Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/108/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: F. K., bytom B. XXX, zastúpená advokátom: Mgr. Csaba Bodnár, so sídlom Štúrovo, Továrenská 1, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 33322-3/2017-BA zo dňa 20. júna 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. 33322-3/2017-BA zo dňa 20. júna 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1480000117-GC04/17 zo dňa 25. 01. 2017 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity a napadnuté rozhodnutie potvrdila. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky ako I. stupňový správny orgán predpísala žalobkyni ako SZČO poistné za obdobie júl 2005 až december 2005, február 2006 až december 2006, február 2007 až jún 2007, poistné na nemocenské poistenie 228,44 eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné a dôchodkové sporenie v sume 1.019,92 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 339,93 eur, poistné na do rezervného fondu solidarity v sume 269,30 eur, spolu v sume 1.857,59 eur. 3. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala, prostredníctvom právneho zástupcu, proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom uviedla, že z odôvodnenia predmetného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pri výpočte výšky poistného opätovne nezohľadnila právnu úpravu Európskej únie, konkrétne Nariadenia Rady č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, SZČO a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, a to čl. 14c písm. b/ a čl. 14d ods. 2. Účastníčka konania tiež cituje ustanovenie § 138 ods. 16 tretia veta zákona v znení účinnom od 1. januára 2005. Sociálna poisťovňa postupovala tak, ako keby išlo o SZČO, napriek tomu, že sa účastníčka konania podľa predpisov vnútroštátneho práva považuje za osobu vykonávajúcu závislú činnosť. Tiež bolo potrebné zohľadniť, že žalobkyňa ako zamestnankyňa V. A. A. M. podlieha vnútroštátnym právnym predpisom Maďarska a nie Slovenskej republiky. Účastníčka konania cituje čl. 7 ods. 2 druhú vetu Ústavy Slovenskej republiky. Podľa komunitárneho práva sú nariadenia EÚ všeobecne záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo použiteľné vo všetkých členských štátoch, a to od momentu ich publikácie, resp. odo dňa účinnosti. Nariadenia EÚ majú teda prednosť pred zákonmi SR a priamo zaväzujú členské štáty. Sociálna poisťovňa prepočet vymeriavacích základov na slovenskú menu vykonávala ku dňu 24. január

2017, pri výpočte použila určite koordinačné nariadenia, ktoré nekonkretizovala. V prípade prepočtu vymeriavacích základov, resp. odvodov za roky 2005 až 2007 nie je možné použiť kurzu z roku 2017. Pri rozhodovaní by mala Sociálna poisťovňa brať do úvahy aj všeobecné zásady EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia. Účastníčka konania žiada, aby bolo predmetné rozhodnutie zrušené. 4. Na základe podaného opravného prostriedku žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade so zákonom. 5. Podľa § 3 písm. a/ druhý bod zákona účinnom do 31. 12. 2010 je zárobková činnosť SZČO, z ktorej je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená. 6. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom od 01. 01.2006 do 31. 12. 2010 jej SZČO fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Rozhodnutím č. GRUFT-6580/2004/SSDS zo dňa 18. 10.2004 bolo žalobkyni udelené povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa starobného dôchodkového poistenia, ktoré vydal Úrad pre finančný trh. Uvedené povolenie jej zaniklo k 01. 01. 2007. Žalobkyňa bola zapísaná dňa 02. 06. 2006 v registri sprostredkovateľov poistenia pod reg. číslom VSP020438 ako výlučný sprostredkovateľ poistenia a tento zápis bol dňa 19. 11. 2009 zrušený. Žalobkyňa nie je sporiteľom podľa osobitného predpisu. 7. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 439/2004 Z.z. účinnom od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2007 povinne nemocensky poistená je SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. 8. Podľa § 21 ods. 1 zákona, v znení zákona účinnom od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 01. 07. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 a zaniká 30. 06. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. 9. Podľa údajov Daňového riaditeľstva SR, príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol za rok 2004 vo výške 78.054,-Sk, za rok 2005 - 104.612,-Sk, t.j. bol vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2004 (78.000,-Sk) a pre rok 2005 (82.800,-Sk). 10. Podľa § 128 ods. 1 písm. c/ zákona, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená SZČO. Podľa § 128 ods. 2 písm. c/ zákona, poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená SZČO. Podľa § 128 ods. 3 písm. c/ zákona, poistné na invalidné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená SZČO. Podľa § 128 ods. 11 písm. b/ zákona účinného od 01. 01. 2005, poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená SZČO. 11. Na základe § 129 ods. 1 a ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a povinné príspevky“) sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nadol. Podľa § 130 písm. c/ zákona, sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú SZČO 4,4% z vymeriavacieho základu. Podľa § 131 ods. 1 písm. c/ zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. (účinnom do 31. 12. 2014) sadzba poistného na starobné poistenie, je povinne dôchodkovú poistenú SZČO, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18% z vymeriavacieho základu. Podľa § 132 písm. c/ zákona, sadzba poistného na invalidné poistenie, je pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO 6 % z vymeriavacieho základu.

