Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/149/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltán a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu Connect partner, s.r.o., Konvalinkova , IČO: 36 218 707 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101460111/2020 zo dňa 18.09.2020 takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101460111/2020 zo dňa 18.09.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101460111/2020 zo dňa 18.09.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100428444/2020 zo dňa 13.02.2020 určujúce mu rozdiel v sume 31.720 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 (nepriznaný nadmerný odpočet v sume 26.011,83 eur + vyrubená daň v sume 5.708,17 eur) na základe neuznania odpočítania dane z ceny dodávky spoločnosti DGM Slovakia s.r.o. vyfaktúrovanej faktúrou č. DGMSK-IN-170006.

2.

Žalobca namietal, že správca dane vo svojom rozhodnutí popisuje spôsob realizácie obchodu, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. DGMSK-IN 170006 od dodávateľa harddiskov spoločnosti DGM Slovakia s.r.o., a následne aj vystavená faktúra žalobcom na spoločnosť Vismax Bulharsko. Správca dane popisuje aj pohyb tovaru SSD kariet, aj keď ide o harddisky v sklade ZETRO spol s r.o., s tým. že považuje tovar, ktorý bol dodaný žalobcovi za tovar, ktorý sa preskladňoval v spomenutom sklade, a to opisom záverov daňovej kontroly v spoločnosti MP 1 spol. s.r.o.. Argumentáciu žalobcu, že dodávateľ DGM je výrobcom harddiskov, s ktorým okrem žalobcu obchodovali aj iné slovenské spoločnosti, napríklad eD'system Slovakia s.r.o. (obchody realizoval aj pán F. Z. zamestnanec eD'system Slovakia, dalej aj .svedok"), preto vedel aké ceny dáva Ed Systems na svojich odberateľov, však správca dane, a ani žalovaný neberie do úvahy.

3.

Správca dane podľa žalobcu konštatoval, že na základe zistení a záverov z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2017 u žalobcu, MP 1 s.r.o. a DGM Slovakia s.r.o., žalobcom predložené písomnosti nie sú hodnoverné, pretože preverovaný obchod bol realizovaný neštandardne. Vysvetlenie významu neštandardne správca dane neuvádza, nepopisuje, čo je mu na vzťahu DMG Slovakia +

žalobca (Connect Partner) + Vismax EOOD BL neštandardné. Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, nespochybňuje vznik zdaniteľného plnenia, nerozporuje nárok na vrátenie dane podľa § 49 a 51 zákona o DPH u žalobcu. Ďalej správca dane uvádza, že dodávateľ neniesol žiadnu právnu zodpovednosť za nesplnenie dodávok. Z čoho konštatovanie správcu dane vychádza nie je zrejmé, pretože realita je úplne iná, čo svedčí o nedostatočnom zistení skutkového stavu. Správca dane konštatuje, že žalobca neuviedol, či sa zaujímal o to, či má jeho dodávateľ skladové a kancelárske priestory, technické a materiálne vybavenie, zamestnancov, odkiaľ predmetný tovar nadobudol, jeho pôvod. Znova konštatovanie je nepravdivé, keďže na stretnutí, na ktorom bol prítomný konateľ spoločnosti DGM Slovakia, ďalej svedok pán Z. a zástupca žalobcu (Ing. Marcel Mišík) tieto témy boli diskutované, a práve žalobca sa zaujímal a získaval tieto informácie. Tieto skutočnosti však správca dane neoveruje a neskúma. Ďalej správca dane poukazuje na nekonanie žalobcu s náležitou starostlivosťou a to z dôvodu, že obchodné stretnutie sa konalo v kaviarni, a preto, že nedošlo k prevereniu oprávnenosti osoby vystupujúcej za obchodného partnera konať v jeho mene a na účet dodávateľa, nevyžiadanie si žiadnych referencií ani záruk pri novom obchodnom partnerovi. Opakovanie toto konštatovanie je nepravdivé a správca dane neberie do úvahy výpoveď splnomocneného zástupcu žalobou a svedka, ktorí potvrdzujú. že stretnutie prebehlo za prítomnosti svedka, svedok poznal konateľa DGM Slovakia s.r.o. pretože, s ním ako zamestnanec eD'system Slovakia obchodoval, a pokiaľ ide o referencie, už samotné obchodovanie s eD'system Slovakia je referenciou samou o sebe, túto skutočnosť však správca dane neberie do úvahy.

4.

Podľa žalobcu je rozhodnutie správcu dane ako aj potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného nedostatočne odôvodnené, skutkový stav veci nebol dostatočne spoľahlivo zistený a konanie ako aj rozhodnutie je poznamenané procesnými vadami, ktoré majú za následok ukrátenie žalobcu na jeho právach.

5.

Podstatou správnej súdnej žaloby podľa neho je otázka, či v daňovom konaní zistený skutkový stav vytvára dostatočný podklad pre záver, že žalobca vedel, prípadne, či s ohľadom na zistené okolnosti mohol a mal vedieť, že sa stal súčasťou kolotoča obchodných transakcií, ktorých hlavným cieľom bolo neoprávnené zníženie daňového zaťaženia.

6.

V tejto súvislosti žalobca poukazoval na ustanovenie § 3 ods. 6 daňového poriadku, s tým, že použitie tohto ustanovenia zo strany správcu dane, musí obsahovať konkrétny popis tvrdení správcu dane vo vzťahu ku žalobcovi, musí tu byť uvedený popis skutočného stavu, preukázanie toho, že správca dane disponuje dôkaznými prostriedkami, ktoré svedčia o tom, že stav skutočný bol zastretý stavom formálne právnym a že sa tento staví líši, a hlavne to, že stav formálne právny bol umelo vytvorený preto, aby došlo k získaniu oprávnenej výhody a to hlavne vo vzťahu ku žalobcovi. Jednoduchý odkaz na ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, s tým, že sa popíšu transakcie v obchodnom reťazci, bez toho, aby bolo dokázané cielené zapojenie žalobcu do tohto podvodného reťazca, tu nestačí. V prípade, ak správca dane identifikuje podvodný reťazec, ktorého cieľom je získanie výhody, musí byť jasné preukázané konkrétne konanie žalobcu, a jeho cielene zapojenie do tejto podvodnej aktivity. Dôkazné bremeno v tomto prípade prechádza na správcu dane, a je povinnosťou správcu dane dokázať zapojenie žalobcu do podvodnej aktivity, popísať kde vzniká neoprávnená výhoda a aké právne predpisy žalobca porušil svojim konaním. Všeobecné tvrdenie o tom, že žalobca mal alebo mohol vedieť o tom, že je súčasťou podvodného reťazca len na základe popísania konaní daňových subjektov na predchádzajúcich stupňoch, zakladanie svoj ich záverov len na nepreukázaných indíciách, bez priameho dôkazu spojitosti žalobcu s podvodným konaním, je porušením vyššie uvedených ustanovení. Ak správca dane prijme právny záver o zapojení žalovaného do podvodného reťazca, s vysvetlením. že žalobca mal alebo mohol vedieť, že je súčasťou podvodného dodania tovaru, a to len z dôvodu, že v istom stupni vystupoval ako odberateľ a dodávateľ, a tieto tvrdenia nie sú opreté o žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné dôvodiť a naisto dokázať, že sa žalobca zapojil do tohto obchodu len s cieľom získanie neoprávnenej výhody svedčí o nedostatočnom zistení skutkového stavu a priamom porušení § 24 ods. 2 Daňového poriadku.

