Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným:1. R. Q., V.. X.X.XXXX, P. XXX XX Y. XXX D. X. I. Q., V.. XX.X.XXXX, P. L. XX, XXX XX Ľ., o zaplatenie 2 879,28 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. XC/X/XXXX-XXX z 20.12.2016 a uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. XC/X/XXXX-XXX zo 16.1.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi a to každý v rozsahu 100%.

Vedľajší účastník má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, vyhlásil zmluvnú podmienku v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. účinných od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004, Dodatku č. 4 účinného od 1.1.2016 v spotrebiteľských zmluvách v znení, ktoré je súčasťou výroku rozsudku súdu prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Uznesením zo 16.1.2017 súd prvej inštancie priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola dňa 2.2.2006 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere. V prvom rade sa zaoberal námietkou nedostatku aktívnej legitimácie, keďže jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby súd skúmal vec samú. Mal za to, že povinnosťou žalobcu bolo v konaní riadne preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich pre kvalifikované postúpenie pohľadávky, ktoré vyplývajú z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, čo bolo predpokladom aj na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní. Dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že jeho právny predchodca vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu pred postúpením pohľadávky, teda právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku žalobcovi v rozpore s právnou úpravou, čo

spôsobuje neplatnosť postúpenia a toto má za následok nedostatok aktívnej legitimácie postupníka. Svoj názor oprel o viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd prvej inštancie už bližšie nezaoberal ďalšími námietkami strán sporu. V závere poznamenal, že ak by aj mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, pri názore súdu o možnosti postúpenia len splatnej časti pohľadávky a po zohľadnení skutočností, že zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti potrebné pre posúdenie výhodnosti a vhodnosti úveru pre spotrebiteľa v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., bol by žalobca aktívne legitimovaným len v časti zaplatenia splátok splatných 3 roky spätne od podania žaloby, t. j. od 20.12.2010, v ktorej časti splátky nie sú premlčané. Žalobca si však uplatnil splátky splatné od 20.12.2010 do postúpenia pohľadávky, teda do 20.9.2012.

4. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku upravenú v článku 19.16 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) uviedol, že uvedené ustanovenie VOP teoreticky umožňuje postúpenie napríklad pohľadávky z úveru aj na druhý deň po uzavretí zmluvy, resp. po poskytnutí peňažných prostriedkov. Ďalej uviedol, že „spotrebiteľ vstupujúci do právneho vzťahu s bankou v dôvere, že uzatvára zmluvu so subjektom podliehajúcim dozoru NBS a že tento vzťah bude trvať dohodnutý čas, by sa v takomto prípade ocitol v úplne inom postavení, najmä ak by pohľadávka mohla byť postúpená komukoľvek (t.j. napr. aj osobe, ktorá nespadá pod dozor NBS, nemá oprávnenie na bankové obchody, príp. dokonca osobe so sídlom v zahraničí a pod.). Uvedené ustanovenie je pritom v rozpore minimálne s cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý umožňuje postúpiť pohľadávku banky len pri určitom omeškaní dlžníka a zároveň za splnenia podmienky, že pred postúpením pohľadávky bol dlžník vyzvaný na zaplatenie omeškaného záväzku. Aj keď v praxi s veľkou pravdepodobnosťou k takýmto úkonom banky nedochádza, uvedená podmienka je objektívne spôsobilá privodiť takýto stav, ktorý nepochybne spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Tento stav hrubej nerovnováhy ešte viac zvýrazňuje posledná veta tohto ustanovenia, ktorá prípadnú pohľadávku dlžníka voči banke umožňuje postúpiť iba so súhlasom banky, čo je zase v rozpore s cit. § 524 ods. 1 OZ. Naviac ako sa javí z vyjadrení žalobcu, práve táto podmienka je argumentačným podkladom pre obchádzanie cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre prípad, že neboli dodržané podmienky na postúpenie pohľadávky banky tretej osobe. Táto podmienka je pritom upravená vo VOP, ktoré vzhľadom na ich rozsah nemá spotrebiteľ reálne prečítať pred uzavretím zmluvy.“

5. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

6. Uznesením zo 16.1.2017 súd prvej inštancie priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Toto svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 s konštatovaním, že združenie vystupovalo v predmetnom spore na podporu žalovaných, ktorí boli v celom rozsahu úspešní, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ako aj ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách. Mal za to, že ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení daného zákona, pričom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov. Na základe tejto možnosti preto zmluvné strany dojednali otázku postúpenia inak ako je znenie zákona, avšak v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Preto bod 19.16 VOP je súladný so zákonom. Namietal, že táto zmluvná podmienka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a vyhlásenie tejto podmienky za neprijateľnú preto nemá oporu v zákone. V dôsledku vysloveného názoru mal žalobca za to, že aj záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil žalobca na to, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, teda povinnosťou súdu bolo vychádzať z týchto oznámení, bez riešenia platnosti zmluvy o postúpení ako otázky prejudiciálnej. V súvislosti so svojou argumentáciu poukázal žalobca na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR.

8. Vo vzťahu k argumentácii súdu, že banka má právo postúpiť na inú osobu iba splatné pohľadávky, žalobca uviedol, „že na základe uzavretej zmluvy o úvere vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu,

ako bankou, a žalovaným 1/ a 2/, ako jej klientmi, obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorého obsahom bol záväzok právneho predchodcu žalobcu na požiadanie žalovaného 1/ a 2/ poskytnúť v ich prospech dohodnutú sumu peňažných prostriedkov a záväzok žalovaného 1/ a 2/ poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vrátenie týchto peňažných prostriedkov s úrokmi si právny predchodca žalobcu so žalovanými 1/ a 2/ dojednali v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca považuje za nesporné, že záväzok žalovaného 1/ a 2/ vznikol už splnením záväzku právneho predchodcu žalobcu, t.j. dlh žalovaného 1/ a 2/ vznikol už poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v ich prospech. Dohoda zmluvných strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Žalobca na základe uvedeného považuje za absurdné, ak súd pod pojmom „pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu“, resp. „pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku zo zmluvy o úvere“ rozumie v prípade vracania poskytnutých peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali splatnými. Pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu zo zmluvy o úvere podľa názoru žalobcu predstavuje zostatok dlhu žalovaných 1/ a 2/, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v ich prospech, t. j. takúto pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že splatnosť bankovej pohľadávky nie je podmienkou jej platného postúpenia na inú osobu.“

9. Žalobca tiež namietal, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Podľa jeho názoru účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Vyslovil názor, že norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Z tohto žalobca vyvodil záver, že doručenie písomnej výzvy dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, z čoho nemožno vyvodiť záver, že dané ustanovenie sa spája aj s aktívnou legitimáciou žalobcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobca podal odvolanie aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bola priznaná náhrada trov konania združeniu. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 255 ods. 1 priznal združeniu nárok na náhradu trov konania. Toto ustanovenie totižto jednoznačne vymedzuje, že súd prizná nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci len stranám sporu, pričom stranami sporu sú žalobca a žalovaní. Združenie preto nie je subjektom, ktorému môže byť náhrada trov konania priznaná a to bez ohľadu na to, kedy sa konanie začalo, resp. kedy združenie vstúpilo do konania. Navrhol uznesenie zmeniť a združeniu nepriznať nárok na náhradu trov konania, resp. toto zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaní sa k odvolaniam žalobcu nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a násl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnom spore rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého zistil správne skutkový stav a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku, odvolací súd uvádza nasledovné.

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom, len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru regulovaného špeciálnou právnou úpravou - Zákonom o bankách (ďalej len „ZoB“).

15. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

16. Odvolací súd mal za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu.

17. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu, napriek písomnej výzve banky, v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh.

18. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia, vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou, ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so Smernicou o nekalých obchodných praktikách.

19. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu nemá.

20. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že žalobca v danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

22. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

23. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.

Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie, pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

24. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku, a to vo vzťahu k obom žalovaným z dôvodu nepreukázania zaslania výzvy tejto sporovej strane v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

25. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vyslovenia zmluvnej podmienky v bode 19.16 VOP za neprijateľnú zmluvnú podmienku v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP. Vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky má oporu v ust. § 298 ods. 1 CSP.

26. Odvolací súd potvrdil aj uznesenie, ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania združeniu HOOS, ktoré vystupovalo v predmetnom konaní ako vedľajší účastník. Stotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že zmena právneho predpisu nemôže spôsobiť zánik legitímnych očakávaní účastníka konania, hoci aj v pozícii vedľajšieho účastníka konania, ktorého účasť v konaní pripúšťal predchádzajúci procesný predpis. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.

27. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .