Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/254/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcov: 1/ C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXXX/XX, N. E. a 2/ K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXXX/XX, N. E., obaja zastúpení: JUDr. Miroslav Kučera, advokát so sídlom Krajinská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1/ MUDr. F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXXX/XX, N. E. a 2/ MUDr. H. W., nar. XX.XX.XXXX, B. G. XXXX/XX, N. E. obaja zastúpení: ALTER IURIS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tolstého 9, Bratislava, o návrhu na ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/302/2013-251 zo dňa 27. januára 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. zaviazal žalobcov 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnej výške. Výrokom III. rozhodol tak, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 127 ods. 1, 2 a 3 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Vecne argumentoval tým, že v právnej úprave susedských vzťahov platí zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z toho hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké. (rozhodnutie Najvyššieho súdu R 37/85, strana 142 odsek 3) Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je vo všeobecne formulovanom obmedzení vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že vlastník každej veci - nehnuteľnej i hnuteľnej sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Platí zásada, že mieru primeranú pomerom a vážne ohrozenie výkonu práv treba vykladať objektívne. Treba tiež dbať na to, aby dovolávajúci sa ochrany práv, neporušoval prípadne aj nezneužíval svoje právo na úkor výkonu práva svojho suseda. V tých prípadoch, keď zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde o neoprávnený zásah - proti ktorému by bolo možné dovolať sa úspešne súdnej ochrany. Nepodstatné zásahy, ktoré vyplývajú z bežného správania sa vlastníkov veci, susedia sú povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných, respektíve hnuteľných vecí. Samotné obťažovanie treba chápať ako vytvorenie takej situácie, ktorá je nepríjemná, prináša problémy, núti niečo robiť, niečoho sa zdržať, niečo strpieť, čo by inak nemuselo byť, nebyť tohto obťažovania. V zmysle § 127 odsek 1 Obč. zák. prichádza do úvahy len také obťažovanie, ktoré je v rozpore s právom. Zásadne platí, že na maličkosti sa neprihliada, ktoré

nezaťažujú nad mieru primeranú pomerom. Za tým účelom súd vykonal šetrenie, zisťoval pomery, za ktorých došlo k vytýkanému obťažovaniu a či takéto obťažovanie je obojstranne vyvážené s objektívneho hľadiska a posudzoval či je možné vyhodnotiť toto obťažovanie zo strany žalovaných, ako uvádza zákon“ nad mieru primeranú pomerom“, ktorú je súd tiež povinný posúdiť objektívne. Na základe vzájomných súvislostí súd hodnotil aj vzájomný vzťah medzi susedmi, či nejde o väčšiu precitlivenosť na daný stav zo strany žalobcov a hľadať z hľadiska spoločnosti najlepšie objektívne riešenie.

2. Prioritným problémom žalobcov bolo tienenie vyvolané oplotením po jeho vyvýšení na 2,45 m, ako aj vyrastenými stromami a kríkmi vysadenými žalovanými, ktoré tam existovali aj v čase nadobudnutia nehnuteľností žalovanými. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že žiadnym spôsobom nedochádza k neprimeranému tieneniu počas vegetačného obdobia v takom rozsahu, ktoré by v neprimeranom rozsahu obmedzovalo žalobcov, ktoré by boli porušením štátnej normy, keď porasty majú skôr kladný vplyv na životné prostredie a nie negatívny. Znalec veľmi presne vychádzal z umiestnenia stromov a kríkov, ich výšky v súlade so zameraním geodeta, zabezpečený žalobcami, keď zisťoval v súlade s platnými normami a príslušnými ustanoveniami stavebného zákona dobu insolácie, osvetlenia pozemku žalobcov vzhľadom na zriadené oplotenie a porasty, konštatoval, že tieto body vyhovujú požiadavkám a rozsah doby slnenia je vyše 6 hodín denne vzhľadom na polohu slnka počas vegetačného obdobia. Súd posudzoval tienenie stromov tvrdené žalobcami komplexne aj s prihliadnutím na presahujúce konáre a koreňov porastov. Sami žalobcovia konštatovali, že všetky porasty, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnosti žalovaných tam boli aj v čase keď oni odkúpili nehnuteľnosť v roku 2004, len mali nižší vzrast. Rovnako zistili aj presahovanie koreňov, ktoré v tom čase už presahovali o šírke 1 m. V zmysle § 417 odsek 1 Obč. zák. už predchádzajúci vlastník bol povinný v prípade, že tak neurobil na jeho výzvu odstrániť vo vhodnom ročnom období prerastajúce korene stromov, keď tak neurobil. Rovnako je právom vlastníka pozemku, na ktorého presahujú vetvy stromov, tieto odstraňovať vo vhodnom ročnom období, pričom sa stáva vlastníkom týchto odstránených častí. Zo správania sa žalobcov bolo zrejmé, že aj keď odstránili vetvy presahujúce na ich pozemok, tieto prehadzovali na pozemok žalovaných. Takéto správanie sa žalobcov nie je možné považovať v súlade s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obč. zák., ak nepreukázali, že vyzvali žalovaných na ich odstránenie, ktorú výzvu nechali bez povšimnutia.

3. V priebehu konania sa nepreukázali negatívne vplyvy zriadeného oplotenia na pozemku žalovaných z priehľadnej trstiny, za obmedzujúci v rozsahu tvrdenom žalobcami, keď vzhľadom na jeho perforovanosť nejde o kompaktné zatienenie nehnuteľnosti žalobcov o šírke najviac 2,5 m v čase vegetačného obdobia, ktoré skôr pôsobí pozitívne na okolie v čase najvyšších teplôt. Oplotenie v žiadnom prípade sa nenachádza na parcele žalobcov, kopíruje hranicu pozemkov, je vybudované len na nehnuteľnosti žalovaných a neopiera sa o stenu domu žalobcov, preto nemôže poškodzovať stenu ich domu. Rovnako ani stavebný úrad nezistil porušenie postupom žalovaných pri navýšení oplotenia, ktoré si nevyžadovalo ich súhlas. Je možné pripustiť, že z estetického hľadiska je výška plotu 2,80 m vzhľadom na blízkosť domov pri radovej zástavbe, menšej výmere pozemku zjavne nie celkom optimálnym riešením, čo do roku 2011 ani nebol problém. V súčasnosti sú vzťahy medzi účastníkmi konania tak narušené, že sa nechcú ani vidieť, ktoré súkromie im zabezpečí práve takto zriadené oplotenie. Tento plot nebráni tienením po dobu viac ako 6 hodín denne, pričom STN 76 4301 1998 stanovuje dobu preslnenia budov len 1,5 hodín denne. V dôsledku toho žiadnym spôsobom nie je možné konštatovať, že toto oplotenie, v daných podmienkach nad mieru primeranú pomerom zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov, skôr pôsobí pozitívne aj vzhľadom na zadržiavanie biologického odpadu z pozemku žalovaných, ktoré by mohlo byť prenesené na pozemok žalobcov. V dôsledku nepreukázania tvrdenia žalobcov v uvedenom rozsahu súd nárok na zníženie oplotenia na 1,80 m zamietol.

