Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v G. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD., v spore žalobcu: MDE s.r.o., Moldavská 1/1163, Košice, IČO: 36 597 015 zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., Nerudova 14, Košice, proti žalovanému: MOMD s.r.o., Pražská 2, Košice, IČO: 46 013 377, o zaplatenie 13.318,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/95/2016-64 zo dňa 22.5.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 35Cb/95/2016-88 zo dňa 12.1.2018, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že:

- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.318,99 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.026,08 eur od 15.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.874,31 eur od 15.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.140,42 eur od 15.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.678,14 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.104,44 eur od 15.1.2016 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 495,60 eur od 20.4.2016 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,

- v prevyšujúcej časti konanie zastavil,

- žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia 13.318,99 eur so zákonným úrokom z omeškania a zaplatenia zmluvnej pokuty z toho dôvodu, že dňa 10.3.2015 žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom zmluvu o prenájme závesných lávok, na základe ktorej žalobca prenechal za odplatu nájomcovi predmet tejto zmluvy a žalovaný ho dočasne užíval a nezaplatil žalobcovi dohodnuté nájomné. Toto nájomné žalobca vyfakturoval žalovanému jednotlivými faktúrami v celkovej žalovanej sume 13.318,99 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že faktúry na základe ktorých si žalobca uplatňuje predmetnú pohľadávku sú sporné a obsah podpísaného uznania záväzku si nemohol overiť.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, tak ako to tvrdil žalobca v žalobe, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 10.3.2015 Zmluvu o prenájme závesných lávok. Dňa

10.3.2015 zároveň zmluvné strany potvrdili objednávku na prenájom dvoch závesných lávok za cenu nájmu uvedenú v dodatku č. 1 a dodatku č. 2 k Zmluve o prenájme závesných lávok. Následne žalobca vyfakturoval žalovanému dohodnuté nájomné jednotlivými faktúrami č. 1500042 na sumu 2.026,08 eur so splatnosťou 14.9.2015, č. 1500052 na sumu 2.874,31 eur so splatnosťou 14.10.2015, č. 1500065 na sumu 3.140,42 eur so splatnosťou 14.11.2015, č. 1500075 na sumu 2.678,14 eur so splatnosťou 14.12.2015, č. 1600001 na sumu 2.104,44 eur so splatnosťou 14.1.2016 a č. 1600021 na sumu 495,60 eur so splatnosťou 19.4.2016, pričom súčasťou faktúr potvrdených podpisom a pečiatkou žalovaného boli príslušné dodacie listy. Žalovaný fakturované sumy žalobcovi neuhradil. Žalovaný písomne uznal záväzok v celkovej výške 12.823,39 eur, okrem faktúry č. 1600021, ktorá v čase uznania tohto záväzku dňa 31.3.2016 ešte nebola splatná.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný na pojednávanie konané dňa 22.5.2017, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok sa nedostavil, aj keď bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný, preto súd prvej inštancie podľa § 106 ods. 1 písm. b) a § 180 C.s.p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.

6. Žalobca písomným podaním, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 8.6.2016 zobral žalobu späť v časti zmluvnej pokuty, preto súd prvej inštancie konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia §§ 663, 671, 673, 674, 675 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje nájomnú zmluvu o prenájme veci, ktorá platí v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj pre obchodnoprávne vzťahy. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov (zmluva, objednávka, dodatky, dodacie listy, faktúry, uznanie záväzku) mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o prenájme závesných lávok č. 001/03/2015, na základe ktorej žalobca prenechal za odplatu nájomcovi predmet plnenia, aby ho dočasne v dojednanej dobe užíval a za ktoré žalovaný nezaplatil dohodnutú odplatu v celkovej výške 13.318,99 eur, preto ho súd prvej inštancie v zmysle citovaných zákonných ustanovení zaviazal na zaplatenia uvedenej istiny. Súd prvej inštancie poukázal najmä na tú skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého konania neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili nárok žalobcu, pričom nedôvodnosť nároku namietal prvý krát až po tom, čo mu bol doručený platobný rozkaz, no v ďalšom ostal pasívny.

8. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania podľa §§ 369, 365 Obchodného zákonníka a to vo výške 9,05 % ročne, čo je sadzba úrokov z omeškania rovnajúca sa základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 percentuálnych bodov, teda 0,05 % + 9 % v zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. o sadzbe úrokov z omeškania.

9. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu za prenájom lávok vo výške 13.318,99 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania od splatnosti faktúr, ktorými žalobca vyfakturoval žalovanému dohodnuté nájomné, pretože odvtedy bol žalovaný v omeškaní so zaplatením tejto pohľadávky.

10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi v tomto konaní priznal právo na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaná suma má byť vo výške 12.823,39 eur tak ako ju žalovaný písomne uznal a nie suma 13.318,99 eur.

Žalovaný uviedol, že ďalšiu faktúru za prenájom lávok neuznal a preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav úplne a správne aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku na prejednávanú vec. Poukázal na to, že žalovaný podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý odôvodnil tým, že obsah uznania záväzku, ktorý podpísal si nemohol overiť a tým, že predmetné uznanie záväzku neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a to uvedenie dôvodu a výšky uznania záväzku, avšak odvolaním zmenil svoje tvrdenie a odvoláva sa na neuznanie ďalšej faktúry č. 1600021. To, že žalovaný neuznal poslednú vystavenú faktúru za prenájom lávok, nemá žiaden vplyv na nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej odplaty, teda nájomného za predmet nájmu, ktorý bol žalobcovi riadne poskytnutý, o čom v konaní neboli žiadne pochybnosti, pretože tvrdenia žalovaného v odvolaní sú zjavne účelové a nemajú žiadnu oporu v skutkovom ani právnom stave. Ich cieľom je oddialiť splnenie povinnosti žalovaného voči žalobcovi. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v priebehu celého konania neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili uplatnený nárok žalobcu a žalovaný v konaní neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany. Na druhej strane žalobca všetky svoje tvrdenia a uplatnený nárok riadne preukázal. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

13. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému 2.10.2017, repliku k nemu nepodal.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

16. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie na prejednanie tejto veci nariadil dve pojednávania a to na deň 24.4.2016 a na deň 22.5.2017. Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2016 sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že je možné v prejednávanej veci dospieť k určitej dohode vo forme mediácie. Za tým účelom bolo toto pojednávanie odročené. Na ďalšie pojednávanie konané dňa 22.5.2017 sa žalovaný nedostavil, aj keď na toto pojednávanie bol riadne a včas predvolaný dňa 9.5.2017, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na tomto pojednávaní dňa 22.5.2017 bol vyhlásený napadnutý rozsudok.

17. Ďalej odvolací súd zistil z obsahu spisu, že jediné vecné vyjadrenie k uplatnenej pohľadávke podal žalovaný vo forme odporu proti vydanému platobnému rozkazu a to písomným podaním zo dňa 1.7.2016, v ktorom uviedol, že v minulosti podpísal uznanie záväzku, no jeho obsah si nemohol overiť a v tomto uznaní záväzku chýbajú predpísané náležitosti a doložené faktúry sú sporné.

18. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalovaného v odpore proti vydanému platobnému rozkazu udáva, že preto aby súd mohol zaviazať žalovaného na zaplatenie uplatnenej pohľadávky žalobcu nie je nutné to, aby žalovaný uznal uplatnenú pohľadávku, čo do dôvodu a výšky. Súd vychádza z dôkazov, ktoré predložia strany sporu v priebehu konania. Civilný sporový poriadok je založený na princípe formálnej pravdy, to znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu.

