Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

80Ek/967/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Stavebné bytové družstvo, Rožňava, so sídlom Budovateľská 49, 048 01 Rožňava, IČO: 31 686 966, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová, s. r. o., so sídlom Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, IČO: 47 258 853, proti povinnému: Č..X.) I. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G.Š. XXX, XXX XX G., právne zast.: JUDr. František Hadušovský, advokát so sídlom Cyrila a Metoda č. 2, 048 01 Rožňava, IČO: 31 296 289, proti povinnému č.2.) J. Y. M.. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. T. XXX, XXX XX S. D., o vymoženie 1190,47 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Kováč PhD., so sídlom exekútorského úradu Južná trieda 93, 040 01 Košice, IČO: 35 505 222, pod číslom 88EX 310/2020, o návrhu povinného 1./ na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného č.1) na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného č.1) na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.06.2020, v súlade so o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal od povinného vymoženia 1190,47 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Rožňava zo dňa 07.10.2013, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2013 a vykonateľnosť dňa 30.10.2013 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 01.07.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Kováč, so sídlom exekútorského úradu Južná trieda 93, 040 01 Košice, IČO: 35 505 222, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 88EX 310/2020.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 06.07.2020 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 08.07.2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 28.09.2021. Súdny exekútor návrh povinného na zastavenie exekúcie predložil súdu na rozhodnutie dňa 20.10.2021.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný uviedol, že v zmysle Rozsudku Okresného súdu v Rožňave č. k. -1007 zo dňa 25.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -1060 zo dňa 16.04.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2020, odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd vyporiadal spoločné dlhy tak, že žalobcu (povinného 1./) a žalovanú (bývalú manželku povinného - povinnú 2./) zaviazal splatiť ich zostatky spôsobom špecifikovaným vo výrokovej časti rozsudku. Súd vyporiadal dlh voči oprávnenému tak, že

povinného 1./ zaviazal splácať okrem iných úverov aj úver voči Stavebné bytové družstvo Rožňava vo výške 1553,33 Eur. V zmysle uvedeného rozhodnutia je tak povinný 1./ zaviazaný splácať dlh voči oprávnenému v úhrnnej výške 1553,33 Eur a bývalá manželka povinného 1./, povinná 2./ je povinná splácať dlh voči oprávnenému vo výške 4965,56 Eur. Povinnému 1./ boli v tomto exekučnom konaní od 1.januára 2021 ku dňu návrhu na zastavenie exekúcie vykonané zrážky zo mzdy v celkovej výške 830,83 Eur. V exekučnom konaní 88EX 311/2020 totožného oprávneného a totožných povinných boli zrazené sumy od januára 2021 do augusta 2021 spolu 301,61 Eur a vďaľšom exekučnom konaní 88EX 313/2020 bolo zrazených za to isté obdobie 625,51 Eur, čo spolu v uvedených exekučných konaniach predstavuje sumu 1757,95 Eur. V zmysle uvedených skutočností má povinný 1./ za to, že splnil svoju povinnosť voči oprávnenému čo do výšky vyplývajúcej z rozsudku o vyporiadanie BSM, kedy zaplatil viac ako 1553,33 Eur, na čo bol zaviazaný v zmysle rozsudku o vyporiadaní BSM. Na základe uvedeného má povinný 1./ za to, že je potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie voči jeho osobe.

5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Oprávnený uviedol, že z návrhu povinného 1./ nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zastavenie exekúcie. Rozsudok o vyporiadaní BSM zaväzuje strany sporu, pričom vo vzťahu k oprávnenému sú exekučným titulom zaviazaní povinní 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne.

6. Poverený súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 07.10.2021 uviedol skutočnosti týkajúce sa doručovania návrhu povinného na zastavenie. Taktiež uviedol, že v súvislosti s výškou vykonaných zrážok je nevyhnutné ozrejmiť, že v exekučnom konaní je vymáhaná nielen istina ale tiež jej príslušenstvo pohľadávky oprávneného a tiež trovy súdneho exekútora. V zmysle ustanovení Exekučného Poriadku sa z vykonanej zrážky z príjmu povinného zasiela časť vo výške 76 % oprávnenému a 24% sumy zrážky sa zaráta na trovy súdneho exekútora..

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

13. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú

14. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

15. Súd mal za preukázané, že povinnému 1./ bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 09.07.2020. Povinný 1./ mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi dňa 28.09.2020. Súd konštatuje, že návrh povinného 1./ na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene.

16. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Ak je návrh exekučným súdom zamietnutý preto, že právna skutočnosť bola predložená oneskorene, hoci tu dôvod na zastavenie exekúcie je, považuje sa suma vymožená od povinného za bezdôvodné obohatenie. Vymoženie pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu, prichádza do úvahy najmä vtedy, keď exekučný súd inak dôvodný návrh na zastavenie exekúcie zamietne iba preto, že bol podaný oneskorene. Exekučný súd exekúciu zastaví, aj keď povinný právnu skutočnosť neuplatnil včas, len pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. V predmetnom prípade sa však nejedná o právnu skutočnosť, pre ktorú je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu.

17. Platná právna úprava obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody na zastavenie exekúcie neuplatnil včas. Napriek uvedenému exekučný súd môže exekúciu zastaviť ex offo, ale iba z určitých dôvodov. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy potom prichádzajú dva okruhy dôvodov, pre ktoré môže exekučný súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Po prvé, ak ide o dôvod, pre ktorý mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tu predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. Po druhé, ak právna skutočnosť, ktorá je dôvodom na zastavenie exekúcie, je zistiteľná z vlastnej činnosti exekučného súdu, prípadne zo súdnych či verejných registrov, teda ak sa nevyžaduje predloženie tvrdení a dôkazných návrhov zo strany povinného. O takúto situáciu pôjde napríklad vtedy, ak exekučný súd zistí, že exekučný titul bol v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušený.

18. Súd v danom prípade má za jednoznačne preukázané, že návrh povinného 1/. na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene. Povinný 1./ si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 08.07.2020, pričom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie mal zákonom stanovenú lehotu 15 dní. Posledným dňom (koniec lehoty) na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol 23.07.2020. Povinný 1./ však svoj návrh na zastavenie exekúcie doručil poverenému súdnemu exekútorovi dňa 28.09.2021. Povinný 1./ teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinnému 1./ odpustiť.

19. Súd sa však pre úplnosť zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15- dňovej lehoty (§ 61k ods.3 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd teda zaoberal aj tvrdením povinného o splnení dlhu s ohľadom na rozsudok o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K tejto skutočnosti uvádza súd nasledovné. Rozsudkom zo dňa 25.02.2019, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2020 a vykonateľnosť dňa 11.06.2020 Okresný súd Rožňava rozhodol tak, že vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (povinného 1./ a povinnej 2./), pričom určil a vysporiadal aj spoločné dlhy strán sporu. V rámci predmetného rozsudku súd zaviazal povinného 1./ splatiť úver, a to okrem iných aj nárok oprávneného, a to vo výške 1553,33 Eur. Povinnú 2./ súd zaviazal splatiť úvery, a to okrem iných aj nárok oprávneného vo výške 4965,56 Eur. Predmetný rozsudok Okresného súdu Rožňava bol následne potvrdený aj Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.04.2020, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2020. Vo vzťahu k týmto rozhodnutiam súd vo vzťahu k navrhovanému zastaveniu exekúcie uvádza, že tieto rozhodnutia sú právne záväzné len pre strany sporu, t. j. pre žalobcu (povinného 1./) a žalovanú (povinnú 2./). Práve oni sú osoby, ktorým z tohto rozhodnutia plynú práva a povinnosti. Súd uvádza, že v tomto exekučnom konaní ako oprávnený však vystupuje úplne iný subjekt, na ktorý sa účinky rozhodnutia o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevzťahujú. Voči oprávnenému boli povinní zaviazaní spoločne a nerozdielne, a to platobným rozkazom Okresného súdu Rožňava zo dňa 07.10.2013, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2013 a vykonateľnosť dňa 30.10.2013. Súd poukazuje na skutočnosť, že vysporiadanie spoločných záväzkov, ktoré sú spojené s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov a vznikli počas jeho trvania, sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva vo vzťahu k dlžníkovi (dlžníkom). Určenie osoby preberajúcej záväzok je teda úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov (t. j. bývalých manželov), ktorí v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie. V zmysle uvedeného teda podľa ustanovenia platí, že povinný 1./ a povinná 2./ musia veriteľovi plniť dlh spoločne a nerozdielne a veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z povinných s tým, že keď dlh splní len jeden povinný (t. j. jeden z bývalých manželov), zanikne povinnosť k splneniu záväzku aj druhému povinnému (t. j. druhému z bývalých manželov). Zároveň však v prípade, ak by povinný 1./ plnil viac než mal (v zmysle rozsudku o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov), je oprávnený sa voči povinnej 2./ domáhať peňažnej náhrady zodpovedajúcej alikvotnej časti splneného záväzku. Vzhľadom k uvedenému, má súd za to, že skutočnosť, na ktorú povinný 1./ poukazuje vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie (a teda splnenie vyššej časti záväzku voči oprávnenému, než mu bolo uložené rozsudkom o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov) nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné exekúciu zastaviť. V danej exekúcii je nárok oprávneného vymáhaný na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým boli povinní zaviazaní plniť oprávnenému spoločne a nerozdielne. Vysporiadanie ich vzájomných práv a povinností plynúce z vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá na prebiehajúcu exekúciu vplyv. Súd vzhľadom na uvedené považoval návrh povinného 1./ za nedôvodný.

20. Súd konštatuje, že povinný 1./ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Na základe všetkých uvedených skutočností súd návrh povinného 1./ podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)

21. O trovách konania o návrhu povinného 1./ na zastavenie exekúcie súd rozhodoval v zmysle , Exekučného poriadku a v nadväznosti na Exekučného poriadku. Keďže súd návrh povinného 1./ na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov by vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného 1./ na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom však na to, že oprávnený si náhradu trov riadne a včas neuplatnil, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov nepriznal. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.