4. V ďalšom petit žaloby sa týkal uloženia povinnosti odstrániť porasty z hranice pozemkov účastníkov konania, vysadené na pozemku žalovaných, ktoré rovnako nad mieru primeranú pomerom zatieňujú ich pozemok a rušia ich riadne užívanie opadajúcim ihličím. Otázka miery primeranej pomerov rušivého zásahu v tomto smere platí, že nie každé tienenie predstavuje takýto zásah, ktoré obťažuje nad mieru primeranú pomerom. V tomto prípade žalobcovia namietali tienenie, ktorý vrhajú vzrastom stromy a kríky, ktoré odstupom času podrástli, pričom na hranici pozemkov boli pôvodne vysadené už v čase, keď žalobcovia kupovali nehnuteľnosti v roku 2004. Žalobcovia priznali, že v tom čase nevenovali tomu pozornosť, neuvedomili si, že porasty po určitom čase podrastú. Vykonaná miestna ohliadka súdom, ako aj závery znaleckého posudku potvrdili, že porasty nachádzajúce sa na pozemku žalovaných sa nachádzajú pozdĺž hranice pozemkov, ktoré sú vo výške od 2 m do 8,50 m v nerovnomernej výške

vysadené vo vzdialenosti 1 m od hranice pozemkov a znalec konštatoval rovnako ako v prípade domu, že porasty síce vo väčšej miere zatieňujú pozemok žalobcov, ako v prípade pôvodného latkového oplotenia, ale tento stav má skôr pozitívny vplyv na celkové prostredie. Je zásadne možné vylúčiť v prípade nízkych porastov, ako kríkov a zakrslých rastlín hovoriť o tienení, ktoré obťažuje suseda nad mieru primeranú pomerom. V danom prípade by bolo opodstatnené tienenie stromov, ktoré sa nachádzajú blízko hranice pozemkov účastníkov konania a ktoré má výšku 8,5 m, ktorý je ihličnan. Ostatné rastliny boli vo výške 3m až 4m, ktoré z prevažnej časti boli kríky ako orgován, ruža atď. Táto skutočnosť je zrejmá aj s fotodokumentácie ktorá bola vyhotovená v čase vykonania miestnej obhliadky, fotografie z miesta vyhotovené účastníkmi, ktoré dôkazy neboli namietané žalobcami. Súd v zápisnici z miestnej ohliadky konštatoval prevísanie konárov ihličnatých stromov o šírke 40 cm až 1 m. Žalovaní potvrdili ošetrovanie stromov vo vhodnom ročnom období, dvakrát do roka odstránením presahujúcich konárov. Vzhľadom na existujúci stav, najvhodnejším riešením vylúčenia sporov by bolo dodržiavanie určitého rozumného umiestňovania porastov v blízkostí hraníc pozemkov. Platí však, že obmedzenie by malo byť vzájomné. Žalobcovia obývajú nehnuteľnosť 13 rokov. Aj na svojej parcele vysadili ihličnatý strom, ktorý v súčasnosti síce má výšku len 3 m, keď odstupom času môže vyrásť aj do výšky vyše 10 m, čo môže spôsobovať rovnaké problémy vo vzťahu k ďalšiemu susedovi. Žalobcovia majú na hranici pozemkov z druhej strany suseda vysadený súvislý, neopadavý živý plot o výške do 2 m, pričom od žalovaných požadujú, aby odstránili všetky porasty na ich pozemku pri hranici, ktoré majú vysadené na svojom pozemku. Ťažko tu potom hovoriť o vyváženosti práv vlastníkov. Súdu sa skôr javí byť väčší problém nevyriešený vzájomný vzťahu medzi susedmi, ktorý síce v začiatkoch bol dobrý. Až v priebehu užívania nehnuteľností dochádzalo k postupným nedorozumeniam konaním žalobcov, keď si vymedzovali svoj priestor pred domom kameňmi, čo nebolo obvyklé medzi vlastníkmi týchto nehnuteľností, ktoré sú radovými zástavbami s obmedzeným priestorom prístupu k nehnuteľnosti. Skôr sa zdá, že žalobkyňa 1/ je dosť precitlivená osoba, ktorá aj menšie nepríjemnosti zveličovala. Podľa zamerania v odbornom posudku, väčšina zobrazených porastov dosahuje výšku len do 3 m. Tu súd poukazuje na zákon číslo 540/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení, kde v zmysle § 47 odsek 1 sa zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny a podľa odseku 3 na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak, povolenia sa vydávajú len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy k pozemku na ktorom drevina rastie výnimkou sú podľa odseku 4 tohto ustanovenia písm. a/ stromy s obvodom kmeňa 40 cm vo výške 130 cm alebo stromy s obvodom 80 cm vo výške 130 cm nad zemou rastúce v záhradách a záhradkárskych osadách, ako aj porasty v zastavanom území obce. Súd dospel k záveru, že ani v tomto prípade žalobcovia nepreukázali opodstatnenosť nároku na výrub všetkých drevín na hranici pozemkov vysadené žalovanými, pre zasahovanie do ich práv pri užívaní nehnuteľnosti nad mieru primeranú pomerom, v dôsledku čoho žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 Civilného sporového poriadku, kde súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Uviedli, že každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozporov. Tzv. "reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, prípadne iných osôb. Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pre porušenie pravidla správania sa predpokladá, aby rozpor s dobrými mravmi bol dostatočne výrazný, spoločensky jasný a zrozumiteľný, aby sa v úvahách zachovala potrebná miera tolerancie a rezervovanosti.

