Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-35Sa/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Lukášom Kolibábom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.3.2023, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.3.2023 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“ alebo ,,zákon o sociálnom poistení“) vo veci odvolania žalobcu ako účastníka konania podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 11.11.2022 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023 potvrdil. 2. V odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.3.2023 žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023, ktorým žalobcovi podľa a zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 11.11.2022. Poukázal na to, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 11.11.2022 žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 3. Žalovaný ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 24.1.2023, v ktorom vyjadril nesúhlas s vydaným rozhodnutím, ako aj posúdením jeho zdravotného stavu. Žalobca poukázal na jeho konkrétne zdravotné postihnutia a žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu. K odvolaniu pripojil kópie lekárskych správ z odborných vyšetrení. 4. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023, ako aj priloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto je potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023 potvrdiť.

5. Poukazujúc na ust. a o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 6. Okrem uvedeného žalovaný citoval ust. až 9 a uviedol, že na základe odvolania žalobcu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 3.2.2023, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. 7. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav žalobcu bez jeho prítomnosti, na základe spisovej dokumentácie dňa 9.3.2023 a uviedol nasledovné: ,, XX – A. účastník konania, vyučený stolár, pracoval u viacerých zamestnávateľov ako robotník, obchodný zástupca, vodič, skladník, vodič vysokozdvižného vozíka, od 1. novembra 2022 nepracuje, bol opakovane v roku 2013, 2015 a 2020 posudzovaný na žiadosť o invalidný dôchodok, s uznaním 35 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre kombinované pohybové obmedzenie v dôsledku úrazu kolena, s artroskopickou operáciou v roku 2011 a pre bolesti chrbtice. Od januára 2019 udáva zhoršené bolesti driekovej chrbtice po úraze (pomliaždení) driekovej chrbtice, pádom na schodoch, bez traumatických (úrazových) zmien na chrbtici (RTG a CT vyšetrenie negatívne). MRI vyšetrenie nebolo realizované pre klaustrofóbiu, avšak ani EMG vyšetrenie nepotvrdilo koreňové dráždenie, napriek nevýbavným reflexom s EMG potvrdenou polyneuropatiou dolných končatín (poškodenie nervov, bez oslabenia svalovej sily dolných končatín, bez poruchy mobility), pri neskôr diagnostikovanej poruche štítnej žľazy v zmysle zníženej funkcie (jedným z príznakov je aj zníženie reflexov), s nastavením na substitučnú liečbu. V októbri 2019 bolo realizované aj EMG vyšetrenie horných končatín s potvrdením úžinového syndrómu (karpálneho tunela) ľahkého stupňa a poškodenie senzitívnych vlákien ulnárneho (lakťového) nervu vľavo, bez oslabenia svalovej sily a zhoršenia motoriky rúk. Bolesti chrbtice s intermitentnými dráždeniami nervov a svalov podmieňujú 35 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v hornej hranici percentuálneho rozpätia pre mierne poruchy statiky a dynamiky chrbtice, s obmedzením hybnosti v postihnutom úseku chrbtice. Polyneuropatia dolných a horných končatín bez motorického deficitu, ako súčasť klinických prejavov zníženej funkcie štítnej žľazy, t.j. na liečbe kompenzovanej nepresahuje mieru poklesu schopnosti rozhodujúceho ochorenia a nepodmieňuje ani zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Účastník konania sa vo svojom odvolaní odvoláva na bolesti chrbtice následkom úrazu z roku 2019, avšak žiadnym z vyšetrení neboli potvrdené úrazové zmeny na chrbtici a bolesti chrbtice sú dokumentované už pri prvom posúdení zdravotného stavu v roku 2013 (predchádzajúce úrazu). Ďalej sa odvoláva na operácie ľavého kolena z minulosti, ktoré je