Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-109-2017.pdf
PDF · 118.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/109/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobkyne: O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X. XXX, proti žalovanému: MINIHOTOVOST SE, so sídlom Příkop 843/4 Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 043 55 211, Česká republika, o určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluvné dojednanie v Smlouvě o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017, v zmysle ktorého má žalobkyňa zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške 100 eur je neplatné.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v článku IV. Smlouvy o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017 v znení Spotřebitel sa zavazuje věřiteli zaplatit úroky z prodlení v zákonne výši dle platných právních předpisů a dále smluvní pokutu za prodlení se splátkou celkové dlužné částky, a to ve výši 0,15% denne z dlužné částky za každý započatý kalendářni den prodlení, je ako neprijateľná neplatná.
III. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 10.01.2017 v súvislosti so Smlouvou o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017, zabezpečujúca pohľadávku žalovaného zo Smlouvy o úvěre č. 495097 zo dňa 10.01.2017, je neplatná.
IV. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Smlouvy o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov.
V. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 22.08.2017 domáhala určenia, že zmluvné dojednanie v Smlouve o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017, v zmysle ktorého má žalobkyňa zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške 100 eur je neplatné, ako aj určenia , že čl. IV Smlouvy o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017 je neplatný, ďalej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 10.01.2017 v súvislosti so Smlouvou o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017, zabezpečujúca pohľadávku žalovaného zo Smlouvy o úvěre č. 495097 zo dňa 10.01.2017 a určenia, že pôžička poskytnutá na základe Smlouvy o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov. Tiež sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému vziať žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne zo dňa 30.05.2017, doručenú zamestnávateľovi žalobkyne Mesto Zlaté Moravce, späť a oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, eventuálne, aby uložiť zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobu odôvodnila tým, že požiadala prostredníctvom internetového portálu
www.minipôžička.sk o poskytnutie krátkodobej pôžičky vo výške 350 eur, na základe akceptovania žiadosti o pôžičku došlo dňa 10.01.2017 k uzatvoreniu Smlouvy o úvěru č. 495097. Spolu so zmluvou došlo k uzatvoreniu Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá ale zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku žalovaného, pretože ako vyplýva zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, tieto sa majú vykonávať nielen na zaplatenie istiny, ale aj uhradenia odplaty a aj ďalšieho príslušenstva, na ktoré žalovaný nemá nárok z dôvodu ich neplatnosti. Keďže žalovaný podal žiadosť zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok, ktoré sa zo mzdy žalobkyne aj vykonávajú, mala za to, že právnu ochranu možno zabezpečiť prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorým sa zamedzí vykonávaniu zrážok zo mzdy. V opačnom prípade by žalobkyňa bola nútená sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, pričom jej budúce postavenie by bolo sťažené, keďže na strane žalovaného ide o zahraničnú právnickú osobu.
2.Súd uznesením č.k. 7Csp/109/2017-8 zo dňa 25.08.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil žalovanému vziať žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne zo dňa 30.05.2017, doručenú zamestnávateľovi žalobkyne Mesto Zlaté Moravce, 1. Mája 2, 853 01 Zlaté Moravce späť a oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku zo Smlouvy o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7Csp/109/2017. Zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne Mesto Zlaté Moravce zamietol.