7. V zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Občiansky zákonník exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet však nie je definitívny. Zásahy môžu mať rôzny charakter. Zásahom do vlastníckeho práva je aj prerastanie koreňov stromu, prevísanie vetiev na susedný pozemok, prípadne vrhanie tieňa na susedný pozemok. Vlastník má právo si zasadiť strom v blízkosti hranice pozemkov. Kým je strom mladý, zásah do susednej nehnuteľnosti zrejme nehrozí. Časom však stromy mohutnejú, ich korene sa rozrastajú, vetvy sa predlžujú a pod. Rozrastanie koreňov môže poškodiť plot na hranici pozemkov, odvodniť časť susedného pozemku. Vetvy stromu môžu pretŕčať na susedný pozemok prípadne samotný strom dosahujúci veľkej výšky môže vrhať nadmerný tieň na susedný pozemok. Zdržanie sa zásahov podľa § 127 bude spočívať v odstránení koreňov a vetiev, ktoré zasahujú do susednej nehnuteľnosti.

8. Sused, do práva, ktorého sa prevismi zasahuje, je oprávnený odstrániť zo svojej pôdy korene stromov a prerastajúce konáre; nesmie to však urobiť v nevhodnej ročnej dobe a nešetrným spôsobom. Nevhodnosť doby je daná vegetačným obdobím. Za šetrný treba považovať taký zásah, ktorý je primeraný na odstránenie rušenia. Pri odstraňovaní koreňov a previsov stromu musí byť zohľadnený samotný charakter stromu, zásah musí byť primeraný, nevyhnutný na dosiahnutie účelu a nesmie spôsobiť väčšiu škodu aká by hrozila, keby nedošlo k opatreniu zo strany dotknutého suseda. Najsprávnejším riešením by bolo, keby takéto opatrenia robil sused, do ktorého práva sa zasahuje, v súčinnosti s vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa strom nachádza. V týchto prípadoch ide o neoprávnený zásah, pretože vlastník pozemku nemá nikde priznané právo používať pre svoj pozemok aj susedný pozemok ako sa to robí previsom a podrastom. Napriek tomu, že žalobcovia v danom konaní presne opísali a zároveň aj zdokumentovali (fotografie) zhora spomínané zásahy, majú za to, že prvoinštančný súd danú vec nesprávne právne posúdil, keď v podstate vo svojom rozsudku konštatoval, že v danej veci sa nejedná o zásah nad mieru primeranú pomerom.

9. Uvedené závery súdu sa javia minimálne prekvapivo, vzhľadom na to, že súd v zaujme objasnenia skutočností vykonal obhliadku miesta dňa 25.08.2014, kde konštatoval nasledovné zistenia:

- výška trstinového oplotenia v kovovom ráme 2,80 m, pričom tieň dopadal na hranici oplotenia v šírke 2,10 m.

- najvyšší strom presahoval oplotenie o 3 m -vzdialenosť oplotenia žalobcov od novovytvoreného plotu žalovaných bolo len 18 centimetrov

- konáre porastov presahovali na parcelu žalobcov o šírke 40 cm až 1 m

- roxorová konštrukcia opretá výlučne o dom žalobcov

- pozdĺž hranice pozemkov sa nachádzali vysadené, vždy zelené ihličnany, ako aj opadané listnaté kríky počnúc orgovánom od domu, vedľa ibištek, tuja vo výške približne 2 m. Ihličnatý strom vo výške 6 m céder, tis o výške 3 m a japonská jedľa. Porasty boli vysadené vo vzdialenosti od oplotenia 1 m ihličnany do výšky aj 20 m.

10. So znaleckým posudkom, o ktorý súd oprel v podstate celé svoje rozhodnutie nie je možné v žiadnom prípade súhlasiť, jeho závery vonkoncom nekorešpondujú s realitou a má vážne nedostatky, na ktoré upozorňovali už v priebehu daného konania, pričom stanovisko o zistených nedostatkoch súd absolútne odignoroval. Aj keď konštatovanie znalca, že trstinové oplotenie nemá žiadny vplyv na stavbu žalobcov považujú aj s poukazom na priložené fotografie z miesta za absurdné, poukazujú na skutočnosť, že znalec vo svojom posudku sa vôbec nevyjadril k otázke tienenia stromov a porastov z nehnuteľnosti žalovaných. Vo svojom posudku opomenul závažnú skutočnosť, že na susednej nehnuteľnosti vo výmere 140 m2 je vysadených 25 kusov porastov, a to stromy vo výške 8,50 m, 9,56 m, 4,30 m, 3,60 m, 3,10 m a v takej hustote, listy a ihličie celoročne dopadá na pozemok žalobcov, čím rovnako dochádza k nadmernému obťažovaniu zo strany žalovaných. Taktiež sa nezaoberal koreňmi porastov na nehnuteľnosti žalovaných, ktoré sú prerastené na nehnuteľnosť žalobcov 1,5 až 2 metre. Poškodili a aj naďalej poškodzujú žalobcove porasty, trávu, obrubníky a vo vysokej miere znemožňujú žalobcom užívať nehnuteľnosť na stanovený účel. Tieto a ďalšie zistené nedostatky súd absolútne odignoroval rovnako ako aj doplnenie dokazovania v danom smere. Majú za to, že aj z dôvodu už v konaní spomínanej možnosti zaujatosti znalca Ing. Juraja Szalaya, je v danej veci nevyhnutné vykonať nové znalecké dokazovanie, ktorým by sa zároveň odstránili aj spomenuté nedostatky znaleckého posudku Ing. Juraja Szalaya, o ktorý sa opiera celé rozhodnutie súdu. Záverom k samotnému posudku Ing. Juraja Szalaya, Phd. je potrebné dodať, že uvedený znalec pôsobí v odbore stavebná fyzika, na základe čoho je minimálne diskutabilná odbornosť uvedeného znalca pre vypracovanie znaleckého posudku v danej veci. Ďalej za pochybenie považujú skutočnosť, že napriek tomu, že samotné konanie trvalo

viac ako 3 roky (boli len dve pojednávania) nevykonal žiadne dôkazy navrhované zo strany žalobcov - výsluch svedkov (susedov), návrh na doplnenie dokazovania ustanovením znalca z odboru lesníctva na preukázanie rozsahu prerastajúcich koreňov z porastov na pozemku žalovaných na pozemok žalobcov, návrh na odstránenie nedostatkov znaleckého posudku Ing. Juraja Szalaya, ktorého závery absolútne nekorešpondujú s realitou.

