Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-3242-2016.pdf
PDF · 73.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/3242/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému: Q. R. Š., Y.. XX. XX. XXXX, L. I. N. XXXX/X, XXX XX E. E., Š. W. C., na vymoženie pohľadávky vo výške 175,36 eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 571/16, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 42,70 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 22. 12. 2016 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 175,36 eur a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - výkazu daňových nedoplatkov Mesta Banská Bystrica, číslo OEM-DP 650951/76/2016/Br zo dňa 07. 12. 2016. Poverením zo dňa 11. 01. 2017 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 571/16.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku spolu s vyjadrením oprávneného, ktorý žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného. Súčasne si uplatnil trovy exekúcie vo výške 46,75 eura, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného a predložil exekučný spis EX 571/2016.
3. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Súd z obsahu pripojeného exekútorského spisu mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), z ktorej vyplynula neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný má vedený účet v Tatrabanke, a.s., na ktorom mal zostatok 23,57 eura a kde mal blokáciu na účte v sume 19.314,22 eur. Z lustrácie majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Lustráciou v centrálnom registri exekúcií bolo ďalej zistené, že voči povinnému je vedených ďalších 13 exekúcií. Z lustrácie na webovom sídle Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že povinný ku dňu 25. 02. 2014 ukončil poistný vzťah v poisťovni
Union zdravotná poisťovňa, a.s. z dôvodu, že vykonáva prácu mimo územia SR - v krajinách EÚ. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok, nemá evidovaného platiteľa mzdy. Na základe týchto skutočností mal súd za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. Súdnemu exekútorovi sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie, a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
5. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
6. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 46,75 eura, z toho odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, hotové výdavky vo výške 5,77 eura a 20% DPH vo výške 7,79 eura. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eura (§ 30 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., § 14 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017). Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie a to poštovného vo výške 1,55 eura a poplatkov za elektronické súčinnosti spolu vo výške 0,84 eura v zmysle jeho špecifikácie a predloženého exekučného spisu (§ 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z.). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za obálky, spisový obal, euroobal, kancelársky papier a toner vo výške 3,38 eura, nakoľko súdny exekútor nepreukázal ich nespochybniteľnú výšku. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody. Ak vyhláška výslovne v § 22 osobitne náklady na tlač, kopírovanie a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013).
7. Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) a vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. paušálnu odmenu vo výške 33,19 eura, náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 2,39 eura. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20% DPH vo výške 7,12 eura.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.