Podľa ustanovenia § 137 písm. b/ zákona č. 43/2004 Z.z. účinnom od 01. 01. 2005, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO 4,75 % z vymeriavacieho základu. Podľa ustanovenia § 138 ods. 16 tretia veta zákona č. 439/2004 Z.z. účinnom do 31. 12. 2007, ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa vždy platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Podľa § 141 ods. 1, fyzická a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať. Podľa § 143 ods. 1, poistné je splatné do 8. dňa kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle ustanovenia § 144 ods. 1 sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. 12. Prvostupňový správny orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že žalobkyňa ako SZČO neodviedla vôbec poistné za obdobie júl 2005 až jún 2007, čím jej vznikla dlžná suma poistné vo výške 1.857,59 eur. 13. Podľa potvrdenia o pracovnom pomere zo dňa 12. 02. 2015 žalobkyňa pracovala u zamestnávateľa Vaszary Kolos Korház Esztergom v období od 19. 11. 2001 do 30. 06. 2010. 14. Od vstupu SR do EÚ, t.j. od 01. 05. 2004 sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. 15. Podľa čl. 14c (5) Nariadenia, osoba, ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného členského štátu sa samostatne zárobkovo činná na území druhého členského štátu podlieha: a/ pokiaľ písm. b/ neustanovuje inak, právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť, alebo ak vykonáva takúto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, právnym predpisom určeným podľa čl. 14 ods. 2 alebo 3, b/ v prípadoch uvedených v prílohe VII.

- právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť, pričom ak vykonáva túto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, tieto právne predpisy sa určia podľa čl. 14 ods. 2 alebo ods. 3 a

- právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, pričom ak vykonáva túto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, tieto právne predpisy sa určia podľa čl. 14a ods. 2,3 alebo 4. Podľa čl. 14d (5) ods. 2 nariadenia uvedená osoba v čl. 14c písm. b/ sa považuje na účely stanovenia výšky príspevkov vyžadovaných od SZČO podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom vykonáva svoju SZČO, za osobu vykonávajúcu na území daného členského štátu závislú činnosť. Podľa prílohy č. VII. nariadenia sa na osobu vzťahujú súčasne právne predpisy dvoch členských štátov aj v prípade ak je osoba samostatne zárobkovo činná v SR a zamestnané v ktoromkoľvek členskom štáte. Na žalobkyňu sa za predmetné obdobie vzťahovala legislatíva SR. Podľa koordinačných nariadení výmenným kurzom je deň, kedy inštitúcia uskutočnila operáciu. V danej veci prvostupňový správny orgán na prepočet vymeriavacích základov použil výmenný referenčný kurz zo dňa 24. 01. 2017, pretože tento deň sa uskutočnila operácia, t.j. previedla sa kontrola prekročenia vymeriavacieho základu. V odvolacom konaní mal žalovaný za preukázané, že úhrn vymeriavacích základov, ktoré účastníčka konania dosiahla ako zamestnanec a ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO v kontrolovanom období presiahol zákonom ustanovený vymeriavací základ najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie za obdobie január 2006 a január 2007. Táto skutočnosť bola pri predpísaní poistného žalobkyni zohľadnená.

II.

16. Žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 23. 08. 2017 žiadala zrušiť druhostupňové rozhodnutie pre nezákonnosť, nesprávnosť tohto rozhodnutia a zároveň žiadala aj o zrušenie prvostupňového správneho orgánu. Žalobkyňa má za to, že výška odvodov bola stanovená v nesprávnej sume, pretože žalobkyňa odvody uskutočnila v plnej výške na základe pracovného pomeru v Maďarsku a žalovaný od nej žiada zaplatenie výšky odvodov z titulu postavenia SZČO. Má za to, že žalovaná pri výpočte výšky poistného nezohľadnila právnu úpravu EÚ, resp. nesprávne aplikovala príslušné právne predpisy. Podľa jej názoru by sa mali prednostne aplikovať právne predpisy jedného členského štátu. Práve preto zákonodarca