7.

Žalobca má za to, že dôkazy, ktoré si správca dane zaobstaral nie sú postačujúce k prijatiu záveru, že žalobca vedel, alebo vedieť mohol, že sa zúčastňoval na daňovom podvode. Správca dane na základe indícií, nepresných a nejasných informácií, nesprávne zisteného skutkového stavu mení názor z právnej klasifikácie neexistencie zdaniteľného plnenia (nedodania tovaru) popísaného v protokole z daňovej kontroly na právnu klasifikáciu podvodného konania vo vyrubovacom konaní. Protokol z daňovej kontroly v zmysle § 47 písm. h) Daňového poriadku musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. V tomto prípade, však protokol z daňovej kontroly neobsahuje žiadne informácie o zneužití práva, alebo podvodného konania zo strany žalobcu, pretože správca dane vo vykonanom dokazovaní spochybňuje dodanie tovaru a neexistenciu zdaniteľného plnenia. Žalobca v odvolaní preukázal, že tovarom disponoval viac ako mesiac. Správca dane s cieľom neuznať DPH na vstupe z predmetnej faktúry, bez dostatočne zisteného skutkového stavu. vo vymeriavacom konaní už považuje správanie žalobcu za zastieraný právny úkon, alebo podvodné konanie.

8.

Hlavným dôvodom zmeny právneho názoru správcu dane je opakovaný výsluch svedka. Správca dane sám uvádza. že výpoveď svedka je protichodná. nie celkom zrozumiteľná, a nepresná, svedok uvádza protichodné tvrdenia. Správca dane namiesto toho aby sa snažil vec objasniť a preukázať, nejasnosti vysvetliť a rozpory odstrániť, však považuje túto výpoveď za kľúčovú a na základe nej mení právnu klasifikáciu konania, z neexistencie tovaru na podvodné konanie, alebo zneužitie práva. Výpoveď svedka je však zmätočná, rozporuplná a nijako nie je možné z nej vyvodiť vedomé zapojenie žalobou do podvodného konania, alebo zneužitia práva. Protokol z daňovej kontroly v zmysle § 47 písm. h) Daňového poriadku musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, a preto je zrejmé, že správca dane skutkovým zisteniam pripisuje nesprávny právny význam, keďže vo vykonanom dokazovaní v rámci daňovej kontroly o zneužití práva, alebo podvodnom konaní neuvažoval, a ani to neskúmal. Ak správca dane a žalobca tvrdí, že k tomu záveru dospel až vo vymeriavacom konaní, tak potom žalobca bol týmto konaním ukrátený na svojich právach, pretože v zmysle § 45 ods. 1, písm. c) a písm. f) Daňového poriadku, nemohol v priebehu daňovej kontroly predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy, a ďalej mu bolo upreté právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, a navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

9.

Správca dane a ani žalovaný, sa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadali s právne záväznou judikatúrou Súdneho dvora citovanou tak v odvolaní ako aj v žalobe, a to rozsudkom Súdneho dvora zo dňa 21.júna 2012 v spojených veciach sp. zn. C-80/11 (Mahagében) a C-142/11 (Dávid), ďalej aj C-277/14, ale hlavne body 44, 45, 49, 51 0 rozhodnutia Súdneho dvora(C-439/04 a C-440/04) - Axel Kittel, kde sú definované dôležité právne vety, podľa ktorých musí správca dane a žalovaný postupovať, s cieľom zisťovania objektívnej pravdy.

10.

Žalobca preukázal správcovi dane, že okolností, ktoré mii boli v čase uzatvorenia obchodov, a v čase nákupu tovaru objektívne známe. nenasvedčovali tomu, že dodávky predmetného tovaru môžu byť spojené s daňovým podvodom. Obchody sa uskutočnili na základe uzatvorených kúpnych zmlúv prostredníctvom emailu, dodávateľa a odberateľa zastupovanými štatutárnymi orgánmi (s jedným sa žalobca stretol osobne a dohodol podmienky obchodu, s druhým telefonoval a komunikoval emailom), platby prebiehali výlučne cez bankové účty, pri nakládke tovaru bol osobne prítomný poverený zamestnanec žalobcu, ktorý potvrdil prevzatie tovaru a kontroloval aj jeho následné expedovanie na prepravu k odberateľovi.

11.

Žalobca si v rámci možností overoval svojho dodávateľa a odberateľa, a to na daňových portáloch Finančných správ, ako aj v systém VIES. Overené boli a údaje v poľskom obchodnom registri, a aj bulharskom obchodnom registri. Ďalším overením dodávateľa bolo overenie si údajov v Registri účtovných závierok, a to účtovnej závierky spoločnosti za rok 2016, kde boli overené základné finančné ukazovatele, ako aj majetkové pomery dodávateľa. Daňový subjekt tiež nezabudol overiť, či dodávateľ je dlžníkom zdravotných poisťovní alebo sociálnej poisťovne. Nakoniec v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I bolo overené, či si subjekt plní povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov. Tieto všetky overenia, ktoré daňový subjekt vykonal. sú primerané rozsahu. aké možno od starostlivého

hospodára očakávať, a teda z týchto dostupných zdrojov jednoznačne vyplynulo, že nebol dôvod sa domnievať, že by v prípade dodávateľa mohlo ísť o rizikovú spoločnosť, naviac, ak v podnikaní so spotrebným tovarom, kde prebiehajú obchody v rýchlom slede, nemajú jednotliví obchodníci veľké materiálne zabezpečenie a obchody sa realizujú elektronickými komunikačnými prostriedkami. Pôvod tovaru daňový subjekt skúmal a to priamo s konateľom spoločnosti DGM Slovakia, kde na osobnom stretnutí boli riešené aj spôsoby podmienky záručnej doby a spôsoby reklamácie. Ďalej bolo preverené, či firma, ktorú konateľ pán Kan uvedenú na vizitke naozaj existuje a o ktorej potvrdil, že táto firma v Poľsku slúži ako jeho základňa pre Európu, ktorá dováža tovar z ich závodov v Číne (z Hong Kongu) a následne ho predáva jeho dcérskym firmám v rámci krajín EÚ. Uviedol tiež, že má ešte firmy aj v Českej republike a vo Veľkej Británii. Tieto skutočnosti je možné overiť výsluchom svedka, ktorý je samotný konateľ spoločnosti pán Kan. Výsluch konateľa spoločnosti DGM Slovakia nebol zo strany správcu dane realizovaný.

