Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5Csp/103/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci, žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 50 003 Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanej O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX T., okres Revúca, toho času na neznámom meste, o zaplatenie 602,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 241,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 241,50 € od 20.05.2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania sa žaloba zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2017 domáhal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 602,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru. V odôvodnení žaloby uviedol, že jeho právny predchodca, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., uzatvorila so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569563280, ktorou poskytla žalovanej pôžičku vo výške 700,- €. Žalovaná sa pôžičku zaviazala splácať v pravidelných týždenných splátkach vo výške 15,69 € po dobu 60-tich týždňov. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou tiež zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej dohodnutú službu, za čo sa žalovaná zaviazala zaplatiť mu odmenu vo výške 360,50 €. Odmenu sa žalovaná zaviazala splácať v 60-tich týždenných splátkach po 6,01 €. Celková výška mesačne splátky z titulu oboch zmlúv tak predstavovala 21,70 €. Z obidvoch zmlúv žalovaná uhradila len sumu 160,- €.

2. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 spoločnosť Provident Financial s.r.o. ako postupca uzavrela so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postúpila na žalobcu okrem iného i pohľadávku voči žalovanej.

3. K žalobe pripojil listinné dôkazy zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, oznámenie o postúpení pohľadávok, predžalobnú výzvu adresovanú žalovanej a zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. s prílohou.

4. Podaním doručeným súdu dňa 26.04.2018 žalobca zobral žalobu v sume 360,50 € predstavujúcej odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru späť a žiadal, aby súd žalovanú zaviazal len na úhradu sumy 241,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016.

5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

6. Keďže v predmetnej veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, pretože išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- € (§ 297 Civilného sporového poriadku), súd v súlade s ustanoveniami § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veci dňa 16.12.2016 verejne vyhlásil rozsudok. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne päť dní pre vyhlásením.

7. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., uzavrela dňa 18.07.2013 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569563280. V zmluve sa právny predchodca zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 700,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými týždennými splátkami po 15,70 € v období 60- tich týždňov pričom výška poslednej splátky predstavovala sumu 15,20 €. Okrem toho bolo v zmluve uvedené, že úroková sadzba úveru je 22,38 % zo sumy úveru ročne, t. j. 100,80 €. Okrem toho bola žalovaná povinná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu poplatok za garantovanú službu v sume 140,70 €. Celkové náklady spotrebiteľa tak predstavovali sumu 941,50 €, ročná priemerná miera nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 70,38 %. V zmluve bola uvedená aj priemerná hodnota RPMN 48,52 %. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti každej ďalšej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru bol 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Keďže ohľadne plnenia finančných prostriedkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanej nebol dohodnutý bezhotovostný režim, mal súd za to, že peňažné prostriedky z úveru boli žalovanej poskytnuté v hotovosti.

9. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru mal súd preukázané, že túto uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa 18.07.2013. V zmluve sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej za odmenu počas platnosti zmluvy službu spočívajúcu v pravidelnom prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy č. 569563280 a jej bezodkladnom použití a účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Prevzatie peňažnej hotovosti sa podľa zmluvy malo uskutočniť v mieste trvalého pobytu žalovanej, resp. na inom mieste určenom predchádzajúcou dohodou zmluvných strán. Za túto službu sa žalovaná zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu odmenu 360,50 € a to v 60-tich týždenných splátkach. Päťdesiatdeväť splátok malo byť vo výške 6,- € a šesťdesiata vo výške 6,50 €.

10. Z výpisu splátok a úhrad mal súd preukázané, že dňa 23.07.2013 uhradila žalovaná na zmluve o spotrebiteľskom úvere sumu 50,- € a dňa 08.08.2013 sumu 110,- €.

11. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a prílohy k nej mal súd preukázané, že dňa 16.12.2016 uzavrel žalobca ako postupník so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola okrem iného pohľadávka spoločnosti Provident Financial, s.r.o. voči žalovanej.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 18.07.2013. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 18.07.2013 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 18.07.2013 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 18.07.2013 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 602,- € spolu s úrokom z omeškania titulom neuhradenej časti úveru zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o zabezpečení úveru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvu o úvere a o zabezpečení úveru uzatvoril žalobca so žalovanou dňa 18.07.2013. Zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu v postavení dodávateľa, keďže konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ide o spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať aj ustanovenie § 52 až 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že celkové náklady žalovanej na úver sú také, že z nich vyplývajúca ročná priemerná miera nákladov (RPMN) je 70,38 %. Ročná priemerná miera nákladov je zároveň percentuálnym vyjadrením výšky odplaty za poskytnutý úver, keď pod odplatou sa rozumie súčet úrokovej sadzby a ostatných bankových poplatkov spojených s úverom (§ 1 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle vyššie citovaného ust. § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nesmie odplata za poskytnutie úveru podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. Za situáciu, kedy odplata podstatne prevýši odplatu obvykle požadovanú za spotrebiteľský úver je podľa právnej teórie aj súdnej praxe potrebné považovať stav, kedy odplata v tom ktorom prípade prevýši obvykle požadovanú odplatu o 20 %. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2013 bola priemerná ročná percentuálna miera nákladov na obdobný typ úveru, ako bol úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej 48,52 % ročne (jedná sa o úver do 1 500 € bez zabezpečenia s dobou splácania od 1 do 5 rokov). Výška odplaty, za ktorú právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver, teda presahuje obvyklú výšku odplaty za porovnateľný úver o 20 %.

21. Pojem odplata za úver zahŕňa podľa § 1 Nariadenia vlády aj úrok za poskytnutie úveru. Zmluvné dojednanie o úroku za úver preto nie je možné oddeliť od dojednania o celkovej odplate za úver zahŕňajúcej ako úrok, tak aj iné poplatky spojené s úverom. To je zmysel s účel ustanovenia § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka a následne prijatej zákonnej definície pojmu odplaty za úver. Preto aj platnosť, resp. neplatnosť dojednania o úroku za úver je podľa názoru súdu potrebné posudzovať výlučne v spojení s dojednaním o celkovej odplate za úver. Len pri takomto výklade zákona je možné postihnúť dojednania o rôznych poplatkoch v úverových zmluvách, ktoré však vo svojej podstate predstavujú skrytý úrok z úveru, účelom a cieľom ktorých je zo strany veriteľov zakryť skutočnú výšku úroku a vyhnúť sa tak posúdeniu dohody o úroku ako absolútne neplatnej pre rozpor s dobrými mravmi.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dohoda o odplate za poskytnutie úveru, ktorá zahŕňa aj dohodu o úroku za úver je v rozpore s § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pretože odplata za úver podstatne prevyšuje obvyklú výšku odplaty za porovnateľné úvery. Keďže dohoda o úvere, je základnou

- podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, bez ktorej by zmluva o úvere nevznikla, spôsobuje jej neplatnosť, neplatnosť celej úverovej zmluvy.

23. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvoril žalobca uzatvoril so žalovanou aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Predmetom tejto malo byť zo strany žalobcu preberanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľskej zmluvy a v jej bezodkladnom použití na úhradu splátky úveru zo zmluvy o úvere. Posledne uvedená činnosť, použitie zaplatených peňažných prostriedkov na úhradu splátky úveru je bežnou činnosťou, ktorú veriteľ poskytujúci úver vykonáva a to bez nároku na osobitnú odmenu. Ide fakticky o zákonnú povinnosť veriteľa zo zmluvy o úvere. V prípade, ak veriteľ plnenie dlžníka (aj čiastočné) neprijme, nedostáva sa dlžník v zmysle § 520 Občianskeho zákonníka do omeškania s plnením dlhu. Taktiež je podľa úverovej zmluvy povinnosťou dlžníka platiť mesačné splátky úveru, pričom dlžník si je tejto povinnosti vedomý. Dlžník zo zmluvy o úvere je povinný vykonávať platby splátok z úveru, čo je jeho esenciálna povinnosť z úverovej zmluvy a je na jeho zodpovednosti akým spôsobom splátky úveru uhradí. Činnosť veriteľa spočívajúca v osobnom preberaní peňažnej hotovosti v podstate neposkytuje dlžníkovi žiadny prospech a nepredstavuje službu, hodnota ktorej by zodpovedala dohodnutému ekvivalentu v peniazoch, sume 360,50 €. Skôr naopak, súd takúto „službu“ považuje za možnosť veriteľa, ak ju skutočne vykonáva, vyvíjať počas osobných preberaní peňazí na dlžníka určitú formu nátlaku, ktorý spočíva, ak v ničom inom, tak v psychickom pôsobení na dlžníka, ktorý návštevu veriteľa, resp. jeho pracovníka každý týždeň očakáva. Potom však možno konštatovať, že ide o službu vykonávanú nie v prospech, resp. nielen v prospech dlžníka ale aj v prospech veriteľa zo zmluvy o úvere. Dohoda o tom, že za vykonávanie takejto činnosti bude žalovaná ako dlžníčka platiť veriteľovi odmenu, naviac vo výške 360,50 € je preto podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi a preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže sa jedná o podstatnú náležitosť inominátnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, bez ktorej by zmluva nevznikla, spôsobuje neplatnosť dohody o odplatnom preberaní finančnej hotovosti na splátky úveru neplatnosť celej zmluvy.