zakotvil, že aj keď sa použijú právne predpisy dvoch členských štátov, SZČO sa bude pri stanovení výšky poistného považovať iba za zamestnanca. Žalovaná postupovala v prípade žalobkyne tak ako keby išlo o SZČO aj napriek tomu, že nariadenie v čl. 14d (5) ods. 2 jednoznačne uvádza, že žalobkyňa sa podľa predpisov vnútroštátneho práva považuje za osobu vykonávajúcu závislú činnosť a nie za SZČO. Tiež je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobkyňa podliehala ako zamestnankyňa maďarského zamestnávateľa vnútroštátnym predpisom Maďarskej republiky a nie Slovenskej republiky. Taktiež žalobkyňa namietala tú skutočnosť, že žalovaná vykonala prepočet vymeriavacích základov ku dňu 24. 01. 2017, pri výpočte použila koordinačné nariadenia, ktoré však žiadnym spôsobom nekonkretizovala. Žalobkyňa má za to, ž v prípade prepočtu vymeriavacích základov za rok 2005-2007 nie je možné použiť kurz z roku 2017. Namietala, že v danom prípade nie je možné aplikovať rozhodnutie č. H3, pretože toto sa uplatňovalo iba od 01. 05. 2010. Podľa názoru žalobkyne nie je možné použiť prepočítací kurz z r. 2017 na plnenia z roku 2005 až 2007. Pred uskutočnením operácie podľa jej názoru mal zákonodarca na mysli prípady, kedy sa prepočet týka plnení vykonaných samotnou inštitúciou, t.j. kedy plnenia uskutočňuje inštitúcia a nie naopak, teda keď je inštitúcia prijímateľom určitej dávky. Je toho názoru, že jednoznačne sa v jej prípade mal uplatniť prepočítací kurz z r. 2005-2007. Žiadala rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť.

III.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 11. 2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V spornom období bola žalobkyňa považovaná za SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. účinnom do 31. 12. 2010 na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. rozhodnutia Úradu pre finančný trh č. GRUFT -6580/2004/SSDS zo dňa 18. 10. 2004, ktorým bolo žalobkyni udelené povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa starobného dôchodkového poistenia, na základe ktorého žalobkyňa vykonávala od 02. 06. 2006 činnosť výlučného sprostredkovateľa pod reg. číslom VSP020438 a žalobkyňa zároveň od 01. 01. 2003 vykonávala činnosť obchodného zástupcu pre poisťovňu Alianz - slovenskú poisťovňu a.s. na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej sieti v zmysle § 652 a nasl. Obch. zákona, teda mala právne postavenie SZČO aj podľa § 5 písm. f/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010. Žalobkyňa túto skutočnosť ani nepopiera. 18. K námietke žalobkyne, že nesprávne aplikovala pri výpočte poistného príslušné právne predpisy, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa pracovala v zahraničí, žalovaný poukazuje na to, že základným nariadením pri vstupe SR do EÚ vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňovalo do 30. 04. 2010 je nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. 07. 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby SZČO a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva a jeho vykonávacie nariadenie č. 574/72. Uplatniteľná legislatíva sa určuje podľa tohto prepisu na základe všeobecných a osobitných pravidiel ustanovených v nariadení, ktoré majú výhradný účinok, t.j. neumožňujú aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, a teda príslušnou legislatívou je zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť. Podľa čl. 14c písm. b/ nariadenia, osoba, ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činná na území druhého členského štátu podlieha v prípadoch uvedených v prílohe VII. právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť a právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa bodu 17, prílohy VII. nariadenia sa na osobu SZČO na Slovensku a zamestnanú v ktoromkoľvek druhom členskom štáte vzťahujú súčasne právne predpisy dvoch členských štátov. Vychádzajúc z uvedeného žalobkyňa podliehala v spornom období slovenským právnym predpisom z titulu samostatnej zárobkovej činnosti a z titulu zamestnania podliehala maďarským právnym predpisom. Skutočnosť, že žalobkyňa platila odvody z pracovného pomeru v Maďarsku nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože z titulu zamestnania v Maďarsku sa na ňu v spornom období vzťahovala maďarská legislatíva. Zo strany žalobkyne však došlo k porušeniu právnych predpisov z dôvodu, že v spornom období neplatila poistné podľa právnych predpisov SR, napriek skutočnosti, že na území SR mala status SZČO, ktorej vzniklo na základe príjmu z podnikania a z inej SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. 19. Na základe článku 14d ods. 2 nariadenia sa žalobkyňa pri stanovení výšky poistného povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO považovala za osobu vykonávajúcu na