12.

Podľa žalobcu, pokiaľ v kontrolovaných obchodných prípadoch došlo k porušeniu princípu neutrality DPH, tak to nie je žalobca kto porušil princíp neutrality dane, pretože legitímne uplatnenie práva na odpočítanie dane za reálne existujúci tovar dodaný platiteľom dane a jeho následné. dodanie do iného členského štátu pri splnení všetkých zákonných povinností nie je žiadnym získaním daňovej výhody, ktorej Poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným Smernicou Rady 2006/112/ES (ďalej len ,,Šiesta smernica“). Zistenie, že v reťazci dodávateľov nebola daň odvedená, nemôže mat' samo o sebe za následok získanie neoprávnenej daňovej výhody u žalobcu.

13.

Žalobca poukazoval aj na bod 75 rozsudku Súdneho dvora vo veci sp. zn. C - 255/02 Halifax plc, podľa ktorého zákaz zneužitia nie je viac relevantný, keď môžu mať predmetné plnenia nejaké iné vysvetlenie ako číre dosiahnutie daňových výhod. Žalobca uviedol dôvody, prečo dočasne pristúpil k obchodu s týmto druhom tovaru. Dôvodom bolo to, že u žalobou v tom čase nastal pokles obchodnej aktivity. preto to bol práve žalobca, ktorý sa snažil kontaktovať svojich známych a bývalých kolegov, a pýtal sa na nejaké možnosti obchodovania. V tejto súvislosti žalobca kontaktoval aj pána Z. (svedok v konaní), a ten mu ponúkol realizovať obchody. ktoré jeho zamestnávateľ(eD'system Slovakia) tiež v tom čase realizoval, s tým. že si rozdelia zisk z týchto obchodných aktivít na polovicu. Tým, že pán Z. s týmto tovarom obchodoval u svojho zamestnávateľa, vedel aké nákupné a predajné ceny spoločnosť eD'system má, tak tieto ceny zasielal žalobcovi, aby sa tieto ceny nelíšili od cien, ktoré obchoduje eD'system. Žiadne iné konanie zo strany žalobcu za tým nebolo. Tieto fakty, však správca dane a ani žalovaný nijakým spôsobom nezobrali do úvahy. Daňové orgány v rozhodnutiach nespochybnili, že dodávateľská spoločnosť DGM Slovakia, s. r. o. tovar deklarovaný v predložených daňových a prepravných dokladoch dodala žalobcovi, ktorý ho podľa predložených dokladov ďalej dodal odberateľovi v Bulharskej republike, pričom si uplatnil odpočet dane na vstupe a zároveň oslobodenie od dane na výstupe. Je nesporné, že takýto obchod právo nezakazuje a pri jeho posúdení bez zreteľa na to, čo tomuto dodaniu predchádzalo a čo po ňom nasledovalo, z neho bez ďalšieho ani nevzniká neoprávnené daňové zvýhodnenie. Takýto postoj vychádza z prezumpcie zásady ochrany legitímnej dôvery a princípu právnej istoty.

14.

Žalobca má za to, že jeho povinnosťou nebolo zisťovať, či je súčasťou reťazca spoločností alebo zisťovať samotný rozsah a správanie reťazca, nakoľko podľa zistení správcu dane sa zapojil iba do zdaniteľných obchodov so spoločnosťou DGM Slovakia s.r.o. a Vismax, a o ostatných členoch reťazca nevedel.

15.

Správca dane vo svojom rozhodnutí poukazuje na závery rozsudku , ktorý ale práve podporuje tvrdenia kontrolovaného žalobcu, pretože ten si obchodných partnerov primerane situácií a okolnostiam overil. Správca dane nikdy a nikde neuviedol, čo daňový subjekt urobiť mal a neurobil, a čo by bolo zo strany správcu dane považované za skutočnosť, že žalobca nevedel, alebo nemohol vedieť o tom, že je súčasťou podvodného reťazca.

16.

Zo strany správcu dane a ani žalovaného. nedošlo k zisteniu, že by sa daňový subjekt vedome podieľal na podvodnej činnosti svojich dodávateľov alebo, že by mal vedomosť o zneužívaní pravidiel systému DPH týmito subjektami, pričom ani pochybnosti správcu dane o fiktívnosti predmetnej dodávky od dodávateľa DGM Slovakia s.r.o. (ďalej len „dodávateľ“), sa nezakladajú na žiadnych relevantných zisteniach. Dôkazná núdza správcu dane ústi do zmeny právnej klasifikácie konania žalobu, a to z neexistencie tovaru, na podvodné konania, alebo zneužitie práva.

17.