11. Majú za to, že odôvodnenie uvedeného rozsudku nie je riadne a presvedčivé, a to hlavne z dôvodu, že v podstate celé odôvodnenie vychádza len zo záverov spomínaného znaleckého posudku Ing. Juraja Szalaya, ktorý žiaľ obsahuje zásadné nedostatky, pričom súd sa s nimi žiadnym spôsobom nevyporiadal, resp. neobjasnil dôvody, prečo nimi uvedené nedostatky považuje za irelevantné. Napokon súd absolútne vo svojom odôvodnení opomenul zdôvodniť prečo a z akých dôvodov nevykonal žiadne zo žalobcom navrhnutých dôkazov. Na základe týchto nedostatkov považujú toto nedostatočné odôvodnenie súdu za vadu konania, ktorú pokladajú za jeden z ďalších odvolacích dôvodov. Poukázali tiež na niektoré nepochopiteľné závery súdu prvej inštancie. Žalobcovia sa na rozdiel od žalovaných nedopúšťajú žiadneho zásahu do ich vlastníckych práv (presahovanie konárov stromov na susedný pozemok, neprimerané tienenie v dôsledku postavenia plotu, prípadne stromov v bezprostrednej blízkosti susediaceho pozemku, obmedzovanie lístím, ihličím zo stromov susediaceho pozemku a podobne), práve naopak už štyri roky sa snažia o zabezpečenie ochrany svojich vlastníckych práv na základe obťažujúceho konania zo strany žalovaných, ktoré podľa nich nesporne presahuje mieru primeraným pomerom. (R 37/1985 (s.142 ods. 4): Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv zásahmi, t.j. prenikaním nejakých účinkov z jedného pozemku na susedný pozemok.) Navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.01.2017, sp. zn.: 5C/302/2013 v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie.

12. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedli, že žalobcovia vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom nevysvetľujú, akým spôsobom malo dôjsť k naplneniu odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. písm. a), b), f) a g) CSP. To znamená, že sa žalobcovia nevyjadrili, aké procesné podmienky neboli v konaní splnené. Ďalej žiadnym spôsobom nepriblížili, akým nesprávnym procesným postupom im bolo znemožnené uskutočniť ich procesné práva (vôbec aké práva) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces vôbec nenamietali. Taktiež žiadnym spôsobom nepriblížili, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd vykonaným dokazovaním dospel. Skôr v samotnom odvolaní potvrdili stav zistený súdom najmä miestnou ohliadkou zo dňa 25.08.2014. Žalobcovia neuviedli, aké ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku neboli uplatnené a prečo z uvedeného dôvodu zistený skutkový stav neobstojí. V tomto rozsahu je absolútne zrejmá neodôvodnenosť odvolania žalobcov. Žalobcovia vo svojom odvolaní opierajú svoje tvrdenia o skutočnosť, že ustanovenie § 127 ods. 1 zákona Č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") len exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet teda nie je definitívny a zásahy môžu mať rôzny charakter. Zásahom do vlastníckeho práva je teda aj prerastanie koreňov stromu, prevísanie vetiev na susedný pozemok, prípadne vrhanie tieňa na susedný pozemok. Žalovaní však považujú za dôležité poukázať, že obťažovanie iného alebo vážne ohrozovanie iného vo výkone jeho práv musí mať charakter konania, ktoré je nad mieru primeranú pomerom. Tieto podmienky treba vykladať objektívne so zreteľom na všetky okolnosti, a nie subjektívne, na základe stanoviska dotknutého. Žalovaní majú za to, že žalobcom sa v priebehu konania na súde prvej inštancie nepodarilo preukázať, že by nimi tvrdené skutočnosti mali charakter obťažovania alebo ohrozovania nad mieru primeranú pomerom zo strany žalovaných.

13. Žalobcovia tvrdia, že v konaní presne opísali a zároveň aj zdokumentovali (fotografie) spomínané zásahy a majú za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že v danej veci sa nejedná o zásah nad mieru primeranú pomerom. Svoje tvrdenia opreli o skutočnosť, že sám súd na ohliadke zo dňa 25.08.2014 konštatoval zistenia bližšie uvedené v odvolaní žalobcov (napríklad výška oplotenia, výška stromov, vzdialenosť oplotenia a pod.). Samotné zistenie uvedených skutočností však automaticky nezakladá splnenie podmienky obťažovania alebo ohrozovania nad mieru primeranú pomerom. Žalovaní majú za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s otázkou, či konanie, resp. opomenutie konania žalovaných obťažuje žalobcov nad mieru primeranú pomerov. Svoje argumenty súd oprel o svoje zistenia z miestnej ohliadky, rovnako ako o znalecký posudok č. 2015/02,

vypracovaný Dr.-univ., Ing. Jurajom Szalayom, PhD., znalec odboru stavebníctva, odvetvie: stavebná fyzika (ďalej len "znalecký posudok").

14. Hlavným problémom žalobcov v predmetnom konaní, na základe ktorého podávali žalobu, bolo tienenie porastami a plotom žalovaných. Majú za to, že na základe znaleckého posudku, o ktorý súd taktiež opiera svoje závery je zrejmé, že z uvedeného dôvodu je žaloba nedôvodná. Znalecký posudok konštatuje, že platné normové predpisy a príslušné ustanovenia stavebného zákona boli zo strany žalovaných dodržané, neporušili žiadne právne predpisy a z hľadiska doby insolácie posudzované body vyhovujú normovým požiadavkám. Trstinový plot a vysadené stromy na pozemku žalovaných nemajú negatívny vplyv na posudzované body obytnej miestnosti, teda na nehnuteľnosť žalobcov. Riešiť otázku preslnenia v súvislosti s trstinovým plotom je technicky málo pravdepodobné a navyše výsledky by boli veľmi spochybniteľné, nakoľko oplotenie z trstiny je čiastočne priesvitné. Počas vegetačného obdobia trstinový plot ako aj vysadené porasty majú skôr kladný vplyv na životné prostredie ako negatívny. V závere svojho znaleckého posudku znalec konštatuje, že práve dispozičné úpravy žalobcov (krytá terasa so vstupnými dverami pri schodoch a zasklenými oknami so žalúziami) negatívne vplývajú na svetelnú pohodu prostredia v posudzovaných bodoch obytného priestoru žalobcov. Toto zhoršenie nemožno pripísať na "účet" žalovaných. Odborným odhadom je možné konštatovať, že dodatočnými úpravami vykonaných žalobcom l/ a žalobcom 2/ na terase bez povolenia stavebného úradu, výsledky z numerických a grafických riešení by sa nedostali pod normou predpísaných hodnôt. Taktiež podľa znalca určiť rozsah tienenia trstinového plota a porastov je technicky absurdné, napriek tomu, že ich poloha a výška zameraná geodetom - znalcom, presnými geodetickými prístrojmi, boli identifikované druhy porastov, nakoľko tak trstinový plot ako aj vysadené porasty sú "nekompaktné" - "perforované". O závery znaleckého posudku oprel svoju argumentáciu v odôvodnení aj súd prvej inštancie, pričom súd svoje závery oprel aj o miestnu ohliadku zo dňa 25.08.2014 a iné dokumenty doložené do spisu počas konania.

