Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-17-2007.pdf
PDF · 104.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/17/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, proti žalovaným: 1) Keramis
- Keramické závody, s.r.o., IČO: 36 223 824, v konkurze, so sídlom Nobelova 18/A, Bratislava, 2) W. O., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, N. a 3) H. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, N., o zaplatenie 38.842,53 eur (929.162 Sk) s príslušenstvom zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 104/2007-31 zo dňa 22.05.2007 sa proti žalovanému v 2. rade ruší v zmenkovej sume 165,97 eur, v úroku 6% ročne zo sumy 165,97 eur od 16.6.2006 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 0,55 eur, v ktorej časti sa súčasne konanie zastavuje.
II. Vo zvyšku súd ponecháva zmenkový platobný rozkaz proti žalovanému v 2. rade v platnosti.
III. Žalobkyni sa proti žalovanému v 2. rade náhrad trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom, ktorý bol súdu doručený 22.3.2007, sa Československá obchodní banka, a.s. ako žalobkyňa domáhala, aby súd žalovaných zmenkovým platobným rozkazom spoločne a nerozdielne zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 929.162 Sk s úrokom 6 % ročne z nej od 16.6.2006 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 3.097,20 Sk a trov konania. Návrh odôvodnila tým, že dňa 25.6.2003 uzavrela so žalovaným v 1. rade zmluvu o kontokorentnom úvere k bežnému účtu pre podnikateľskú činnosť, ku ktorej bol 3.9.2009 dojednaný dodatok č. 1 a dňa 24.6.2004 dodatok č. 2. Na základe zmluvy poskytla žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky 1.500.000 Sk. Pohľadávky zo zmluvy boli zabezpečené blankozmenkou, ktorú dňa 25.6.2003 vystavil žalovaný v 1. rade, žalovaní v 2. a 3. rade zmenku avalovali. Podmienky doplnenia chýbajúcich údajov boli dojednané v dohode o vyplňovacom zmenkovom práve. Žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania s úhradou poskytnutého úveru, a keď napriek výzvam dlh nesplatil, využila udelené oprávnenie a dňa 9.6.2006 v blankozmenke vyplnila sumu 929.162 Sk, zodpovedajúcu výške zmluvnej pohľadávky ku dňu vyplnenia, a dátum splatnosti 15.6.2006. O vyplnení zmenky písomne žalovaných upovedomila, vyzvala ich na zaplatenie, ale ani jeden z nich zmenku neuhradil.
2. Ako dôkazy žalobkyňa pripojila vo fotokópii zmluvu o bežnom účte z 28.8.2000, zmluvu o kontokorentnom úvere k bežnému účtu pre podnikateľskú činnosť č. 39653/01/2003 z 25.6.2003, spolu s obomi dodatkami k nej, dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 3953/02/2003 zo dňa 25.6.2003, oznámenie z 9.6.2006 o vyplnení zmenky s doručenkami a oznámenie zo 16.6.2009 o nezaplatení zmenky.
3. Po predložení prvopisu zmenky, o pravosti ktorej nebol dôvod pochybovať, súd návrhu vyhovel a dňa 22.5.2007 vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 104/2007-31, ktorým žalovaným uložil povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia spoločne a nerozdielne pôvodnej žalobkyni zaplatili zmenkovú sumu 929.162 Sk s úrokom 6% z nej od 16.6.2006 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 3.097,20 Sk a náhradu trov konania 55.932 Sk alebo aby v tej istej lehote podali námietky, v ktorých uvedú všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Námietky podali všetci traja žalovaní a po ich podaní sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 17/2007.
4. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP) a touto formou o žalobe rozhodol. Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1.7.2016 ho nahradil zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) je na základe § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej normy je, okrem iných, aj konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov.
5. V konaní o zmenkovom platobnom rozkaze súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz, ktorý bol do účinnosti novej úpravy vydaný a doteraz nenadobudol právoplatnosť, ponechá v platnosti alebo ho celkom či čiastočne zruší. Procesným základom pre takéto rozhodnutie môže byť jedine § 175 OSP (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP), keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožnili súdu o neprávoplatnom zmenkovom platobnom rozkaze rozhodnúť. Preto za doterajšie predpisy, podľa ktorých súd na základe § 471 ods. 2 CSP dokončí konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, je možné považovať len ustanovenie § 175 OSP ako predpis osobitnej povahy. Na ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s rozhodovaním o zmenkovom platobnom rozkaze aj pred 1. júlom 2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod aplikovať zákon, ktorý bol 1.7.2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 OSP riešené, sa preto už postupuje podľa Civilného sporového poriadku.
6. Na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásil Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 3K/29/2007- 281 zo dňa 3.10.2007 konkurz a konanie proti nemu je podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. prerušené. O námietkach žalovaného v 3. rade súd rozhodol rozsudkom č. k. 1CbZm 17/07-373 zo dňa 23.11.2010 a voči žalovanému v 3. rade je konanie právoplatne ukončené. Nedoriešené preto ostali už len námietky, ktoré proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný v 2. rade.
7. Žalovaný v 2. rade namietal miestnu príslušnosť, nakoľko platobné miesto zmenky, ani sídlo či bydlisko žalovaných, sa v obvode tunajšieho súdu nenachádza. Zjavne však nevzal do úvahy, že ak platobné miesto zmenky je v Bratislave a Bratislava je aj sídlom, resp. bydliskom žalovaných, stal sa v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z., ktorý v čase začatia konania určoval kauzálnu príslušnosť v sporoch o zaplatenie zmenky, na konanie miestne príslušným výlučne Okresný súd Bratislava V.
8. Proti zmenke žalovaný v 2. rade namietal, že sa nevie vyjadriť ku skutočnej výške dlhu z úverovej zmluvy, z ktorej pôvodná žalobkyňa (ďalej aj banka) pri vyplňovaní zmenky vychádzala, lebo mu boli odcudzené účtovné doklady za rok 2004. Myslel si, že pracovníci banky vyplnili niekoľko zmeniek, hoci v skutočnosti existovala len jedna, keďže od troch rôznych zložiek banky dostal tri rôzne oznámenia o vyplnení zmenky, vždy na inú sumu. Podľa neho vyplnenie zmenky nebolo na základe skutočnej výšky čerpaného úveru, ale len na základe poskytnutia úverového rámca na čerpanie, t.j. len na základe prísľubu. Uviedol, že pracovníčka banky Ing. Červenáková listom z 21.7.2004, ktorým stanovila konečnú splatnosť kontokorentného úveru, vyčíslila nesplatenú čiastku vo výške 294.966,22 Sk a úroky 8.361,48 Sk, následne 9.8.2004 poukázal žalovaný v 1. rade banke sumu 165.572,29 Sk, účelovo určenú ako splátku úveru a zvyšok prisľúbil vyrovnať 12.8.2004. Kontokorentný úver bol preto podľa neho splatený a banka spätne k 31.7.2004 zrušila bežný účet, ku ktorému bol kontokorentný úver zriadený, ktorú skutočnosť považoval za dôkaz, že nesplatená časť kontokorentného úveru bola, i keď s omeškaním, uhradená aj s úrokmi. Keďže účtovnú dokumentáciu v súvislosti s trestným stíhaním zadržala polícia a on nemal vedomosť o skutočnej výške dlhu, osobne banku oslovil s tým, že ako fyzická osoba prevezme na seba splatenie dlhu. Od banky potreboval vyčíslenie dlhu, ktorú mu však nepreukázala, ale ponúkla mu za splnenia ňou stanovených podmienok úver 675.000 Sk, ktorým by investičný rámec splatil. Dokonca banke ponúkol, že od nej dlh žalovaného v 1. rade odkúpi za 700.000 Sk. Postup banky
považoval za neštandardný, lebo sa snažila všetkými prostriedkami primeť ho ako konateľa žalovaného v 1. rade, aby dlh uznal, ale bez toho, aby mu existenciu dlhu preukázala. Uznanie dlhu síce podpísať odmietol, ale ako fyzická osoba požiadal o možnosť dlh splácať a banku súčasne vyzval, aby dala na súd návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a výšku dlhu preukázala. Istinu úveru aj začal splácať, ale banka platby nepoužila na ním uvedený účel. Všetky tieto kroky podnikal iba pre zistenie výšky dlhu, lebo mal vedomosť, že dlh bol zrušený jeho vyplatením v auguste 2004.
9. Ako dôkazy žalovaný v 2. rade k námietkam, okrem tých listín, ktoré súdu už skôr predložila žalobkyňa, pripojil vo fotokópiách list pôvodnej žalobkyne z 21.7.2004, oznámenie žalovaného v 1. rade z 9.8.2004, výpisy z účtu, oznámenie banky o vyplnení zmenky z 2.11.2006, svoje vyjadrenie z 3.12.2006 k oznámeniu o vyplnení blankozmenky a nepodpísané návrhy dodatku č. 3 k úverovej zmluve, notárskej zápisnice a uznania dlhu a s nimi súvisiacu korešpondenciu.
10. Pôvodná žalobkyňa v písomnom vyjadrení k námietkam žalovaného v 2. rade zopakovala, že na základe zmluvy o kontokorentnom úvere z 25.6.2003 poskytla žalovanému v 1. rade úverový limit X.XXX.XXX Sk, ktorý žalovaný v 1. rade vyčerpal. Uviedla, že dodatok č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere bol uzavretý z dôvodu prechodu na nový program, v rámci ktorého došlo ku zmene čísla bežného účtu a úverový účet bol vedený pod č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dodatkom č. 2 reagovala na pokles priemernej mesačnej výšky príjmov, smerovaných na účty žalovaného v 1. rade, na základe dodatku bol znížený úverový limit a zmenený termín jeho splatnosti. Úverový limit však žalovaný v 1. rade nedodržal, preto ho písomne vyzvala na doplatenie prečerpaného limitu. Istinu vo výške XXX.XXX Sk mal splatiť spolu s úrokom do XX.X.XXXX a od termínu splatnosti sa dlh úročil aj úrokom z omeškania. A., že so žalovaným v 2. rade prebiehali jednania o vyrovnaní dlžnej sumy, na jeho žiadosť mu zaslala celú zmluvnú dokumentáciu, žalovaný tvrdil, že nie je kompletná, ale neuviedol čo chýba. D. žalovaný v 2. rade prejavil záujem dlžnú sumu splácať po X.XXX Sk mesačne, na základe čoho pripravila návrh notárskej zápisnice a návrh dodatku č. X ku zmluve, ale k podpísaniu nedošlo. O. poukázala na to, že pohľadávku zo zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorej výšku žalovaný v 2. rade spochybňuje, si prihlásila do konkurzného konania vedeného na majetok žalovaného v 1. rade, a keďže pohľadávka popretá nebola a považuje sa za zistenú, je tým existencia jej pohľadávky preukázaná. N. vyplnila v súlade s udeleným oprávnením, zmenková suma zodpovedá výške splatných pohľadávok zo zmluvy ku dňu X.X.XXXX, ku ktorému ostala neuhradená istina XXX.XXX Sk, úroky z úveru XXX.XXX Sk, úroky z omeškania XXX.XXX Sk a bankové poplatky XXX Sk.
XX. A. písomného vyjadrenia k námietkam bola fotokópia listu žalovaného v 2. rade z XX.XX.XXXX, potvrdenie banky o prijatí sumy X.XXX Sk ako vkladu žalovaného v 2. rade z XX.XX.XXXX, sprievodný list, ktorým pôvodná žalobkyňa XX.X.XXXX zaslala žalovanému kópie zmluvy a dodatkov X a X a doručenky.
XX. Na prejednanie námietok nariadil súd viacero pojednávaní. W. bolo vykonané listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany súdu predložili a výsluchom žalovaného v 2. rade. Na ostatné pojednávania sa žalovaný v 2. rade nedostavil, požiadal o odročenie zo zdravotných dôvodov, nezúčastnil sa ani pojednávania XX.X.XXXX napriek tomu, že ho súd spolu s predvolaním osobitne poučil o následkoch vyplývajúcich z § 183 ods. X Y.. A. preto súd uskutočnil v neprítomnosti žalovaného v 2. rade.
