Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/217/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ Kúpele Bojnice a.s., so sídlom Bojnice, IČO: 31 638 694, 2/ ČAJKA BOJNICE a.s., so sídlom Kúpele Bojnice 971/3, Bojnice, IČO: 36 345 903, obaja právne zastúpení JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom, so sídlom Košovská cesta 1, Prievidza, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti: 1/ Castor & Pollux, s.r.o., so sídlom Štúrova 3, Bratislava, 2/ R.. V. Z., B.., bytom K. XXXX/XX, Z., 3/ B.. V. H., bytom Z., Hviezdoslavova XXX/XX, 4/ W. V., bytom B. XXX, 5/ W. Z., bytom K. XXXX/XX, Z., 6/ G. Z., bytom K. XXXX/XX, Z., 7/ L. L., bytom O. XXX/XX, Y., 8/ R.. F.. B. E., K. I.. XXXX/XX, Z., ďalší účastníci 1/ až 8/ právne zastúpení Mgr. Jakubom Malým, advokátom, Advokátska kancelária DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, 9/ Mesto Bojnice, primátor mesta, so sídlom Sládkovičova ul. 1, Bojnice, 10/ Lesy SR š.p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, 11/ Lesy SR š.p., OZ, so sídlom Švéniho 7, Prievidza, 12/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, 13/ Zoologická záhrada Bojnice, so sídlom Zámok a okolie 6, Bojnice, 14/ Mestský úrad Bojnice, so sídlom Sládkovičova ul. 1, Bojnice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2016/19773-2/Pa zo dňa 22. septembra 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-OVBP2-2016/19773-2/Pa zo dňa 22.09.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom úplnú náhradu trov konania.

Ďalším účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou včas doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2016 sa žalobcovia domáhali zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mesta Bojnice č. 5092/2015, SOcÚ: 364/2015/SP-3 zo dňa 10. februára 2016 a vrátenia veci správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. Súčasne žiadali priznať náhradu trov konania.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie odvolateľov - žalobcov 1/ a 2/ a účastníka 13/ Zoologická záhrada Bojnice a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o umiestnení stavby ,,BAŽANTNICA Bojnice - inžinierske siete“ - objekt SO-01 Účelová komunikácia a SO-09 Oporný múr, na pozemkoch KN- C XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území Bojnice pre navrhovateľa Castor & Pollux, s.r.o., Štúrova 3, Bratislava.

3. Žalobcovia v podanej žalobe namietali porušenie § 25 ods. 5 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný doručil napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu priamo žalobcom 1/ a 2/ a nie ich splnomocnenému