3.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za zjavne za nedôvodnú, namietajúc pritom nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobkyne na požadovanom určení. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalobkyne v žalobe tieto nemajú oporu v zákone ani v dôkazoch, pričom žalobkyňa neuvádza ani jeden relevantný dôvod, v ktorom ako tvrdí, boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V danom prípade tak ide zo strany žalobkyne o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Tvrdil, že nemožno predmetnú smlouvu o zápujčce subsumovať podľa zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho žalobkyne tvrdenia nenachádzajú potrebnú oporu na preukázanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Žalobkyňa nepreukázala neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých by bola smlouva o zápujčce bezúročná a bezpoplatkov. V danom prípade sa sporná Smlouva o úvěru riadi zákonom č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně nekterých zákonú, ve znění pozdělších zákonú. Okrem toho podľa nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (RÍM I) v čl. 6 definuje spotrebiteľskú zmluvu, pričom určuje právny poriadok krajiny pod ktorý sa má subsumovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Ustanovenie čl. 6 ods. 1 písm. a) Rím I určuje, že rozhodným právom je právny poriadok v ktorom má spotrebiteľ obvyklý pobyt ak podnikateľ, vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa. V danom prípade nie sú naplnené podmienky v ktorom by sa spravoval právny vzťah pod právnym poriadkom SR, pretože podnikateľ (žalovaný) vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v Českej republike a obvyklý pobyt spotrebiteľa je Slovenská republika. Ďalej čl. 6 ods. 1 písm. b) Rím I hovorí, že na právny poriadok spotrebiteľovho obvyklého pobytu sa má subsumovať daný vzťah ak podnikateľ smeruje svoju činnosť na krajinu obvyklého pobytu spotrebiteľa. V danom prípade nie je naplnené ani toto ustanovenie, keďže žalovaný pôsobí predovšetkým na českom trhu. V praxi sa toto pravidlo bude aplikovať napr. v prípade, že na Slovensku sídliaci spotrebiteľ si objedná výrobok alebo službu od českej spoločnosti na základe reklamy uverejnenej na slovenskom trhu, naopak je potrebné upozorniť, že situácia, kedy si ten istý spotrebiteľ objedná službu od spoločnosti sídliacej v Českej republike na základe inzercie uskutočnenej v českých novinách, ktoré sa dajú kúpiť aj na Slovensku, nebude podliehať režimu čl. 6 ods.1 písm. b) Rím I. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že predmetný vzťah nemožno subsumovať pod právny poriadok SR ale podlieha právnemu poriadku Českej republiky.
4.Súd vo veci rozhodol na pojednávaní, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Žalovaná, ktorá mala predvolanie doručené, svoju neúčasť neospravedlnila a žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával podľa § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu.
5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa podstatného obsahu listín, nachádzajúcich sa v spise, a to návrhom, Smlouvou o úvěru č. 495097 zo dňa 10.1.2017, dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, žiadosťou o vykávanie zrážok zo mzdy, vyjadrením k žalobe, všeobecnými podmienkami poskytnutia
úvěru, lustráciou žalobkyne v registroch, výpisom z internetovej stránky www.minipozicka.sk/o-nas/, výpisom z internetovej stránky www.minipozicka.sk/kontakty/ a zistil tento skutkový a právny stav:
6.Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako spotrebiteľka dňa 10.01.2017 uzatvorili Smlouvu o úveřu č. 495097, podľa ktorej sa žalovaný na základe žiadosti spotrebiteľa zaväzuje poskytnúť na základe podmienok uvedených nižšie v zmluve peňažné prostriedky ako bezúčelový úver a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť úver a zaplatiť odmenu ako odplatu za poskytnutie úvere a prípadné ďalšie platby ku dňu splatnosti úveru. Podľa špecifikácie úveru - druh: jednorázový, bezúčelový, nezáväzný, istina: 350 eur, spôsob: čerpania bezhotovostne na účet uvedený v záhlaví zmluvy, úroková sadzba: 0%, poplatok za poskytnutie úveru: 100 eur, deň splatnosti: 07.02.2017, doba trvania spotrebiteľského úveru: 28 dní, celková výška úveru: 350 eur, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ splatiť: 450 eur, čiastka úroku splatná v deň splatnosti : 0 eur, ročná percentuálna sadzba nákladov: 2547.14%.
7.Podľa článku IV. Smlouvy o úveřu č. 495097 "V případe , že se Spotřebitel dostane do prodlení s úhradou svého dlhu, Spotřebitel sa zavazuje věřiteli zaplatit úrok z prodlení v zákonne výši dle platných právních předpisů a dále smluvní pokutu za prodlení se splátkou celkové dlužné částky, a to ve výši 0,15% denne z dlužné částky za každý započatý kalendářni den prodlení."