Žalovaný potvrdzuje (str. 21 rozhodnutia), že opakovanou výpoveďou svedka pána Z. vyšlo najavo. že daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že bol vsunutý do reťazca neštandardných obchodných transakcií s výhodou v podobe vzniku nadmerného odpočtu, a to tým, že vyplácal provízie za sprostredkovanie obchodu. Tento záver správcu dane je len hľadaním spôsobu ako neuznať odpočítanie DPH u žalovaného. pretože odvolaním sa potvrdila existencia tovaru. Záver správcu dane a aj žalovaného je mylný, a to v dvoch rovinách: 1. Vyplatenie provízie nijakým spôsobom neindikuje zapojenie do reťazca neštandardných obchodných transakcií. Čo má byť kritériom posúdenia, kedy vyplatenie provízie indikuje závery správcu dane, správca dane neuvádza. Ak by sme pristúpili na argumentáciu správcu dane, tak dôkazom opakom by sme prišli k záveru, že každé vyplatenie provízie znamená zapojenie žalobcu do podvodného konania, čo je samozrejme nezmysel. Práve zmysel podvodného konania by dávalo nevyplatenie provízie, aby celý zisk ostal u žalobcu, ako forma motivácie. 2. Vyplynutie výhody v podobe nadmerného odpočtu z tejto transakcie je nesprávny záver správcu dane, keďže reťazovú transakciu treba brať do úvahy vo svojej spojitosti, a teda správca dane opomenul priradiť k tejto výhode povinnosť platby DPH z tejto prijatej faktúry. +1(platba DPH dodávateľovi) 71(uplatnenie DPH v DPH priznaní) = 0. O výhode v podobe nadmerného odpočtu je možné hovoriť u žalobcu vtedy, ak DPH, ktorá je uvedená na faktúre daňový subjekt neodviedol dodávateľovi, ktorý faktúru vystavil, a ten ju následne neodviedol do štátneho rozpočtu. Táto situácia sa však nestala, a sám správca dane potvrdzuje (str. 15 rozhodnutia), že DPH z predmetnej faktúry dodávateľ odviedol do štátneho rozpočtu DPH, ktorá nebola odvedená, bola z predchádzajúcich stupňov obchodného reťazca, na ktorú daňový subjekt nemal žiaden vplyv, nevedel a ani nemal možnosť sa o dodávateľoch svojho dodávateľa dozvedieť.

18.

V tejto súvislosti žalobca poukazoval na európsku judikatúru (rozsudok ESD Č. C277/14), vychádzajúci zo šiestej smernice, v zmysle ktorej prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudky Bonik, C 285/11, EU:C:2012:774, body 35 a 37, ako aj citovanú judikatúru, a Maks Pen. C 18/13, EU:C:2014:69, bod 26). Jedná sa o prípady, keď daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy. ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojim nadobudnutím zúčastňuje na plnení. ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Len v takom prípade sa zdaniteľná osoba musí považovať za účastníka na takomto podvode bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo využitia služieb v rámci zdaniteľných plnení. V prípade, ak sú splnené vecné a formálne podmienky k vzniku a výkonu práva na odpočet, nie je v súlade s režimom práva na odpočet, aby sa zamietnutím postihla zdaniteľná osoba, ktorá nevedela a nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľmi alebo, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľom alebo, že podvodom na DPH bolo poznačené iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému uvedenou zdaniteľnou osobou alebo po ňom nasledovalo.

19.

Podľa žalobcu z okolností prípadu nevyplýva podozrenie, že by daňový subjekt mal možnosť' zistiť, že je súčasťou podvodného konania, keďže vo virtuálnom svete predaja tovarov ide o všeobecné obchodné zvyklosti a postupy. Obchodovanie vo virtuálnom prostredí v čase internetového predaja, kedy obchodníci komunikujú elektronicky, stretávajú sa na neformálnych obchodných stretnutiach, komunikujú emailom alebo telefónom, zmluvy uzatvárajú emailom, alebo ústne, kde tovar najprv predajú a potom nakúpia (bez skladové obchody), kde nasleduje rýchly sled obchodných transakcií, ktoré obchodník robí kedykoľvek a kdekoľvek, k čomu nepotrebuje kancelárie, sklady, zamestnancov, referencie, pretože tovar kupuje vo virtuálnom svete a na tomto trhu ho aj predáva, tovar mení

majiteľa bez toho, aby ho majiteľ' vôbec videl. Obchody s elektronikou v segmente B2B sú vystavené silnému konkurenčnému prostrediu, preto fixné náklady v podobe zamestnancov, kancelárií, predajní, administratívnych vecí vyraďujú nekonkurenčných obchodníkov z trhu, a sú prežitkom doby. Objektívne posúdenie a vyhodnotenie kritérií uvedených vyššie súvisiacich s virtuálnym obchodovaním neumožňuje identifikovať podvodné konania v danom obchodnom reťazci.

20.

Žalobca poukazoval aj na nesprávny výsledok daňovej kontroly uvedenej v protokole, a to z dôvodu nesprávneho posúdenia práva nakladať s tovarom ako vlastník a možnosti nadobudnúť tovar v rámci realizovaného obchodu v rámci kontrolovaného reťazca transakcií pri samotnom nespochybnení existencie tovaru.

21.

Správca dane vyslovene spája prevod, resp. prechod vlastníckeho práva s dodaním tovaru podľa § 19 zákona o DPH v spojení s ust. § 49 ods. 1 tohto zákona, čo je nesprávny záver, pretože okrem nesprávnej interpretácie ust. v spojení s zákona o DPH, správca dane opomenul a pri svojom hodnotení dôkazov a rozhodovaní nezohľadnil, že pri obchodných vzťahoch, na ktoré dopadá režim bol povinný prihliadnuť aj na ust. , ktorý umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva k veci aj od nevlastníka, s výnimkou situácie, že by kupujúci vedel (v čase, keď mal vlastnícke právo nadobudnúť), že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je teda dobrá viera kupujúceho v dobe uzavretia kúpnej zmluvy(môže byť aj ústna), s ktorou sa správca dane vôbec nezaoberal a vzájomnosť pôsobenia spomenutých právnych predpisov nijakým spôsobom nevyhodnotil.

22.

Nadväzne je potrebné poukázať tiež na ust. , podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čomu je dodaný tovar odovzdaný. Uvedené ustanovenie nie je v rozpore s ustanovením a ods. 1 zákona o DPH, keďže prevzatím tovaru od svojho dodávateľa daňový subjekt nadobudol právo nakladať s ním ako jeho vlastník a zároveň došlo týmto okamihom k daňovej povinnosti.

23.

To, že tovar - harddisky bol fyzicky odovzdaný žalobcovi potvrdili nezávisle dodávateľ DGM Slovakia s.r.o.- zápisnica o miestnom zisťovaní. ZETRO s.r.0.- sklad, kde bol tento tovar uložený - dôkaz uvedený nižšie - vyskladňovací list, kuriér z TNT, ktorý predmetný tovar priviezol a vlastníčka nehnuteľnosti, kde boli tieto harddisky uložené - vyhlásenie svedka úradne overené v prílohe. Skutočnosť dodania harddiskov správca dane dokonca uvádza v protokole v bodoch a 15, ale napriek tomu tieto priame dôkazy existencie dodania tovaru nijakým spôsobom vo svojom hodnotení dôkazov nevyhodnotil, iba konštatuje v bode 30, že daňový subjekt nepreukázal dodanie. Správca dane však už neuvádza. čo viac by mal daňový subjekt predložiť, aký dôkaz o dodaní tovaru by bol pre správcu dane akceptovateľný a relevantný.

24.

Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že tovar bol uskladnený v sklade spoločnosti ZETRO, spol. s r.o., Pluhová ulica Bratislava, z tohto miesta bol doručený do skladu žalobcu na Konvalinková 5, Trnava, a za tento tovar bola riadne zaplatená kúpna cena, pričom kupujúci prevzatím tovaru nadobudol právo s ním nakladať ako vlastník, keďže ním voľne mesiac disponoval a to pre účely uskutočnenia svojich zdaniteľných plnení (dodanie tovaru bulharskému odberateľovi). Ďalej počas daňovej kontroly daňový subjekt na zdokladovanie zdaniteľnej transakcie vykonal nasledovné: · predložil faktúru vystavenú dodávateľom - platiteľom DPH, vrátane dodacieho listu · kúpna cena za predmet dodávky bola uhradená prevodom na bankový účet dodávateľa · dodávateľ žalobcu daň z pridanej hodnoty za dodanie tovaru riadne priznal vo svojom DPH priznaní a DPH odviedol · dodávateľský subjekt s tovarom spotrebnej elektroniky obchodoval dlhodobo disponoval materiálnym aj personálnym vybavením, tovar mal uskladnený v prenajatých skladových priestoroch · tovar v danom množstve reálne existoval, čo správca dane ani nespochybnil

· uvedený tovar dodávateľa bol uskladnený v sklade ZETRO, spol. s r.o. · tovar totožného druhu, v rovnakom množstve, ako daňový subjekt nadobudol od svojho dodávateľa spoločnosti DGM Slovakia s.r.o., tak, ako bol deklarovaný na faktúre, daňový subjekt dodal svojmu odberateľovi spoločnosti Vismax EOOD v Bulharsku, s tým, že fyzické dodanie tovaru bolo do skladu v Holandsku.

25.

Podľa názoru žalobcu tak boli splnené hmotnoprávne zákonné podmienky dodania tovaru, teda skutočnosť zakladajúca na uplatnenie zákonom priznaného práva na odpočet dane. Podmienky uvedené v ust. § 49 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočet dane sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie.

26.

Žalovaný v písomnom vyjadrení veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

27.

Uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán nikdy a nikde neuviedol, čo žalobca urobiť mal a neurobil. Žalobca bol priebežne informovaný o výsledkoch dokazovania prvostupňového orgánu, bol vyzývaný k predloženiu dokladov a dôkazov, bol upovedomený o vypočutí svedkov, oboznámený s predbežnými závermi prvostupňového orgánu, ako účastník konania mal prvostupňovým orgánom vytvorený priestor na svoju súčinnosť. Argumenty žalobcu o tom, ako si overoval obchodného partnera, považuje žalovaný za nedostatočné. Popis aktivít smerujúcich k overeniu obchodného partnera, ktoré žalobca uviedol, nesvedčia o tom, že si riadne overil identitu svojho dodávateľa, podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, prepojenia osôb vystupujúcich v ich mene, pôvod a vlastnosti tovaru, s ktorým mu má vzniknúť právo nakladať. Napríklad požiadavku preverenia pôvodu tovaru, ktorý mal žalobca nadobudnúť, nemožno považovať za nadštandardnú, či neobvyklú. Skutočnosť, ktorú žalobca uvádza, a to, že spoločnosť DGM Slovakia s.r.o., mala byť výrobcom harddiskov nielen pre žalobcu, ale i pre iné obchodné spoločnosti, sa nepotvrdila. Daňový úrad Bratislava neuznal spoločnosti DGM Slovakia s.r.o. nadobudnutie tovaru Soolid State Drive 480GB v počte 1300 ks od spoločnosti MP 1 s.r.o., ktorý DGM Slovakia s.r.o. deklaroval ako dodanie žalobcu.

28.

Žalobca deklaroval, že sa spoliehal predovšetkým na informácie od tretej osoby, ktorou je F. Z.. Menovaný je osobou, ktorá mala obchod dohodnúť, ale ktorá nevystupovala v mene žiadnej spoločnosti obchodne, či zmluvne prepojenej so žalobcom, nemala žiadnu právnu zodpovednosť za uskutočnené obchody a jej výpovede sú zmätočné. P. F. Z. nebol osobou oprávnenou konať za dodávateľa, nemohol teda poskytnúť žiadne referencie, či záruky plnenia dohodnutých obchodných podmienok za deklarovaného obchodného partnera. Spoločnosť eD´system Slovakia, s.r.o., ktorej zamestnancom bol F. Z., nebola zapojená v preverovanom dodávateľsko - odberateľskom reťazci. Nie je teda relevantné sa odvolávať na menovanú spoločnosť v zmysle akýchkoľvek záruk, že preverované obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako ich deklaruje žalobca. Žalobca teda v tomto smere nekonal s náležitou starostlivosťou. V súvislosti s nedodržaním potrebnej miery opatrnosti pri účasti žalobcu v preverovanom obchode žalovaný poukazoval na právne závery rozsudku NS SR sp. zn. , v zmysle ktorých je povinnosťou zmluvnej strany overiť si informácie a skutočnosti o svojom obchodnom partnerovi.

29.

K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán nemá dôkazy o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o skutočnosti, že je súčasťou podvodného reťazca dodávateľov, žalovaný uvádzal, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a jeho zistenia preukázali, že žalobca vedel, resp. mal o tejto skutočnosti vedieť. Sprostredkovateľ, ktorého označil žalobca, teda F. Z., najskôr vypovedal neurčito, ale po predložení dôkazov uviedol, že o obchodoch žalobcu mal vedomosť. Z komunikácií, ktoré boli predložené žalobcom v rámci vyrubovacieho konania vyplynulo, že F. Z. ako sprostredkovateľovi, boli vyplácané provízie za predmetné transakcie, napriek tomu, že sám sprostredkovateľ to nepotvrdil. V predloženej komunikácii, ktorá bola poskytnutá prvostupňovému orgánu dňa 09.09.2019, je uvedená poznámka žalobcu, že xls súbor, ktorý mu zaslal F. Z. a ktorý mal po uložení vymazať, obsahoval tabuľku s výpočtom zisku a podielu p. Z.. Dodávateľské a odberateľské vzťahy týkajúce sa preverovanej transakcie vrátane

platieb, boli komunikované s osobou, ktorá tieto spoločnosti nijakým spôsobom nezastupovala. Okolnosti sprostredkovania a prepojenie dodávateľskej a odberateľskej spoločnosti cez fyzickú osobu, ktorá nemala žiadny zmluvný vzťah s dotknutými subjektami, poukazujú na to, že táto spolupráca bola poznačená neštandardným konaním a informácie poskytnuté treťou osobou boli žalobcom prevzaté bez náležitého preverenia.

