Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/65/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 28. mája 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd

o b ž a l o v a n ý ch

1./ K. B. T. J. B. D. M. J. T., nar. XX. X. XXXX v E. F., trvale bytom P. Č.. XXX/XX, E. F.

- X., zamestnaného,

2./ P. Š. H. F. Š. Á. A. T., nar. XX. X. XXXX v Q. Z. V., trvale bytom P. Č.. XXX/XX, E. F., zamestnaného,

o s l o b o dz u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2 Pv 127/17/5505-7 zo dňa 6. 7. 2017, pre skutok, že

v presne nezistenom čase v mesiaci november 2016 po vzájomnej dohode bez súhlasu Mestského úradu Liptovský Mikuláš, oddelenie životného prostredia a poľnohospodárstva, ktorý ako štátny orgán v prvom stupni územnej ochrany vykonáva štátnu správu vo veciach ochrany drevín v zmysle § 69 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vyrúbali na parcelách č. KN-C 776/67, KN-C 776/71 a KN-C 776/62, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako trvalé trávnaté porasty mimo zastavaného územia obce, nachádzajúcich sa v k. ú. F. E. F. - H., plochu 270 m2 drevín druhu jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), čremcha obyčajná (Padus avium), baza čierna (Sambucus nigra) a jelša sivá (Alnus incana) a 4 ks stromov, a to 1 ks jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a 3 ks čremcha obyčajná (Padus avium), ktorých spoločenská hodnota je 7.769,- Eur, pričom svojim konaním porušili ustanovenie § 47 ods. 3, ods. 8 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

ktorým mali spáchať prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného Správu Tatranského národného parku, za ktorú koná Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Námestie osloboditeľov 1, Liptovský Mikuláš, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 7. 7. 2017 na K. B. a P. Š. obžalobu pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedený v predmetnej obžalobe. Obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. 5. 2018 nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásili, že sú nevinní.

Obžalovaný K. B. v prípravnom konaní vypovedal, že spolu s P. Š. už asi dva roky okolo ich bytovky vykonávajú pravidelné brigády. Za tieto posledné dva roky na ich ulici už niekoľkokrát popadali na cestu stromy. Niektoré zo stromov boli popíliť aj hasiči, ktorí ich odpílili len, aby nezasahovali do cesty a nechali ich tam položené, ostal po nich neporiadok. Keďže popadané aj hasičmi odpílené stromy zavadzali na parkovacích miestach, spolu s P. Š. sa rozhodol, že urobia poriadok. Zobrali si malú ručnú pílku a sekerku, s ktorou popadané stromy popílili a pohádzali ich na svah vedľa cesty. Nespiľovali žiadne živé rastúce stromy, nepoužívali ani žiadnu motorovú pílu. Dodal, že stromy a kriaky tam chodia spiľovať aj cigáni, potom si ich odvážajú domov na káričke a ostáva po nich neporiadok.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že popadané stromy a neporiadok nikomu v bytovke nevadí, no nedalo sa na to pozerať, preto s P. Š. robia poriadok pravidelne, väčšinou len sami dvaja. Hasiči k popadaným stromom chodili priebežne celoročne, boli tam niekoľkokrát. On s P. Š. okolo parkoviska a okolo cesty len opiľovali pílkou konáre a ukladali ich na jednu kôpku, aby to nezasahovalo do cesty. Kto vypílil stromy uviesť nevedel. V minulosti tam videl píliť stromy bezdomovcov a cigánov. Píliť stromy chodili tiež hasiči. On v tejto lokalite v minulosti nevypílil žiaden strom. Poukázal na to, že tieto porasty robili občanom problémy, a to tak, že v dôsledku padnutého snehu popadali celé kriaky alebo stromy na autá, susedovi tiež poškodili auto, inému padol strom na kapotu auta. V blízkosti je domov dôchodcov, kam sa nemohla dostať sanitka pre spadnutý strom. Prostredníctvom mestského poslanca tieto problémy oznamovali mestu.