24. Keďže súd posúdil zmluvu o poskytovaní domáceho servisu za absolútne neplatný právny úkon, žalobcovi z neho právo na zaplatenie odmeny vo výške 360,50 € nevzniklo.

25. V zmysle § 457 je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi plnenie, ktoré z neplatnej zmluvy o úvere obdržala. Právny predchodca žalobcu vyplatil žalovanej 700,- €. Podľa nesporného tvrdenia žalobcu žalovaná vykonala právnemu predchodcovi žalobcu čiastočné úhrady vo výške 160,- €. Zostáva jej teda vrátiť sumu 540,- €, na ktorú by mal žalobca podľa nesporných tvrdení žalobcu a listinných dôkazov nárok. Žalobca sa v konaní po čiastočnom späťvzatí, o ktorom súd v súlade s ust. § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku nerozhodoval, domáhal zaplatenia iba sumy 241,50 €, ktorú mu súd priznal.

26. Žalobca sa domáhal od žalovanej úhrady úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016. Dôvody, pre ktoré si úrok z omeškania uplatňoval akurát od tohto dňa neuviedol. V odôvodnení žaloby uviedol, že jeho právny predchodca vyzval žalovanú na úhradu dlhu výzvou zo dňa 16.08.2017. Neuviedol, kedy bola výzva žalovanej doručená. Deň a doručenie výzvy nevyplýva ani zo žalobcom predložených listinných dôkazov. Spôsob doručovania, ani fikcia doručovania písomností nebola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v zmluve o úvere osobitne dohodnutá. Keďže v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané kedy bola žalovaná právnym predchodcom žalobcu, resp. žalobcom vyzvaná na úhradu dlhu, považoval súd za výzvu na úhradu dlhu, doručenie žaloby žalovanej. Žaloba bola žalovanej doručená fikciou doručenia v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa 18.05.2018. Žalovaná bola povinná v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka plniť svoj dlh voči žalobcovi z bezdôvodného obohatenia prvého dňa po tom, čo žalobca žalovanú o splnenie dlhu požiadal, teda dňa 19.05.2018. Keďže si žalovaná túto povinnosť nesplnila, dostala sa nasledujúci deň, teda 20.05.2018 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi a od tohto dňa je v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinná platiť mu úrok z omeškania a to o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 20.05.2018 výška základnej úrokovej sadzby ECB bola 0 %, preto je žalovaná povinná platiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. V časti uplatneného nároku na úrok z omeškania od 17.12.2016 do 19.05.2018, na ktorý žalobca nemal preukázateľne nárok, súd žalobu zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný (neúspešný bol len v nepatrnej časti úroku z omeškania), pričom za uplatnený nárok považoval len nárok po čiastočnom späťvzatí, keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred doručením žaloby, priznal plný nárok na náhradu

trov. Za základ pre výpočet trov konania žalobcu bude potrebné považovať nárok po čiastočnom späťvzatí, teda sumu 241,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).