30.

Žalovaný považuje námietku žalobcu týkajúcu sa konania prvostupňového orgánu, ktoré žalobca považuje za čiastočné, účelové a neúplné, za nepravdivú. Prvostupňový orgán podrobne zistil okolnosti transakcií, popísal pohyb tovaru, vypočul svedka, využil informácie z protokolov daňových subjektov zapojených v reťazci dodaní a získal tak ucelený obraz o obchodnej transakcii, ktorý opísal aj v prvostupňovom rozhodnutí. Zároveň vzal do úvahy dôkazy predložené žalobcom a riadne ich vyhodnotil. Nenechal otvorenú žiadnu zásadnú spornú otázku, ktorej nezodpovedanie by viedlo k inému záveru ako je ten, ktorý je uvedený v prvostupňovom rozhodnutí.

31.

Žalovaný poukazoval na to, že k spornej obchodnej transakcii neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali práva a povinnosti jednotlivých strán, a to dodávateľa, odberateľa alebo sprostredkovateľa

- so žiadnym účastníkom transakcie neprišlo k uzavretiu písomnej zmluvy, napriek tomu, že išlo o nových obchodných partnerov, s ktorými žalobca predtým neobchodoval. Potrebu písomných dôkazov si vyžaduje nielen samotná ochrana subjektov v rámci obchodno - záväzkových vzťahov, ale aj dôkazná povinnosť žalobcu pri uplatňovaní nároku na odpočet. Ak si takéto dôkazy žalobca nezabezpečil v čase uskutočnenia obchodných transakcií, dostal sa vlastným konaním do dôkaznej núdze.

32.

Podľa žalovaného prvostupňový orgán v priebehu daňovej kontroly ani v protokole z daňovej kontroly neuvádzal zapojenie žalobcu do podvodného konania, pretože k takýmto tvrdeniam nemal potrebné dôkazy. Až v priebehu vyrubovacieho konania boli získané, na základe zisťovaní navrhnutých žalobcom, také dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o svojom zapojení do reťazca podvodných transakcií, a to konkrétne opakovanou výpoveďou svedka p. Z. a dôkazmi predloženými samotným žalobcom. Z tohto dôvodu prišlo k zmenenému odôvodneniu neuznania preverovanej transakcie v rozhodnutí. Rozdiel v sume neuznaného nadmerného odpočtu a vyrubenej dane bol vyčíslený až vydaným prvostupňovým rozhodnutím a nie ukončením daňovej kontroly. V zmysle § 68 ods. 4 písm. a) daňového poriadku je daň vyrubená rozhodnutím správcu dane. V rozhodnutí správca dane - prvostupňový orgán uvedie a vyhodnotí všetky zistené skutočnosti. Protokol vydaný po daňovej kontrole je len jedným z dôkazov, ktoré je prvostupňový orgán oprávnený použiť (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Výrok a odôvodnenie rozhodnutia sa môže od záverov uvedených v protokole líšiť, a to z dôvodu získania nových dôkazov vo vyrubovacom konaní. Výsledok môže byť v prospech, ako aj v neprospech žalobcu. Uvedený postup nie je v rozpore s daňovým poriadkom, ale je logickým vyústením vykonaného dokazovania v súlade so zásadou zákonnosti a voľného hodnotenia dôkazov. Preukázaným zistením uvedeným v rozhodnutí prvostupňového orgánu je, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o skutočnosti, že je zapojený do reťazca podvodných transakcií.

33.

Za nedôvodnú považuje žalovaný námietku žalobcu, že sa nemohol dozvedieť, kto je dodávateľom jeho dodávateľa, nakoľko je právom odberateľa dožadovať sa informácie o pôvode tovaru, resp., či bol tovar vyrobený priamym dodávateľom alebo zastúpený od ďalšieho dodávateľa.

34.

Žalovaný poukazoval na to, že podľa § 45 ods. 2 písm. c) d) a e) daňového poriadku je daňový subjekt povinný poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v § 24 daňového poriadku. Žalobca bol v tomto prípade povinný preukázať transakciu s dodávateľom DGM Slovakia s.r.o., ako aj následný predaj tovaru nakúpeného od tohto dodávateľa do iného členského štátu. Žalobca predkladal v priebehu daňovej kontroly doklady a dôkazy, ktoré

prvostupňový orgán spolu so získanými informáciami a dôkazmi následne vyhodnotil a závery spísal v protokole z daňovej kontroly. Prvostupňový orgán postupoval v zmysle ustanovení daňového poriadku

- žalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu na ústnom pojednávaní oboznámil so zisteniami a požiadal ho o predloženie ďalších dôkazov, ktorými disponuje a mohli by mať vplyv na prejednávanú vec. Všetkými predloženými dôkazmi zo strany žalobcu sa prvostupňový orgán zaoberal a vyhodnotil ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými získanými dôkazmi.

35.

K vyjadreniu žalobcu uvedenom v odvolaní, a to, že pôvod tovaru žalobca riešil priamo s konateľom spoločnosti DGM Slovakia, kde na osobnom stretnutí boli dohodnuté aj podmienky záručnej doby a spôsoby reklamácie a že tieto skutočnosti je možné overiť výsluchom svedka p. S., žalovaný uvádzal, že žalobca sa v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nevyjadril, že by s dodávateľom DGM Slovakia s.r.o., resp. s pánom S. osobne prerokovával skutočnosti týkajúce sa pôvodu tovaru alebo podmienok záručnej doby a reklamácie. Zo zistení je známe, že konateľ spoločnosti DGM Slovakia s.r.o., ktorý je občanom Čínskej ľudovej republiky, sa nezúčastňoval na pojednávaniach. Počas ústneho pojednávania vo veci oboznámenia žalobcu s výsledkami vykonaného dokazovania v odvolacom konaní dňa 26.08.2020 sa žalobca vyjadril, že pán S. komunikuje s účtovnou spoločnosťou a že je možné zo strany žalobcu túto osobu kontaktovať. Prvostupňovému orgánu však neboli na ústnom pojednávaní poskytnuté kontaktné údaje, na základe ktorých by bolo možné p. M. D. U. S. predvolať za účelom jeho vypočutia. Cudzinecká polícia SR tiež nedisponuje žiadnymi údajmi o pobyte menovanej osoby na území Slovenskej republiky, ktoré by mohol prvostupňový orgán využiť za účelom vypočutia svedka. Údaje z obchodného registra Poľskej republiky, na ktoré sa odvoláva žalobca, nie sú údajmi o aktuálnom pobyte menovaného. Ak žalobca mal záujem, aby bol p. S. vypočutý ako svedok, mohol iniciatívne požadované kontaktné údaje prvostupňovému orgánu predložiť, alebo mohol priamo výpoveď svedka zabezpečiť.

