Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Csp/87/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., sídlo Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 01, IČO: 50 340 890, proti žalovanému: H. D., X.. XX.XX.XXXX L. Y., o zaplatenie 14.950,58 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 16.005,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14.950,58 € od 01.11.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 21.12.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia 14.950,58 € s úrokom a úrokom z omeškania do 31.10.2017 vo výške 979,87 €, s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 14.950,58 € do 31.10.2017 v sume 8.838,91 € a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14.950,58 € od 01.11.2017 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 06.05.2014 uzavrel žalobca (ďalej len „banka“) ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, obsahom ktorej bol záväzok banky poskytnúť žalovanému úver vo výške 15.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť, zaplatiť úroky a poplatky. V dôsledku omeškania žalovaného žalobca dňa 01.11.2017 vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku vo výške 18,90 % ročne z nezaplatenej istiny úveru až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % rovnako z nezaplatenej istiny úveru od 01.11.2017 až do zaplatenia.

2.Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril, vo veci zostal nečinný.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o úvere zo dňa 06.05.2014 č. XXXXXXXXXX všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky pre úver dobrá pôžička, lepšia splátka, výzvou na úhradu dlžnej sumy, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru aktuálnym stavom úveru ku dňu 14.05.2017, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 06.05.2014 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 15.000,- € s úrokom 18,90 %. Poskytnutý úver mal žalovaný splatiť 120 splátkach po 295,24 € mesačne bez poistenia, so splatnosťou k 25. dňu v mesiaci od 25.06.2014 do 25.05.2024. V zmluve je uvedené, že žalovaný by mal zaplatiť celkovú výšku nákladov

24116,97 € s RPMN 21,30 % pri priemernej RPMN 13,34 %. Súčet všetkých 120 splátok po 295,24 € predstavuje celkovú výšku nákladov 35.428,80 €, teda viac ako je uvedené v zmluve.

6.Žalovaný sa dostal do omeškania, preto žalobca výzvou zo dňa 14.05.2015, oznámil žalovanému, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 14.05.2015, a vyzval ho na splatenie celej dlžnej sumy pozostávajúcej z dlžnej istiny v sume 16.005,26 €, istina 14.950,58 €, úroku v sume 979,97 €, poplatkov za upomienky v sume 39,65 €, poistné 35,06 €.

7.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

9.Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

10.Podľa § 369 ods. 1 Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva bola uzatvorená v súlade s dotknutými ustanoveniami príslušných právnych predpisov.

9.Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 15.000,- €, ktorý mal žalovaný zaplatiť v 120 splátkach vo výške 295,24 € splatných od 25.06.2014 do 25.05.2024. Žalovaný úver riadne nesplácal, dostal sa do omeškania, čím porušil zmluvné povinnosti, a preto žalobca ku dňu 14.05.2015 v súlade so zmluvou vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

10.Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvného úroku v kapitalizovanej sume 979,97 € za dobu do 14.05.2015 a vo výške 18,90 % ročne z istiny 14.950,58 € od 15.05.2015 až do zaplatenia. Zároveň si uplatnil poplatky v sume 74,71 €.

11.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Toto dispozitívne (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka) ustanovenie však neupravuje dokedy je dlžník povinný úroky platiť, najmä či len do predčasného zosplatnenia úveru, alebo do pôvodne dohodnutej doby splatnosti úveru, prípadne až do doby skutočného (často neskoršieho) vyplatenia úveru veriteľovi.

12.Súd sa pri rozhodovaní o časti úrokov dohodnutých v úverovej zmluve po splatnosti úveru plne stotožňuje s argumentáciou uvedenou napr. v rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru iba do doby predčasného zosplatnenia úveru, pretože so stratou výhody splátok úveru pre dlžníka je spojená aj strata nároku veriteľa na úroky po dobe predčasného zosplatnenia úveru, jednorazovým zosplatnením dlžník stráca oprávnenie užívať

prostriedky z úveru, dlžníkovi vzniká povinnosť jednorázovo vrátiť sumu úveru navýšenú o kapitalizované úroky do zosplatnenia a po zosplatnení je dlžník povinný zaplatiť už len sankcie spojené s omeškaním.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené s odvolaním sa na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 6Co/190/2014 má žalobca nárok na zaplatenie tkz. riadneho úroku len do predčasného zosplatnenia úveru teda len za dobu do 14.05.2015. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok z omeškaných splátok úveru vo výške 979,97 € a vo výške 18,90 % ročne zo sumy 14.950,58 € od 15.05.2015 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednané ho záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a odnepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Defacto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov.

15.Žalovaný sa dostal s plnením záväzku do omeškania, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 5,05 % ročne zo sumy 14.950,58 € od 14.05.2015 do zaplatenia. Žalobcovi patrí úrok z omeškania od omeškania žalovaného teda od 14.05.2015 zo zaplatenia. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu žiadal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.05.2015, ktorý mu súd v zmysle žalobného petitu priznal v zákonom stanovenej časti. Výšku úroku z omeškania súd určil podľa predpisov občianskeho práva a to cit. nariadenia vlády, kedy k stanovenej výške základnej úrokovej sadzby ECB pre deň 14.05.2015 - 0,05 % pripočítal 5 percentuálnych bodov.

17.Predmetom konania na základe žaloby žalobcu bolo zaplatenie istiny 14.950,58 €, s úrokom 18,90 % do 14.05.2018 v kapitalizovanej výške 979,97 € a vo výške 18,90 % ročne zo sumy 14.950,58 € od 14.05.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14.950,58 € od 14.05.2015 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodnutia súdu vo veci predstavuje spolu 32.214,11 € (14.950,58 € + 979,97 € + 8.838,91 € Eur + úrok 18,90 % zo sumy 14.950,58 € od 14.05.2015 do 21.12.2017 = 7 369,94 € (podanie žaloby). Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 16.005,26 € a teda jeho úspech predstavuje 49,68 %.

Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 49,68 %, žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 50,32 % čo predstavuje čistý procesný úspech žalovaného 0,64 %. O nároku žalovaného na náhradu trov konania teda súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy konania nevnikli súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).