území SR závislú činnosť, a preto žalovaná bola povinná pri stanovení výšky poistného prihliadať na úhrn jej vymeriavacích základov, t.j. na vymeriavací základ, ktorý žalobkyňa dosiahla z titulu zamestnania a na vymeriavací základ, ktorý žalobkyňa dosiahla z titulu SZČO. Úhrn vymeriavacích základov na platenie poistného je nevyhnutné zistiť v každom kal. mesiaci, v ktorom SZČO podlieha odvodovej povinnosti z dôvodu, že tento úhrn vymeriavacích základov nemôže presiahnuť sumu ustanovenú zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. V prípade ak úhrn vymeriavacích základov presiahne sumu stanovenú zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2007 s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 16 zníži sa vymeriavací základ, z ktorého platí SZČO poistné tak, aby úhrn vymeriavacích základov dotknuté osoby neprekročil vymeriavací základ mesačne najviac (maximálny vymeriavací základ). Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 20. 05. 2016 nezohľadnil súbeh poistení žalobkyne žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 20. 05. 2016 zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu konanie na rozhodnutie s tým, že uložil prvostupňovému správnemu orgánu došetriť vymeriavacie základy žalobkyne, ktoré dosiahla z činnosti zamestnanca a vykonať kontrolu úhrnu vymeriavacích základov žalobkyne za každý mesiac sporného obdobia, za ktoré žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO poistné neodviedla. Keďže úhrn vymeriavacích základov u žalobkyne za mesiace január 2006 a január 2007 presiahol zákonom stanovený vymeriavací základ v sume najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie, nebola žalobkyňa v týchto mesiacoch povinná ako SZČO platiť poistné na nemocenské poistenie. Za ostatné mesiace sporného obdobia úhrn vymeriavacích základov žalobkyne z výkonu činnosti zamestnanca a z výkonu činnosti povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistnej SZČO nepresiahol citovaným zákonom stanovený vymeriavací základ v sume najviac, preto bola žalobkyňa povinná platiť poistné z určeného vymeriavacieho základu, ktorý dosiahla z výkonu činnosti SZČO bez ohľadu na skutočnosť, že v Maďarsku platila poistné z výkonu činnosti zamestnanca.

IV.

20. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 09. 2017 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný uvádza tie isté skutočnosti, ktoré uvádzal v rozhodnutí. Žalovaný sa nevyjadril k prepočtu vymeriavacích základov žalobkyne, ktorý namieta žalobkyňa v žalobe a svoj postup ničím neodôvodnila. V.

21. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 191 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne 22. Preskúmaním vecí súd dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 23. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 24. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 25. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia SSP, súd postupuje a rozhodujúce v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy. 28. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 29. Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. V danom prípade o nariadenie pojednávania požiadal žalovaný správny orgán. 30. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne trval na podanej žalobe v plnom rozsahu ako aj na dôvodoch, ktoré sú uvedené v písomne podanej žalobe. K skutkovému stavu uviedol, že žalobkyňa v období 2005 a 2007 pracovala na základe pracovnej zmluvy v Maďarsku v nemocnici, kde odvádzala

riadne a včas odvody a v tom období zároveň vykonávala sprostredkovanie poistenia ako SZČO, za to jej žalovaná predpísala platiť poistné. Žalobkyňa má za to, že v predmetnom prípade sa má prihliadať aj na komunitárne právne predpisy, predovšetkým na nariadenie č. 1408/71 a na žalobkyňu sa má prihliadať ako na osobu, ktorá vykonáva závislú prácu, a teda nie podnikateľskú činnosť a pri stanovení výšky odvodov sa má prihladiť na úhrn vymeriavacích základov. Žalovaný správny orgán si zabezpečil všetky doklady ohľadne platenia poistného v Maďarsku, avšak pri prepočte týchto súm použiť prepočtový kurz z r. 2017, teda v čase, keď predpísal poistné. Žalobkyňa mala za to, že v jej prípade mal platiť kurz v čase obdobia neplatenia odvodov, teda v rokoch 2005 a 2007, teda v čase, keď táto pohľadávka bola splatná. Podľa jej názoru nesprávne žalovaná aplikovala nariadenie č. 884/2004, podľa ktorého sa aplikuje výmenný kurz platný v deň, kedy bola vykonaná finančná operácia. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. 31. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu sa na pojednávanie nedostavila. VI.

32. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle ustanovenia § 190 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 141 ods. 1, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať; ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 písm. a/ druhý bod, v znení zákona účinnom do 31. 12. 2010, zárobková činnosť je činnosť SZČO, z ktorej je nemocensky a dôchodkovo poistená. Podľa ustanovenia § 5 písm. c/ zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom od 01. 08. 2006 do 31. 12. 2010 SZČO je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa mala rozhodnutím č. GRUFT-6580/2004/SSDS zo dňa 18. 10. 2004 udelené povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa starobného dôchodkového poistenia, ktoré vydal Úrad pre finančný trh a toto povolenie zaniklo k 01. 01. 2007. Žalobkyňa bola zapísaná dňa 02. 06. 2006 v registri sprostredkovateľov poistenia pod č. VSP020438 ako výlučný sprostredkovateľ poistenia a tento zápis bol zrušený dňa 19. 11. 2009. 33. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ účinného od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2007 povinne nemocensky poistená je SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. Podľa § 21 ods. 1 účinnom od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 01. 07. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je jej príjem z podnikania a z inej SZČO podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.10 a zaniká 30. 06. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej SZČO nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. 34. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že príjem z podnikania za rok 2004 bolo vo výške 78.054,- Sk, teda bol vyšší ako stanovená suma pre rok 2004 (78.000,-Sk) a za rok 2005 vo výške 104.612,-Sk, teda bol vyšší ako bola stanovená suma pre rok 2005 (82.800,-Sk). Podľa § 128 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 písm. c/, poistné na nemocenské poistenie a poistné na starobné poistenie platí povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO. Podľa § 128 ods. 3 písm. c/ zákona, poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená SZČO. Podľa § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. účinného od 01. 01. 2005, poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená SZČO. Na základe ustanovenia § 129 ods. 1 zákona č. 721/2004 Z.z. účinnom od 01. 01. 2005, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Výška poistného ako aj výpočet sumy poistného medzi žalobkyňou a žalovaným nebola sporná, preto súd ani výpočet poistného ani neskúmal. Z potvrdenia zo dňa 12. 02. 2015 bolo preukázané, že žalobkyňa pracovala u zamestnávateľa VASZARY Kolos Kórház, Esztergom v období od 19. 11. 2001 do 30. 06. 2010. 35. Podľa čl. 14c (5) nariadenia, osoba, ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činná na území druhého členského štátu podlieha:

a/ pokiaľ písm. b/ neustanovuje inak, právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť, alebo ak vykonáva takúto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, právnym predpisom určeným podľa čl. 14 ods. 2 alebo ods. 3, b/ v prípadoch uvedených v prílohe VII.:

- právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť, pričom ak vykonáva túto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, tieto právne predpisy sa určia podľa čl. 14 ods. 2 alebo 3 a

- právnym prepisom členského štátu, na území ktorého vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, pričom ak vykonáva túto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, tieto právne predpisy sa určia podľa čl. 14 ods. 2, § 3 alebo 4 Podľa čl. 14d (5) ods. 2 nariadenia, osoba uvedená v čl. 14c písm. b/ sa považuje za účely stanovenia výšky príspevkov vyžadovaných od SZČO podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom vykonáva svoju samostatnú zárobkovú činnosť, za osobu vykonávajúcu na území daného členského štátu závislú činnosť. Podľa prílohy č. VII. nariadenia sa na osobu vzťahujú súčasne právne predpisy dvoch členských štátov aj v prípade, ak je osoba samostatne zárobkovo činná v SR a zamestnaná v ktoromkoľvek členskom štáte. Čo sa týka námietky žalobkyne o určovaní prepočítacích kurzov mal súd za to, že podľa koordinačných nariadení, ktoré upravujú sociálne zabezpečenie migrujúcich osôb je výmenným kurzom medzi peňažnými menami referenčný kurz uvedený Európskou centrálnou bankou v deň, kedy uskutočnila inštitúcia operáciu. V danom prípade prvostupňový správny orgán správne použil na prepočet vymeriavacích základov výmenný referenčný kurz dňa 24. 01. 2017, pretože v tento deň previedol kontrolu prekročenia vymeriavacieho základu naviac u žalobkyni. Súd túto námietku žalobkyne považoval za právne irelevantnú. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd považuje rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom a nezistil žiaden z dôvodov ustanovenia § 191 ods. 1 SSP, a preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 37. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).