XX. Z prvopisu zmenky, vystavenej v N. XX.X.XXXX, súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ dal bezpodmienečný prísľub, že na rad T. obchodní banky, a.s. zaplatí dňa XX.X.XXXX v N. zmenkovú sumu XXX.XXX Sk, bez protestu. V. avalista za vystaviteľa zmenku podpísal aj žalovaný v 2. rade.
XX. U. obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. XXX/XXXX Zb., R. zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku a nakoľko všetky náležitosti sú vyjadrené určito a zrozumiteľne, je treba z formálno-právneho hľadiska považovať zmenku za platnú.
XX. V priebehu námietkového konania bola zmenka indosovaná na rad T. obchodnej banky, a.s. A. žalobkyňa preto navrhla, aby súd pripustil zmenu subjektu na jej strane a súd uznesením z XX.X.XXXX zmenu pripustil. L. sa prevádzajú všetky práva zo zmenky (čl. I. § X4 ods. 1 zmenkového zákona), a keďže sa žalobkyňa stala riadnou majiteľkou zmenky, má podľa čl. I. § 48 ods. X zmenkového
zákona právo postihom žiadať nezaplatenú zmenkovú sumu, šesťpercentný úrok od splatnosti zmenky a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
XX. W. vystavenia zmenky nebol medzi stranami sporný, resp. kauzu zmenky, vymedzenú v žalobe, žalovaný v 2. rade nespochybnil, ani netvrdil, že by dôvodom vystavenia a avalovania zmenky nebolo zabezpečenie pohľadávky pôvodnej žalobkyne na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o kontokorentnom úvere. D. preto ani sporné, že úverovú zmluvu uzavreli dvaja podnikatelia a týkala sa ich podnikateľskej činnosti. R. v 2. rade ako fyzická osoba do právneho vzťahu s pôvodnou žalobkyňou vstúpil len tým, že zmenku podpísal par aval, ale za zaplatenie zmenky sa nezaručil za účelom uspokojenia osobnej potreby, ale s cieľom umožniť vystaviteľovi, ktorého bol konateľom a spoločníkom, vykonávať podnikateľskú činnosť. R. v 2. rade teda nemá vo vzťahu k žalobkyni postavenie spotrebiteľa, jeho zaviazanosť zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tým jeho zmenkový prejav nemôže byť považovaný za neplatný ani v zmysle čl. L.. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od XX.XX.XXXX.
XX. P. strany sa zhodli aj v tom, že zmenka bola vydaná vedome neúplná a chýbajúce údaje v nej dodatočne doplnila pôvodná žalobkyňa na základe oprávnenia, ktoré jej žalovaní udelili v dohode o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXX/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. R. v 2. rade namietal, že ako ručiteľ podpísal len jednu blankozmenku, napriek tomu zamestnanci banky vyplnili niekoľko zmeniek, keďže od troch rôznych zložiek banky dostal tri rôzne oznámenia o vyplnení zmenky, vždy na inú sumu. V. dôkaz predložil oznámenie banky z X.XX.XXXX o tom, že v blankozmenke vyplnila zmenkovú sumu X.XXX.XXX Sk a dátum splatnosti XX.XX.XXXX. Z tejto skutočnosti vyvodil, že dňa X.X.XXXX zmenku nevyplnil oprávnený veriteľ. K námietke pôvodná žalobkyňa uviedla, že blankozmenka bola vyplnená len raz a s tými údajmi, ktoré sú v nej uvedené. A. žalovaný v 2. rade dostal oznámenie o vyplnení iných údajov v zmenke, to ešte neznamená, že zmenka bola tým spôsobom aj skutočne vyplnená.