t. č. bez pohybového obmedzenia, operácia predstavuje liečbu indikovanú za účelom zlepšenia a nie zhoršenia zdravotného stavu. Operácia ľavého kolena so zlepšením funkčného nálezu a odstránenie bolesti nepodmieňuje zvyšovanie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, podobne ako nový úraz pravého kolena z januára tohto roku, kedy utrpel podvrtnutie pravého kolena s diagnostikovaním Backerovej cysty (je vačok naplnený synoviálnou tekutinou v podkolennej jamke), jedná sa o akútne ochorenie, ktoré na účely invalidity nemožno hodnotiť, nakoľko je riešiteľná chirurgicky (zvyčajne bez následkov). Na základe vyššie uvedeného sa posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne stotožňuje s posúdením prvostupňovej posudkového lekára, pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý zaradil rozhodujúce ochorenie podľa prílohy č. 4 do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod položku 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách , písmeno b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku s rozpätím 20-35 % v hornej hranici percentuálneho rozpätia vzhľadom na kliniku a liečbu, bez možnosti iného zaradenia, nakoľko neboli splnené zákonom stanovené podmienky“ 8. Žalovaný uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm,

cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa prílohy č. 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z rozpätia od 20 % do 35 %. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože sú posudkovo nezávažné. Invalidita nevznikla. 9. Ďalej žalovaný uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený v jeho neprítomnosti v súvislosti s prijatými opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. a Záverom žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní zaťažuje každého účastníka konania dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. Žalobca v odvolacom konaní neuviedol relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali zhoršenie zdravotného stavu na úroveň invalidity. Žalovaný záverom poukázal na to, že postupoval v súlade s zákona o sociálnom poistení, keď hodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu podľa a nasl. a a nasl. (ďalej len ,,S.s.p.), ktorou sa domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojej žalobe uviedol, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný z pohľadu ortopédie a teda z pohľadu chorôb podporného a pohybového aparátu (kap. XV./ oddiel E/ položka 3/písm. b/ prílohy č. 4 ) a nie z pohľadu neurológie ako primárneho a najzávažnejšieho zdravotného problému žalobcu napriek tomu, že tak prvej posudkovej komisii, ako aj v rámci odvolania, t.j. odvolacej posudkovej komisii, bola predložená lekárska správa z neurológie zo dňa 8.11.2022, kde neurológ špecialista uviedol záver polyneuropatia s dg. 62.9 okrem iného s vyrážajúcou intenzívnou bolesťou a paralyzovania pohybu najmä do pravej dolnej končatiny, zapríčinenej zdravotnými problémami neurologického charakteru, ktoré sú zapríčinené nielen poruchou štítnej žľazy, ale najmä pádom v roku 2019. Túto skutočnosť potvrdzuje aj lekárska správa zo dňa 4.1.2019. Vzhľadom na uvedené žalobca vyslovil presvedčenie, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo nesprávne a teda nezákonné a nedôvodné, keď žalovaný posudzoval zdravotný stav žalobcu z pohybového a podporného pohľadu namiesto toho, aby sa zaoberal neurologickým zdravotným problémom ako primárnym a závažnejším., ktoré pretrvávajú doposiaľ a žalobcovi bránia sa riadne a dlhodobo zamestnať z dôvodu čiastočnej paralýzy dolných končatín, najmä pravej dolnej končatiny. Žalobca mal za to, že nevie chodiť z dôvodu neurologického a nie z dôvodu, že mu to kolená (ktoré boli obe viackrát operované) nedovolia alebo kvôli cyste. Túto skutočnosť podľa žalobcu potvrdzuje už zmienená lekárska správa z neurológie zo dňa 8.11.2022, ale aj priložené ďalšie lekárske správy z neurológie zo dňa 10.1.2023 a 27.7.2023. V zmienených lekárskych správach sa okrem iného uvádza, že žalobca trpí stredne ťažkým až ťažkým stupňom polyneuropatie, ktorý má vplyv na jeho pracovné uplatnenie. Odhliadnuc od uvedeného aj keby mal