Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/45/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v spore žalobcu: J. G., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XXX, XXX XX H. A., zastúpeného: Advokátska kancelária Hopferová, s. r. o., so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je neplatná, takto

rozhodol:

Súd určuje, že úver vzniknutý zo spotrebiteľskej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.9.2010 je bezúročný a bez poplatkov.

Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá na základe Zmluvy o úvere č. 900500423 medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.9.2010, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná.

Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 19.1.2016, v znení procesnej úpravy znenia žalobného petitu podaním zo dňa 24.1.2016, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 27.7.2017 domáhal, aby súd určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.09.2010, je bezúročný a bez poplatkov a že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.09.2010, je neplatná.

2. Žalobu založil na skutkových tvrdeniach, ktoré sa v priebehu konania ani ku dňu podania zmeny žalobného petitu nezmenili, že dňa 17.9.2010 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zo strany žalovanej poskytnutie úveru o výške 1400 € a záväzkom žalobcu zaplatiť ho spolu so zvýšený poplatkom 1348 €, spolu 2748 €. Mal ho zaplatiť v 12 splátkach po 229 €. Spolu s touto zmluvou mu bola daná k podpisu tiež Dohoda o zrážkach zo mzdy a dňa 21.11.2011 vlastná zmenka.

3. Ďalej sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm, c) OSP (keďže žaloba bola podaná za účinnosti Obč. súdneho poriadku) tvrdiac, že jeho postavenie ako spotrebiteľa sa stane istejšie, ak nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi najmä za situácie, že sa mu z jeho mzdy začali vykonávať zrážky zo mzdy.

4. Poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu ako aj na to, že bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 3.7.2012 pod sp. zn. R. XXXXX/XX, ktorý sa stal vykonateľným 26.7.2012. Tvrdil, že nejde o res iudicata vzhľadom na to, že vo veci exekúcie 17Er/2751/2014 uznesením zo dňa 18.8.2014 Okresný súd Košice-okolie návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie titulom

uvedeného rozhodcovského rozsudku zamietol a uznesením KS Košice 12CoE/232/2015 zo dňa 7.7.2015 bolo toto uznesenie potvrdené.

5. Čo sa samotnej zmluvy o úvere týka, poukázal na to, že v nej absentuje údaj o RPMN a ani spôsob jej výpočtu, absentuje aj údaj o priemernej RPMN a o úrokovej sadzbe, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. znamená toľko, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

6. Ako na neprijateľnú podmienku je treba prihliadať na obsah VOP v časti, kde je uvedené, že 1/3 „poplatku“ predstavuje úrok a zvyšné dve tretiny náklady na vypracovanie zmluvy so všetkou administratívou s tým spojenou. Dojednaný úrok tak činí 32,09% ročne, čo je treba považovať za rozporné s § 39 a v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka „poplatku“- zvyšných dvoch tretín, predstavujúceho 64,2%, aj táto časť je pre rozpor so zákonom neplatná navyše za stavu, že mu nezodpovedá žiadne protiplnenie zo strany žalovanej.

7. Akcentoval, že žalovaná ho listom zo dňa 13.5.2015, v ktorom mu doručila prehľad o aktuálnom dlhu upozornila, na to, že jeho dlh činí 11 150,87 €. Od r. 2012 sú mu vykonávané zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré boli realizované do decembra 2014 a hoci má zárobok cca 700 €, zrážky sú mu vykonávané cca v sume 380 € a nie je vylúčené riziko, že sa to vyšplhá do enormných výšok.

8. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil listiny, obsah ktorých súd zároveň stručne v podstatných častiach oboznamuje a síce: a) zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.9.2010 (č.l. 15), z obsahu ktorej bolo zistené, že žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 1400 €, ktorý sa zaviazal splatiť v 12 splátkach spolu „so zvýšeným poplatkom“ 1948 € v celkovej sume 2748 a to počnúc prvou splátku dňa 21.10.2010. Ako účel bolo vyznačené: „na výkon zamestnania“ b) dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.9.2010 (č.l. 14), z ktorej vyplýva obsah: „dlžník vystavil v Moldave nad Bodvou dňa 17.9.2010 zmenku, ktorou sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zmenkovej sumy a súčasne zákonný úrok vo výške 6% ročne dlžnej sumy odo dňa omeškania. Dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok, a aby jeho zamestnávateľ: EKO- KONŠTRUKTA PZ s.r.o. zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 229 € a to na účet č. XXXX, VS: - číslo úverovej zmluvy c) vyjadrenie žalovanej zo dňa 13.6.2015 (č.l. 16 a 58), ktorým žalovaná oznamuje, žalobca uhradil počas splátkového kalendára iba dve splátky v úhrnnej sume 458 €, následne žalobca požiadala o „posun“ splátok, ani po „posune“ žalobca neuhradil žiadnu splátku, preto prebehlo mediačné konanie. Týmto titulom sa dlh navýšil o trovy mediácie vo dýke 319,32 €. Keďže si žalobca opakovane neplnil svoje povinnosti, žalovaná dňa 23.12.2011 zaslala jeho zamestnávateľovi dohodu o zrážkach zo mzdy. V tomto liste žalovaná rozpísala, kedy a koľko peňazí bolo žalovanej poukázaných či už dobrovoľnými platbami alebo zrážkami zo mzdy a napokon skonštatovala, že dlh žalobcu k 13.5.2015 činí 11 150,87 € (!!) d) uznesenie Krajského súdu v Košiciach 12CoE/232/2015 - 34 zo dňa 7.7.2015, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Košice-okolie 17Er/2751/2014 zo dňa 18.8.2014. Uznesením okresného súdu bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenie na vykonanie exekúcie titulom rozhodcovského rozsudku, vydaného Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa 3.7.2012 sp. zn. SR 02533/12

9. Ako súd z pripojeného spisu 17Er/2751/2014 zistil, žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bola zamietnutá o.i. aj z dôvodov, že rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzatvárania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané s poukazom na ustanovenie § 4 ZRK, a preto súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka platne uzavretá nebola. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto

účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012).

9.1. Po tom, ako krajský súd ako súd odvolací uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, bolo exekučné konanie uznesením zo dňa 13.1.2016, právoplatným dňa 21.1.2016, definitívne zastavené.

10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, podanom dňa 19.4.2016 navrhla žalobu žalobcu ak nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že - súd uvádza stručne, sa nejedná o spotrebiteľský úver vzhľadom na to, že ak bol úver poskytnutý výlučne na základe vyhlásenia dlžníka na účel zamestnania, ako je tomu aj v tomto prípade, z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodné, na aký účel bol úver poskytnutý a nie to, ako ich dlžník následne použil. Žalobca prehlásil, že peniaze potrebuje na náklady spojené s reklamou a v dodatku sa zároveň zaviazal, že ich použije iba na účely, ktorý uviedol. Keďže sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, žalobca sa nemôže dovolávať ochrany spotrebiteľa použitou argumentáciou a už len z tohto dôvodu je potrebné ju odmietnuť.

10.1. K poplatku sa vyjadrila tak, že už aj s poukazom na znenie § 53 ods. 1 nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázala na rozsudok Vrchního soudu v Prahe 12Cmo 95/2005, že u nebankových subjektov je potrebné postupovať inak vzhľadom na to, že ide o pôžičky či úveru osobám, ktoré by v banke úver nikdy nedostali, pričom vyžadujú menšie zabezpečenie ako banky, požiadavky klientov sú vybavované pružnejšie a preto aj s ohľadom na zvýšené podnikateľské riziko sú úroky, požadované nebankovými subjektmi vyššie, ako obvyklé úroky bánk. Čo sa spracovateľského poplatku za zmluvu týka, uvedené pripúšťa aj slovenský zákonodarca a slovenský zákon.

10.2. Vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku sa žalovaná vyjadrila tak, že (súd uvádza stručne) - v danej veci sa jedná o res iudicata vzhľadom na skutočnosť, že aj toto konanie sa vedie o tom istom predmete konania a medzi tými istými stranami sporu a je jedno, v akom procesnom postavení boli. Pretože aj v rozhodcovskom konaní sa riešila otázka platnosti zmluvy o úvere, pričom žalobca bol rozsudkom rozhodcovského súdu právoplatne zaviazaný na plnenie. Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, zakladá z hľadiska identity predmetu konania prekážku rozsúdenej veci pre konanie o žalobe na určenie, či právny vzťah je alebo nie je.