advokátovi, napriek skutočnosti, že žalovaný a aj správny orgán I. stupňa mali vedomosť o predložení plnomocenstiev na zastupovanie v konaní. Na túto skutočnosť bol žalovaný upozornený listom zo dňa 05.12.2016, avšak do podania žaloby nebolo príslušné rozhodnutie žalovaného právnemu zástupcovi žalobcov doručené. Ďalej poukázali na argumentáciu uvedenú v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorá spočívala v tom, že písomné námietky proti začatiu územného konania a proti oznámeniu o začatí doplňujúceho územného konania boli zamietnuté bez akejkoľvek odbornej argumentácie. Poukázali na skutočnosť, že správny orgán I. stupňa ignoroval ich opakovaný návrh na prerušenie územného konania z dôvodu, že v čase prebiehajúceho územného konania prebiehalo na Okresnom súde v Prievidzi súdne konanie na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve vybudovania účelovej komunikácie na prechod a prejazd motorových vozidiel cez parcelu XXXX (pozemok vo vlastníctve žalobcu 1/) a v práve cesty cez tento pozemok v prospech vlastníka pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, o ktoré ide v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru žalobcov mal správny orgán I. stupňa prerušiť konanie, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania. Žalobcovia ďalej spochybnili listiny z Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru, ktoré podľa ich názoru nejasne a neurčito uvádzajú akúsi evidenciu lesnej komunikácie umiestnenej mimo zastavaného územia obce. Uviedli, že je to priestor lesa, v ktorom hocijakú plochu, ktorá je schodná pre turistov, stavebník vyhlásil za účelovú komunikáciu. Spochybnili aj posudky, ktorými navrhovateľ preukazoval existenciu cesty, ako aj zistenia žalovaného, ktoré vyplynuli z obhliadky pozemkov, na ktorých sa stavba umiestňovala. Správnym orgánom vytkli, že správny orgán I. stupňa nevykonal obhliadku miesta samého za prítomnosti dotknutých účastníkov a ani žalovaný ich o obhliadke neupovedomil. Namietali, že správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci a pri svojom rozhodovaní si osvojil len tvrdenia a podklady podávané investorom, pričom ignoroval existujúci právny a vlastnícky stav k nehnuteľnostiam, ktorých sa predmetné rozhodnutia dotýkajú. Napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, sa v značnej miere odvoláva na platný územný plán Mesta Bojnice, pričom listiny predkladané ostatnými účastníkmi konania, ktorí majú na kladnom vybavení návrhu navrhovateľa eminentný záujem, boli zabezpečované tak, aby údajná existencia účelovej komunikácie potrebná pre príjazd a výstavbu v lokalite Bažantnica vyznievali presvedčivo. Pri rozhodovaní išlo podľa žalobcov o nesplnenie povinnosti uplatnenia princípu materiálnej pravdy v tomto konaní, pretože sa pri hodnotení dôkazov objektívne neposudzovali argumenty tých, ktorí vydanie napadnutého rozhodnutia namietali. Žalobcovia spochybnili tvrdenie žalovaného, že spoločnosť SALS, s.r.o. si v územnom konaní neuplatnila požiadavku mať postavenie účastníka konania, nakoľko v námietkach zo dňa 28.09.2015, ako aj v námietkach žalobcov proti oznámeniu o začatí doplňujúceho konania je evidentne uvedené, že spoločnosť SALS, s.r.o. sa postavenia účastníka zjavne domáha, pretože ako vlastník okolitých pozemkov sa cíti takýmto konaním dotknutá. Žalovaný podľa názoru žalobcov porušil v podstate všetky princípy spravodlivého a zákonného konania v tom, že vykonal miestnu ohliadku predmetnej tzv. účelovej komunikácie, z ktorej mal vyhotoviť fotodokumentáciu, ktorá preukazuje existenciu účelovej cesty. Ak by žalobcov o zamýšľanom úkone upovedomil a termín ohliadky by im oznámil, tejto by sa zúčastnili a žalovanému mali možnosť vyargumentovať ich tvrdenia. Krátka časť komunikácie, ktorú v súčasnosti žalovaný obhliadkou zistil, je len v období posledných troch rokov žalobcami vytvorený účelový priestor pre prejazd ich stavebných a lesných strojov. Tento úsek však v súčasnej podobe v minulosti nikdy neexistoval a nik ho nevyužíval, pretože išlo o ťažko priechodnú roklinu i pre peších. Taktiež argumentácia, že týmto rozhodnutím sa neumiestňujú žiadne iné stavby okrem účelovej komunikácie a oporného múru a tieto nebránia ďalšiemu rozvoju predmetného územia z hľadiska umiestňovania stavieb slúžiacich výhľadovo pre rozvoj turistického ruchu, je podľa žalobcov nepravdivá, nakoľko majú v úmysle v danej lokalite vystavať vyše 800 lôžkový wellness komplex, ktorý pretvorí areál kúpaliska Čajka na moderné špičkové turisticko - rehabilitačné a rekreačné centrum.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo listom zo dňa 09.12.2016, podaným na poštovú prepravu dňa 13.12.2016, doručené advokátskej kancelárii JUDr. Ctibora Stachu. Zotrval na vyjadrení uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že požiadavka žalobcov na prerušenie územného konania až do právoplatného súdneho rozhodnutia je nedôvodná, keďže konanie a rozhodovanie súdu nie je v predmete navrhovateľom upraveného návrhu, a teda ani predmetom konania o umiestnení stavby. Kópiu návrhu na zriadenie vecného bremena zo dňa 12.03.2014 adresovaného Okresnému súdu Prievidza predložil navrhovateľ prvostupňovému orgánu dňa 05.10.2015. Z obsahu uvedeného návrhu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ (KASTOR s.r.o.) návrh na zriadenie vecného bremena opiera o existenciu neudržiavanej účelovej komunikácie. Pokiaľ ide o posudzovanie námietok súvisiacich s existenciou jestvujúcej komunikácie označenej ako vetva „B", uviedol, že prihliadal k listinným dôkazom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise a vykonal

