalobcovi poskytnuté, a ktoré mali spôsobiť zánik zmenkovej obligácie. Žalovaná zánik zmenkovej obligácie preukazuje v konaní výdavkovými pokladničnými dokladmi, ktoré v jednom prípade vymedzujú účel platby ako „vrátená pôžička“ a súčasne „zmenka z 18.09.2012“ (č.l. 47) a v druhom prípade „vrátená pôžička zo dňa 18.09.2012“ (č.l. 57). Predložené listinné dôkazy svojim obsahom neumožňujú súdu prijať jednoznačný záver, že žalobcom prijaté plnenie bolo úhradou zmenkovej obligácie, pokiaľ v oboch listinách je pri vymedzení účelu platby označená pôžička ako kauzálny vzťah, k obsahu ktorej žiadna z procesných strán neposkytla bližšie vysvetlenie. Naopak z vyjadrení žalovanej a výpovede svedka F. vyplynulo, že stranami označovaná“ pôžička“ mala zastrešovať záväzky R. F. vzniknutých z podnikateľských vzťahov s žalobcom, avšak zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo aké záväzky, v akom rozsahu a za akých podmienok zmenka tieto záväzky zabezpečovala.
31. V prípade, že je zmenka zaplatená v celom rozsahu, výstavca zmenky má právo, aby mu bola zmenka vrátená s doložkou potvrdzujúcou zaplatenie (tzv. kvitanciou). Spôsob, ako sa má kvitancia na zmenke vyznačiť, nie je zákonom upravený. Z podstaty kvitancie vyplýva, že ide o potvrdenie majiteľa zmenky, že záväzok zo zmenky bol splnený, pričom majiteľ zmenky kvitanciu podpíše. Teda kvitancia preukazuje, že zmenkový záväzok bol splnený. Kvitancia môže byť uvedená tak na líci ako aj rube zmenky a v prípade, ak majiteľ zmenky odmietne takéto potvrdenie na zmenke vyznačiť, zmenkový dlžník nemusí plniť a teda nedostáva sa z dôvodu neplatenia do omeškania. Kvitancia predstavuje spôsob ochrany zmenkového dlžníka pred opätovným uplatnením toho istého plnenia zo zmenky a
v prípade, že je vyznačená na zmenke, zakladá absolútnu námietku pôsobiacu voči akémukoľvek majiteľovi zmenky.
32. Zo zákonnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia čl. I § 39 ods. 2 ZZŠ je zrejmé, že pri čiastočnej úhrade zmenkovej sumy majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné plnenie, avšak zmenkový dlžník má iba právo žiadať vyznačenie doložky o čiastočnom platení na zmenke, príp. vydanie potvrdenia, ktoré nie je súčasťou zmenkovej listiny, keďže v prípade čiastočného plnenia sa zmenka nevydáva platiteľovi. V prípade, ak by majiteľ zmenky odmietol vyznačiť na zmenke doložku o čiastočnom plnení, resp. vydať potvrdenie, že došlo k čiastočnému plneniu na zmenku, zmenkový dlžník nemusí plniť a nedostane sa z tohto dôvodu do omeškania. Je teda na platiteľovi zmenky - zmenkovom dlžníkovi, aby žiadal vydanie buď kvitovanej zmenky, príp. vydanie potvrdenia o zaplatení zmenkovej pohľadávky, inak sa dostáva do rizika duplicitného uplatňovania nárokov majiteľa zmenky.