Predmetný spor je sporom medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi a preto súd má vykonať tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Žalovaný v tomto konaní nespochybnil uplatnenú pohľadávku žalobcu titulom zaplatenia nájomného za prenajaté závesné lávky a vo svojom jedinom vecnom vyjadrení k uplatnenej pohľadávke v odpore proti platobnému rozkazu neuviedol, že by nemal voči žalobcovi predmetný dlh a neuviedol, prípadne v akej inej výške má voči žalobcovi dlh. Žalovaný nevyužil prostriedky procesnej obrany v súdnom konaní a na svoju obranu nepredložil žiadne dôkazné prostriedky ani neoznačil žiadne dôkazné prostriedky. Preto nepostačuje len samotné tvrdenie žalovaného, že „doložené faktúry sú sporné“, pretože takéto samotné tvrdenie v súdnom konaní nemôže viesť k tomu aby žalobcom preukázaná pohľadávka nebola žalobcovi v súdnom konaní priznaná. Žalobca využil v tomto konaní prostriedky procesného útoku podľa § 149 C.s.p. a okrem tvrdenia v žalobe predložil súdu prvej inštancie Zmluvu o prenájme závesných lávok podpísanú žalovaným dňa 10.3.2015, objednávku žalovaného z 10.3.2015, dodatok k objednávke č. 1 a dodatok k objednávke č. 2 a taktiež dodací list z 16.3.2015, ktorý podpísal žalovaný a opatril tento dodací list svojou pečiatkou.

19. Odvolací súd poukazuje ďalej na to, že civilné sporové konanie upravuje v ustanovení § 153 C.s.p. sudcovskú koncentráciu konania a v ustanovení § 154 C.s.p. zákonnú koncentráciu konania. Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. To znamená, že v prejednávanej veci žalovaný mohol prostriedky svojej procesnej obrany uplatniť na súde prvej inštancie najneskôr na pojednávaní dňa 22.5.2017, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania, na ktorom sa však žalovaný bezdôvodne a bez riadneho ospravedlnenia nezúčastnil. Teda žalovaný nevyužil možnosť zúčastniť sa na pojednávaní a predložiť prostriedky svojej procesnej obrany do skončenia dokazovania. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že spolu s predvolaním na pojednávanie konané dňa 24.4.2016 súd prvej inštancie zaslal žalovanému poučenie o procesných právach a povinnostiach žalovaného zo dňa 12.1.2017, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 30.1.2017, teda pred konaním pojednávania dňa 22.5.2017. Žalovaný napriek poučeniu o svojich procesných právach a povinnostiach a o zákonnej a sudcovskej koncentrácii konania do skončenia dokazovania a do vyhlásenia rozsudku na pojednávaní dňa 22.5.2017 žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach nepredložil. Žalovaný ani v odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie neuvádza žiadne ďalšie tvrdenia okrem tých, ktoré už uviedol v konaní na súde prvej inštancie a to, že neuznal uplatnenú pohľadávku žalobcu a ani v odvolacom konaní nepredložil dôkazy o svojom tvrdení, že uplatnená pohľadávka mala byť 12.823,39 eur tak ako ju žalovaný písomne uznal a nie vo výške 13.318,99 eur. K tomuto tvrdeniu žalovaného v odvolaní odvolací súd udáva, že písomné uznanie uplatnenej pohľadávky žalobcu z 31.3.2016 bolo uskutočnené v čase kedy výška splatnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému bola v rozsahu 12.823,39 eur, pretože posledná z fakturovaných súm nájomného vo výške 495,60 eur za faktúru č. 1600021 bola splatná až 19.4.2016, teda po uznaní predmetných pohľadávok žalobcu a preto táto fakturovaná suma 495,60 eur nemohla byť uznaná, tak ako to správne uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej pohľadávky 13.318,99 eur so zákonným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých fakturovaných súm, pretože žalovaný v konaní nepreukázal ich inú splatnosť ako uviedol žalobca v jednotlivých faktúrach.

21. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny.

22. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).