10.3. Po odcitovaní viacerých rozhodnutí krajských súdov SR i Najvyššieho súdu SR napokon uzavrela, že rozhodcovská zmluva ako neoddeliteľná súčasť úverovej zmluvy predstavovala samostatný dokument, osobitne žalobcom podpísaný a zároveň prehlásil, že bolo oboznámený o dôsledkoch jej uzavretia. Napokon, strany uzavreli nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu keď sa strany dohodli, že ich spory sa budú riešiť buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá ako individuálna zmluvná podmienka a preto nemôže byť neprijateľnou.

10.4. Vo vzťahu k neplatnosti úverovej zmluvy ako celku zastávala názor, že žalobcom tvrdená neplatnosť zmluvy je jeho mylnou predstavou a následne s poukazom na ust. § 41 mal za to, že v prípade, ak by mala byť neplatnou iba časť právneho úkonu, neplatnosť sa bude týkať iba tejto časti. Akcentovala, že z hľadiska výkladu právnych úkonov má prednosť výklad, zachovávajúci jeho platnosť a poukázala aj na stanovisko Súdneho dvora keď vyslovil, že cieľom sledovaný normotvorcom Únie v rámci Smernice je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalú podmienku. Pri určovaní, či zmluva môže existovať bez nekalých podmienok je súd povinný prihliadať výlučne na objektívne kritériá. Navrhol preto žalobu ako celok zamietnuť.

11. Súd poznamenáva, že písomné vyjadrenie k žalobe bolo podané v čase pred podaním návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktorou sa domáhal určenia, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.09.2010, je bezúročný a bez poplatkov a že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.09.2010, je neplatná. Uvedené podanie bolo založené na podstate totožných skutkových okolnostiach, avšak poukázal na absenciu viacerých obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z písm. i), j), y), čo spôsobuje, že úver je bez poplatkov a bez úrokov. Vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy za rozhodujúce považoval skutočnosť, že vzhľadom na pristúpenie žalovanej k

realizácii zrážok z jeho mzdy, bolo by obchádzaním unijného práva o súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok ak by sa mu neposkytla súdna ochrana pred nekontrolovateľnými zrážkami zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy.

11.1. Na toto podanie žalobcu už žalovaná stanovisko nezaujala.

12. Na pojednávaní dňa 28.5.2018, z ktorého žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila dňa 22.5.2018 žalobca iba veľmi stručne vypovedal, že trvá na všetkom, čo doposiaľ prezentoval a zároveň, že ani nevie, čo by ešte k tejto veci mal povedať. Dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že oslovil žalobcu, už dnes presne identifikovať nevie a nepamätal si, či v aktuálnom čase napr. nebol práceneschopný a v domácnosti chýbali peniaze. V každom prípade si až dodatočne uvedomil, že žalovanému naletel. Nepoprel síce, že v aktuálnom čase mu suma 1.400,- €, ktorá mu bola vyplatená na ruku síce pomohla, avšak nepredpokladal, aké problémy mu z toho nastanú. Uviedol tiež, že samotný formulár Zmluvy o úvere a aj dohodu o zrážkach zo mzdy vypísala pani, s ktorou o pôžičke jednal. Nepamätal si síce, čo jej povedal, že na aký účel to potrebuje, ale celkom určite nie na zamestnanie. On si nevšímal, čo tam zaznačuje, keďže na tlačivo nevidel, resp. mal ho „hore nohami“. Keď následne vypísala dohodu o zrážkach, zmenku, a na záver mu všetky papiere otočila a ukázala, kde sa má podpísať.

12.1. Strany viac neuvádzali žiadne ďalšie okolnosti a nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, preto súd dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol.

13. Ako je uvedené vo všetkých bodoch tohto odôvodnenia, strany analyzovali rôzne roviny ich právneho vzťahu, založeného zmluvou zo dňa 17.9.2010 a listinami s tým spojenými, a preto sa pri úvahách a hodnotení veci bude koncentrovať na to, čo bolo predmetom konania t.j. určenie, či uzavretá úverová zmluva resp. úver poskytnutý na jej základe je bez poplatkov a bez úrokov, a či Dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka platná/neplatná.

14. K úverovej zmluve: ako súd popísal v bode 8. písm. a) tohto odôvodnenia uviedol, zmluvou o úvere zo dňa 17.9.2010 žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 1400 € „na výkon zamestnania“.