15. Žalovaní majú za to, že znalec jednoznačne svojou odpoveďou vyjadril technickú absurdnosť určenia veľkosti rozsahu tienenia trstinového oplotenia a rovnako tak aj porastov, nakoľko tieto nie sú kompaktné, teda sú perforované. Rovnako takto odôvodnil svoje rozhodnutie aj súd. Je teda zrejmé, že súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcov.

16. Žalovaní taktiež poukazujú na skutočnosť, že sa žalobcovia ďalej vo svojom vyjadrení zo dňa 08.12.2016 zamerali už len na skutkové vyjadrenia k užívaniu nehnuteľnosti (komfortnosti využívania pozemku a domu), pričom žiadnym ďalším spôsobom nespochybnili správnosť a odbornosť záverov znaleckého posudku. Aj tá časť ich vyjadrenia, v ktorej spochybňovali závery o tienení ich pozemku neboli opreté o žiadne odborné argumenty, išlo len o emotívne vyjadrenia žalobcov. Práve pre potrebu odborného posúdenia otázok súvisiacich s daných sporom bol znalec do konania ustanovený. Nemožno spochybňovať závery znaleckého posudku bez opretia argumentácie o odborné poznatky. Taktiež je možné spochybniť aj samotné emotívne vyjadrenia žalobcov, kedy tvrdia, že svojmu vnukovi ani nemôžu napustiť na pozemku bazén, lebo by bol hneď znečistený ihličím a pod. Vo svojom odvolaní zase naopak tvrdia, že konáre prevísajú o šírke 40 až 100 cm, tak ako to bolo zistené aj miestnou ohliadkou zo dňa 25.08.2014. Teda subjektívne vnímanie žalobcov je pokrivené, keďže ihličie nemôže znečisťovať celý pozemok žalobcov a tým aj bazén pre vnúčika kdekoľvek na pozemku. Rovnako tak možno vnímať aj ich ostatné tvrdenia o subjektívnom vnímaní užívania pozemku.

17. Nakoľko žalobcovia neposkytli pri vyjadrovaní sa k znaleckému posudku žiadne odborné vyjadrenia, ktorými by boli spochybnené závery znaleckého posudku, súd sa nemal vysporiadať s akými stanoviskami o nedostatkoch znaleckého posudku. Rovnako mali žalobcovia možnosť počas konania doložiť vlastný súkromný znalecký posudok (ide o ich procesné právo), ktorým by boli závery znaleckého posudku vyvrátené (s čím sa žalovaní nestotožňujú), avšak takýto nedoložili, pričom dokazovanie bolo súdom prvej inštancie vyhlásené za skončené. Znalecký posudok vychádza zo správne zisteného skutkového stavu osadenia oplotenia a porastov tak, ako boli zistené aj miestnou ohliadkou zo dňa 25.08.2014. Žalobcovia vo svojom odvolaní ďalej tvrdia, že v konaní spomínali možnú zaujatosť znalca Ing. Juraja Szalaya, a preto je potrebné vykonať nové znalecké dokazovanie. S uvedeným tvrdením sa žalovaní v žiadnom prípade nestotožňujú. Odmietajú akékoľvek tvrdenia o zaujatosti znalca. Navyše toto tvrdenie žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukazovali a po ustanovení znalca nevzniesli žiadnu námietku zaujatosti znalca. Rovnako je tomu tak v zmysle tvrdenia žalobcov v odvolaní, že je minimálne diskutabilná odbornosť znalca pre vypracovanie znaleckého

posudku v danej veci, keďže ide o znalca z odboru stavebná fyzika. Žalovaní majú za to, že znalec v predmetnom odbore má právo odpovedať na otázky, ktoré v znaleckom posudku odpovedal. Navyše opätovne toto žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy nenamietali a takémuto znaleckému dokazovaniu sa ochotne podrobili. Podľa názoru žalovaných ide len o slabú snahu žalobcov spochybniť závery znaleckého posudku, nakoľko nemajú iné možnosti obrany. Na základe uvedeného je zrejme, že znalecký posudok netrpí žiadnymi nedostatkami. Znalecký posudok zodpovedal všetky otázky, ktoré boli súdom zadané.

18. Nie je pravdou, že by sa žalobcovia domáhali vykonania dôkazu výsluchom svedkov susedov. Navyše ak by aj uvedené žiadali, nemali by výsluchy svedkov pre rozhodnutie sporu žiadny význam. Pokiaľ ide o návrh žalobcov na doplnenie dokazovania ustanovením znalca z odboru lesníctva na preukázanie rozsahu prerastajúcich koreňov z porastov na pozemku, žalovaní si dovoľujú poukázať na skutočnosť, že uvedený návrh bol vznesený na poslednom konanom pojednávaní zo dňa 27.01.2017 a súd prvej inštancie na tom istom pojednávaní konanom dňa 27.01.2017 nepripustil tento návrh. Sami žalobcovia vo svojom odvolaní poukazujú na dĺžku trvania konania - viac ako tri roky. Je povinnosťou súdu dbať na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na vypracovanie znaleckého posudku bol znalec ustanovený uznesením zo dňa 09.02.2015. V rámci uznesenia boli zrejmé otázky, ktoré majú byť v rámci znaleckého posudku zodpovedané. V zmysle týchto otázok je zrejmé, že predmetom znaleckého posudku nebude preukazovanie rozsahu prerastajúcich koreňov z porastov na pozemok žalobcov. Už v tomto štádiu mohli súdu navrhnúť aj v tomto smere vykonanie znaleckého dokazovania, prípadne toto mohli zabezpečiť aj sami, alebo do konania doložiť odborné vyjadrenie. Navyše majú za to, že na posudzovanie rozsahu prerastajúcich koreňov z porastov nie je potrebné nariaďovať znalecké dokazovanie. Sám súd v bode 15. svojho odôvodnenia rozsudku uvádza, že tienenie stromov tvrdené žalobcami posudzoval komplexne aj s prihliadnutím na presahujúce konáre a koreňov stromov. Žalovaní majú za to, že námietka žalobcov o nevykonaní tohto dôkazu je v tejto veci irelevantná. V časti posúdenia tienenia sa súd dostatočne a vyčerpávajúco zaoberal skutkovým posúdením rovnako aj právnym posúdením veci. Rovnako aj toto tvrdenie žalobcov preto považujú za irelevantné.