byť zdravotný stav žalobcu posudzovaný na pohybové a teda ortopedické hľadisko tak nie určite na degeneratívne zmeny na chrbtici, pričom z pádu (teda úrazom) sa mu evidentne zhoršil zdravotný stav. Poukázal aj na to, že v roku 2013 bola jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 35 % a to podľa kap. XV. /oddiel G/ položka 47/prílohy č. 4 zákona/, čo je viac ako je v súčasnosti priznávaná invalidita napriek väčším zdravotným problémom, najmä neurologickým, čo je absolútne nelogické. Žalobca trpiaci viacerými a bolestivejšími zdravotnými problémami ako v minulosti dostane menšiu invaliditu ako v minulosti. Na základe uvedeného, najmä podľa zákona o sociálnom poistení mal žalobca za to, že za hlavnú diagnózu sa považuje najzávažnejší zdravotný problém. V danej veci mal byť zdravotný stav žalobcu posudzovaný podľa kapitoly XV (choroby podporného a pohybového aparátu) – ODDIEL A – položka 10 písm. b/ (Zápalové choroby mozgu a miechy, neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy a polyneuropati stredne ťažké formy (40-60%) až písm. c) ťažké formy (70-80%) a to vzhľadom na závery neurológov ÚVN Ružomberok v lekárskych správach. Taktiež uviedol, že posudkoví lekári nepriznali žalobcovi žiadne nevýšenie na závažnosť ostatných jeho zdravotných problémov/postihnutí žiadne percento navyše napriek tomu, že je to objektívne preukázané lekárskymi správami. Zároveň žalobcovi priznali rovnakú diagnózu pritom žalobca v odvolaní uvádzal, že sa mu zhoršil zdravotný stav po páde v januári 2019. Priznanie taktiež nebolo v hornej hranici a už vonkoncom nebolo bez možnosti iného zaradenia. Záverom preto vyslovil názor, že aj s poukazom na neurologické lekárske správy mal byť zdravotný stav žalobcu podriadený pod choroby nervového systému a teda pod

kapitolu VI, prílohy č. 4 zákona, konkrétne pod položku 10 písm. b/ v 60% -ách alebo v písm. c/ 70% a teda pri určení diagnózy bolo postupované v rozpore s § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, čim došlo k porušeniu zákona. 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ sa týka námietky žalobcu ohľadne zaradenia rozhodujúceho zdravotného ochorenia a posúdenia z hľadiska ortopédie a nie neurológie s odvolávaním sa na závery neurológa, ktorý záveruje polyneuropatiu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný poukázal na povahu polyneuropatie ako rôznorodú skupinu porúch periférnych nervov, teda vlákien senzitívnych, senzorických, motorických i vegetatívnych, spojených s rôznymi prejavmi napr. parestézie, dysestézie, či hypestézie a iné. Liečba polyneuropatie je založená predovšetkým na riešení ochorenia, ktoré viedlo k jej vzniku. Ďalej uviedol, že EMG vyšetrenie dokumentované v odbornom neurologickom vyšetrení z novembra 2022 popisuje opakovane verifikovanú prevažne senzitívnu polyneuropatiu hlavne na dolných končatinách stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Príloha č. 4 k v znení neskorších predpisov v kapitole VI, oddiele A, položke 10 hodnotí zápalové choroby mozgu a miechy. Neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy a polyneuropatie, pričom sa miera poklesu zárobkovej činnosti určí podľa výslednej funkcie centrálnej nervovej sústavy a periférnej inervácie s prihliadnutím na neurologický psychický a psychologický nález, celkovú hybnosť organizmu a diagnostikované ďalšie komplikácie. Na základe uvedeného ako aj nálezov žalobcu, v ktorých sa uvádza, že chôdza je samostatná, po pätách a špičkách zvláda sa nejedná o ťažké postihnutie. Pri posudzovaní miery poklesu zárobkovej činnosti sa hodnotia pomocné vyšetrenie (v danom prípade EMG vyšetrenie, ktoré popisuje stredne ťažkú až ťažkú polyneuropatiu, týkajúcu sa prevažne senzitívnej zložky), ale uvedené vyšetrenie nekoreluje s objektívnym vyšetrením, podľa ktorého je žalobca samostatne chodiaci, bez známok poškodenia funkcie svalov. Ani v jednom z nálezov nie je popisovaná úrazová príčina polyneuropatie (bolo by popisované poškodenie určitého nervu) a keďže bola polyneuropatia pripisovaná na vrub poruchy funkcie štítnej žľazy, ktorá je toho času liečbou kompenzovaná a vegetatívne komplikácie porúch štítnej žľazy