Obžalovaný P. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že spolu s K. B. už dlhšiu dobu, asi dva roky, v okolí ich bytovky vykonávajú brigády. Väčšinou len oni dvaja, niekedy sa k nim pridajú aj ďalší susedia. Na ich ulici už niekoľkokrát do cesty popadali zo svahu stromy, ktoré v niektorých prípadoch poškodili vozidlá. Kvôli popadaným stromom zasahovali aj hasiči. Stromy popadali aj cez zimu, keď napadol prvý sneh, ako aj počas celej zimy. Z toho dôvodu sa s K. B. rozhodli, že pred ich bytovkou urobia poriadok, pretože popadané stromy zasahovali na parkovacie miesta a taktiež pri parkovaní zavadzali kmene, ktoré tam ostali po zásahu hasičov. Vozidlá z tohto dôvodu museli stáť 1-2 m od obrubníka, zúžila sa cesta, ktorá vedie popred ich bytovku, preto sa s K. B. v novembri 2016 rozhodli, že to dajú do poriadku. Mali so sebou sekerku, ručnú pílku, nemali motorovú pílu. Na mieste popílili len popadané stromy, ktoré zasahovali do parkoviska. Žiadne živé rastúce stromy nepílili. Dodal, že občas videl cigánov a bezdomovcov, ktorí si odtiaľ odvážajú, či už popadané stromy alebo tam pília rastúci strom, ktorý na zemi popília na menšie kusy a odvezú si ho. Poprel, že by niekedy niečo spiľoval motorovou pílou.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že oni pokrátili pováľané stromy len ručnou pílkou, pretože pár dní predtým spadlo zopár stromov, ktoré rozbili autá. Vždy, ak hasiči robili v takom prípade poriadok, tak ich len chytili a prehodili na chodník, čiže len sprístupnili cestu, aby sa dalo prejsť autom, ale konáre aj tak zasahovali do cesty. Keď išiel väčším autom, stalo sa mu, že ťahal strom za sebou. Každý rok okolo bytovky odpratávajú neporiadok. Samovoľne to tam padá a poškodzuje autá. Taktiež to riešili s mestom cez domovníčku pani H. a pána X.. Nič sa však nedozvedeli, nič sa neriešilo a ani pani H. nevravela, že by sa s tým niečo robilo.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a poškodenej D.. M. A., svedkov T. H., F. H., T. A., F. A., Ž. U., H. R. a prečítaním listinných dôkazov.

Svedkyňa a poškodená D.. M. A., poverená zastupovaním odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, v prípravnom konaní vypovedala, že ohľadne predmetného výrubu bol na ich úrad z Mestského úradu Liptovský Mikuláš dňa 8. 12. 2016 doručený podnet o tom, že majú

podozrenie zo spáchania priestupku na úseku ochrany drevín. Dňa 15. 12. 2016 napísali organizácii Štátnej ochrany prírody SR, Správa TANAP, žiadosť o vyčíslenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín na týchto parcelách a dňa 9. 1. 2017 bolo na ich úrad zo Štátnej ochrany prírody SR doručené vyčíslenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín vo výške 7.769,- Eur, teda ich úrad dňa 10. 1. 2017 podal na OR PZ Liptovský Mikuláš podnet o skutočnostiach nasvedčujúcich, že došlo k protiprávnemu konaniu. Dodala, že zo strany ich úradu na mieste výrubu nebola vykonaná ich pracovníkmi žiadna miestna, resp. terénna obhliadka. V zmysle príslušných predpisov kompetentným orgánom ochrany prírody pre vydanie rozhodnutia pre výrub dreviny je Mestský úrad Liptovský Mikuláš, nie okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, pretože sa jedná o územie s prvým stupňom územnej ochrany a z toho dôvodu súhlas na výrub drevín z ich strany nebol udelený. Výšku spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín vyčíslili pracovníci Štátnej ochrany prírody SR, Správa TANAP. Náhradu škody si uplatnili formou náhradnej výsadby, ktorej druhové zloženie a rozsah určí odborná organizácia Štátnej ochrany prírody SR, Správa TANAP. Na hlavnom pojednávaní dodala, že o problémoch v súvislosti s týmito porastmi Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, vedomosť nemá. Ak by išlo o legálny výrub, na tento sa v zmysle § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny vyžaduje súhlas, okrem výnimiek. V tomto prípade sa súhlas vyžadoval, požiadať oň môže ktokoľvek, väčšinou je to vlastník, prípadne aj iná osoba s jeho súhlasom. Podnet im bol doručený na neznámeho páchateľa a vlastné šetrenie nerobili, nevedeli, kto vykonával výrub. Lokalitu ako úrad poznajú. Sťažnosti občanov k popadaným stromom sa k nim nedostanú, tieto chodia Mestu Liptovský Mikuláš. S vlastníkom týchto porastov pánom Č. riešili problémy týkajúce sa výrubu, aj súdnou cestou, problém spočíval v tom, že pán Č. sa snaží vyrúbať, vyčistiť tieto porasty a rúbal ich bez súhlasu Mesta Liptovský Mikuláš. Z výpovede svedkyne T. H. z prípravného konania vyplynulo, že je domovníčkou obytnej bytovky na adrese P. Č.. XXX/XX, E. F. a ku skutku uviedla, že nevidela nikoho konkrétneho vykonať nelegálny výrub drevín, kto by tieto dreviny spílil, a to ani motorovou pílou. Je pravdou, že na mieste, kde došlo k tomuto výrubu videla K. B. a P. Š., ale títo nepílili veľké stromy. Mali pri sebe len malú pílu, s ktorou pílili len popadané konáre, ktoré ležali na zemi mimo cesty a taktiež na ceste, ktorá vedie popred ich bytovku. Ďalej k svojmu predošlému tvrdeniu, že tento výrub mali vykonať menovaní uviedla, že užíva liek Tramal proti bolestiam a ako nežiaduci účinok tohto liečiva nevie istý čas, čo hovorí. Tak tomu bolo aj v deň, keď za ňou boli policajti. Liek užila, išla spať, policajti ju zobudili, zľakla sa a nevedela ani, čo hovorí. Uviedla, že v minulosti na týchto parcelách počas búrok často popadali stromy. Raz spadol strom na cestu a sanitka nemala kade prejsť, taktiež strom spadol susedovi na auto. Museli prísť hasiči, ktorí spadnuté stromy popílili. Stav tohto porastu na týchto parcelách popísala ako havarijný. Stromy boli poschnuté, prehnité a počas búrok z nich odletovali konáre. Jedno vozidlo popadaných stromov odviezla aj VPS. Ľudia sa tade báli chodiť, aby im nejaký strom alebo konár neublížil. Dokonca raz videla, ako tam išla matka s kočíkom, za ktorej chrbtom spadol zhnitý strom. O tento výrub sa nestarala a nezaujímala. Majitelia vozidiel, ktorí bývajú v ich bytovke ju síce oslovovali s tým, aby to ako domovníčka riešila a zariadila ich výrub, avšak ona uviedla, že vozidlo nemá, nech si to riešia sami. Či medzi nimi boli aj obžalovaní si už nepamätala. Išlo o viacerých obyvateľov bytovky. Žiaden pokyn na výrub nedala. Dodala, že často videla píliť cigánov drevo na tom mieste, ktoré si odvážali na vozíku. Či pílili aj rastúce stromy nevidela. Taktiež počula, že v prípade týchto drevín sa jedná o havarijný stav a ich majiteľ P. Č. sa o tieto dreviny vôbec nestaral.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to, čo sa pováľalo musel niekto odstrániť. Videla, čo hasiči pílili a potom títo chlapci z bytovky opiľovali konáre a upratovali okolie. Pre ťažký sneh padali stromy aj na autá, aj pán Č. pílil hore celé dni, takže ona nevie, kto to mohol vypíliť. Stav riešili, ale každý sa odvolával, že to je súkromný pozemok. Policajtom povedala, čo videla, že odstraňovali jeden strom, ktorý spadol. Drevo po týchto stromoch ostalo na mieste. Dodnes je tam. Nik sa toho nedotýka, keď nevedia, čo by mohlo z toho byť. Aj by si tam vysadili nejaké stromčeky. Tiež písali Č., ale ten sa vôbec neozval. Pokiaľ svedkyňa vypovedala odlišne oproti svojej predchádzajúcej výpovedi, vysvetlila, že policajti boli za ňou celkom dvakrát. Najskôr prišli ku nej domov. Syn vtedy nebol doma. Čo im povedala nevie, aj o lieku policajtom povedala. Druhýkrát bola v tejto veci vypovedať na polícii a potom, asi po mesiaci alebo dvoch, čo bola vypovedať, tak boli v bytovke ešte aj za inými susedmi pýtať sa kto pílil. Vraveli jej to susedia, za ňou už potom policajti neboli. Keď sa jej pýtali a zobrala si Tramal, vtedy niekedy nevie, čo hovorí. Vie, že vtedy si treba ľahnúť, je to ťažký liek a ovplyvňuje človeka. Je to už odstup času. Nevedela by povedať, že čo policajtom, kedy povedala, keď sa boli na to viackrát pýtať.