19. Žalovaní majú za to, že súd prvej inštancie dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom svoje závery neopieral len o závery znaleckého posudku, ale rovnako tak aj o vykonanú miestnu ohliadku zo dňa 25.08.2014, vyjadrenia strán na pojednávaní, ako aj na ostatné dokumenty doložené do spisu počas konania. Navyše podľa žalovaných je dôležité opierať odôvodnenie súdu o závery znaleckého posudku, nakoľko otázka miery tienenia pozemku a rodinného domu žalobcov, preslnenia a denného osvetlenia obytnej miestnosti rodinného domu žalobcov je otázkou, ktorási vyžaduje odborné vedomosti, znalosti a súd je nútený si na zodpovedanie týchto otázok prizvať znalca. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 106/2010 je zrejmé, že sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Skutočnosť, že súd opomenul v odôvodnení rozsudku uviesť, z akého dôvodu nevykonal znaleckého dokazovanie znalcom z odboru lesníctva na preukázanie rozsahu prerastajúcich koreňov z porastov na pozemku nezakladá vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to aj s poukázaním na vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR a možnosť žalobcov uvedený dôkazný prostriedok navrhnúť omnoho skôr už po ustanovení znalca. V zmysle vyššie uvedeného považujú rozsudok prvoinštančného súdu - Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5C/302/2013-251, ICS: 2213223182, zo dňa 27.01.2017 za vecne správny v celom rozsahu, a preto žiadajú odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcov zaplatiť trovy odvolacieho konania.

20. Žalobcovia svojím podaním zo dňa 03.05.2017 doplnili svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedli, že prvoinštančný súd nezistil vo veci riadne skutkový stav, nevykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom základného pochybenia, ktorého sa súd dopustil spočíva v tom, že si neujasnil, čo je predmetom sporu. Žalobcovia sa totiž v občianskom súdnom konaní domáhali, aby súd uložil povinnosť žalovaným zdržať sa zásahov nad mieru primeranú pomerom do vlastníckych práv žalobcov. Jedná sa o žalobu podľa § 127 Občianskeho zákonníka. Zásah žalovaných do vlastníckych práv žalobcov nad mieru primeranú pomerom je absolútne jasný a preukázateľný vykonaním ohliadky na mieste samom. V konaní vôbec nešlo o to, že žalovaní vysadením vysokých porastov na svojom pozemku zatieňujú domovú nehnuteľnosť žalobcov. Toto žalobcovia nikdy netvrdili. Vo veci išlo o to, že žalovaní vysadením porastov a vyhotovením vysokého plota úplne zatienili záhradu žalobcov a devastovali ich pozemok až do tej miery, že žalobcovia nemôžu užívať svoj pozemok /malú záhradku o výmere 1,5 ára. Znalecké dokazovanie znalcom z odboru svetlotechniky bolo vykonané vo veci úplne

zbytočne a nadbytočne, keď čo sa týka zistenia riadneho skutkového stavu nič nepreukázalo. Súd mal správne nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru poľnohospodárstva a malo byť zistené, akým, spôsobom a protiprávnym zásahom žalovaní zdevastovali pozemok žalobcov až do tej miery, že títo ho vôbec nemôžu užívať a nemôžu ísť vôbec do svojej záhradky. Pozemky žalobcov a žalovaných, ale i ďalších susedov sú v danej lokalite veľmi malej výmery. Preto ani jeden z občanov /čo je zrejmé na tvare miesta/ nemá vysadené na svojom 1,5 árovom pozemku porasty, ktoré prevyšujú bežnú výšku plota čo je maximálne v tejto lokalite 180 cm. Tým, že žalovaní vysadili na hranicu pozemku so žalobcami vysoké porasty a vybudovali 2,8 m vysoký plot spôsobilo to zatienenie záhrady žalobcov od 10.00 hod. až kým nezapadne slnko. Korene z porastov žalovaných presahujú na pozemok žalobcov až do polovice šírky ich pozemku, sú agresívne a všetko ničia. Spôsobujú vysychanie porastov žalobcov a ich trávnika. Pozemok žalobcov vôbec nie je možné obrábať /okopať/, pretože prekážkou pre rýľ sú korene porastov žalovaných. Najhoršia situácia je však v tom, že z porastov žalovaných padá na pozemok žalobcov pichľavé ihličie skoro na celý pozemok. Súd mal vo veci jednoznačne nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru poľnohospodárstva, ktorý by sa vyjadril či vysoký plot o výške 2,8 m resp. dokonca i 3 m a porasty neprimeranej výšky spôsobujú žalobcom devastáciu ich pozemku žalovanými a nemožnosť svoj pozemok ako vlastníctvo využívať. Nie je možné tvrdiť to, ako to urobil znalec z odboru svetlotechniky, že na zatienenie pozemku na rozdiel od stavby neexistuje žiadna norma. Zápisnica o ohliadke, ktorá bola na tvare miesta spísaná nezodpovedá skutočnosti, pretože pri slnečnom dni úplne jasne vidieť, ako je zatienený od 10.00. hod pozemok žalobcov a tiež je absolútne zrejmé, že žalovaní majú svoj 2,8 m vysoký plot zachytený pevnou skobou o domovú nehnuteľnosť žalobcov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, keď je potrebné najmä nariadiť vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru poľnohospodárstva. Súkromný posudok znalcom z tejto oblasti si žalobcovia nemohli dať vyhotoviť, pretože žalovaní by ho spochybňovali.