podmieňujú maximálne 10 % mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, nebolo uvedené ochorenie hodnotené ako posudkovo závažné. Ako je v definícii polyneuropatie uvádzané, liečba polyneuropatie je založená predovšetkým na riešení ochorenia, ktoré viedlo k vzniku. Dlhodobá kompenzácia by mala viesť aj k úprave sprievodných javov. Taktiež žalovaný uviedol, že na chrbtici neboli zistené žiadne úrazové zmeny napriek anamnestickému údaju o páde. A nakoľko v klinickom obraze pretrvávajú bolesti chrbtice s intermitentnými prejavmi dráždenia nervov a svalov, s poruchou pohyblivosti v driekovo krížovej oblasti, ktoré sú rozhodujúcou príčinou návštev odborných ambulancií, tie podmieňujú 30 % mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v položke častých exacerbácií nervov a svalov pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s poruchou pohyblivosti chrbtice, bez dopadu na svalovú silu končatín, postoj, čo chôdzu. Taktiež žalovaný dodal, že polenyeuropatia senzitívneho typu je podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nehodnotená, hodnotí sa iba v súvislosti s poškodením cieľových orgánov, podľa klinického obrazu, v danom prípade obmedzenie pohybu a ten je obmedzený iba v časti chrbtice. Znížené reflexy na horných aj dolných končatinách sú výsledkom poškodenia periférnych nervov spôsobené poruchami štítnej žľazy, ktoré by mali odznieť pri liečbe štítnej žľazy a artroskopické operácie kolien v minulosti sú toho času bez popisovaného obmedzenia pohyblivosti, preto nepodmieňujú zvyšovanie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa a zákona o sociálnom poistení. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nie je stotožnený so zistenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Zdôraznil, že má časté recidivujúce výrazné bolesti v krátkom čase potvrdené viacerými neurológmi, čo je preukázané lekárskymi správami. Mal za to, že žalovaný zvolil nesprávne zaradenie rozhodujúceho ochorenia, nakoľko nejde o degeneratívne zmeny na chrbtici, ale ide o poruchu chrbtice na základe najmä úrazu zo dňa 4.1.2019. Žalovaný tak mal zaradiť zdravotný stav žalobcu do kap. XV, oddiel E, položka 4 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35-45 %. Okrem uvedeného poznamenal, že pri miere poklese zárobku neboli žalovaným zohľadnené ďalšie zdravotné problémy t.j. miera nebola navýšená o 10 % vzhľadom na problémy žalobcu so štítnou žľazou, tak ako to uvádza aj žalovaný vo vyjadrení a kolenami a to tak ako bolo napr. aj pri posudzovaní po operáciách kolenných kĺbov v roku 2015. Žalovaný sám uvádza, že problém so štítnou žľazou je možné hodnotiť maximálne 10 % mierou, no toto ochorenie nebolo hodnotené ako posudkovo závažné, čím sám žalovaný potvrdzuje existenciu ďalších rôznorodých zdravotných problémov žalobcu, ale na tieto prehliadol. Ak zdravotný stav žalobcu nemohol byť posudzovaný na polyneuropatiu tak mohol a mal byť

posudzovaný aspoň ako neurodegeneratívne ochorenie. Prvou možnosťou tak bolo posúdenie podľa kap. XV oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, t.j. tak ako je uvedené v rozhodnutí. Ďalšou možnosťou je zaradenie podľa kap. XV oddiel E, položka 4, písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobcu žalovaný mal a mohol podriadiť zdravotné postihnutie žalobcu ako polyneuropatiu v zmysle kapitoly VI, oddiel A, položka 10, písm. b/ alebo c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, resp. aj ako neurodegeneratívne ochorenie všeobecne podľa kap. VI, oddiel A, položka 10, písm. b/ alebo c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Okrem uvedeného podotkol, že v súvislosti s polyneuropatiou žalobca nikdy neuvádzal, že polyneuropatia je následkom úrazu, preto je mätúce spájať polyneuropatiu s úrazom. Žalobca ako príčinu svojho zdravotného stavu nepripisuje úrazu, ale pripisuje mu len jeho zhoršenie. 13. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 14. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa a nasl. S.s.p. Zohľadnil skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa S.s.p. Správny súd prejednal vec na pojednávaní dňa 31.5.2024 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa S.s.p. zamietnuť. 