8.Rovnaký deň strany sporu uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa bodu 1 dohody dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 495097 zaviazal, že poskytnutý úver vo výške 350 € vráti aj spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 100 €. t.j. spolu vo výške 450 €. Predmetnú sumu sa zaviazal splatiť do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet spoločnosti MINIHOTOVOST, SE. Zároveň sa v zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, zaviazal, v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou dlhu, k úhrade zákonného úroku z omeškania v sadzbe a určeného v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, k úhrade zmluvnej pokuty za omeškanie so splátkou úveru, a to vo výške 0,15 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, a k úhrade zmluvnej pokuty paušálnej náhrady nákladov spojených s upomienkou vo výške 3 € za každú slanú upomienku, ďalej len "pohľadávka" v príslušnom gramatickom tvare.
9. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 30.05.2017, doručená dňa 02.06.2017 zamestnávateľovi žalobkyne Mesto Zlaté Moravce, 1. Mája 2, 853 01 Zlaté Moravce, vyplýva, že žalovaný sa domáha, aby zamestnávateľ žalobkyne Mesto Zlaté Moravce vykonával zrážky zo mzdy, pričom dlh predstavuje sumu 592.32 eura, ktorý pozostáva z neuhradenej istiny, zákonného úroku z omeškania a v zmluve dohodnutých pokút a penále.
10.Podľa článku 18 Všeobecné podmínky poskytnutí úveřu: Upozornění na splatnost. Přeplatky. Věřitel je oprávněn zaslat spotřebiteli minimálně 3 dny před splatností celkové dlužné částky upozornění na blížící se splatnost celkové dlužné částky, a to na e-mailovou adresu spotřebitele nebo SMS zprávou na číslo mobilního telefonu spotřebitele. Věřitel je povinen vrátit spotřebiteli jakýkoliv přeplatek nejpozději do 7 dnů ode dne doručení písemné žádosti spotřebitele o vrácení přeplatku s výjimkou případů, kdy Věřitel eviduje vůči spotřebiteli jakoukoli pohledávku, přičemž v tomto případě je Věřitel oprávněn započíst tuto svou pohledávku nebo její jakoukoliv část oproti pohledávce spotřebitele na vrácení přeplatku nebo její jakékoliv části.
11.Podľa článku 19 Všeobecné podmínky poskytnutí úveřu: Právní následky prodlení. Věřitel upozorňuje spotřebitele, že v případě nesplacení celkové dlužné částky úvěru nejpozději v den splatnosti stanovený ve smlouvě, vznikne za podmínek stanovených ve smlouvě a ve VPPÚ spotřebiteli vedle povinnosti splatit celý dluh také povinnost platit úroky z prodlení, smluvní pokutu, nahradit škodu ve výši, ve které není kryta úrokem z prodlení nebo smluvní pokutou, uhradit paušální náhradu nákladů spojenou s upomínkami stejně jako náhradu nákladů, které Věřiteli vzniknou v souvislosti s uplatněním jeho práva, stejně jako vznikne Věřiteli právo na odstoupení od smlouvy a/nebo právo domáhat se ochrany svých práv u příslušného orgánu.
12.Podľa článku 18 nariadenia EP a Rady č. 2125/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach 1. Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého
účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. 2. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
13.Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) : 1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
14.Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
15.Podľa článku 6 ods. 23 nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.