36.

V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa daňovej výhody žalovaný uvádzal, že prvostupňový orgán a ani žalovaný nespochybnili existenciu tovaru. Na základe rozsiahleho preverovania bol prijatý záver, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že bol zapojený do reťazca podvodných transakcií. Platiteľ, ktorý vedel alebo mal vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí považovať za účastníka na tomto podvode, bez ohľadu na to, či má z opätovného predaja prospech alebo nie a prináleží, aby tomuto platiteľovi bolo odmietnuté právo na odpočet. Bolo preukázané, že s deklarovaným tovarom, ktorý má nejasný pôvod, sa obchodovalo cez reťazec viacerých spoločností. Pohyb tovaru bol organizovaný, začal cez zmiznutého obchodníka v Poľsku a následne bol cez viacerých stratených obchodníkov dodaný žalobcovi, ktorý deklaroval intrakomunitárne dodanie s oslobodením od dane. Preverovaný tovar skončil v Poľsku, v skladoch Bekol Sp. z o.o., odkiaľ bol prvotne odoslaný na územie Slovenskej republiky. Na konci sa reťazec sprehľadnil tým, že až bezprostredný dodávateľ, spoločnosť DGM Slovakia, s.r.o., daň z vystavenej faktúry odviedla do štátneho rozpočtu. Ale ani skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ daň odviedol, nezakladá nárok žalobcu na jej odpočítanie.

37.

Z predloženej komunikácie prostredníctvom aplikácie v telefóne vyplynulo, že p. Z. boli vyplácané podiely zo zisku z uskutočnených obchodov. Výpovede splnomocneného zástupcu žalobcu a svedka o tom, akým spôsobom bol žalobca v kontakte s dodávateľom v zastúpení p. S., sú v rozpore s predloženou komunikáciou. Zo zistení vyplýva, že vo verejnom sklade dochádzalo k zmene vlastníkov na základe e-mailovej komunikácie, pričom tovar nemenil miesto skladovania a osoba zodpovedná za preskladňovanie sa s oprávnenými osobami za predmetné spoločnosti nikdy osobne nestretla. Bolo jednoznačne preukázané, že tovar bol v skladoch ZETRO s.r.o. prvotne preskladňovaný pre poľskú spoločnosť Bekol Sp. z o.o., ktorej bol tovar podľa CMR dokladu s označením odosielateľa, spoločnosti Vismax EOOD Bulharsko, na konci reťazca opäť dodaný.

38.

Všetky okolnosti opísané a vyhodnotené v rozhodnutí nasvedčujú tomu, že preverované transakcie boli spojené vo vzťahu k DPH s nedovoleným daňovým únikom, podvodom, o ktorom žalobca vedel, vedieť mal alebo musel vedieť, resp., že daňový subjekt nevykonal všetky kroky, ktoré od neho bolo možné

v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že transakcie nepovedú k jeho účasti na podvodnom konaní spojenom s DPH. Konanie v dobrej viere je také správanie podnikateľského subjektu v obchodných vzťahoch, ktoré zamedzuje možnosti stať sa súčasťou podvodných transakcií. Súdny dvor EÚ skoncipoval a ustálil tzv. všeobecnú zásadu konania v dobrej viere tak, že od každej zdaniteľnej osoby vyžaduje, aby bola poctivá, ale tiež, aby v prípade potreby prijala určité opatrenia s cieľom ubezpečiť sa o zákonnosti vykonávaných transakcií a táto druhá požiadavka je označená ako povinnosť náležitej starostlivosti a je odôvodnená špecifickou úlohou zdaniteľnej osoby v systéme DPH, v ktorom táto osoba nielen odvádza daň, ale ju aj vyberá. Riadne fungovanie systému teda závisí od veľkej miery od správania samotných zdaniteľných osôb. Pod pojmom náležitá starostlivosť je teda potrebné rozumieť zvýšenú mieru obozretnosti vo vzťahu k úmyslu konať v dobrej viere. Náležitá starostlivosť vyžadovaná okolnosťami prijať potrebné a zmysluplné kroky (opatrenia) na zistenie informácií o zákonnosti uskutočnenej transakcie. Táto požiadavka je vyjadrením všeobecného zákazu zneužívania a podvodov ako aj zásady, podľa ktorej nikto nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom požívať práva vyplývajúce z právneho poriadku Európskej únie. Pri uplatnení na systém DPH táto zásada vyplýva zo samotnej štruktúry tohto systému, takže si nevyžaduje konkretizáciu v právnych predpisoch. Povinnosť poctivosti a starostlivosti v obchodných vzťahoch, a to aj voči orgánom verejnej moci, je totiž vlastná každej hospodárskej činnosti, takže zdaniteľné osoby sa nemôžu dôvodne dovolávať neznalosti takej povinnosti. Preto je skúmanie dodržiavania náležitej takej povinnosti. Preto je skúmanie dodržiavania náležitej starostlivosti plne v súlade s komunitárnym právom a tiež v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a zásadou starostlivosti riadneho hospodára, ktoré sú premietnuté aj v ustanoveniach (, , ). S poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti BG a BG proti Revolta Recycling SPRL, ktorý žalobca označuje za kľúčový, je zrejmé, že žalobca bol včlenený do reťazca dodaní s podvodným konaním. Prihliadnuc k okolnostiam vzniku obchodných vzťahov s dodávateľom a odberateľom a celkovým okolnostiam obchodu, vedel alebo mohol vedieť o skutočnosti, že táto transakcia je súčasťou podvodu.

39.

Podľa () (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa

Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa (Daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 63 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.

(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

40.

Súd prejednal vec za neúčasti žalovaného, ktorý sa pojednávania napriek včasnému doručeniu predvolania nezúčastnil a s procesným postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul žalobcu, ktorý zotrval na jeho argumentácii uvedenej v žalobe, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

41.

Žalobca v konaní označil rozhodnutie žalovaného za predčasné, s tým, že podľa jeho názoru daňové orgány so zjavným zámerom ho dodaniť argumentovali najskôr neexistenciou tovaru a potom zneužitím práva, pričom správny orgán neuviedol, čo žalobca vlastne porušil, a nevysvetlenou zostala otázka, či má byť subjekt, ktorý o podvodnom konaní nevedel, trestaný.

42.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ktoré žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím ako vecne správne potvrdil, dôvodom nepriznania odpočítania dane s následkom nepriznania nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2017 v sume 26.011,83 eur a vyrubenia dane v sume 5.708,17 eur bol záver daňových orgánov o vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o tom, že preverovaným obchodným prípadom bol zapojený do reťazca dodávok spojených s podvodným konaním vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, resp., že o zapojení do takéhoto reťazca vedieť mal a mohol.

43.

Zásadná žalobná námietka žalobcu sa týka práve správnymi orgánmi tvrdeného preukázania jeho vedomosti, resp. možnosti vedieť o zapojení sa do reťazca dodávateľov s nekalým zámerom vo vzťahu k DPH, ako aj nedostatočnosti odôvodnenia tohto správnymi orgánmi prijatého záveru.

44.

S touto žalobnou námietkou sa súd po preskúmaní ako žalobou napadnutého rozhodnutia, tak aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu stotožnil.

45.

Podľa obsahu spisového materiálu Daňový úrad Trnava v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 13.02.2020 primerane obsažne popísal vykonané dokazovanie, vyjadrenia žalobcu v daňovom konaní i obsah ním predložených listín, vyjadrenia tretích dopytovaných subjektov i svedka F. Z. a výsledky medzinárodnej výmeny informácií.

46.

Správca dane konštatoval, že dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti a že má za to, že tieto potvrdzujú možnosť žalobcu vedieť o jeho zapojení do reťazca dodávok spojených s podvodným konaním, a na inom mieste odôvodnenia rozhodnutia, že daňovému subjektu bola preukázaná účasť na podvode s DPH, ku ktorému došlo v reťazci dodaní, daňový subjekt bol s podvodom spojený a bolo preukázané, že o tejto skutočnosti vedel alebo vedieť mal. Osobitne v súvislosti s výpoveďou svedka F. Z. správca dane uviedol, že aj opakovanou výpoveďou svedka vyšlo najavo, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o tom, že bol vsunutý do reťazca neštandardných obchodných transakcií s vyplynutím výhody v podobe nadmerného odpočtu DPH.

47.

Žalovaný do odôvodnenia svojho rozhodnutia prevzal zistenia a závery správcu dane, konštatoval nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu a v súvislosti s námietkou týkajúcou sa preukázania vedomosti o účasti v podvodnom reťazci dodávateľov uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a jeho zistenia preukázali, že daňový subjekt vedel alebo mohol o tejto skutočnosti vedieť. Neštandardnosť konania žalobcu podľa neho naznačujú okolnosti sprostredkovania a prepojenia dodávateľskej spoločnosti cez fyzickú osobu, ktorá nemala žiaden zmluvný vzťah s dotknutými subjektami, a to, že informácie boli daňovým subjektom prevzaté bez náležitého preverenia.

48.

Odôvodneniam rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov však chýba, v súlade s názorom žalobcu, zrozumiteľné vysvetlenie, akými úvahami sa pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov riadili, a ozrejmenie, ako podľa nich ten ktorý dôkaz priamo či nepriamo vedomosť žalobcu alebo jeho možnosť vedieť o jeho účasti v podvodnom reťazci potvrdzuje.

49.

Aj keď zistený reťazec obchodníkov s tovarom môže naznačovať iný ako poctivý hospodársky účel všetkých deklarovaných transakcií, nezbavuje to správne orgány povinnosti odôvodniť rozhodnutie v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré primerane platí aj pre rozhodnutie odvolacieho orgánu (s výnimkou rozhodnutia, ktorým bolo odvolaniu účastníka v celom rozsahu vyhovené).

50.

Nemožno sa pritom uspokojiť s vyhodnocovaním, podľa ktorého, príkladne, preverovaný obchod bol realizovaný neštandardne, vyjadrenia svedka odporovali tvrdeniam daňového subjektu, alebo podľa ktorého žalobca nedodržal potrebnú mieru opatrnosti podnikateľa, bez vysvetlenia, v čom konkrétne sa preverovaný obchodný prípad odchyľuje od štandardných obchodov, z čoho tieto štandardy vyplývajú a ako prípadná zistená odchýlka logicky súvisí s konštatovanou vedomosťou alebo možnosťou žalobcu vedieť, že je súčasťou podvodného reťazca, ako s tým súvisí prípadný konkrétny rozpor výpovede svedka s tvrdením žalobcu alebo nedodržanie potrebnej miery opatrnosti podnikateľského subjektu (ak by žalobca potrebnú mieru opatrnosti dodržal a vykonal určité s ňou súvisiace úkony, dozvedel by sa o podvodnom charaktere reťazca, do ktorého vstupoval, alebo podľa správneho orgánu vedomosť žalobcu vyplýva priamo z nevykonania niektorých úkonov?).

51.

V neposlednom rade žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, akú súvislosť s prijatými závermi má jeho konštatovanie o povinnosti žalobcu preukázať transakciu s dodávateľom DGM Slovakia s.r.o. a následný predaj tovaru nakúpeného od tohto dodávateľa do iného štátu, či kúpa a následný predaj tovaru žalobcom teda preukázané neboli, napriek tomu, že samotná existencia tovaru, úhrada kúpnej ceny ani odvedenie dane do štátneho rozpočtu dodávateľom spochybnené neboli, ani to, v čom by za takýchto okolností mala spočívať podstata získanej daňovej výhody, ku ktorej by účasť žalobcu v podvodnom reťazci logicky mala viesť.

52.

Žalovaný tak svojim rozhodnutím napriek odvolacím námietkam žalobcu neodstránil nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ktoré neposkytuje zrozumiteľné odpovede na zásadné otázky konania, pričom úvahy správneho orgánu vedúce k prijatiu zásadných záverov neozrejmil ani vo svojom vyjadrení k predmetu súdneho konania (hoci takéto vysvetlenie by nedostatky rozhodnutia nekonvalidovalo).

53.

Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie, výsledkom ktorého po dôslednom vyhodnotení vykonaného dokazovania a vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie daňového subjektu musí byť rozhodnutie zodpovedajúce všetkým požiadavkám procesného predpisu, vrátane požiadavky na ozrejmenie úvah rozhodujúceho orgánu pri hodnotení dôkazov a jednoznačného ozrejmenia dôvodov určenia rozdielu dane.

54.

Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení správcu dane súd z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania nepovažoval za potrebné žalobcom navrhované zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

55.

O práve v konaní úspešného žalobcu na náhradu trov rozhodol súd podľa s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

56.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.