15. Podľa a S.s.p.; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa S.s.p., Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa S.s.p. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa S.s.p. (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 19. Podľa S.s.p. sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 20. Podľa S.s.p., pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 21. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 22. Podľa až 8 ; 1. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 2. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 3. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 4. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 5. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 6. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 7. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 8. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 23. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.3.2023, ktorým vo veci odvolania žalobcu ako účastníka konania podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 11.11.2022 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023 potvrdil. 24. Správny súd mal v rámci súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia za preukázané, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch zhodne. Konkrétne išlo o posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 11.11.2022, ktorý bol záväzným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. V zmysle uvedeného posudku bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatie, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Zároveň bolo konštatované, že polyneuropatia dolných a horných končatín je bez motorického deficitu a nezdôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa posudkového lekára neboli zistené iné zdravotné postihnutia žalobcu, ktoré by navyšovali percentuálnu mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Dospel tak k záveru, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 25. Následne po tom, čo žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 3.2.2023, ktorý zotrval na svojom posudkovom závere, odvolaniu nevyhovel a preto predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Napokon bol zdravotný stav žalobcu posúdený i v rámci odvolacieho konania a to dňa 9.3.2023, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý zotrval na posudkových záveroch obsiahnutých v hore uvedených posudkoch o invalidite. 26. S poukazom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že z odborných posudkov vypracovaných posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch zhodne vyplýva, že na účely posúdenia invalidity bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zaradené podľa prílohy č. 4 k do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod položku 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 30 %. Za ostatné zdravotné postihnutia žalobcovi nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšená.

27. Správny súd z obsahu žaloby, ako aj repliky žalobcu podanej k vyjadreniu žalovaného k žalobe zistil, že hlavnou námietkou, ktorou žalobca odôvodňoval nezákonnosť rozhodnutia žalovaného bolo, že zdravotný stav žalobcu bol nesprávne posudzovaný z pohľadu ortopédie a teda z pohľadu chorôb pohybového aparátu, v dôsledku čoho došlo k nesprávnej kategorizácii rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu pod kap. XV./oddiel E/ položka 3/ písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Žalobca v tejto súvislosti odvolávajúc sa predovšetkým na lekársku správu neurológa zo dňa 8.11.2022 namietal, že v uvedenej lekárskej správe bola neurológom stanovená diagnóza polyneuropatia s dg. 62.9, okrem iného s vyrážajúcou intenzívnou bolesťou a paralyzovaním pohybu najmä do pravej dolnej končatiny, zapríčinenej zdravotnými problémami neurologického charakteru, ktoré sú zapríčinené nielen poruchou štítnej žľazy, ale najmä pádom v roku 2019. Túto skutočnosť podľa žalobcu potvrdzuje aj lekárska správa zo dňa 4.1.2019. Vzhľadom na uvedené žalobca vyslovil presvedčenie, že posúdenie jeho zdravotného stavu bolo nesprávne, keď žalovaný posudzoval zdravotný stav žalobcu z pohybového a podporného pohľadu namiesto toho, aby sa zaoberal neurologickými zdravotnými problémami ako primárnym a závažnejším, ktoré pretrváva doposiaľ a žalobcovi bránia sa riadne a dlhodobo zamestnať z dôvodu čiastočnej paralýzy dolných končatín, najmä pravej dolnej končatiny. 28. K tomuto správny súd uvádza, že v konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( uvedeného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný. Správny súd nie je oprávnený hodnotiť zaradenie poškodenia zdravia, keďže súd nemá na to odborné znalosti, podobne ako ich nemá žalobca a preto z odborného posúdenia posudkovým lekárom, ktorému zákon túto právomoc zveruje, súd musí pri svojom rozhodnutí vychádzať. Správny orgán a ani správny súd nemôže sám posudzovať otázky odborného charakteru, a preto musí vychádzať z lekárskych posudkov. Lekársky posudok jedným z dôkazov v administratívnom konaní, ktorý orgán verejnej správy hodnotí ako akýkoľvek iný dôkaz, avšak nie je oprávnený posudzovať správnosť v lekárskom posudku uvedených záverov, hodnotí len, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z iných dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán nemôže takýto posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 29. Správny súd aj s poukazom na vyššie uvedené vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávnej kategorizácie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu uvádza, že vyhodnotenie a s tým spojená kategorizácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia na účely posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je právnou úpravou zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorí v tejto oblasti disponujú potrebnými odbornými znalosťami. V danej veci tak bolo nutné vychádzať z posudkových záverov posudkových lekárov sociálnej poisťovne pobočky Liptovský Mikuláš i Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorí zhodnotením zdravotného stavu žalobcu dospeli k záveru, že žalobcom udávané bolesti driekovej chrbtice po úraze neboli spojené s traumatickými úrazovými zmenami na chrbtici, keď vyšetrenia RTG a CT boli negatívne. Na chrbtici tak neboli u žalobcu zistené žiadne úrazové zmeny a to aj napriek anamnestickému údaju o páde žalobcu, v dôsledku ktorého malo dôjsť k pomliaždeniu chrbtice. V tejto súvislosti tak bolo zo zdravotnej dokumentácie žalobcu zistené, že žalobca trpí bolesťami chrbtice s intermitentnými prejavmi dráždenia nervov a svalov a to s poruchou pohyblivosti s driekovo – krížovej oblasti, ktoré zdravotné postihnutie bolo z posudkového hľadiska ustálené ako rozhodujúce na účely posúdenia invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Uvedené zdravotné postihnutie bolo pritom posudkovými lekármi zhodne

zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – deformujúce dorzopatie spondylopatie, pod položku 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ s miernym funkčným postihnutím s prejavmi dráždenia nervov a svalov, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktoré podmieňuje 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 30. Pokiaľ sa týka u žalobcu potvrdenej polyneuropatie, podľa posudkových záverov išlo o poškodenie nervov bez toho, aby došlo k oslabeniu sily dolných končatín, či poruche mobility. Do úvahy boli v tejto súvislosti vzaté jednotlivé lekárske správy, medzi ktorými boli okrem iných aj lekárske správy z neurologického vyšetrenia žalobcu. Medzi týmto lekárskymi správami tak bola zmienená aj lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 8.11.2022, v rámci ktorej sa konštatuje, že EMG vyšetrením žalobcu bola opakovane zistená, resp. verifikovaná prevažne senzitívna polyneuropatia hlavne dolných končatín stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Z odborného posudku o invalidite vyplynulo, že pri hodnotení polyneuropatie (senzitívneho typu) bolo braté na zreteľ predovšetkým možné poškodenie cieľových orgánov, v danom prípade obmedzenie pohybu (ten je však podľa posudkových záverov obmedzený iba v časti chrbtice). V tejto súvislosti bolo posudkovými lekármi konštatované, že polyneuropatia dolných a horných končatín je zdokumentovaná bez motorického deficitu. Z posudkových záverov taktiež vyplýva, že polyneuropatia nemala pôvod v úraze, ale bola spájaná s poruchou funkcie štítnej žľazy (znížené reflexy na horných a dolných končatinách tak boli výsledkom poškodenia nervov spôsobených poruchami štítnej žľazy). Pokiaľ sa týka poruchy štítnej žľazy v tomto smere bola nastavená substitučná liečba s dosiahnutím kompenzácie stavu. Z posudkových záverov tak vyplynulo, že polyneuropatia bez dopadu na motoriku, je súčasťou klinických prejavov zníženej funkcie štítnej žľazy t. č. na liečbe kompenzovanej nepresahuje mieru poklesu schopnosti rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu a nepodmieňuje ani zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 31. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zastáva názor, že posudkové závery prevzaté do odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zrozumiteľným spôsobom popisujú a vyhodnocujú jednotlivé zdravotné ťažkosti žalobcu. Z uvedených posudkových záverov vyplýva, pre aké zdravotné ťažkosti žalobcu bola zvolená kategorizácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia, zaradeného pod kapitolu XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – deformujúce dorzopatie spondylopatie, pod položku 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím s prejavmi dráždenia nervov a svalov, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Vyplýva z nich okrem iného aj to, že poškodenie chrbtice nebolo spojené s traumatickými úrazovými zmenami na chrbtici a teda ani podľa názoru správneho súdu v tomto smere nevznikli pochybnosti nasvedčujúce tomu, že by išlo o zjavne nesprávne (či nemajúce oporu v jednotlivých lekárskych správach tvoriacich zdravotnú dokumentáciu žalobcu) zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu (napr. aj na žalobcom načrtnutú možnosť jeho zaradenia do inej kategórie - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek - stavy po úraze chrbtice v zmysle kap. XV/oddiel E/ pol.4/písm. b/). Pokiaľ sa týka žalobcom opakovane uplatňovanej námietky týkajúcej sa nutnosti posudzovať jeho zdravotný stav z neurologického hľadiska (a to najmä s poukazom na neurologické nálezy, predovšetkým zo dňa 8.11.2022 so stanovením diagnózy polyneuropatia), ktoré považoval za primárny a závažnejší zdravotný problém, než posudkovým lekármi ustálené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie – z pohľadu chorôb podporného a pohybového aparátu správny súd uvádza, že samotná skutočnosť, že v zmienenej lekárskej správe je konštatovaná prítomnosť zdravotného postihnutia neurologického charakteru (či s tým spojený znížený pracovný potenciál) ešte bez ďalšieho nemusí sama o sebe znamenať aj jeho nutné zaradenie ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia, keďže toto je na vyhodnotení posudkových lekárov, ktorí vyhodnocujú zdravotné postihnutia komplexne, s ohľadom na všetky zistenia týkajúce sa zdravotného stavu a to so zreteľom na ich dopad na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V danej veci sa posudkoví lekári v tomto smere neopomenuli zaoberať i diagnostikovaným neurologickým ochorením žalobcu – polyneuropatia, ktoré však s poukazom na nimi popísané skutočnosti (majúce oporu v lekárskych správach, resp. vyšetreniach žalobcu napr. neprítomnosť poruchy mobility, či straty svalovej sily v dolných končatinách) pri zistení, že ide o prejavy zníženej funkcie štítnej žľazy, ktorá je kompenzovaná liečbou nebolo vyhodnotené ako také, ktoré by bolo závažnejšie ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. by malo podmieňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V posudkových záveroch tak podľa názoru správneho súdu bolo ozrejmené, prečo bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu vyhodnotené ochorenie podporného a pohybového aparátu – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách a nie zdravotné postihnutie neurologického charakteru – polyneuropatia, ktorá bola vyhodnotená iba ako prejav iného ochorenia bez invalidizujúcej závažnosti.

