Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/149/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ M. H., D.. XX.XX.XXXX, H. N. C. XXX 2/ S.É. H., D.. XX.XX.XXXX, H. N. C. XXX 3/M. F., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Č. XX o zaplatenie 4.141,55 eur prísl. , t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný v 1/rade, žalovaný v 2/rade a žalovaný v 3/rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.118,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 28,75 EUR vrátane úroku spolu s úrokom vo výške 7,49 % ročne zo sumy 4.141,55 EUR od 01.10.2013 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.023,49 EUR od 01.10.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému v 1/, 2/ a 3/rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1.inštancie v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodne podaným návrhom dňa 15.04.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. v 2. a v 3. rade zaplatenie sumy 4.489,92 eur s 12,49 % ročným úrokom z omeškania zo sumy istiny 4.358,22 eur od 01.04.2012 do zaplatenia. Podanie návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola s odporcami v 1. až 3. rade uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 20.09.2006, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaných v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 4.979 eur. Žalovaní v 1. až 2. rade sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,10 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 24,90 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. až 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,58 eur. Žalovaný v 3.rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní 1 a 2. Nakoľko si žalovaní v 1. až 2. rade nesplnili zmluvné povinnosti, boli žalobcom upomínaní a upozorňovaní na riadne a včasné uhrádzanie splátok. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými v 1. až 3. rade, omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa 18.08.2011 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných v 1. až 2. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovaný v 3.rade bol tiež upovedomený o odstúpení od zmluvy a vyzvaný na plnenie. Žalovaní v 1. až 3. rade finančné prostriedky v danej lehote nevrátili. Zostatok pohľadávky ku dňu 31.03.2012 bol vo výške 4.489,92 eur s 12,49 % p.a. s úrokom z omeškania zo sumy istiny 4.358,22 eur od 01.04.2012 do zaplatenia.

2. Počas konania žalobca viackrát menil petit žalobného návrhu a žiadal aj niekoľkokrát konanie čiastočne zastaviť.

3. Uznesením zo dňa 26.06.2013 súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu zo dňa 10.06.2013 a čiastočne konanie zastavil v tom znení, že „Žalovaní 1., 2. a 3. sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.141,55 eur, 7,49 % p.a. úroky a 5 % p.a. úroky z omeškania za 03/2013 vo výške 19,42 eur, 7,49 % p.a. úrokom zo sumy 4.141,55 eur od 01.04.2013 do zaplatenia a 5% p.a. úroky z omeškania zo sumy 4.141,55 eur od 01.04.2013 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov." Konanie v časti prevyšujúcej nárok uplatnený návrhom na zmenu petitu zo dňa 10.06.2013 žalobcom súd zastavil.

4. Uznesením zo dňa 13.11.2013 súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu zo dňa 06.11.2013 a čiastočne konanie zastavil v tom znení, že súd konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky vo výške 7,49 % p.a. a úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. za 03/2013 vo výške 19,42 eur, úroky 7,49 % p.a. a úroky z omeškania 5 % p.a. za obdobie 04/2013 do 08/2013 vo výške 216,82, úroky 7,49 % p.a. a úroky z omeškania 5 % p.a. za obdobie 09/2013 vo výške 13,76 čiastočne zastavil. Pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 06.11.2013 v tomto znení: " Odporcovia 1, 2 a 3 sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.141,55 eur, 7,49 % p.a. úroky a 5% p.a. úroky z omeškania za 09/2013 vo výške 28,75 eur, 7,49 % p.a., úrokom zo sumy 4.141,55 eur od 01.10.2013 do zaplatenia, a 5 % p.a. úroky z omeškania zo sumy 4.141,55 eur od 01.10.2013 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov."

5. Žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3.rade so žalobným návrhom v podstate súhlasili, požiadali o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Poukázali na to, že žalovaná suma sa im zdá dosť vysoká s poukazom na to koľko uhradili.

6. Rozsudkom zo dňa 03.02.2014 , č. k. 5C/149/2012-114 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalovanú v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaného v 3.rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.023,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.023,49 eur od 01.10.2013 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach pokiaľ ide o žalovaného v 1.rade vo výške 40 eur mesačne pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade vo výške 40 eur mesačne a pokiaľ ide o žalovaného v 3.rade vo výške 40 eur mesačne s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti uvedenému rozsudku bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. Na základe podaného odvolania KS v Prešove uznesením zo dňa 04.07.2018 rozsudok súde prvej inštancie vo výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu a vo výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil v zrušenej časti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení poukázal na to, že najpodstatnejšia odvolacia námietka žalobcu (i keď v poradí prvý výrok rozsudku okresného súdu zo dňa 3.2.2014 odvolaniami nebol napadnutý, teda je právoplatný) spočíva v tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, pričom toto nesprávne právne posúdenie má spočívať v tom, že nesprávne aplikoval § 48 ods. 1 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka, teda režim Občianskeho zákonníka namiesto toho, aby aplikoval § 506 v spojení s § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, teda režim Obchodného zákonníka, t.j. súd nepoužil správny všeobecne záväzný právny predpis. Teda aj keby bol Občianskeho zákonníka aplikovateľný, súd ustanovenia Občianskeho zákonníka nesprávne vyložil a vyvodil z nich nesprávne právne závery na daný skutkový stav. Súd aplikoval § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Aplikoval normu v časti: „je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy ako upravuje Občiansky zákonník“. Takýto výklad je v rozpore s účelom zákona. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje vylúčiť aplikáciu takých zmluvných dojednaní, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Súd však vyložil § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že umožňuje vylúčiť uplatnenie nie zmluvných dojednaní, ale zákonných ustanovení, ktorých aplikácia je dôsledkom uzavretia určitého zmluvného typu; v danom konkrétnom prípade zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a konkrétne

vylúčil aplikáciu režimu zániku zmluvy odstúpením podľa § 344 Obchodného zákonníka ex nunc. A to nie je v súlade s účelom § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z povahy veci vyplýva, že ak sa právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, má riadiť , tak potom neprichádza do úvahy odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka. pretože je neaplikovateľný. Logicky nemôže ani dôjsť k vzdaniu sa nejakých práv. Ak sa právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, riadi Obchodným zákonníkom, je vylúčené, aby sa za neprípustné dojednania považovalo to, že sa budú aplikovať všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o účinkoch odstúpenia od zmluvy, ktoré sa nakoniec stricto senzu ani nestali súčasťou zmluvných dojednaní. Výklad použitý súdom je v rozpore s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie zakotvuje, že je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Nie je to teda naopak, ako na zákony aplikoval súd. V skutočnosti totiž súd aplikoval Občiansky zákonník ako lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako k lex generalis. Výklad použitý súdom je v rozpore s § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka. Z § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka totiž jasne vyplýva, že právny vzťah zo zmluvy o úvere sa má spracovať Obchodným zákonníkom, pričom toto ustanovenie je kogentné (§ 263 Obchodného zákonníka). Výklad použitý súdom je v rozpore s princípom právnej istoty. Podľa čl. I ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom; znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní štátnymi orgánmi (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/95). Zákon sa má aplikovať v praxi tak. ako je formulovaný text príslušných ustanovení na prípad sa vzťahujúci, a nie ho svojvoľne skracovať, vynechávať časti textu a prispôsobovať si účelovo text pre vlastnú potrebu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. 48/97). Nesprávnosť výkladu prijatého súdom je možné preukázať aj na vývoji právnej úpravy. S účinnosťou od 1.4.2015 bola prijatá novela Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého ostatná veta znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Z uvedeného vyplývajú dva závery, a to: zákonodarca považoval za potrebné prijať výslovnú úpravu prednostnej aplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské práve vzťahy, čo je dôkazom o tom, že dovtedajšie znenie Občianskeho zákonníka neposkytovalo základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka; ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zostalo nedotknuté, čo je jasným dôkazom o tom, že neposkytovalo základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka. K zamietnutiu nároku na dohodnutý úrok po odstúpení od zmluvy o úvere žalobca dodáva, že v zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Krajský súd poukázal na to že v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Dlžník je teda povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Analogicky túto povinnosť možno vyložiť k ustanoveniu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr, než bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobca od zmluvy odstúpil, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil“ povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Podľa názoru žalobcu akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi a toto konanie takým bezpochyby je, je v rozpore s účelom právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Pre prípad, že by súd z nejakého nejasného dôvodu odmietol rozhodnúť v zmysle objektívneho práva žalobca uvádza, že v čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy, z ktorej právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými vznikol bolo dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia dlhu. V prípade, ak by okresný súd túto zmluvnú podmienku skúmal z hľadiska jej neprijateľnosti, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na samostatnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, podľa ktorej nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvné dojednanie, ktoré síce spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, avšak sa týka hlavného predmetu plnenia, a je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo bolo individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti je zároveň potrebné poukázať na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého predmetom plnenia z úverovej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany veriteľa

dlžníkovi a vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatenie úrokov z nich zo strany dlžníka veriteľovi. Teda dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa požadovať úroky z úver sa bezpochyby týka hlavného predmetu plnenia. Teda dojednanie, podľa ktorého môže žalobca aj po odstúpení od zmluvy požadovať zmluvne dohodnuté úroky za úver až do úplného zaplatenia dlhu, je vyjadrené dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne. Ohľadom vyššie uvedeného konštatovania odvolacím súdom je potrebné znovu odkázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2013, sp.zn. 6MCdo/4/2012, a to najmä v súvislosti s tým, že zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa na tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, teda tak ako v odôvodnení rozsudku zo dňa 3.2.2014 aj uzatvára súd prvej inštancie. Taktiež v tejto súvislosti okresný súd správne uzatvára, keď uvádza, že z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala by sa riadiť práve jeho ustanoveniami. Keďže sa však jedná o spotrebiteľskú zmluvu, má sa za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaných zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov. Teda vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na zmluvu spotrebiteľskú (vyššie uvedené tvrdí žalobca v doplnení odvolania zo dňa 23.3.2015 - č.l. 142). V súvislosti s doplnením odvolania žalobcu zo dňa 23.3.2015 (č.l. 142) odvolací súd uvádza, že v ňom uvádzané tvrdenia sú nedôvodné. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení napadnutého rozsudku správne vec právne posúdil, a to odkazujúc najmä na ustanovenie § 497 a nasl. Obch. zákonníka v súvislosti s uzavretou Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.9.2016 (č.l. 2). Keďže od tejto zmluvy žalobca jednostranne odstúpil listom zo dňa 18.8.2011 (č.l. 6), vznikla žalovaným nielen povinnosť uhradiť žalobcovi ako veriteľovi úroky z omeškania, ale aj povinnosť vrátiť dlžnú sumu s úrokmi (§ 506 Obch. zákonníka). Na tejto povinnosti žalovaných nič nemení ani správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pričom na ňu sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka ohľadom spotrebiteľských zmlúv. V tejto súvislosti nemožno okresnému súdu nič vytknúť. Na druhej strane, však, ako už bolo vyššie konštatované odvolacím súdom, okresný súd bude musieť postupovať v intenciách uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 26.3.2015 pod č.k. 10Co/51/2014-146, ako aj znovu sa zaoberať sa dôvodnosťou odvolania žalobcu zo dňa 25.2.2014 (č.l. 121) a zároveň jeho odvolania zo dňa 6.7.2015 (č.l. 150), a to v súvislosti so zamietajúcou časťou rozsudku vo veci samej. Osobitne v súvislosti s odvolaniami žalobcu odvolací súd dáva do pozornosti okresnému súdu, že žalobca (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) určite nepatrí do skupiny tzv. nebankových spoločností, ktoré často poskytujú úvery spotrebiteľom pokútnym spôsobom, a ktoré pri svojej činnosti v zmluvných vzťahoch so spotrebiteľmi používajú zákonom zakázané neprijateľné podmienky.

9. Na základe uvedeného a v zmysle pokynu Krajského súdu súd vec opätovne prejednal.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 10.08.2005, vrátane všeobecných obchodných podmienok, oznámeniami žalobcu o odstúpení od zmluvy zo dňa 15.10.2008 a doručenkami, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.04.2012, zo dňa 03.06.25013, zo dňa 30.08.2013 a výsluchom žalovaných, obsahom podaného odvolania žalobcu a písomnými vyjadreniami strán sporu.

11. Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

12. Medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 3.rade ako ručiteľom došlo dňa 12.09.2006 k uzatvoreniu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere EČÚ XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť medziúver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 4.979,09 eur (150 000,- Sk), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 2.987,45 eur (90 000,- Sk). Presná výška stavebného úveru sa mala rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení (Článok I., bod 1. zmluvy). Zmluva bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu./

13. V zmysle Článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, dlžník sa zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,49% p. a. ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle tohto článku, do nasporenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 24,89 eur (750,- Sk). Podľa bodu 2. tohto článku do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,10 eur (937,- Sk). Vyplatené čiastky medziúveru sa úročia odo dňa vyplatenia. Veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. až 2., č.k. C/ rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,58 eur (1.313,- Sk ) .

14. Podľa Článku III. bod 1. zmluvy - Zabezpečenie, písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že je úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

15. Z Článku V. zmluvy - Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaväzujú plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok a dlžník najmä všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne.

16. V zmysle Článku VI. body 2. a 3. zmluvy - Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

17. Podľa Článku VII. bod 1. zmluvy - Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

18. Podľa bodu 2. písm. i) Článku VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

19. V zmysle bodu 4 písm. a) Článku VII. zmluvy, pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

20. Podľa bodu 5. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

21. Podľa bodu 7. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

22. V zmysle bodu 8.Článku VII. zmluvy, po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

23. V zmysle bodu 6. Článku VIII. zmluvy, dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu

dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

24. Písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 18.08.2008, ktoré bolo adresované žalovaným v 1. až 2. rade, oznámené aj žalovanému v 3.rade žalobca oznámil, že napriek upozorneniam, riadne a včas neuhradili splátky a zostávajú v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami, čo veriteľ považuje za podstatné porušenie zmluvných podmienok a odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.09.2006 a zároveň požiadal o okamžité splatenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní od doručenia listu. Tento list si žalovaná v 2.rade osobe prevzala, ostatní si neprevzali zásielku v odbernej lehote. Dlžná suma ku dňu 18.08.2011 bola podľa žalobcu vo výške 4.590,29 eur. Žalobca zároveň žalovaných upozornil, že ak dlh v stanovenej lehote neuhradia, pristúpi k vymáhaniu pohľadávky v zmysle platnej právnej úpravy.

25. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, vyplýva vyčíslenie sumy na ktorú má žalobca nárok. Vyplýva z neho, že žalovaní uhradili v prospech žalobcu jednotlivými splátkami celkom sumu 2.955,60 eur (počas trvania zmluvy sumu 1.496,40 eur, po odstúpení uhradili 1.209,20 eur + počas konania ešte sumu 250 eur).

26. Z výpovede žalovaného v 1.rade vyplýva, že zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere so žalobcom podpísal. Mimoriadny úver vo výške 150.000 mu bol poskytnutý. To, koľko uhradil nevedel. Súdu predložil doklady o úhradách. Nesúhlasil so žalovanou sumu, pretože sa mu zdala vysoká. Uviedol, že je to taká suma, ktorú pôvodne zobral. Má za to, že uhradil zhruba cez 80.000 korún. Tak, ako uviedol na predchádzajúcom pojednávaní žiadal, aby mu bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu v splátkach mesačne vo výške 40,- eur. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je sociálna dávka vo výške 245,87 eur. Je ženatý. Má jedno maloleté dieťa. Mesačne platí elektrinu 64,- eur, vodu vo výške 30,- eur. Iné pôžičky a úvery nemá. Zvyšok výdavkov ide na stravu a domácnosť. Dcéra je vo veku 10 rokov. Ďalšie výdavky sú na stravu a potreby mal. dcéry. Manželka nepracuje. Býva v rodinnom dome, ktorý nie je skolaudovaný, nie je vlastníkom motorového vozidla.

27. Z výpovede žalovanej v 2.rade vyplýva, že zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere so žalobcom podpísala. Peniaze obdŕžala. Žalovaný v 1. rade je jej manžel. Tak, ako žalovaný v 1. rade aj ona žiada, aby im bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu v splátkach mesačne vo výške 40,- eur. Uviedla, že nepracuje, nemá žiaden príjem. Spolu s manželom poberajú sociálne dávky. Poukázala na jeho výpoveď ohľadom majetkových pomerov. Iné výdavky nemá.

28. Z výpovede žalovaného v 3. rade vyplýva, že zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere ako ručiteľ podpísal. Je si vedomý svojho záväzku. Tak, ako žalovaní pred ním, žiada, aby mu bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu v splátkach mesačne vo výške 40,- eur ako ostatní žalovaní. Uviedol, že jeho čistý príjem je do 700,- eur. Je rozvedený, má z prvého manželstva jedného chlapca, ktorý je už plnoletý, býva s družkou s ktorou má dve maloleté deti vo veku 14 a 8 rokov. Mesačne platí hypotéku mesačne 216,- eur, pôžička 111,- eur, inkaso 170,- eur. Družka nepracuje. Je vlastníkom domu v ktorom býva s družkou a deťmi. Motorové vozidlo už nevlastní.

29. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

31. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

32. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, b) podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; c) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

33. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

34. Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

36. Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 491 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

38. Podľa § 879e ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

39. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,, “), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

40. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

41. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

42. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

43. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

44. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

45. Podľa § 501 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom. 46. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

47. Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

48. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

49. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

50. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

51. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502

52. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

54. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 5% ročne.

55. V danej právnej veci strany v konaní uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaných zo zmluvy vyplývajú v prípade žeby išlo o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov.

56. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

57. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

58. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je nesporné, že žalobca na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a spotrebnom úvere poskytol žalovaným v 1. a 2. rade finančné prostriedky vo výške 4.979,09 eur (150 000,- Sk). Žalobca vyplatil žalovaným uvedené finančné prostriedky a žalovaní v 1. a 2 . rade sa zaviazali uhradiť žalobcovi aj poplatok za spracovanie úveru vo výške 3500,- Sk. Žalovaní sa ďalej zaviazali platiť mesačne úroky z úveru a raz ročne platiť v zmysle sadzobníka poplatkov poplatok za vedenie úverového účtu. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnými splátkami. Žalovaný v 3.rade prevzal na seba záväzok uhradiť dlh žalovaných v 1. a v 2. ak

ho oni neuhradia ako ručiteľ. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade si neplnili platobné podmienky v zmysle zmluvy o medziúvere a spotrebnom úvere, žalobca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade a v 3.rade na zaplatenie dlžnej sumy vyčíslenej ku dňu odstúpenia, ktorá predstavuje po zohľadní čiastkovej úhrady počas konania sumu 4.141,56 eur a sumu 28,75 eur ako úroky za 09/2013 eur.

59. Rozsudkom zo dňa 03.02.2014 v spojení s opravným uznesením bola žalobcovi priznaná 2.023,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.023,49 eur od 01.10.2013 do zaplatenia.

60. Po čiastočnom zastavení konania a pripustení zmeny petitu žalobného návrhu predmetom konania, po čiastočnom správoplatnení rozsudku predmetom konania ostal ešte nárok na zaplatenie istiny 2118,06 eur s úrokom vo výške 28,75 eur a s 7,49% úrokom zo sumy 4141,56 eur od 01.10.2013 do zaplatenia a 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 2023,49 eur od 01.10.2013 do zaplatenia.

61. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že stav celkovej dlžnej sumy žalovaných korešponduje so žalovanou sumou.

62. Súd preto po vykonanom dokazovaní, tak ako je to vyššie uvedené, vzhľadom na citované zákonné ustanovenia s poukazom na pokyn Krajského súdu a jeho právny názor vyhovel žalobnému návrhu aj čo do zvyšku jeho nároku vrátane úrokov ako plne dôvodnému. Mal za to, že nárok žalobcu je plne dôvodný v zmysle citovaných zákonných ustanovení a preukázaný, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov. Výška žalovanej pohľadávky vyplýva z predloženého výpisu, ktorý tento nárok preukazuje v zmysle právneho názoru Krajského súdu aj napriek námietkam žalovaných.

63. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Podľa ust. § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane

66. Keďže žalobca bol úspešný ohľadom konečnej žalovanej sumy v celom rozsahu, preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.