16.Podľa § 24 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 17 až 43, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25. 17. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2018 ) spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
18.Podľa § 1 ods.3 písm. l) zákona č.129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
19.Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20.Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
21.Podľa § 2 písm. a) zák.č. 266/2005 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy, o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
22.Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24.Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
25.Podľa § 52 ods.1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26.Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
27.Podľa § 52 ods.3 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28.Podľa § 52 ods. 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29.Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
30.Podľa § 53 ods. 1 ods. 4 písm. k) OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
31.Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
32.Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie
33.V prejednávanej veci žalovaný má sídlo v Českej republike, a preto ide o existenciu tzv. cudzieho prvku posudzovaného právneho vzťahu. Preto súd ako prvotnú otázku posudzoval, či má právomoc na konanie vo veci samej. Túto súd považoval za danú a to v zmysle článku 18 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
34.S ohľadom na námietku žalovaného, že vo veci treba ako rozhodné právo aplikovať právo Českej republiky, sa súd ďalej zaoberal otázkou rozhodného (hmotného) práva, ktoré sa na daný právny vzťah uplatní. Súd vychádzal pritom z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I, ďalej len "nariadenie Rím I").
35.Súd poukazuje jednak na obsah Smlouvy o úveřu č. 49097 zo dňa 10.1.2017 ,ktorá mala byť uzatvorená podľa zákona č. 89/2012 Občanský zákonník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelskému úveru a jednak na obsah dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.1.2017, ktorá mala byť už uzatvorená podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (navyše formulovaná v slovenskom jazyku). V tomto smere súd dodáva, že v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy už neplatil zákon č. 40/1964 Zb. ale nový Občanský zákonník zákon č. 89/2012. Preto je zrejmé, že právny úkon - dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka. Uvedené vyvolávajú pochybnosti o postupe žalovaného pri uzatváraní jednotlivých úkonov, keďže úkon - Smlouva o úveřu bola uzatvorená v českom jazyku a podľa právnych predpisov platných v ČR, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorení podľa právnych predpisov platných v SR. V tomto smere žalobkyňa v žalobe uvádza, že žalovaného požiadala o poskytnutie pôžičky prostredníctvom internetového portálu www.minipozicka.sk o poskytnutie krátkodobej pôžičky vo výške 350 eur a na základe akceptovania jej žiadosti došlo k uzatvoreniu smlouvy o úveřu č. 49507. Uvedenú skutočnosť žalovaný v konaní nepoprel.
36.S ohľadom na vyššie uvedené ale aj s poukazom na všeobecne známe skutočností, ako aj zo skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) považoval za nepochybné, že žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu žalobkyne/spotrebiteľa, resp. minimálne akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju podnikateľskú činnosť (aj) na Slovenskú republiku. V tomto smere sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že uvedené podmienky v zmysle čl. 6 nariadenia Rím I. na jeho strane splnené nie sú. Súd poukazuje na to, že žalovaný ponúka pôžičky prostredníctvom slovenskej internetovej stránky www.minipozicka.sk 'http://www.minipozicka.sk', ktorá je celá písaná v slovenskom jazyku, pôžičky sa poskytujú v mene Euro a na uvedenej stránke je ako vízia uvedené: "budujeme najrýchlejšie, najjednoduchšieho a najdostupnejšieho poskytovateľa finančných pôžičiek s najvýznamnejšou znalosťou značky v regióne, v ktorom podnikáme" (teda nepochybne aj na Slovensku).
37.Z uvedených dôvodov súd považoval za rozhodné hmotné právo právny poriadok Slovenskej republiky, a to v zmysle čl. 6 bod 1 písm. a/, (resp. minimálne písm. b/) nariadenia Rím I.
38.Súd sa ďalej zoberal aj námietkou žalovaného, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd dáva do pozornosti ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného od 1.1.2018), podľa ktorého sa spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Preto žalobkyňa nemusí preukazovať naliehavý právny záujem, keďže tento jej vyplýva z osobitného právneho predpisu. Uvedené ustanovenie sa pritom v zmysle ust. § 24 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzťahuje aj na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, čo je aj daný prípad.
