Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-308-2017.pdf
PDF · 106.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/308/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: B. U., D.. XX.XX.XXXX, N.: Š. X. XXX/XX, D. D. P., o zaplatenie 295,54 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 121,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 36,38 EUR od 29.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,98 EUR od 26.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20,39 EUR od 26.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,99 EUR od 30.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,34 EUR od 26.04.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 295,54 EUR s príslušenstvom a rozhodnutie veci vydaním platobného rozkazu. Nakoľko neboli splnené predpoklady pre rozhodnutie veci vydaním platobného rozkazu, súd rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania.
2. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie keď boli oboznámené listiny predložené žalobcom a to: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXZXXX, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, faktúry, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, Výzva k úhrade zo dňa XX.XX.XXXX, a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:
4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX postúpil postupca Z. H., V..Z.. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný uzavrel s postupcom dňa 13.11.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXZXXX (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie služieb v zmysle Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalovaný s postupcom aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb. Na základe Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, postupca poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.
5. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na nasledovných faktúrach:
- XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 36,38 € so splatnosťou 28.12.2015,
- XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 29,97 € so splatnosťou 25.01.2016,
- XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 39,14 € so splatnosťou 25.04.2016,
- XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 24,98 € so splatnosťou 29.03.2016,
- XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 45,18 € so splatnosťou 25.02.2016,
- XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 174,46 € so splatnosťou 25.10.2016.
6. Z dôvodu neuhradenia ceny poskytnutých služieb sa žalobca žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 295,54 EUR vrátane zmluvnej pokuty vo výške 174,46 EUR vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX.
7. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
8. Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
9. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektrických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
10. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektrických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
11. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
16. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalobca je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný.
20. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorý nekoná pre účely zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.
21. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy a jej dodatku, je zrejmé aj s poukazom na ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
22. Bolo preukázané, že žalovaný služby žalobcu využíval. Bolo preukázané, že žalovaný porušil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré mu žalobca na základe zmluvy poskytol, cenu týchto služieb žalobcovi nezaplatil. Preto je žaloba žalobcu dôvodná v časti zaplatenia sumy 121,08 EUR. Okrem toho sa žalovaný s plnením dostal aj do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od dátumu nasledujúceho po termíne splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré
postupca vystavil žalovanému, a preto má žalobca nárok aj na úroky z omeškania, lebo s ich plnením je žalovaný v omeškaní.
23. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie 121,08 EUR vyhovel, zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania špecifikované žalobcom v žalobnom návrhu. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, má nárok žalobca na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. (účinného v čase omeškania dlžníka), na základe ktorého bola stanovená výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka.
24. Za nedôvodný považoval súd nárok v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 174,46 EUR. Zmluvná pokuta je upravená v bode č. 3 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb nasledovne: „Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služby v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základe pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní doby viazanosti*Základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti platí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.“ Zmluvná pokuta v zmysle tabuľky č. 1 Dodatku bola dohodnutá vo výške 218,- EUR, ako základ, resp. počiatočná suma, ktorá bude klesať.
25. Žalobca vo svojom vyjadrení, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 28.03.2018, uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluvná pokuta bola vyúčtovaná na základe skutočnosti, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas za poskytnuté služby žalobca trvá na uplatnenej degresívnej zmluvnej pokute vo výške 174,46 EUR.
26. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa . Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
29. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
31. Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dojednané bolo na navrhovateľovi (dodávateľovi), v tomto konaní takéto zmluvné dojednanie navrhovateľ nepreukázal, preto v zmysle § 53 ods. 2 OZ, sa predmetná zmluvná podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 351/2011 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu by už pri samotnom
uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.
32. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pre jej neprijateľnosť. Preto žalobu v rozsahu uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 174,46 EUR zamietol.
33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Tunajší súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP.
36. Žalobca si v tomto konaní uplatnil sumu 295,54 €, ako súčet istiny (ceny nezaplatených služieb) a zmluvnej pokuty. Súd na základe vyššie uvedených skutočností priznal žalobcovi iba nárok na istinu vo výške 121,08 EUR a úroky z omeškania, tak ako boli žalobcom vyčíslené v žalobnom návrhu. Súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 174,46 EUR.
37. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatoval, že žalobca mal úspech vo výške 40,97 % a žalovaný úspech vo výške 59,03 %. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní (čistý úspech žalovaného je 18,06 %) žalovanému prináleží náhrada trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže však týmto konaním žalovanému trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
38. S poukazom na vyššie citované ustanovenia CSP, by súd v tomto rozhodnutí mal rozhodnúť spôsobom, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a následne mu náhradu trov konania samostatným uznesením nepriznať. Avšak súd má za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania je v tomto prípade potrebné rozhodnúť o trovách konania žalovaného, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím, nakoľko v prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a následne uznesením rozhodnúť, že žalovanému súd priznáva náhradu trov konania vo výške 0,00 EUR. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)