Pokiaľ sa týka ďalších/iných zdravotných ťažkostí žalobcu úžinový syndróm (karpálny tunel) ľahkého stupňa, resp. poškodenie senzitívnych vlákien lakťového nervu vľavo bez vplyvu na svalovú silu a zhoršenie motoriky rúk, tieto neboli vyhodnotené ako závažné, resp. také ktoré by mali mať vplyv na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Obdobne bola vyhodnotená operácia ľavého kolena z minulosti, ktoré je t. č. bez pohybového obmedzenia. Posudkový lekár v tejto súvislosti ozrejmil, že na operačný zákrok je nutné nahliadať ako na indikáciu smerujúcu k zlepšeniu zdravotného stavu t.j. nie k jeho zhoršeniu. Operácia ľavého kolena so zlepšením funkčného nálezu a odstránenie bolesti tak nepodmieňovala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Obdobne bol hodnotený i nový úraz pravého kolena - podvrtnutie s diagnostikovaím Backerovej cysty, ktoré bolo akútnym ochorením riešiteľným chirurgickou cestou. Z uvedeného vyplýva, že posudkovými lekármi neboli zistené u žalobcu také pridružené zdravotné postihnutia, ktoré by z pohľadu ich závažnosti mali odôvodňovať zvýšenie určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie v zmysle podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. 32. Správny súd poukazuje aj na to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného bolo postavené predovšetkým na záveroch obsiahnutých v odbornom posudku o invalidite žalobcu zo dňa 9.3.2023, resp. žalovaný prevzal do odôvodnenia svojho rozhodnutia posudkové hodnotenie zdravotného stavu žalobcu popísané v zmienenom odbornom posudku posudkového lekára. K otázke preskúmateľnosti takto odôvodneného rozhodnutia (napriek tomu, že to žalobca výslovne nenamietal) správny súd považuje za potrebné poukázať na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.4.2023, ktoré sa týka , avšak jeho závery podľa správneho súdu je možné analogicky aplikovať aj v prejednávanej veci. V tomto rozhodnutí sa najvyšší správny súd v rámci kasačného konania práve zaoberal otázkou, či postačuje, ak orgán verejnej správy prevezme do rozhodnutia závery posudku, ktorý bol rozhodujúcim podkladom pre jeho rozhodnutie a či prevzatie takýchto záverov má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, alebo naopak je rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnené. Najvyšší správny súd SR pritom uviedol, že komplexný posudok (ktorý sa v administratívnom konaní vedenom v režime vyhotovuje na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru), je kľúčovým podkladom pre rozhodnutie, vydáva ho ten istý správny orgán, ktorý vydáva aj rozhodnutie, pričom komplexný posudok musí obsahovať odôvodnenie, a preto rozhodnutie nemôže byť odôvodnené odlišným spôsobom ako komplexný posudok z dôvodov zachovania logiky vzájomných súvislostí zisteného stavu veci. Najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ správny orgán inkorporuje závery plynúce z komplexného posudku do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ takéto rozhodnutie spĺňa základné požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že ak podkladom pre rozhodnutie je výsledok odborného posúdenia – v tomto prípade lekársky posudok (na vyhotovenie ktorého sú potrebné osobitné predpoklady – odborné vzdelanie) – je takýto dôkaz rozhodujúcim dôkazom a správny orgán neposudzuje jeho správnosť, vychádza z neho a hodnotí ho v tom smere, či je úplný, logický, presvedčivý a preskúmateľný. Keďže rozhodnutie o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok vychádza z odborného posúdenia, logicky takéto rozhodnutie preberá aj závery z tohto posúdenia ako rozhodujúceho dôkazu. Samo o sebe teda nie je nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia, ak orgán verejnej správy do odôvodnenia rozhodnutia preberie závery z lekárskeho posudku ako rozhodujúceho podkladu pre rozhodnutie, avšak rozhodnutie musí spĺňať atribút preskúmateľnosti. 33. V danej veci správny súd v záveroch posudkových lekárov nezistil žiadne rozpory, či už navzájom alebo s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení, rovnako mal za to, že sú objektívne, logické a presvedčivé, a teda nevyvolávajú žiadne pochybnosti o náležitom posúdení zdravotného stavu žalobcu. Z posudkových záverov vyplývajú dôvody, ktoré viedli posudkových lekárov k záveru, že nie je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení, keď rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo zaradené do kapitoly XV – choroby pohybového a podporného aparátu, oddielu E – deformujúce dorzopatie spondylopatie, pod položku 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ s miernym funkčným postihnutím s prejavmi dráždenia nervov a svalov, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktoré podmieňuje 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ostatné zdravotné ťažkosti žalobcu neodôvodňovali postup podľa zákona o sociálnom poistení, keď neboli hodnotené ako natoľko závažné, aby odôvodňovali úpravu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Záverom správny súd poznamenáva, že pokiaľ sa žalobca odvolával na závery popísané v lekárskom posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny tento bol vypracovaný na účely t.j. nie na účely posúdenia invalidity, ktorá je zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia a preto naň v predmetnom konaní nebolo možné prihliadať.

34. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa 190 S.s.p. zamietol. 35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol za aplikácie § 167 ods. 1, § 168 S.s.p. bez použitia § 175 S.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania, žalovaný si ich ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.