33. Pokiaľ ide o sporné listiny, ktorými žalovaná preukazuje zánik zmenkovej pohľadávky, a ktoré sú obsahom súdneho spisu na č. l. 47 a č. l. 57 (výdavkové pokladničné doklady), z vymedzeného účelu platby v listinách nemožno v situácii sporného tvrdenia strán vyvodiť jednoznačný záver o úhrade zmenkovej pohľadávky, príp. kauzálnej pohľadávky zabezpečenej zmenkou. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadňoval skutočnosť, že žalovaná, okrem obchodnoprávnych vzťahov a znalosti obsahu účtovnej evidencie dlžníka R. F., nemala o existencii zmlúv o pôžičkách uzatvorených medzi žalobcom a R. F. ako dlžníkom bližšiu vedomosť. Účel platby poskytovanej žalobcovi a výšku uhrádzanej sumy, ktorú žalovaná uvádzala na pokladničných dokladoch, ktoré pre účel vykonávaných platieb pripravovala, určoval dlžník R. F., pričom jednotlivé úhrady boli platené žalobcovi tak R. F., ako aj priamo žalovanou. K okolnostiam vykonaných úhrad na základe výdavkového dokladu zo dňa 06.12.2012 a zo dňa 02.09.2013 a 22.05.2013 sa žalovaná nevedela bližšie vyjadriť. Tieto okolnosti neobjasnila ani výpoveď svedka R. F.. Žalovaná ani svedok R. F. bližšie nešpecifikovali obsah mimozmenkovej dohody a nevyjadrili sa ku kauzálnej pohľadávke, ktorá by určovala zmluvnú väzbu medzi touto pohľadávkou a vystavenou zmenkou. Z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že k vystaveniu vlastnej zmenky žalovanou, resp. podpisu tejto zmenky žalovanou došlo na základe dohody medzi výstavcom R. F. a jeho manželkou
- G. F. (žalovanou). Žalovaná nemala postavenie dlžníka z kauzálnej pohľadávky, a teda vo vzťahu ku kauzálnej pohľadávke mala len postavenie tretej osoby. Z uvedeného je zrejmé, že rozdielne od zmenkového dlžníka R. F. išlo o samostatnú zmluvu, ktorá bola základom jej podpisu na zmenke s inými podmienkami ako na strane výstavcu zmenky - dlžníka R. F., a teda s iným okruhom námietok, akými disponuje výstavca zmenky R. F.. Okolnosť, že zmenkový dlžník (v posudzovanej právnej veci žalovaná) je odlišný od dlžníka z kauzálnej pohľadávky, a že v kauzálnom vzťahu nie je jeho účastníkom, má dopad na možnosť žalovanej uplatňovať voči remitentovi zmenky relevantnú obranu. Takáto situácia je celkom obvyklá. Dostatočným dôvodom pre vystavenie zmenky žalovanou je mimozmenková dohoda uzatvorená s druhým dlžníkom, pričom žiadne protiplnenie druhému dlžníkovi (v danom prípade žalovanej) zo stany veriteľa sa všeobecne nepredpokladá. Môže ísť o prípad, kedy dlžník z kauzálneho vzťahu predloží svojmu veriteľovi na zabezpečenie kauzálnej pohľadávky zmenku vystavenú iným dostatočne solventným dlžníkom, teda treťou osobou, ktorá vôbec nie je účastníkom kauzálneho vzťahu. Takáto tretia osoba spravidla nie je účastníkom zmluvy o zabezpečení pohľadávky veriteľa. V takej situácii, pokiaľ žalovaná nemala bližšiu vedomosť o existencii kauzálnych vzťahov, ktoré viedli výstavcu R. F. k vystaveniu vlastnej zmenky, bolo v jej záujme postupovať v súlade s ustanovením § 39 ZZŠ a pri vykonaní úhrady zmenkovej pohľadávky, túto platbu vykonať proti potvrdeniu o čiastočnej úhrade s jednoznačným vymedzením vykonanej platby na zmenku.
34. Napriek tomu, že ani žalobca v konaní jednoznačne neobjasnil a nepreukázal účel vykonávanej platby dlžníkom spornými výdavkovými dokladmi, vykonané dôkazy neumožňovali súdu prijať jednoznačný záver o zániku zmenkovej obligácie jej splnením. Vzhľadom na povahu zmenkového záväzku a skutočnosť, že žalovaná podľa ustanovenia čl. I. § 39 ZZŠ dôsledne nepostupovala, nedostatky postupu dlžníkov pri zadokumentovaní účelu platby treba pripočítať na ťarchu žalovanej strany. Súd rovnako poznamenáva, že hoci účinky čestných prehlásení výstavcu vlastnej zmenky R. F. zo dňa 24.07.2015 nemožno vztiahnuť na uznanie záväzku žalovanou, obsah čestných prehlásení R. F. a tiež výpoveď R. F. pred orgánmi činnými v trestnom konaní a postup R. F. ako dlžníka v konkurznom konaní, kde existenciu pohľadávky žalobcu z vystavenej vlastnej zmenky na sumu 36.368,97 eur správca na základe informácií poskytnutých mu dlžníkom neučinil spornou a ku dňu 24.07.2015 potvrdil zostatok zmenkovej pohľadávky žalobcu v celkovej sume 36.368,97 eur, podporujú tvrdenia žalobcu v tomto konaní. Pokiaľ svedok R. F. vo svojej svedeckej výpovedi rozporne s jeho
doterajším konaním tvrdil zánik zmenkovej pohľadávky, túto časť výpovede svedka súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, a to vzhľadom na jeho procesné postavenie žalovanej strany z predmetnej zmenky v rámci nároku vylúčeného na samostatné konanie a tiež s ohľadom na príbuzenský pomer svedka k žalovanej G. F.. Je neprijateľné, aby dlžník v závislosti od svojho procesného postavenia pri uplatňovaní pohľadávok žalobcom ako veriteľom pohľadávky menil svoje vyhlásenia s cieľom vyvolať rozdielne právne účinky s dopadom na mieru uspokojenia pohľadávok svojho veriteľa. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že žalobca si svoju zmenkovú pohľadávku prihlásil do konkurzného konania úpadcu R. F., pričom táto pohľadávka v pomeroch konkurzného konania je pohľadávkou zistenou, ktorá nebola v lehote pre popieranie pohľadávok správcom ani iným veriteľom konkurzného konania popretá. Dlžník R. F. v podmienkach konkurzu neuviedol správcovi žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že zmenkový záväzok príp. pohľadávka, ktorú zmenka zabezpečovala, zanikol. Teda napriek tomu, že obsah čestného vyhlásenia R. F. nemožno považovať za uznanie dlhu žalovanou, jedná sa o dôkaz, ktorý v reťazci dôkazov svedčí v prospech tvrdení žalobcu.
35. Pozornosti súdu neuniklo, že žalobca v súvislosti s tvrdenou čiastočnou úhradou zmenkovej pohľadávky predložil s podanou žalobou výdavkové pokladničné doklady, ktoré vymedzujú účel platby ako čiastočnú úhradu pôžičky, príp. kumulatívne čiastočnú úhradu pôžičky a zmenky (výdavkový pokladničný doklad zo dňa 06.06.2014), avšak v prípade spornosti tvrdení k účelu vykonanej platby je na zmenkovom dlžníkovi, aby jednoznačne a spoľahlivo preukázal dôvodnosť svojej procesnej obrany a v prípade vzniknutých pochybností aj s ohľadom na povahu zmenky ako záväzku, ktorý existuje v prísne formálnej a abstraktnej podobe, znášal dôsledky nedodržanie postupu podľa čl. I § 39 ZZŠ. V situácii, že žiadna z procesných strán presne nevymedzila obsah mimozmenkovej dohody a v rámci tejto nezadefinovala pohľadávku, ktorú sporná zmenka zabezpečuje, nebolo možné z tvrdení žalovanej a žalobcu a z vykonaných dôkazov prijať spoľahlivý záver, že zmenkový záväzok zanikol, resp. pohľadávka, ktorá bola dôvodom vystavenia zmenky, a teda že zanikol aj dôvod vymáhania zmenkových nárokov žalobcom voči žalovanej v tomto konaní.