XX. K žalobe pôvodná žalobkyňa pripojila svoje oznámenie z X.X.XXXX, ktorým žalovaných informovala, že nimi udelené oprávnenie využila a do blankozmenky doplnila sumu XXX.XXX Sk a dátum splatnosti 15.6.2006. Oznámenie bolo žalovanému v 2. rade doručené 13.6.2006. Prvopisom zmenky pôvodná žalobkyňa preukázala, že blankozmenku vyplnila presne tak, ako žalovaným listom z 9.6.2006 oznámila. Vyplnením chýbajúcich údajov v blankozmenke sa udelené vyplňovacie oprávnenie „skonzumovalo“, zaniklo splnením. Preto akékoľvek neskoršie oznámenie banky o inom spôsobe vyplnenia blankozmenky nemôže mať právnu relevanciu a ani nemôže vzbudzovať pochybnosti o tom, či blankozmenku vyplnil oprávnený veriteľ.
19. Proti zmenkovej sume žalovaný v 2. rade namietal, že nezodpovedá skutočnej výške dlhu, lebo úver vo výške 675.000 Sk síce mal žalovaný v 1. rade schválený, ale nečerpal ho a zostatok vyčíslený v liste z 21.7.2004, ktorým bola stanovená konečná splatnosť kontokorentného úveru, vo výške 294.966,22 Sk, spolu s úrokmi 8.361,48 Sk, žalovaný v 1. rade splatil tak, že 9.8.2004 banke poukázal sumu 165.572,29 Sk a zvyšok prisľúbil vyrovnať 12.8.2004.
20. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere k bežnému účtu pre podnikateľskú činnosť č. XXXXX/XX/XXXX, ktorú banka uzavrela so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom dňa 25.6.2003, súd zistil, že sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky ako povolený zostatok na bežnom účte č. XXXXXXXX do výšky úverového limitu X.XXX.XXX Sk. Úver bol určený na krytie prechodného nedostatku finančných prostriedkov dlžníka, úročený bol fixnou úrokovou sadzbou 13,20 % p. a. Čerpanie a splácanie úveru sa uskutočňovalo automaticky tým, ako dlžník disponoval účtom, t.j. úver začal čerpať momentom vyčerpania prostriedkov prevyšujúcich zostatok na účte a splácal ho okamihom prevodu peňažných prostriedkov na účet. Možnosť úver čerpať mal dlžník len do 24.6.2004. Konečná splatnosť úveru bola v čl. III. ods. 4 dohodnutá na 25.6.2004, ku ktorému dňu sa dlžník zaviazal uhradiť aktuálne vyčerpanú čiastku úverového limitu, t.j. zabezpečiť na účte také peňažné krytie, aby účet vykazoval kreditný zostatok vo výške postačujúcej tiež minimálne na úhradu splatného príslušenstva pohľadávky (úrok, poplatky). V čl. VII. písm. b) a d) zmluvy sa dlžník zaviazal úver splatiť najneskôr do 180. dňa po čerpaní úveru s tým, že priemerná výška príjmov smerovaných na jeho účty nesmela za 180 dní klesnúť pod 2.392.000 Sk.
21. Ku zmluve o kontokorentnom úvere bol dňa 3.9.2003 uzavretý dodatok č. 1. Na jeho základe došlo k zmene v tom, že sa kontokorentný úver napojil na bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Banka
sa zaviazala oznámiť dlžníkovi číslo úverového účtu a zasielať mu z neho výpisy . Úrokové obdobie bolo dohodnuté ako mesačné a dlžník sa zaviazal ku dňu splatnosti úrokov vytvárať dostatočné peňažné krytie na účte.
22. Dodatkom č. 2 z 24.6.2004 ku zmluve sa s účinnosťou od 25.6.2004 upravil úverový limit na 675.000 Sk s tým, že mohol byť čerpaný do 23.6.2005. Okrem iného sa dodatkom zmenil čl. VII. písm. b) a d) zmluvy tak, že dlžník bol povinný úver splatiť najneskôr do 90. dňa po čerpaní úveru a priemerná výška príjmov smerovaných na jeho účty nesmela klesnúť za obdobie 180 dní pod 1.039.024 Sk.