21. Podaním zo dňa 19.05.2017 sa žalobcovia 1/ a 2/ vyjadrili k vyjadreniu žalovaných. Žalobcovia na podanom odvolaní trvajú v celom rozsahu, majúc za to, že súd vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil vo veci nesprávne právne závery. Súd vo veci ustanovil nesprávneho znalca z oblasti svetlotechniky, namiesto ktorého mal ustanoviť znalca z oblasti poľnohospodárstva

- záhradníctva. Žalobcovia nemohli súdu predložiť odborné stanovisko ani posudok znalca - / poľnohospodárstvo, záhradníctvo/, pretože jednak by ho žalovaní namietali a jednak takýto posudok nechcel nikto vyhotoviť bez toho, že by bol k tomu vyzvaný súdom.

22. Žalovaní 1/ a 2/ podaním zo dňa 01.06.2017 sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcov a k doplneniu odvolania žalobcov. Uviedli, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 279/2010, dôvody na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní. Na základe uvedeného je zrejmé, že ak žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli ako odvolací dôvod tvrdenie, že si súd prvej inštancie neujasnil, čo je predmetom sporu, ale urobili tak až po uplynutí odvolacej lehoty, nemôže na takéto tvrdenie odvolací súd prihliadať. Napriek uvedenému majú žalovaní za to, že tvrdenia o tom, že si súd prvej inštancie neujasnil, čo je predmetom sporu, sú nesprávne. Súd prvej inštancie sa vysporiadal ako s otázkou tienenia na rodinný dom, tak aj s otázkou tienenia na pozemok žalobcov. Žalobcovia vo svojom doplnení, ako aj vo vyjadrení tvrdia, že mal súd nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru poľnohospodárstvo. Opäť ide o tvrdenie, ktoré žalobcovia vo svojom odvolaní ako odvolací dôvod neuviedli. Preto odvolací súd nemôže na takéto tvrdenie prihliadať. Taktiež nešlo o dôkaz, ktorý by bol v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnutý a ktorý by nebol vykonaný. Žalobcovia tvrdia, že súdu nemohli predložiť odborné stanovisko ani posudok znalca (poľnohospodárstvo, záhradníctvo), pretože by ho žalovaní namietali a takýto posudok ani nikto nechcel vyhotoviť bez toho, aby bol k tomu vyzvaný súdom. Žalovaní poukazujú na to, že dôkazné bremeno v konaní ležalo na žalobcoch. Ak mali za to, že bolo potrebné vyhotoviť takéto znalecké dokazovanie, mali súd o nariadenie požiadať alebo znalecký posudok doložiť sami.

23. Žalobcovia taktiež dokladajú nové dôkazné prostriedky - ihličie, avšak vzhľadom na ukončené dokazovanie a nesplnenie podmienok pre vykonanie dokazovania na odvolacom súde, nie je prípustné na takýto dôkazný prostriedok prihliadať.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú toho, aby súd prikázal žalovaným znížiť oplotenie do výšky 1,80 m, na hranici nehnuteľnosti katastrálne územie N. E. evidovanej na LV číslo XXXX, XXXX Okresného úradu N. E., katastrálny odbor a odstrániť porasty z hranice parcely 3464/165 a parcely číslo 3464/164 nehnuteľnosti nachádzajúce v katastrálnom území N. E., evidovanej na LV vlastníctva číslo XXXX a na LV číslo XXXX Okresnému úradu N. E. katastrálny odbor, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal náhradu trov konania.

26. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú s poukazom na závery znaleckého posudku a na to, že žalobcovia nepreukázali opodstatnenosť nároku na výrub všetkých drevín na hranici pozemkov, pre zasahovanie do ich práv pri užívaní nehnuteľnosti nad mieru primeranú pomerom.

27. Vzhľadom k rozsahu odvolania zo strany žalobcov je predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobcovia v odvolaní namietali, že napriek zisteniam súdu pri obhliadke, je jeho rozhodnutie prekvapivé, svoje rozhodnutie oprel o znalecký posudok, s ktorým nie je možné súhlasiť, pričom ich zistenia o jeho nedostatkoch odignoroval, rovnako tak ich návrh na doplnenie dokazovania znalcom z odboru lesníctva a napokon poukázali i na to, že odôvodnenie rozsudku nie je riadne a presvedčivé.

28. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

29. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strana konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

30. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010). Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

31. Nesporným v danej veci bolo, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností evidovanej na LV číslo XXXX Okresného úradu N. E., v kat. území N. E., parcela číslo XXXX/XXX, rodinný dom č. s. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, parc. č. 3464/451, garáž č. s. XXXX, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 18 m2, ktorých nehnuteľnosť susedí s nehnuteľnosťou žalobcov 1/ a 2/ evidovanej na LV číslo XXXX, Okresného úradu N. E., katastrálny odbor, parc. č.

3464/165 rodinný dom s. č. XXXX, zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 290 m2. Nesporným je i to, že medzi susediacimi nehnuteľnosťami žalovaní v roku 2012 vybudovali oplotenie. Žalobcovia poukazovali na to, že žalovaní vybudovali vysoké oplotenie, ktoré pri najmenšom závane vetra naráža na ich stenu a na svojej nehnuteľnosti pestujú porasty, ktoré dosahujú výšku 9,56 m2 a tienia ich nehnuteľnosť. Navrhli vykonať znalecké dokazovanie na zistenie tienenia na ich pozemok tak z porastov ako aj z oplotenia. Žalovaní tvrdenia žalobcov čo sa týka tienenia a zasahovania porastov považovali za prehnané. Poukazovali na to, že oplotenie vybudovali v súlade so zákonom a výška porastov na ich nehnuteľnosti nespĺňa kritérium obťažovania susedov nad mieru primeranú pomerom. Navrhli vykonať miestnu obhliadku a znalecké dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení.

32. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Dr. - univ., Ing. Jurajom Szalayom, PhD, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie stavebná fyzika za účelom určenia rozsahu tienenia na pozemku žalobcov 1/ a 2/ ako aj vysadenými porastami, určiť aký má vplyv na preslnenie postavená výška trstinového oplotenia na obytnú miestnosť v rodinnom dome žalobcov a na denné osvetlenie obytnej miestnosti a posúdiť vplyv trstinového oplotenia, stromov a porastov nachádzajúcich sa na pozemku žalovaných na susedný pozemok žalobcov.