tiež miestnu obhliadku predmetnej účelovej komunikácie, z ktorej vyhotovil fotodokumentáciu, ktorá preukazuje existenciu účelovej komunikácie. Spisový materiál obsahuje znalecký posudok č. 28/2015 zo dňa 15.06.2015 vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Hanáčkom, v závere ktorého je uvedené, že ide o lesnú cestu príslušných parametrov, ktorá je napojená na verejnú cestnú sieť, je určená na celoročnú prevádzku a môže slúžiť aj na prístup do lokality Bažantnica. Ďalej je v predmetnej veci doložený znalecký posudok č. 107/2015 zo dna 03.12.2015, vypracovaný znalcom Ing. Jurajom Pavlíkom. Podľa tohto znaleckého posudku sa jedná o lesnú cestu nachádzajúcu sa mimo zastavaného územia kúpeľného mesta Bojnice. K danej nehnuteľnosti nie je založený list vlastníctva. Pozemok je evidovaný ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cesta, miestna a účelová komunikácia. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie o neexistencii predmetnej komunikácie nie je dôvodné, čo potvrdzuje aj oznámenie Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č. K2- 447/2014 zo dňa 17.07.2014 a list č. K2-523/15 zo dňa 13.10.2015. V liste správy katastra zo dňa 04.04.2013 sa o.i. uvádza, že pozemok S. tvoriaci časť pozemku parc. č. XXXX/X pred mapovaním ZMVM bol do roku 1990 evidovaný ako miestna komunikácia umiestnená mimo zastavaného územia. Na základe uvedeného bolo preukázané, že predmetná prístupová komunikácia existuje. Vzhľadom na to, že pozemky, na ktorých je stavba umiestnená, sú prístupné, zabezpečil žalovaný fotografie časti existujúcej komunikácie v neprítomnosti žalobcov, rovnako ako aj v neprítomnosti navrhovateľa. Žalovaný ďalej uviedol, že presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nebol viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia tak, ako vyplýva z § 37 ods. 1 stavebného zákona, sú územné plány obcí a zón. Mesto Bojnice má schválený územný plán mesta Bojnice ,,Územný plán SÚ Kúpeľného miesta Bojnice", ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom uznesením č. 102/97 dna 17.12.1997, jeho aktualizácia ,.Zmeny a doplnky č. 1 ÚPN SÚ kúpeľného miesta Bojnice" bola schválená mestským zastupiteľstvom dňa 25.10.2006 a ,,doplnok č. 2 ÚPN-SÚ kúpeľného miesta Bojnice" bol schválený mestským zastupiteľstvom uznesením č. 152/2011 zo dna 09.09.2011. Lokalita je určená na zástavbu a súčasťou je aj obslužná doprava. Stavba posudzovaná v tomto konaní nie je v rozpore s citovanou záväznou časťou územného plánu. Dve odstavné miesta a predĺženie existujúcej lesnej cesty o vetvu ,,A“ je zlepšením prístupu pre potreby využívania pozemkov v dotknutej lokalite jej vlastníkmi dovtedy, pokiaľ do územia nebude umiestnená obslužná komunikácia parametrov podľa územného plánu za účelom budúcej dostavby