Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30Csp-86-2017.pdf
PDF · 87.83 KB
No categories available
30Csp/86/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO 36 361 518, proti žalovanému: J. W., K.. X.XX.XXXX, O. Ž. XXXX/XX, F., o zaplatenie 466,35 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 13.3.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 466,35 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 16.3.2015 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX jeho poverenými zamestnancami, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny, ktorú skutočnosť preukazoval Protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 16.3.2015, v ktorom sa uvádza nasledovné: „Odberné miesto bez platnej zmluvy. V čase kontroly bolo svojvoľne pripojené, elektromer zaznamenával spotrebu. Odpojili sme pod krytom svorkovnice elektromera." Zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia. Dňa 17.7.2015 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX jeho poverenými zamestnancami, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny, ktorú skutočnosť preukazoval Protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 17.7.2015, v ktorom sa uvádza nasledovné: „Odberné miesto bez platnej zmluvy. V čase kontroly bolo svojvoľne pripojené, elektromer zaznamenával spotrebu. Odpojili sme pod krytom svorkovnice elektromera." Zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu, protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v distribučnej sústave, pričom neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by mu boli fakturované ako oprávnenému odberateľovi. Žalobca musel v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného odberu. S poukazom na uvedené mu vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 466,35 eur, ktorú vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 11.11.2015 a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 22.11.2015. Zo strany žalovaného nedošlo ani len k čiastočnej úhrade vzniknutej škody.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 16.3.2015, výzvu na úhradu škody zo dňa 12.10.2015 vrátane výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, pokus o zmier zo dňa 12.10.2015, protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 17.7.2015, výzvu na úhradu škody zo dňa 23.10.2015 vrátane výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, pokus o zmier zo dňa 23.10.2015 a fotodokumentáciu.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.
5. Súd vo veci v súlade s ust. § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.
6. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
7. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
9. Podľa ust. § 46 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
10. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
11. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 466,35 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, za čo mu vyúčtoval celkovú škodu vo výške 466,35 eur, z čoho celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu od 24.2.2015 do 16.3.2015 predstavovala sumu 176,56 eur, náklady spojené so zistením neoprávneného odberu sumu 36,64 eur, náklady na DPH sumu 27,18 eur, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu od 10.4.2015 do 17.7.2015 predstavovala sumu 167,14 eur, náklady spojené so zistením neoprávneného odberu sumu 36,64 eur, náklady na DPH sumu 22,19 eur. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu z 22.10.2013 na meracom mieste bola elektrická energia odoberaná bez platnej zmluvy, odberné miesto nebolo odpojené, elektromer zaznamenával spotrebu, overovacie plomby elektromera a podnikové plomby na svorkovnici elektromera a na kryte nemeraných častí boli neporušené, zároveň bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu z 16.3.2015 na meracom mieste bola elektrická energia odoberaná bez platnej zmluvy, odberné miesto bolo svojvoľne pripojené, elektromer zaznamenával spotrebu, overovacie plomby elektromera boli neporušené (5 kusov), podnikové plomby na svorkovnici elektromera boli porušené (2 kusy) a zároveň bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu z 17.7.2015 na meracom mieste bola elektrická energia odoberaná bez platnej zmluvy, odberné miesto bolo svojvoľne pripojené, elektromer zaznamenával spotrebu, overovacie plomby elektromera boli neporušené (3 kusy), podnikové plomby na svorkovnici elektromera chýbali a zároveň bola vyhotovená aj fotodokumentácia.
12. Podľa ust. § 132 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
13. Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
14. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
15. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.).
16. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.
17. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
18. Žalobca v konaní síce preukázal, že dňa 16.3.2015 a 17.7.2015 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX v neprítomnosti žalovaného, tak ako to tvrdil v žalobnom návrhu, avšak na preukázanie skutkových tvrdení o vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu elektrickej energie neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd v konaní vykonať, a na základe ktorých by bolo možné posúdiť, že mu skutočne vznikla škoda, že žalovaný na odbernom mieste odoberal elektrinu bez uzavretej zmluvy, resp. že zmluva o dodávke elektrickej energie bola (platne) ukončená. Keďže overovacie plomby boli neporušené (ako je uvedené v protokole), elektromer museli nainštalovať pracovníci žalobcu. Žalobca nijakým spôsobom súdu neobjasnil prečo naďalej dodával elektrinu do odberného miesta, prečo nedošlo k odpojeniu od dodávky (nakoľko každý musí predchádzať škodám, a teda sám zavinil, že mohlo naďalej dochádzať k odberu elektriny aj bez prípadnej zmluvy - ust. § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo) a prečo si neuplatnil skutočne vzniknutú škodu, ale výšku škody vypočítal podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a tiež nijako neozrejmil, prečo nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Žalobca si situáciu uľahčuje tým, že priamo (a opakovane) žaluje škodu vypočítanú podľa vyhlášky, ktorý postup súd považuje za zneužívanie svojho postavenia na trhu, poškodzovanie práv odberateľov a za obchádzanie zákona. Žalobca oprel svoj nárok o výpočet skutočne vzniknutej škody vychádzajúc zo stavu elektromera, keď stav elektromera ku dňu ukončenia neoprávneného odberu mal súd síce za preukázaný protokolom zo dňa 16.3.2015 a 17.7.2015, ktorý údaj protokol obsahuje, avšak počiatočný stav elektromera ku dňu 24.2.2015, resp. 10.4.2015, žalobca nepreukázal (obdobnou relevantnou listinou), teda nepreukázal rozdiel zistený na stave elektromera. Za taký doklad súd nepovažuje faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber. Žalobca teda k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 C.s.p. nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu, a preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu, teda odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť.
19. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca v konaní svoj nárok právne relevantným spôsobom nepreukázal, preto žalobu zamietol.
20. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.