33. V prejednávanej veci mali žalobcovia bremeno tvrdenia, že trstinový plot medzi pozemkami strán spôsobuje žalobcom tienenie, ktoré je možné kvalifikovať ako obťažovanie alebo výkon práv žalobcov nad mieru primeranú pomerom a že konáre a korene porastov zasadené žalovanými v blízkosti pozemku žalobcov prerastajú hranicu pozemku a znemožňujú im riadne užívanie svojej nehnuteľnosti. Ak žalobcovia tvrdili vyššie uvedené skutočnosti, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti a ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcov, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom vykonať, následne vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

34. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

35. Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobcom sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať, že ich uplatnený nárok na to, aby súd prikázal žalovaným znížiť oplotenie do výšky 1,80 m, na hranici nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom N. E., katastrálny odbor na LV číslo XXXX, XXXX a odstrániť porasty z hranice parcely 3464/165 a parcely číslo 3464/164 nehnuteľnosti nachádzajúce v katastrálnom území N. E., evidovanej na LV vlastníctva číslo XXXX a na LV číslo XXXX Okresným úradom N. E. katastrálny odbor, je dôvodný. Dôkazmi vykonanými súdom prvej inštancie (znaleckým dokazovaním) bol skôr preukázaný opak, pokiaľ ide o prvú časť petitu žaloby. Hoci sa žalobcovia so znaleckým posudkom nestotožnili a uviedli, že znalec na otázku tienenia stromov a porastov z nehnuteľnosti žalovaných sa ohľadne stromov takmer nevyjadril a zaoberal sa iba trstinovým oplotením, bližšie dôvody a námietky (v čom a aké povinnosti znalec porušil pri vyhotovovaní znaleckého posudku) neuviedli. Ani odbor znalca, ktorí žalobcovia namietajú až v odvolacom konaní nie je namieste. Túto možnosť mali využiť v rámci konania pred súdom prvej inštancie, navyše odvolací súd dodáva, že znalec sám pokiaľ nie je odborne spôsobilý na zodpovedanie mu uložených otázok je povinný na túto skutočnosť upozorniť.

36. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že pokiaľ mali žalobcovia za to, že znalecký posudok znalcom Dr. - univ., Ing. Jurajom Szalayom, PhD, je nesprávny, resp. neúplný, mali možnosť predložiť súdu návrh na jeho doplnenie resp. vyhotovenie kontrolného posudku, od odborne spôsobilej osoby, čo sa nestalo. Na pojednávaní konanom dňa 27.01.2017 síce žalobcovia navrhli vykonať dokazovanie znalcom z odboru lesníctva na preukázanie rozsahu prerastajúcich koreňov z porastov žalovaných na pozemok žalobcov. Uvedené dokazovanie by však nemohlo zvrátiť rozhodnutie vo veci. Takéto dokazovanie by neprinieslo vyriešenie otázky tienenia z trstinového oplotenia a napokon k druhej časti petitu

žaloby (tak ako bol žalobcami navrhovaný) by taktiež žalobcami navrhované znalecké dokazovanie podstatu toho čo žalobcovia žiadali nevyriešilo. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na nehnuteľnosti žalovaných sa nachádza viac porastov, pričom niektoré (vzhľadom ku svojej výške) nezasahujú na nehnuteľnosť žalobcov. Pokiaľ by došlo k vyrúbaniu všetkých porastov (v zmysle petitu žaloby) neprimerane by to zasiahlo do vlastníckeho práva žalovaných. Preto postup súdu prvej inštancie pokiaľ nepripustil vyššie navrhované dokazovanie bol správny. Vykonanie nového dokazovania (ktoré žalobcovia navrhovali v odvolaní) v rámci odvolacieho konania nie je možné aj s poukazom na to, že takýto návrh nebol prednesený žalobcami pred súdom prvej inštancie a postup podľa § 366 v danom prípade neprichádza do úvahy.

37. Hoci je pravdivým tvrdenie žalobcov v tom, že súd prvej inštancie neodôvodnil prečo nevykonal navrhnuté dokazovanie, v ostatnom námietky voči odôvodneniu rozsudku neobstoja. Z odôvodnenia rozhodnutia je zjavné, že nosným dôkazným prostriedkom bol znalecký posudok. V konečnom dôsledku je i logické, pokiaľ bol vo veci vykonaný, aby na neho súd prihliadol, najmä s ohľadom na charakter dokazovania.

38. Podľa § 127 ods. 1 OZ, Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

39. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle ust. § 127 OZ, petit žaloby musí byť negatórny a preto môže znieť len na zdržanie sa konania, t.j. presne vymedzené rušenie. To znamená, že sa nemožno domáhať uloženia povinnosti susedovi, pretože nie je rušený sám o sebe touto činnosťou, ale jej následkami (tienením, a pod.) vo vzťahu ku ktorým treba naformulovať negatórny petit. Po rozhodnutí súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe, má pritom žalovaný rušiteľ právo sám si zvoliť postup, akým odstráni závadný stav spočívajúci vo vzniku a šírení imisií. Či zvolený postup alebo prijaté opatrenie boli dostačujúce, bude možné súdom preskúmať až v rámci prípadného exekučného konania, ktorým by sa žalobca domáhal výkonu rozhodnutia, ktorým bolo žalobe vyhovené podľa § 127 ods. 1 OZ. Ak hrozí škoda môže sa vážne ohrozený vlastník domáhať uloženia povinnosti zodpovednej osobe vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody (§ 417 ods. 2 .

40. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa žalobcovia domáhali ochrany v zmysle ust. § 127 OZ, nezvolili správny petit žaloby na uplatnenie ochrany svojho vlastníckeho práva. I keď tvrdenia ohľadom prerastania konárov a koreňov z porastov žalovaných je možné považovať za tvrdenia o hroziacej škode a neskôr uviedli i to, že oplotenie žalovaných im poškodzuje dom, v tomto prípade však bolo na žalobcoch uvedené i preukázať. Tak ako je už vyššie uvedené, žalobcovia nenavrhli a ani nepreukázali svoje tvrdenia, preto súd správne rozhodol ak žalobu žalobcov zamietol.

41. Pokiaľ ide o doplňujúce odvolanie žalobcov, resp. predloženie listinných dôkazov v rámci odvolacieho konania, na tieto odvolací súd neprihliadol, s poukazom na ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

42. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 potvrdil.

43. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešným žalobcom. O jej výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

44. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .