Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-300-2015.pdf
PDF · 82.78 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/300/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: I. G., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.. A. XXX/ XX, P., v konaní o zaplatenie 389,59 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 358,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 79,60 Eur od 08.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.02.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,90 od 21.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.09.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.12.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 19,90 Eur od 21.01.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 84 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 389,59 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 08.12.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol žalovanej sumu 498,10 Eur na nákup spotrebného tovaru, z ktorej táto uhradila len sumu 139,90 Eur.
2. Uznesením č. k. 20C/300/2015-24 zo dňa 25.08.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.
3. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 10.05.2017, no k veci sa nevyjadrila.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 02.01.2012 zmluvu označenú ako „zmluva o pôžičke“, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla v prospech žalovanej čiastku 378,- Eur s tým, že išlo o čiastku financovanú veriteľom v prospech predávajúceho, u ktorého žalovaná zakupovala notebook Presario. V zmluve je uvedená akontácia 20,50 Eur (ktorú žalovaná podľa predloženého prehľadu uhradila). Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutú sumu v 24. mesačných splátkach po 19,90 Eur. V zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti „1/2014“ s tým, že celková čiastka je 477,60 Eur a celkové náklady sú 99,60 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 26,26 % a v rovnakej výške je uvedená v zmluve aj RPMN. Priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 45,66 %.
6. V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné podmienky (žalovanou podpísané), ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2 týchto podmienok. Podľa článku 6.2 podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa článku 6.4 podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
7. Žalovanej teda nebola poskytnutá pôžička 498,10 Eur ako bolo tvrdené v žalobe, ale len v sume 378,- Eur, ktorú mala vrátiť v 24. mesačných splátkach po 19,90 Eur splatných 20. dňa príslušného mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 20.02.2012. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad pritom vyplýva, že žalovaná uhradila akontáciu a na vrátenie pôžičky uhradila (aj to s oneskorením) len prvých 6 splátok po 19,90 Eur (celkovo teda 119,40 Eur), z toho naposledy dňa 30.10.2012 splátku splatnú ešte dňa 20.07.2013.
8. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou, ktorého obsahom bola povinnosť žalovanej vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky vrátila len čiastočne.
9. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
10. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, ktorú právnu úpravu je potrebné vykladať v nadväznosti na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EU a Najvyššieho súdu SR. Nakoľko si žalovaná svoju povinnosť zo zmluvy nesplnila, je povinná zaplatiť žalobcovi ešte sumu 358,20 Eur (18 splátok po 19,90 Eur). Na zaplatenie tejto sumy má žalobca právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženého oznámenia o postúpení zo dňa 30.09.2016 (č.l. 15 spisu), čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Pokiaľ žalobca požadoval zaplatenie vyššej sumy, súd musel žalobu zamietnuť, pretože vyšší dlh žalovanej z pôžičky nepreukázal (pokiaľ v prehľade splátok a úhrad figuruje položka „pokuta“ v sume 58,10 Eur, tejto sa žalobca žalobou nedomáhal lebo tvrdil len to, že žalovaný nárok je dlhom žalovanej z pôžičky).
11. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Súd nenašiel ani v zmluve a ani v podmienkach či vo všeobecných obchodných podmienkach ustanovenie, ktoré by v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu žiadať jednorazovú úhradu dlhu ako to tento tvrdil v žalobe a ako to malo byť realizované. Súdu bola pritom predložená len upomienka vystavená spoločnosťou CFH, a.s. dňa 28.11.2012 obsahujúca upozornenie na možnosť zosplatnenia (ako už bolo uvedené vyššie, bez zmluvného podkladu takéhoto práva veriteľa). Žalobca teda nepreukázal z akého dôvodu a s poukazom na aké zmluvné dojednanie (a kedy vo vzťahu k žalovanej) došlo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti, tento právny úkon bol preto absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v zmluvnom vzťahu absentuje dojednanie o možnosti žiadať úhradu celého dlhu pre neuhradenie jednej zo splátok. Kvôli absencii dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej splátky súd priznal úrok z omeškania ohľadne v poradí 7. až 10. splátky (splátky splatné 20.08, 20.09., 20.10. a 20.11.2012 v celkovej sume 79,60 Eur) len odo dňa požadovaného žalobcom t.j. od 08.12.2012 do zaplatenia a ohľadne ostatných splátok odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej splátky (od 21. dňa príslušného mesiaca) až do zaplatenia. V čase od 11.07.2012 do 07.05.2013 bola základná sadzba ECB na úrovni 0,75 % ročne, od 08.05.2013 do 12.11.2013 predstavovala 0,5 % ročne a od 13.11.2013 do 10.06.2014 bola základná sadzba ECB na úrovni 0,25 % ročne. Po pripočítaní osem percentuálnych bodov to predstavuje úroky z omeškania ako sú uvedené vo výroku rozsudku.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 389,59 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 358,20 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 92 %, zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 8 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 84 % (92 % mínus 8 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.