36. Obsahom zmluvy o zaistení určitého záväzku zmenkou je určenie zaistenej pohľadávky, ktorá je vymedzená osobou dlžníka, osobou veriteľa, dôvodom a výškou pohľadávky. V rámci podaných námietok a procesnej obrany je žalovaná povinná uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré by vymedzovali súdu predmet procesnej obrany žalovanej strany. Ak žalovaná v konaní tvrdila, že čiastočné úhrady poskytnuté dlžníkom R. F. dňa 06.12.2012, 02.09.2013 a 22.05.2013 boli úhradami na zmenku, takéto tvrdenia boli v rozpore nie len s tvrdeniami žalobcu, ale aj s obsahom listinných dôkazov - výdavkových pokladničných dokladov, ktoré obsahujú údaj o vrátení pôžičky zo dňa 18.09.2012 a tiež s obsahom čestného prehlásenia dlžníka R. F. zo dňa 24.07.2015. Pre vymedzenie kauzálnych námietok, ktoré môže žalovaná ako dlžník použiť na svoju obranu proti povinnosti plniť, je zásadne určujúca práve dohoda účastníkov zmenkovo-právneho vzťahu, ktorá vymedzuje funkčný vzťah zmenky ku kauzálnemu pomeru. Tzn. obsah námietok, ktorými sa môže žalovaná brániť neurčuje obsah zmenky , ale podmienky, ktoré boli pri vystavení zmenky medzi účastníkmi mimozmenkovej dohody dojednané pre uplatnenie nárokov zo zmenky. Okrem skutočnosti, že vystavenie spornej zmenky súviselo s podnikateľskými aktivitami R. F. ako jedného z výstavcov vlastnej zmenky, ktorá mala mať zaisťovací charakter, z vykonaných dôkazov a tvrdení procesných strán nevyplynuli ďalšie skutočnosti k obsahu tejto dohody a z nej vyplývajúcich práv a povinností účastníkov zmluvy. Uvedená okolnosť ovplyvnila možnosti súdu v prípade spornosti posúdiť naplnenie kauzálnych predpokladov pre plnenie zo zmenky a vyhodnotenie otázky, či stranami uvádzaný údaj k účelu vykonanej platby do pokladničných dokladov je dôkazom zániku zmenkovej obligácie. Tvrdenie žalovanej o vyvíjanom nátlaku žalobcu na R. F. pri vystavení čestných prehlásení dňa 24.07.2015 nebolo výpoveďami svedkov účastných pri podpise prehlásení R. F. v konaní preukázané. Napokon k popretiu zmenkovej pohľadávky žalobcu prihlásenej v konkurznom konaní R. F. správcom nedošlo, čo rovnako svedčí v prospech tvrdení žalobcu. Z požiadavky, že zmenka ako prísne formálny cenný papier, ktorý vzhľadom na svoju prevoditeľnosť musí byť celkom určitý a nevyvolávajúci akúkoľvek pochybnosť o právach a povinnostiach, ktoré sú so zmenkou spojené, vyplývajú aj nároky, ktoré sú s uplatňovaním práv zo zmenky a pri obrane na zmenku plniť na účastníkov zmenkovo-právnych vzťahov kladené. Ak účastníci zmenkovo-právnych vzťahov základné potupy upravené normami zmenkového práva nedodržia, musia znášať dôsledky s takýmto konaním spojené.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil procesnú obranu žalovanej ako nepreukázanú, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Navrhované dôkazy
procesných strán pripojením si spisov z trestného konania voči R. F. resp. podkladov z priestupkového konania voči žalobcovi súd zamietol, keďže žiaden z navrhovaných dôkazov procesných strán nesmeroval k preukázaniu základnej spornej skutočnosti, a to účelu vykonávaných úhrad žalovanou v kontexte uplatnených prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku strán.
38. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú pohľadávku v sume 36.368,97 eur spolu so zmenkovým úrokom v zmysle ustanovenia čl. I § 38 ZZŠ, t. j. vo výške 6% ročne od splatnosti zmenkovej pohľadávky do vykonania čiastočných úhrad, resp. z nezaplatenej časti až do zaplatenia tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
39. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom vyhovel , úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).