lokality. Stavba, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, sa neodchyľuje od budúceho možného smerovania obslužnej komunikácie v území - trasa vetvy „A“. Umiestnenie navrhovanej stavby technickej infraštruktúry územia v predmetnom území je v súlade s funkčným využitím územia uvedeným v platnej záväznej časti ÚPN-SÚ mesta. Žalovaný v zhode s rozhodnutím uviedol, že žalobcovia vo svojich námietkach predložených prvostupňovému orgánu síce uviedli, že okruh účastníkov je neúplný, pretože spoločnosť SALS, s.r.o. je tiež vlastníkom okolitých pozemkov, nepredložili však oprávnenie na zastupovanie predmetnej spoločnosti v územnom konaní. Spoločnosť SALS, s.r.o. si v územnom konaní neuplatnila požiadavku mať postavenie účastníka konania. Pozmenený návrh nezasahuje do pozemkov spoločnosti, ani pozemky, na ktorých bola stavba umiestnená, nesusedia s pozemkami spoločnosti SALS, s.r.o., teda podľa § 34 stavebného zákona spoločnosť nemá v predmetnom územnom konaní postavenie účastníka konania. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predložený návrh prerokoval prvostupňový orgán v územnom konaní a po jeho posúdení určil stavebný pozemok a umiestnil stavbu na ňom a stanovil tiež podmienky pre spracovanie ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie, ktoré premietol do výrokovej časti územného rozhodnutia. Dodržanie podmienok určených vo výroku územného rozhodnutia bude predmetom skúmania v stavebnom konaní tak, ako vyplýva z § 62 stavebného zákona. Pri posudzovaní ochrany verejných záujmov vychádzal vo veci konajúci správny organ nielen z vlastného posudzovania, ale aj zo záväzných stanovísk v konaní spolupôsobiacich dotknutých orgánov, uplatňujúcich si v územnom konaní záujmy chránené osobitnými predpismi. Žalovaný záverom uviedol, že žalobcovia v územnom konaní, ani v podanom odvolaní nepreukázali vlastnícke ani iné právo k predmetnej existujúcej účelovej komunikácii ako k stavbe. Komunikácia je verejnou účelovou komunikáciou, na ktorú sa pripájajú ďalšie dve lesné cesty a pripája sa k nej aj účelová komunikácia umiestnená odvolaniami napadnutým územným rozhodnutím. Navrhovaná účelová komunikácia je pokračovaním existujúcej účelovej komunikácie. Navrhovatelia majú k pozemkom, na ktorých sa umiestňuje stavba účelovej komunikácie a oporného muru, vlastnícke právo, resp. súhlas vlastníkov pozemkov, tak ako vyplýva z § 38 stavebného zákona. Žalovaný zotrval na vyjadrení uvedenom v druhostupňovom rozhodnutí, že predmetnými rozhodnutiami sa neumiestňujú žiadne iné stavby okrem účelovej komunikácie objekt SO - 01 a oporného múru objekt SO - 09, tieto nebránia ďalšiemu rozvoju predmetného územia z hľadiska umiestňovania stavieb slúžiacich výhľadovo pre rozvoj turistického ruchu, či súvisiacich s aktivitami ďalšieho rozvoja kúpeľníctva v predmetnom

