Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14Sa-23-2017.pdf
PDF · 86.61 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/23/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., V. XXX/X, právne zastúpeného Mgr. Michalom Ferčákom, advokátom so sídlom Topoľčany, Bernolákova 1652 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že žalobcovi bol od 24.12.2016 priznaný invalidný dôchodok v sume 164,10 eur mesačne a takto priznaný dôchodok bol súčasne od 01.01.2017 zvýšený na sumu 168,10 eur. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia bola pôvodne žiadosť žalobcu o priznanie dôchodkovej dávky zamietnutá.
2. Žalobca s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasil, považoval ho za nesprávne, a to v časti určenia vzniku jeho invalidity. Poukázal na to, že tento dátum bol určený ako deň prepustenia z hospitalizácie na ORL, kedy mali byť overené diagnostické závery a odstránený tumor. Podľa žalobcu v danej veci boli podmienky na priznanie dávky splnené ku dňu podania žiadosti (žalobca pravdepodobne mienil ku dňu uvedenom v žiadosti o priznanie invalidného dôchodku). Mal za to, že lekárske nálezy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu potvrdzujú, že rozhodujúce zdravotné postihnutie (ako aj ochorenia a postihnutia odôvodňujúce zvýšenie poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) boli diagnostikované už v čase podania jeho žiadosti, s výnimkou jeho stavu po extirácii cholesteatómu stredného ucha v decembri 2016. Poukázal na to, že aj pred decembrom 2016 bol v dôsledku svojho zdravotného problému opakovanie operovaný. Tieto zdravotné postihnutia napĺňali znaky dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pretože spôsobovali pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podľa poznatkov lekárskej vedy trvali dlhšie ako jeden rok.
3. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 15.01.2018, pričom žiadal podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím ústredia bola žiadosť žalobcu zamietnutá, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na odvolanie žalobcu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia a miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 45% (35% + 10%). Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu boli určené choroby zmyslových orgánov, sluch, komplikovaný chronický zápal stredného ucha (otitis media s komplikáciami) podľa kapitoly VII, oddielu B, položky 8, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pričom jeho postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35% z rozpätia od 20% do 40%). Za iné zdravotné postihnutia (chronický vestibulárny syndróm, ľahká hypakúza, stav po extirácii cholesteatómu stredného ucha vpravo, dorzalgia C chrbtice, cefalea, peptická bulbitída, reflexná ezofagitída, GERD, hepatopatia s biochemickou aktivitou, nadváha, vnútorné hemeroidy, pravostranná burzitída ramena, hypertenzia I., incipientné osteofity) patrí žalobcovi zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods.8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10%, na celkových 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný trval na tom, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného sa v konaní vysporiadal so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré žalobca predložil v predmetnej právnej veci a určený dátum vzniku invalidity z medicínskeho hľadiska aj riadne odôvodnil diagnostickými závermi z hospitalizácie na ORL na oddelení FLUK v Bratislave.
4. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení opätovne vyjadril svoje pochybnosti o tom, že či bol správne určený dátum vzniku invalidity a či takéto určenie bolo riadne zdôvodnené. Žalovaný podľa neho na jednej strane potvrdzuje, že mal zdravotné problémy so zápalom stredného ucha už od detstva, ktoré bolo potrebné riešiť operačne, na druhej strane tvrdí, že diagnostické závery mali byť overené až po odstránení tumoru po poslednej operácii v decembri 2016. Vzhľadom na dĺžku zdravotných problémov a doterajší počet operácii súvisiacich so zápalom stredného ucha mal žalobca za to, že už pred 24.12.2016 vykazovalo jeho ochorenie znaky komplikovaného chronického zápalu.
5. V predmetnej veci správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali) a po oboznámení sa so správnou žalobou, s napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 07.11.2017, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 26.07.2017, odbornými posudkami o invalidite vypracovanými v rámci administratívneho konania, so všetkými lekárskymi správami predloženými žalobcom v rámci administratívneho konania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a z tohto dôvodu správnu žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
6. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca požiadal o invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 31.05.2017, ktorá bola pobočke Sociálnej poisťovne doručená dňa 06.06.2017. V zmysle tejto žiadosti žiadal priznať dôchodkovú dávku od 22.04.2016. Na základe vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia bol dňa 31.05.2017 vyhotovený odborný posudok o invalidite, kde bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určené: Otitis media chronica s cholesteatómom I.dx., podľa kapitoly VII, odd. B pol. 8 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., a určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 % + 0%. Z tohto dôvodu nebol žalobca uznaný invalidným, o čom bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.7.2017. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie a vecou sa následne zaoberal žalovaný ako odvolací orgán. V rámci odvolacieho konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného vychádzal pri svojich odborných záveroch zo zistenia, že u žalobcu bola v detstve riešená otitis media štyrikrát operačne, naposledy v roku 1985, následne sa pridružil cholesteatóm s progresiou rastu, ktorý bolo potrebné akútne operačne odstrániť pri hospitalizácii, ktorá trvala do 24.12.2016. Celkove stav žalobcu spôsobuje chronický vestibulárny syndróm s poruchou rovnováhy, ktorá sa vyskytuje prakticky trvale a spôsobuje neistú chôdzu. MR mozgu bolo v danom čase negatívne, oslabenie sluchu je do úrovne 7% straty. Takémuto stavu zodpovedá podľa posudzujúceho lekára posúdenie v hornej hranici zákonom stanoveného rozmedzia pre otitis media, konkrétne 35 %. Ďalej lekár sociálneho zabezpečenia poukázal na to, že u žalobcu boli zistené ďalšie ochorenia, ktoré môžu mať vplyv na závraty, a to dorzalgia C chrbtice, ktorá je sprevádzaná bolesťami hlavy, a vysoký krvný tlak. S poukazom na uvedené bola miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10% za ďalšie ochorenia. Dátum vzniku invalidity bol určený dňom prepustenia z hospitalizácie na ORL, kedy boli overené diagnostické závery a odstránený tumor.