15. Prioritne sa bolo treba zaoberať otázkou posúdenia, či uzavretá právny vzťah, zmluvou zo dňa 17.9.2010, podlieha/nepodlieha inštitútu spotrebiteľského práva a predpisom na ochranu spotrebiteľa tak, ako to tvrdila žalovaná. V tejto súvislosti práve žalovaná poukázala na to, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu , keď to bol žalobca, ktorý ako práve túto skutočnosť označil ako účel, na ktorý úver potrebuje. Ako však vyplynulo z výpovede žalobcu, ktorý si síce už nepamätal, aký konkrétny účel povedal, ale „zamestnanie“ vylúčil. Súd uvedené tvrdenie žalobcu považoval za hodnoverné a subsumované a to vzhľadom na obsah Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu. Z nej nepochybne vyplýva, že ako zamestnávateľ žalobcu bola označená spoločnosť EKO-KONŠTRUKTA PZ s.r.o. Otázka preto znie, ak bol žalobca v pracovnom pomere s touto spoločnosťou, ktorá je zo zákona povinná pre svojich zamestnancov zabezpečovať všetko to, čo s výkonom práce súvisí, tak predstava o tom, aký konkrétny účel, súvisiaci so „zamestnaním“ žalobcu by prichádzal do úvahy, je iluzórna a nelogická.

15.1. Podľa § 52 účinného ku dňu uzavretia zmluvy: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.2. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy: Na účely tohto zákona sa rozumie: Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

15.3. S účinnosťou zákona č. 394/2011 dňom 1.12.2011 uvedené ustanovenie zmenilo na znenie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Z odkazu 5a) pri tomto ustanovení vyplýva, že ako príklad bol použitý zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Uvedenou zmenou teda legislatíva reagovala nielen na nelogickú súvislosť úveru v súvislosti „s výkonom zamestnania“ ako závislej činnosti, ale aj už pomerne ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov.

15.4 V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. septembra 2015 Vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbank România SA, podľa ktorého „pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať alebo od informácií, ktoré táto osoba skutočne má k dispozícii. Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta.

15.5. Argumentácia žalovanej poskytoval žalobcovi úver „na výkon zamestnania“ je preto podľa názoru súdu iracionálnym argumentom, tendenčným a nenachádzajúcim logiku s postupom žalovaného, navyše keď je vedený v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Vzhľadom na obsah úverovej zmluvy, no najmä Dohody o zrážkach o mzdy žalobcu bolo žalovanej zrejmé a známe, že žalobca je v pracovnom pomere, poskytnutý úver nijako nesúvisel s pracovnými povinnosťami žalobcu, resp. žalovaný takúto okolnosť nepreukázal, a preto predmetný zmluvný vzťah sa má spravovať ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa podľa názoru súdu iba snažil vyhnúť režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a nekonal s odbornou starostlivosťou. Žalobca mal postavenie spotrebiteľa, keďže prácu vykonával na základe pracovnoprávneho vzťahu; išlo teda o spotrebiteľský úver a zmluva a jej ustanovenia mali byť uzavreté v súlade so zákonom na ochranu spotrebiteľa.

16. Po vyriešení otázky charakteru uzavretého právneho vzťahu následne súd posudzoval samotnú zmluvu. Tou žalovaná poskytla žalobcovi ako spotrebiteľovi sumu 1400 €, ktorú sa zaviazal splatiť v 12 splátkach spolu „so zvýšeným poplatkom“ 1948 € v celkovej sume 2748 a to počnúc prvou splátku dňa 21.10.2010. Žiadne iné obsahové náležitosti z nej nevyplývajú. V prvom rade súd dáva do pozornosti, že kým násobok 12 mesiacov s výškou splátky 229 € dáva sumu 2748 €, súčet sumy 1400 € a „príslušného poplatku“ 1948 € činí 3348 € t.j. sumu o 600 € vyššiu. Aká bola teda skutočná čiastka určená k zaplateniu, zmluva uvádza neurčito.

17. Podľa § 9 ods. (2) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného dňa 17.9.2010: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: okrem iného aj: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

17.1. Podľa § 11 cit. zákona účinného dňa 17.9.2010: (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Zmluva zo dňa 17.9.2010 neobsahuje ani jednu z týchto obligatórnych náležitostí, (to, že neupravovala ani splatnosť splátok, termín konečnej splatnosti a celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom, je už bezvýznamné). Uvedené preto neznamená nič iné než to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V súlade s tým preto súd prvým výrokom rozsudku určil, že úver, vzniknutý z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.9.2010 je bezúročný a bez poplatkov.

19. K dohode o zrážkach zo mzdy: kým žalobca tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, žalovaná uvedené namietala a preto túto otázku bolo potrebné vyriešiť ako prvú.

19.1. Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v deň podania žaloby: Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (aktuálne § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku).

19.2. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry), základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu e na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä dokazovanie zamerané na vecnú podstatu problému), kým naopak odpoveď záporná (teda záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu) má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania, ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je spravidla buď iné, než požadované určenie alebo naopak plnenie.

19.3. V prípadoch žalôb o neplatnosť právnych úkonov predpokladaných priamo hmotným právom totiž následok spočívajúci v nástupe nevyvrátiteľnej domnienky platnosti úkonu (obvykle po márnom uplynutí určitej premlčacej alebo dokonca i prekluzívnej, teda prepadnej lehoty) možno odvrátiť len uplatnením požiadavky uvedenej v zákone; to však neplatí u právnych úkonov majúcich byť postihnutých akýmkoľvek dôvodom tzv. absolútnej neplatnosti, teda tej, na ktorú je súd povinný prihliadať aj z tzv. úradnej povinnosti.

20. Podľa § 53 ods. (5) OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy žalobcu je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), pretože sa jedná o formulárovú zmluvu, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ je nútený počas jej platnosti strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy bez súdnej kontroly. Aj dohoda o zrážkach zo mzdy má spotrebiteľský charakter, keďže takýto charakter má zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaná ako veriteľ poskytla žalobcovi ako dlžníkovi peňažné prostriedky. Bolo preto povinnosťou súdu aj bez návrhu podrobiť tieto zmluvné podmienky súdnej kontrole.

22. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré satýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

24. Podľa § 25 - prechodné ustanovenia ku dňu účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. - ods. 5) Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

25. Podľa § 4 ods. (6) zákona č. 258/2001 Z.z: V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

26. Z cit. právnej úpravy teda vyplýva, že aj v čase účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. sa do 31.12.2010 mohli záväzky zo spotrebiteľských zmlúv zabezpečiť zmenkou, avšak iba v rozsahu kritérií, upravených v § 4 ods. 6.

27. Zo spisu 17Er/2751/2014, ktorého súčasťou bola aj ftc zmenky (č.l. 4) vyplynulo, že túto zmenku žalobca vypísal dňa 17.9.2010 na sumu 2645,32 €, a vyplňovacie právo veriteľ využil dňa 21.10.2011.

28. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.9.2010 (č.l. 14) sa vzťahovala práve na zmenku, ktorou sa žalobca zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zmenkovej sumy a súčasne zákonný úrok vo výške 6% ročne dlžnej sumy odo dňa omeškania a súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok, a aby jeho zamestnávateľ: EKO-KONŠTRUKTA PZ s.r.o. zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 229 € a to na účet č. XXXX, VS: - číslo úverovej zmluvy. Takto vymedzený záväzok žalobcu ako dlžníka ale v ničom nekorešponduje s jeho záväzkom z úverovej zmluvy, t.j. že sa zaväzuje uhradiť 2748 €.

29. Len ťažko by súd súhlasil s tým, že, keďže ide o zabezpečovaciu zmenku, zmenková suma 2645,32 € činí v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. dlh vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru spolu s max. 30% poskytnutej istiny. Žalovaná túto zmenku, vyplnenú v rozpore so zákonom nesmela prijať. Súd poukazuje tiež na to, že sa jednalo o zabezpečovaciu zmenku, ktorú zase zabezpečovala dohoda o zrážkach zo mzdy a inštitút zabezpečenia zabezpečovacieho prostriedku náš právny poriadok nepozná.

30. Podľa názoru súdu dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami dňa 17.9.2010 je nie iba v dôsledku svojej neprijateľnosti neplatná ale je neplatná aj pre rozpor so zákonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy totiž nezabezpečovala pohľadávku zo zmluvy, ale pohľadávku zo zmenky so zjavne odlišným obsahom než úverová zmluva, pričom, ako vyplynulo aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, zmenka mala zabezpečovací charakter. Ako sa tam konštatuje, majiteľ zmenky je oprávnený pristúpiť k uplatneniu práva zo zmenky vtedy, ak v hlavnom kauzálnom vzťahu vzniknú spory. Zmenkový kauzálny vzťah je vzťahom abstraktným a teda nezávislým na hlavnom právnom vzťahu a namietať nedostatkom hlavného kauzálneho vzťahu bráni ust. § 17 zmenkového zákona... A práve v tomto súd videl vedomú snahu žalovanej obísť zákon - predpisy na ochranu spotrebiteľa.

31. Súd zároveň poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „ smernica“) tak, aby sa zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernici z myšlienky, že

spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky na vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd za každých okolností ohľad.

32. Z dokazovania, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie vyplýva, že žalovaná dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečovala zmenku, už uplatnila u platiteľa mzdy žalobcu, čo bolo preukázané aj ňou vystaveným potvrdením zo dňa 13.5.2015 keď potvrdila, že dňa 23.12.2011 túto dohodu zaslala zamestnávateľovi žalobcu na realizáciu, a že dňom 17.1.2012 sa začali zrážky vykonávať.

33. Keďže zákon pre vykonávanie zrážok zo mzdy na základe takejto dohody nevyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu alebo iného zmocneného orgánu o povinnosti na peňažné plnenie, ktorej splnenie sa zrážkami zo mzdy plní, nemal žalobca inú možnosť, ako namietať platnosť takejto dohody o zrážkach zo mzdy v osobitnom civilnom sporovom konaní, ktoré vyvolá svojou žalobou na začatie konania. Bez rozhodnutia súdu o takomto požadovanom určení nebráni žalovanej nič, aby naďalej požadovala od zamestnávateľa žalobcu vykonávanie zrážok zo mzdy. Pri požadovanom určení sa teda odstráni spornosť medzi stranami o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako spotrebiteľ v pozícii slabšej zmluvnej strany mal a aj preukázal naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil protiprávny stav spočívajúci v uskutočňovaní zrážok z jeho mzdy, a na uvedenom by sa nič nezmenilo ani vtedy, ak by došlo k zmene zamestnávateľa žalobcu.

34. Nad rámec uvedeného súd z procesného hľadiska ešte dodáva, že žaloba bola podaná dňa 19.1.2016 t.j. za účinnosti Obč. súdneho poriadku, ktorý tento typ žalôb celkom nepochybne pripúšťal. Po prijatí Civilného sporového poriadku možnosť „preventívnych“ žalôb znemožnila, avšak, vychádzajúc z princípu legitímnych očakávaní t.j. následkov, ktoré žalobca v čase podania žaloby od súdu očakával, by bolo potrebné konať a rozhodnúť v zmysle vtedy platnej úpravy. V medziobdobí ale prišla do účinnosti tiež novela zákona č. 129/2010 Z.z. a to zákonom č. 279/2017, ktorý s účinnosťou od 1.1.2018 zaviedol novelizované ust. § 11 ods. , podľa ktorého: " Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou“. Táto novela nemá prechodné ustanovenia a preto sa vzťahuje aj na žaloby, podané pred týmto dátumom. Žaloba žalobcu preto bola a je procesne prípustná.

35. Druhým výrokom rozsudku preto súd z dôvodov, analyzovaných v bodoch 19. až 33. tohto odôvodnenia, Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.9.2010 vyhodnotil jednak ako rozpornú so zákonom a jednak ako nekalú, a teda je postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a preto aj tejto časti dôvodne podanej žaloby vyhovel.

36. Záverom ohľadom námietky žalovanej, že v tejto prejednávanej veci sa jedná o res iudicata vzhľadom na to, že existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, súd uvádza, že po tom, ako bola otázka platnosti rozhodcovskej doložky a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu (odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy) vyriešená v konaní 17Er/2751/2014, nemá vydaný rozhodcovský rozsudok ako právne ničotný a neúčinný dokument žiadnu právnu hodnotu a v tomto súdenom prípade nejde o res iudicata.

37. Žalobca bol v spore plne úspešný a preto mu podľa § 255 priznal voči žalovanej právo na plnú náhradu trov konania.

38. Podľa § 2 ods. (2) Zákona o súdnych poplatkoch: Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá

v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

39. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona: od poplatkov sú oslobodení: o.i. aj - u) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

40. Keďže žalobca je od platenia súdnych poplatkov zo zákona oslobodený a táto povinnosť prešla podľa § 2 ods. 2 cit. zákona na žalovanú, štátu týmto titulom patrí náhrada týchto trov voči žalovanej.

41. O výške trov žalobcu i štátu bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 . Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.