39.Žalovaný sa k ďalším skutočnostiam nevyjadril, tieto nepoprel, len konštatoval, že žaloba žalobkyne je nedôvodná. 40. Súd považuje za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní konal žalovaný v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobkyňa, ktorá je fyzickou osobou nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ktorého sporná finančná čiastka mala byť splatná v lehote 28 dní. Nejde ani o zmluvu o úvere. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch, zákona č. 634/1992 Zb., resp. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd právny vzťah medzi stranami posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ako úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože poskytnutie peňažných prostriedkov bolo medzi účastníkmi dohodnuté bezúročne, pričom jednou z podstatných náležitosti úverovej zmluvy je dohoda o úrokoch. Tento záver plne korešponduje so znením zmluvy. V prípade pôžičky je možné odplatu dohodnúť len vo forme úrokov a nie poplatku za jej poskytnutie (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ak si zmluvné strany takýto záväzok dojednali, tak je toto zmluvné dojednanie absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a z takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti. Z uvedených dôvodov súd určil, že zmluvné dojednanie v smlouve o úveřu č. 495097 zo dňa 10.01.2017 v zmysle ktorého má žalobkyňa zaplatiť žalovanému odplatu vo výške 100 eur je neplatné.
41.Súd sa rovnako stotožňuje s tvrdením žalobkyne že neplatný je aj čl. IV Smlouvy o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01,2017 a to v časti zmluvnej pokuty, podľa ktorého " spotřebitel sa zavazuje veřiteli zaplatit úroky z prodlení v zákonné výši dle platných právních předpisu a dále smluvní pokutu za prodlení se splátkou celkové dlužné částky, a to ve výši 0,15% denně z dlužné částky za každý započatý den prodlení". Súd považuje predmetné zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Súd pri právnom posúdení tohto dojednania vychádzal z toho, že ide o dojednanie, ktoré je obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktoré je vopred pripravené veriteľom a inkorporované do všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v danom čase so všetkými dlžníkmi. Nejde o individuálne dojednané ustanovenie. Navyše súd poukazuje aj neprijateľnosť, ktorá je daná aj výškou zmluvnej pokuty. Súd preto dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v čl. IV. Smlouvy o úveřu č. 495097 zo dňa 10.01.2017 v znení: Spotřebitel sa zavazuje
veřiteli zaplatit úroky prodlení v zákonne výči dle platných právních předpisu a dále ssmluvní pokutu za prodlení see splátkou celkové dlužné částky, a to ve výši 0,15% denne z dlužné částky za každý započatý kalendárni den prodlení, je ako neprijateľná zmluva podmienka neplatné. Výšku zmluvnej pokuty považoval za rozpornú s dobrými mravmi. V danom prípade z obsahu zmluvy vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybranú výšku pôžičky. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve a všeobecných podmienkach preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl.3 bod 2 Smernice 93/13/EHS, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, bolo na žalovanom ako dodávateľovi. Žalovaný ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. S poukazom na uvedené súd určil, že zmluvná podmienka v článku IV. Smlouvy o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017 v znení Spotřebitel sa zavazuje věřiteli zaplatit úroky z prodlení v zákonne výši dle platných právních předpisů a dále smluvní pokutu za prodlení se splátkou celkové dlužné částky, a to ve výši 0,15% denne z dlužné částky za každý započatý kalendářni den prodlení, je ako neprijateľná neplatná.
42.Pre vyššie uvedené dôvody súd rozhodol, že úver poskytnutý na základe Smlouvy o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov
43.Predmetom konania bolo aj posúdenie dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 10.01.2017 v súvislosti so Smlouvou o úvěru č. 495097 zo dňa 10.01.2017 zabezpečujúca pohľadávku žalovaného zo Smlouvy o úvěru č. 495097.
44.Súd dodáva, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Predovšetkým neobsahovala jednoznačnú výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (úver, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a prípadne ďalšie pohľadávky veriteľa voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Okrem toho žalovaný vymedzil pohľadávku aj s odkazom na čl. 18 VOP ktoré však upravuje upozornenie na splatnosť, preplatky. VOP doložené žalovaným neupravujú dojedenia v znení v akom sa nachádza v dohode o zrážkach zo mzdy. Z uvedených dôvodov súd dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.01.2017 posúdil ako neplatný právny úkon.
45.Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
47.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov konania žalobkyni, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalobkyni v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.