7. Na podklade týchto odborných záverov žalovaný dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne. Žalobou napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie ústredia zo dňa 26.07.2017 a žalobcovi priznal nárok na invalidný dôchodok od 24.12.2016. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že vychádzal z odborných záverov obsiahnutých v správe z opätovného vyšetrenia žalobcu lekárom sociálneho poistenia, ktoré bolo vykonané v rámci odvolacieho konania.
8. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 71 ods. 4, 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Kapitola XV. Odd.E bod 4 písm. c), kde je miera poklesu stanovená na 70-80%.
10. Podľa § 71 ods. 6,7,8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
11. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
12. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
13. Podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. ( § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Konkrétna miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona 461/2003 Z.z. (§ 71 ods. 5 citovaného zákona), pričom sa určuje podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť o 10% v prípade výskytu iných závažných ochorení alebo postihnutí. (§ 71 ods. o cit. zákona)
15. V predmetnej veci žalobca súhlasil s určenou mierou jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak mal za to, že bol nesprávne určený deň vzniku jeho invalidity. Uvedené odôvodňoval najmä tým, že už v detstve preukázateľne trpel chronickým zápalom stredného ucha, pre ktorý bol opakovane operovaný.
16. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej právnej veci žalovaný nespochybňoval, že žalobca trpel od detstva zápalom stredného ucha, pre ktoré bol opakovane (4x) operovaný. Posledná operácia bola v roku 1985, kedy mal žalobca 12 rokov. Následne bol operovaný až v roku 2016, keď mal 43 rokov, a to z dôvodu komplikácie, ktorú predstavoval cholesteatóm stredného ucha vpravo, ktorý musel byť akútne vyoperovaný. Je zrejmé, že za stav, ktorý žalobcu invalidizuje, bol po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu považovaný chronický zápal s komplikáciami. Uvedenou komplikáciou bol práve vyššie zmienený cholesteatóm (nezhubný nádor), ako aj skutočnosť, že uvedené spolu s inými ochoreniami žalobcu (za ktoré mu bola miera poklesu zvýšená o maximálne možných 10%) vyúsťuje do stavu chronického vestibulárneho syndrómu s poruchou rovnováhy, ktorá u žalobcu spôsobuje neistú chôdzu. Správny súd je toho názoru, že za danej situácie nie je možné nič vyčítať záveru žalovaného, že priznal dôchodkovú dávku žalobcovi od 24.12.2016 a nie od 22.04.2016, tak ako požadoval vo svojej žiadosti. Za správny považuje vyslovený názor, že až ukončením hospitalizácie po odstránení tumoru bol diagnosticky objektivizovaný zdravotný stav žalobcu v zmysle jeho invalidizujúcej diagnózy, ktorou je chronický otitis media s komplikáciami, t.j. s nezhubným tumorom s progresiou rastu, ktorý musel byť vyoperovaný, a ktorý stav v súčinnosti s inými ochoreniami, ktoré boli zohľadnené v určenej výslednej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spôsobuje u žalobcu neistú chôdzu.
17. Správny súd je toho názoru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní riadne odôvodnil svoje závery, ktoré vychádzali z opätovného odborného posúdenia zdravotného stavu žalobcu realizovaného v rámci odvolacieho konania, pričom uviedol, ktoré ochorenie považuje za príčinu dlhodobého nepriaznivého stavu žalobcu, jeho zákonnú kategorizáciu, percentuálna mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená v hornej hranici zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia. Žalovaný sa riadne zaoberal aj ostatnými zdravotnými postihnutiami, za ktoré žalobcovi patrí zvýšenie percentuálnej miery o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Ďalej podrobne uviedol spôsob výpočtu konkrétnej výšky invalidného dôchodku. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného má z obsahového hľadiska všetky zákonom požadované náležitosti. Preskúmaním administratívneho spisu, dávkového spisu a prebiehajúceho konania správny súd nezistil žiadne porušenia práv a právom chránených záujmov žalobcu.
18. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci posudkový lekár v rámci odvolacieho konania dostatočne posúdil zdravotný stav žalobcu, jeho podaný posudok je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnený, nie sú zistené diskrepancie medzi jeho závermi a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobca správnym orgánom predložil. Posudkový lekár zohľadnili všetky žalobcom udávané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, na základe predloženej zdravotnej dokumentácie dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 S.s.p. podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Nakoľko súd dospel k záveru, že nie sú naplnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania rozhodol tak, že mu voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).