Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/162/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. mája 2018 takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý : Y. V. , nar. XX.XX.XXXX v F., okres Prievidza, trvale bytom T., Z. Z. č. XXXX/XE., okres Prievidza,

j e v i n n ý , ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry Y. V., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 9P 37/2016-28 zo dňa 21. septembra 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. septembra 2016, bol zaviazaný platiť matke dcéry Y. V. výživné 100 eur mesačne vždy do konca kalendárneho mesiaca, plneniu tejto povinnosti sa v T. úmyselne vyhýbal od 08. januára 2017 do 28. mája 2018 tým, že hoci sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 17. januára 2017 zaevidoval na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, neprejavil záujem o voľné pracovné miesta evidované na Úrade práce, dňa 04. júna 2017 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce na jeho žiadosť, následne pracoval len na dohodu o vykonaní práce a na výživnom mal zaplatiť Y. V. výživné vo výške 1.600 eur, pričom dňa 05. januára 2018 matke maloletého dieťaťa uhradil výživné vo výške 900 eur a na výživnom zostal Y. V. dlhovať 700 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 316/2016 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. V., vypočul poškodenú Y. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný Y. V. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že po prepustení z výkonu trestu sa nezamestnal a z Úradu práce sa odhlásil v júni 2017 z dôvodu, že chcel ísť pracovať do W., pracoval len brigádnicky a všetky peniaze, ktoré zarobil dával matke maloletého dieťaťa. Ďalej uviedol, že z dôvodu, aby sa mal s poškodenou a maloletým dieťaťom lepšie, odišiel pracovať do W., kde pracoval dva mesiace a to mesiace november, december 2017, pričom uviedol, že z W. matke poslal celkom 1.050 eur, boli to peniaze na byt. Po príchode z W. v decembri 2017 mal v hotovosti 2.000 eur, z ktorých nakúpil stravu do domácnosti, kúpil darčeky aj pre deti, ktoré má matka maloletého dieťaťa s inými mužmi. Ďalej obžalovaný uviedol, že po prepustení z výkonu trestu v spoločnej domácnosti s matkou maloletého dieťaťa žil asi dva týždne, potom býval u priateľa a neskôr u svojich rodičov. Ďalej uviedol, že pokiaľ nebol v pracovnom pomere, tak pracoval brigádnicky. Uviedol, že je pravdou, že pokiaľ bol evidovaný na Úrade práce, tak mu boli ponúkané práce, avšak nikto ho neprijal alebo u týchto zamestnávateľoch nechcel pracovať. Uviedol, že dával matke dieťaťa peniaze do ruky, čo však nemôže zdokladovať. Na záver uviedol, že chce zameškané výživné uhradiť.

Poškodená Y. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že maloletá Y. bola zverená do jej výchovy a opatery a obžalovaný bol na základe rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 9P 37/2016 zo dňa 21. septembra 2016 povinný platiť na jej výživu výživné mesačne vo výške 100 eur. Uviedla, že po tom, čo bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu, tak jej na dcéru dal len sumu 900 eur a to dňa 05. januára 2018. Poškodená uviedla, že je pravdou, že jej obžalovaný z W. poslal nejaké peniaze, ktoré boli však určené na dlh na nájomnom k bytu a na dobytie jeho kreditu. Poprela, že by jej obžalovaný po príchode dal do ruky 2.000 eur na nákup potravín, resp. že by kupoval nejaké darčeky. Poprela, že by jej niekedy peniaze dával obžalovaný v hotovosti do ruky. Ďalej poškodená uviedla, že s obžalovaným po prepustení z výkonu trestu nežila v spoločnej domácnosti. Na záver svojej výpovede uviedla, že maloletá netrpí núdzou, avšak nemôže jej poskytnúť všetky veci ako majú ostatné deti. Na záver poškodená uviedla, že jej obžalovaný na výživnom dlhuje 700 eur.

Obžalovaný je okrem výpovede poškodenej Y. V. usvedčený aj listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 9P 37/2016 zo dňa 21. septembra 2016, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumu 100 eur. V spise sa nachádzajú aj listinné dôkazy a to rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy, správy z Úradu práce, z ktorých vyplýva, že obžalovanému boli ponúkané pracovné miesta.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný popiera spáchanie trestnej činnosti, je z konania jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodenej Y. V. a listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa výživné vo výške 100 eur. Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé obdobie neprispieval matke maloletého dieťaťa výživné v takej výške, ako to bolo určené rozsudkom, pričom za celé žalované obdobie matke dieťaťa uhradil výživné vo výške 900 eur a to dňa 05. januára 2018. Z dôvodu, že obžalovaný si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd preto konanie obžalovaného kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia maloletých osôb, t.j. aby bola zabezpečená ich riadna výživa a výchova. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou je to, že už bol odsúdený.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Trikrát bol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia ustanovenia § 38 ods.4 Trestného zákona trest odňatia slobody v dolnej hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní štrnásť mesiacov. Z dôvodu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd mal za to, že uložený nepodmienečný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.