území v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta, jej záväznej časti. Na základe uvedených skutočností navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

5. Ďalší účastníci 1/ a 2/ k podanej žalobe dňa 20.02.2018 uviedli, že napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, sú plne v súlade s právnymi predpismi, a to vrátane dodržania princípov správneho/administratívneho konania. Žalovaný, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, postupoval v súlade s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na konanie, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie. Rovnako aj rozhodnutie stavebného úradu Mesta Bojnice zo dňa 10.02.2016, ako aj celé konanie, ktoré mu predchádzalo, spĺňa všetky kritériá kladené všeobecne záväznými právnymi predpismi na konanie a rozhodnutia orgánov verejnej správy. Tvrdenia žalobcov považovali za účelové a ničím nepodložené, ktoré sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Postup žalobcov označili za snahu zabrániť im v realizovaní legitímnych investičných plánov a zámerov, ktorých ,,nedostatkom“ je, že sa nezhodujú s plánmi a predstavami žalobcov. Pokiaľ ide o namietanú chybu v doručovaní, zastávali názor, že zo strany správnych orgánov neboli porušené žiadne ustanovenia o doručovaní, a ak by aj hypoteticky porušené boli, nedošlo by k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a ani by neboli dotknuté práva žalobcov. Na základe uvedených skutočností žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Dňa 26.02.2018 sa k podanej žalobe sa vyjadrili aj ďalší účastníci 3/, 4/, 5/, 7, 8/, ktorí sa v plnom rozsahu stotožnili s napadnutým rozhodnutím žalovaného. K existencii prístupovej cesty dodali, že od roku 1984 bola evidovaná na katastrálnom úrade v Prievidzi ako ostatná plocha - cesta. K tvrdeniu, že táto cesta nebola nikým využívaná uviedli, že po nej chodili tak osobné, ako aj nákladné autá, ba dokonca aj kosačky ZOO Bojnice. Vyslovili názor, že žalobcom vôbec nejde o to, či sa tam nejaká cesta nachádza, ale skôr o to, že majú záujem o ich pozemky a pozemky ďalších vlastníkov v lokalite Bažantnica a okolie, a preto len hľadajú spôsoby, ako im zabrániť v prístupe k pozemkom ďalších účastníkov. Iný prístup ani iná cesta podľa doplnku ÚP z r. 2006 k pozemkom ďalších účastníkov nie je možná.

7. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník 12/ tak, že súdu zaslal stanovisko k žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska k uloženiu inžinierskych sietí v rámci stavby ,,Bažantnica Bojnice“ v k. ú. Bojnice, v ktorom je vyjadrený súhlas s umiestnením a realizáciou predmetnej stavby na pozemkoch Slovenského pozemkového fondu za splnenia tam uvedených podmienok.

8. Žalobcovia reagovali na vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov 1/, 2/ a 3/, 4/, 5/, 7, 8/ v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.05.2018. K vyjadreniu ďalších účastníkov 1/ a 2/ uviedli, že pod verziou „snaha o napĺňanie podnikateľských a investičných zámerov" sa v podstate zakrýva snaha o predaj týchto pozemkov, pričom aby boli predajné, je nutné k nim vytvoriť prístup, a to i za cenu obmedzenia vlastníckeho a užívacieho práva iného, ktorému sa tým naruší a zmarí investícia v rozsahu cca 60 miliónov eur. Celkové posúdenie zámerov lokality a jej využiteľnosť však zrejme pri rozhodovaní správnych orgánov nie je podstatné. K vyjadreniu žalovaného uviedli, že predstavuje opis spisu a zotrvávanie na stanovisku z rozhodnutia, ktoré považovali za nepresvedčivé. Pokiaľ ide o vyjadrenie ďalších účastníkov 3/, 4/, 5/, 7/, 8/ uviedli, že ide o snahu dosiahnuť k svojim parcelám prístup, aby tieto mohli predať, hoci im je známe stanovisko mesta Bojnice, ktoré nesúhlasí s tým, aby tieto pozemky boli zastavané, ale súhlasí s tým, aby tvorili zelené parkovné okolie budúceho wellneshotela areálu, ktorý chcú vybudovať žalobcovia.

9. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a žalobe je potrebné priznať úspech z týchto dôvodov:

10. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len ,,SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10.2. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

11. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TN- OVBP2-2016/19773-2/Pa zo dňa 22. septembra 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie odvolateľov - žalobcov 1/ a 2/ a účastníka 13/ Zoologická záhrada Bojnice a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým mesto Bojnice rozhodlo podľa § 39 a § 39a stavebného zákona o umiestnení stavby ,,BAŽANTNICA Bojnice - inžinierske siete“ - objekt SO-01 Účelová komunikácia a SO-09 Oporný múr, na pozemkoch KN- C XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území Bojnice pre navrhovateľa Castor & Pollux, s.r.o., Štúrova 3, Bratislava.

12. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

13. Dňa 17.07.2015 podal stavebník - spoločnosť KASTOR s.r.o. návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „BAŽANTNICA Bojnice - inžinierske siete", na pozemkoch podľa KN registra ,,C“ parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX., XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XX/X, X/X a na pozemkoch podľa KN registra ,,E“ parc. č., XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X v katastrálnom území Bojnice.

14. Dňa 28.08.2015 vydalo Mesto Bojnice ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona (správny orgán I. stupňa) Oznámenie o začatí územného konania o nariadení stavby, proti ktorému podali žalobcovia dňa 28.09.2015 námietky a návrh na prerušenie konania podľa § 29 správneho poriadku.

15. Na ústnom pojednávaní konanom pred správnym orgánom I. stupňa dňa 29.09.2015 navrhovateľ KASTOR s.r.o. oznámil zmenu obchodného mena na Castor & Pollux, s.r.o.

16. Navrhovateľ Castor & Pollux, s.r.o. podal dňa 16.10.2015 žiadosť o zmenu predmetu územného konania, ktorá sa týkala vylúčenia objektov inžinierskych sietí z predmetu posudzovania a rozhodovania v predmetnom územnom konaní z dôvodu splnenia požiadaviek Krajského pamiatkového úradu Trenčín a SNM - Múzea Bojnice.

17. Dňa 10.11.2015 správny orgán I. stupňa vydal Oznámenie o začatí doplňujúceho územného konania, proti ktorému podali žalobcovia dňa 08.12.2015 námietky a návrh na prerušenie konania podľa § 29 správneho poriadku.

18. Dňa 10. februára 2016 vydal správny orgán I. stupňa podľa § 39 a § 39a stavebného zákona rozhodnutie č. 5092/2015, SOcÚ:364/2015/SP-3 o umiestnení stavby ,,BAŽANTNICA Bojnice - inžinierske siete“ - objekt SO-01 Účelová komunikácia a SO-09 Oporný múr na pozemkoch KN register ,,C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X v katastrálnom území Bojnice pre navrhovateľa Castor & Pollux, s.r.o., Štúrova 3, Bratislava. V predmetnom rozhodnutí sa správny orgán I. stupňa zároveň vyjadril k námietkam žalobcov podaných dňa 28.09.2015 a dňa 08.12.2015.

19. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 1/ a 2/ a ďalší účastník 13/ Zoologická záhrada Bojnice odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2016/19773-2/Pa zo dňa 22. septembra 2016 tak, že odvolanie odvolateľov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

20. Žalobcovia v podanej žalobe vzniesli viacero žalobných námietok, avšak hlavný dôvod, pre ktorý krajský súd považoval za dôvodné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, bola námietka týkajúca sa miestnej obhliadky spornej komunikácie vykonanej žalovaným bez predchádzajúceho upovedomenia žalobcov a ich prizvania k obhliadke, v dôsledku čoho nemali žalobcovia možnosť sa k veci vyjadriť.

Námietka porušenia procesných práv žalobcov v dôsledku uvedeného konania žalovaného tak bola dôvodná.

21. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

21.1. Podľa § 3 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

21.2. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

21.3. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

21.4. Podľa § 38 ods. 3 Správneho poriadku na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

22. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že pri posudzovaní námietok súvisiacich s existenciou komunikácie označenej ako vetva ,,B“ prihliadal k listinným dôkazom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise a vykonal tiež miestnu obhliadku predmetnej účelovej komunikácie, z ktorej vyhotovil fotodokumentáciu, ktorá preukazuje existenciu účelovej komunikácie.

23. Z rozhodnutia žalovaného tak jednoznačne vyplýva, že jednou zo skutočností a dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodovanie, boli dôkazy získané v rámci vykonanej miestnej obhliadky predmetnej komunikácie, počas ktorej bola vyhotovená príslušná fotodokumentácia.