23. Žalovaný v 2. rade predložil súdu množstvo listinných dôkazov, ktorými sa však jeho tvrdenie, že úver už bol splatený v celom rozsahu, nepreukázalo. Ani zrušenie bežného účtu k 31.7.2004, ku ktorému bol kontokorentný úver zriadený, nie je, vzhľadom na dodatok č. 1 k zmluve dôkazom o tom, že úverový dlžník všetky peňažné záväzky zo zmluvy splnil.
24. Po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade si pôvodná žalobkyňa prihlásila v konkurze pohľadávku v celkovej sume 1.242.007,49 Sk (pohľadávka číslo 4), ktorá pozostáva z istiny 675.000 Sk, úrokov 219.061,14 Sk a úrokov z omeškania 347.946,35 Sk. Právnym dôvodom pohľadávky podľa prihlášky je zmluva o kontokorentnom úvere z 25.6.2003 v znení oboch jej dodatkov. Súčasne si prihlásila aj zabezpečovacie právo z titulu záložného práva k sume 929.162 Sk, za ktoré označila vlastnú zmenku vystavenú žalovaným v 1. rade 25.6.2003. Pohľadávka nebola popretá, správca konkurznej podstaty poprel len jej zabezpečenie. Pôvodná žalobkyňa sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava I dňa 21.1.2008, domáhala, okrem iného, určenia zabezpečenia pohľadávky vo výške 929.162 Sk zabezpečovacím právom. Rozsudkom č. k. 2Cbi 2/2008-79 z 1.3.2011 bol návrh zamietnutý, keďže podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, sa pre účely tohto zákona zabezpečovacím právom rozumie len záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Zabezpečenie pohľadávky zmenkou k takýmto právam nepatrí.
25. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného v 2. rade, že si pôvodná žalobkyňa do konkurzu prihlásila pohľadávku zo zmenky a tá bola popretá. Naopak, z dôkazov, ktoré má súd k dispozícii, vyplýva, že do konkurzu bola prihlásená pohľadávka zo zmluvy o kontokorentnom úvere a pohľadávka nebola popretá. Prihlásenie pohľadávky v konkurze je formou uplatnenia práva na súde. Správca musí každú prihlásenú pohľadávku preskúmať a tento prieskum správcu nahradzuje súdne konanie, lebo ak správca pohľadávku nepoprel, je pohľadávka zistená a môže byť v konkurznom konaní uspokojená. Ani z tohto dôvodu preto nie je možné námietku žalovaného v 2. rade o zániku, resp. neexistencii, zmenkou zabezpečenej kauzálnej pohľadávky, považovať za dôvodnú.
26. Žalovaný v 2. rade správnosť zmenkovej sumy spochybnil aj tým, že on sám pôvodnej žalobkyni za dlžníka začal platiť splátky po 5.000 Sk a napriek tomu, že ich účelovo určil na vyrovnanie istiny, banka nepoužila platby na ním uvedený účel. Dôkaz o vykonaných splátkach nepredložil. Žalobkyňa potvrdila, že žalovaný v 2. rade prisľúbil dlh splácať, ale zaplatil len jednu splátku vo výške 5.000 Sk. K tomu ako dôkaz predložila doklad o vklade hotovosti z 29.12.2006. Nakoľko nemala k dispozícií dôkazy o tom, či bola splátka použitá na zníženie istiny alebo jej príslušenstva, rozhodla sa, napriek tomu, že účelové určenie vkladu z dokladu o úhrade nevyplýva, netrvať na zaplatení zmenkovej sumy 5.000 Sk (165,97 eur) a žalobu vzala späť aj v úroku 6% ročne zo sumy 165,97 eur od 16.6.2006 do zaplatenia a z nej určenej zmenkovej odmeny 0,55 eur.
27. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný v 2. rade nemal z dôvodov uvedených v námietkach povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkový záväzok, ktorý mu vznikol avalovaním zmenky. Preto súd zmenkový platobný rozkaz zrušil len v tej časti, v ktorej žalobkyňa vzala žalobu späť a v tejto časti súčasne konanie podľa § 175 ods. 5 OSP zastavil. Vo zvyšku ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
28. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, žalobkyni trovy nevznikli,
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).