24. Obsahom spisového materiálu však nie je žiaden záznam, ktorý by preukázal, že uvedená obhliadka bola vykonaná a aké skutočnosti boli pri nej zistené. Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, že o uskutočnení miestnej obhliadky boli žalobcovia upovedomení, ani to, že na miestnu obhliadku boli prizvaní. Zároveň krajský súd konštatuje, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že žalobcovia boli o skutočnostiach zistených v rámci miestnej obhliadky upovedomení s možnosťou vyjadriť sa k zisteniam žalovaného.

25. Ustanovenie § 38 ods. 2 Správneho poriadku pritom výslovne upravuje postup správneho orgánu pri výkone miestnej obhliadky, v zmysle ktorého je základnou povinnosťou správneho orgánu účastníkov konania na miestnu ohliadku prizvať. Zároveň je správny orgán povinný dať účastníkom konania podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku možnosť vyjadriť sa k predmetu ohliadky, prípadne navrhnúť ďalšie doplnenie dokazovania. Naviac, správny orgán má o výsledku dokazovania spísať zápisnicu (§ 22 Správneho poriadku), obsahujúcu popis predmetu dokazovania, závery, ku ktorým sa dospelo, vyjadrenia účastníkov a ďalších zainteresovaných osôb, ako aj vyhotovenú fotodokumentáciu.

26. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Táto povinnosť je rozšírená v ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého správny orgán po ukončení dokazovania ešte nemôže vydať rozhodnutie, ale je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zo znenia ust. § 33 ods. 2 vyplýva, že nejde len o pasívne právo účastníka konania, ale správny orgán musí byť v tejto veci aktívny a musí vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Povinnosť aplikovať ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. má nielen správny orgán I. stupňa, ale aj odvolací správny orgán.

27. K otázke aplikácie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 3 Szd 7/2009 zo dňa 23. marca 2010, podľa ktorého: „Právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok

ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie. Odopretie tohto práva účastníkovi administratívneho konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ide o jeden z pilierov zákonnosti administratívneho konania, ktorý vyvažuje postavenie účastníka administratívneho konania oproti mocenskému postaveniu orgánu verenej správy, ktorý z titulu verejnej moci danej mu zákonom vedie a ovláda konanie. Preto nie je možné sa stotožniť s právnym názorom žalovaného, že procesné pochybenie nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ktoré považuje správny orgán inak za vecne správne." Z uvedeného rozsudku tak vyplýva, že už samotné odňatie práva na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenie rozhodnutia na ďalšie konanie súdom, aj keď by rozhodnutie vo veci bolo inak vecne správne.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žalovaný svojím konaním porušil ust. § 38 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, keď žalobcov neupovedomil o vykonaní miestnej obhliadky a na túto ich neprizval. Je pritom bezpredmetné, že predmet obhliadky bol verejne prístupný a malo ísť iba o ,,overenie“ skutočností uvedených v znaleckých posudkoch. Zároveň žalobcovia nemali možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom preskúmavaného rozhodnutia, keď neboli oboznámení so skutočnosťami zistenými pri miestnom zisťovaní. Nakoľko obsahom spisového materiálu nie je ani žiadny záznam o vykonanej miestnej obhliadke, na ktorú odkazuje žalovaný v napadnutom rozhodnutí, možno ustáliť záver, že skutkový stav nezodpovedá obsahu administratívneho spisu.

29. Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trenčín č. OU-TN- OVBP2-2016/19773-2/Pa zo dňa 22.09.2016 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. f), g) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

30. V ďalšom konaní orgán verejnej správy, ktorý je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaný (§ 191 ods. 6 SSP), po vrátení veci odstráni vyššie uvedenú vadu správneho konania, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie o veci následne aj riadne odôvodní, v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia.

31. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalobcov v správnej žalobe, k týmto krajský súd uvádza, že bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo nedôvodné námietky, tieto by žiadnym spôsobom neovplyvnili výrok rozhodnutia správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje, nakoľko pre zrušenie napadnutého rozhodnutia sú postačujúce vyššie uvedené dôvody. Napriek tomu sa krajský súd aspoň v stručnosti vyjadruje k niektorým ďalším žalobným námietkam žalobcov v správnej žalobe.

32. Žalobcovia v podanej žalobe namietali nesprávny postup žalovaného, ktorý mal spočívať v porušení § 25 ods. 5 Správneho poriadku, keď žalovaný napriek predloženej plnej moci udelenej žalobcami právnemu zástupcovi nesprávne doručoval napadnuté rozhodnutie priamo žalobcom a nie ich právnemu zástupcovi.

33. Keďže správne doručenie napadnutého rozhodnutia má vplyv na nadobudnutie jeho právoplatnosti, čo je nevyhnutnou podmienkou, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť, krajský súd pred prejednaním veci výzvou zo dňa 28.02.2018 vyzval žalovaného, aby v stanovenej lehote zaslal súdu doklad o doručení napadnutého rozhodnutia žalovaného právnemu zástupcovi žalobcov. Dňa 15.03.2018 zaslal žalovaný súdu doklad o doručení predmetného rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ dňa 15.12.2016 v súlade s § 25 ods. 5 Správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného tak nadobudlo právoplatnosť a v čase rozhodovania súdu bolo spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobný dôvod spočívajúci v nesprávnom doručovaní napadnutého rozhodnutia a porušení § 25 od. 5 Správneho poriadku v čase prejednania veci nebol dôvodný.

34. Žalobcovia ďalej namietali, že správne konanie nebolo napriek námietkam žalobcov prerušené z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o zriadenie vecného bremena vedeného na Okresnom súde Prievidza, ktoré malo spočívať v práve vybudovania účelovej komunikácie na prechod a prejazd motorových vozidiel cez parcelu XXXX, vlastnícky patriacu žalobcovi 1/ a v práve cesty cez tento pozemok v prospech vlastníka parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX, o ktoré ide v napadnutom rozhodnutí.

35. K tejto námietke krajský súd uvádza, že z podanej žaloby, ako aj z predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že v čase rozhodovania žalovaného bolo vyššie uvedené súdne konanie, vedené pred Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 9C/44/2014, už právoplatne zastavené uznesením č.k. 9C/44/2014-115 zo dňa 30.03.2016 z dôvodu späťvzatia návrhu. Vzhľadom na túto skutočnosť uvedená námietka žalobcov rovnako nie je dôvodná.

36. Pokiaľ ide o spoločnosť SALS, s.r.o., porušenie práv ktorej žalobcovia v správnom konaní namietali, krajský súd uvádza, že žalobcovia môžu správnou žalobou namietať iba porušenie subjektívnych, vlastných práv a právom chránených záujmov, a nie práv iných subjektov, v danom prípade spoločnosti SALS, s.r.o. Naviac, uvedená spoločnosť ani nebola účastníkom správneho konania a postavenia účastníka konania sa ako dotknutý subjekt nedomáhala ani v priebehu správneho konania a ani v konaní pred súdom podaním žaloby opomenutého účastníka. Krajský súd zároveň poznamenáva, že žalobcovia v konečnom dôsledku tým, že správne orgány s uvedenou spoločnosťou nekonali v priebehu správneho konania ako s účastníkom konania, neboli v konečnom dôsledku žiadnym spôsobom ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch, čo je podmienkou na podanie správnej žaloby (§ 178 ods. 1 SSP).

37. Vzhľadom na to, že žalobcovia boli v konaní úspešní, súd priznal žalobcom úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).

38. Pokiaľ ide o náhradu trov konania ďalších účastníkov konania, v zmysle § 169 SSP ďalším účastníkom konania patrí náhrada iba tých trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. V prejednávanom prípade správny súd ďalším účastníkom konania žiadnu povinnosť neuložil, a preto im súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.