Svedok F. H. v prípravnom konaní vypovedal, že oboch obžalovaných videl na mieste skutku len zbierať a čistiť popadané drevo, ktoré zbierali na týchto parcelách aj po ceste, ktorá vedie popred ich bytovku. V deň, keď to robili, boli za ním popýtať si pílku, ktorou by mohli popíliť popadané konáre. Pokiaľ mal predtým tvrdiť, že ich videl oboch píliť motorovou pílou uviedol, že v ten deň počul píliť motorovú pílu, ale kde s ňou pílili, nevie. Počul len zvuk. Na týchto parcelách rástli zhnité a prerastené dreviny, ktoré ohrozovali zdravie ľudí aj majetok. V minulosti tam už niekoľkokrát popadali stromy, napr. minulý rok, keď napadol sneh, spadol jeden strom na vozidlo. Taktiež spadli stromy, ktoré prišli popíliť hasiči. Ľudia sa tade boja chodiť, nikto s tým nič nerobí. Taktiež videl aj cigánov, ktorí si nakladali drevo na káričky.

Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne a dodal, že je riziko tam parkovať. Vtedy sa aj hore na Háji moc pílilo motorovými pílami, aj teraz tam pília. Kto by to drevo popílil, uviesť nevedel, chodia tam aj cigáni. Vie, že sa tomu dotyčnému písal papier a neozval sa. Tam stále padajú stromy. Policajti, keď zisťovali prišli za ním raz, bol doma s mamou a potom bol vypovedať na polícii. Svedkyňa T. A. v prípravnom konaní vypovedala, že sa nevie presne vyjadriť, kedy k výrubu došlo, asi niekedy na jeseň. Nevidela nikoho, kto by daný výrub vykonal. Po tom čo došlo k tomu výrubu jej zdola zazvonil buď B. alebo Š. a cez telefón jej povedal, aby si išla dole preparkovať auto, pretože odpratávali z parkoviska konáre. Teda išla si preparkovať vozidlo, aby im nezavadzalo. Vtedy ich videla, ako obaja čistili cestu od konárov a od lístia. Okolo nich len prešla a išla naspäť domov. Myslela si, že to tam vypílili hasiči, a to preto, že niekedy v lete roku 2016 tam vedľa auta spadol strom, ktorý prišli následne spíliť hasiči a aj vtedy tam poriadok po hasičoch urobil K. B.. Hasiči tam boli viackrát píliť popadané stromy a tiež počula, že jednému susedovi spadol strom alebo konár na vozidlo. Takisto raz v noci videla, ako hasiči odpratávali spadnutý strom. Stav porastu na týchto parcelách popísala ako džungľu. Keď napadne sneh, tak konáre stromov sa zohnú až nad parkovisko, kde sú zaparkované vozidlá. Tie stromy sú nebezpečné, nikto sa o nich nestará. Podľa nej obaja urobili dobre, že to tam vyčistili od konárov.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne a dodala, že vtedy bola asi v nočnej. Okná jej bytu sú orientované na to miesto pod Háj. Situácia je tam zlá. Stromy rastú divoko, ako sa samé zasejú. Nemá vedomosť o tom, komu patrí pozemok, na ktorom tieto stromy rastú, či sa ohľadne tohto niečo riešilo, uviesť nevedela. Policajti ju oslovili raz aj pred výsluchom. Chodili po celej bytovke, ale ju viackrát neoslovili. Svedok F. A. v prípravnom konaní vypovedal, že k výrubu došlo niekedy na jeseň 2016, čo zistil tak, že keď sa vrátil z práce, asi o 14-tej hod., prezliekol sa, pozrel sa z okna a videl len, ako tam obaja obžalovaní odpratávajú z cesty konáre, ktoré ťahali na svah. Nevidel, že by mali pri sebe nejakú motorovú pílu. K tomu, kto daný výrub vykonal, sa vyjadriť nevedel. Videl ich len ťahať konáre. K drevinám na týchto parcelách uviedol, že boli ponahýňané ponad cestu. Keď napadá sneh, tak sú nahnuté ešte viac a ohrozujú odstavené vozidlá, ako aj ľudí, ktorí tade prechádzajú. Aj v minulosti už niekoľkokrát popadali cez cestu stromy. Boli to tam prerezávať hasiči. Mal vedomosť o tom, že v dôsledku toho sa nemohla dostať po ceste sanitka, zásobovacie vozidlo, ktorí chodia k domovu dôchodcov. Podľa jeho názoru stav pred spílením bol veľmi nebezpečný. Bolo to neudržiavané, vo svahu a stromy boli nahnuté ponad cestu.

Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že podľa jeho názoru tieto stromy ohrozovali aj zdravie aj majetky ľudí. Predtým, než došlo k výrubu, porast vyzeral ako hlušina. Párkrát tam boli aj hasiči, raz vyrezali hrubšie stromy a aj kvôli tomu, aby mohlo prejsť pekárenské vozidlo. Policajti boli za ním raz v bytovke a potom dostal predvolanie na výsluch na polícii. Inokedy s ním policajti nehovorili. Mal vedomosť o tom, že strom spadol aj na susedovo auto a poškodil mu zadné sklo. Tieto konáre pod váhou mokrého snehu viseli dole svahom, natiahnuté ponad cestu. Chodia tam deti aj dospelí, preto, ak by to spadlo na niekoho alebo na nejaké auto, určite by to spôsobilo škodu, ktorú nik nenahradí. Pána, ktorému to patrí nemôžu nájsť a nestará sa o to. Rozprával sa s pani domovníčkou, ktorá mu povedala, že sa nemôžu s tým pánom spojiť alebo, že nemá záujem, ale situácia sa určite v minulosti riešila. Svedkyňa Ž. U. v prípravnom konaní vypovedala, že presný deň si už nepamätá, ale v novembri 2016, keď videla obžalovaných, v ich bytovke prebiehali aj nejaké stavebné práce. Keďže jej bolo zle, dala si štuple do uší a išla si ľahnúť, čo bolo niekedy v doobedných hodinách. Neskôr začula zvuk z pílenia a taktiež zvuk z kosačky na trávu. Vstala a išla sa pozrieť von oknom, čo sa robí. Pri pozeraní z okna videla, ako na mieste, kde došlo k výrubu P. Š. a K. B. odpratávali z cesty väčšie konáre. Videla, že mali pri sebe ručnú pílku, ktorou tieto konáre pílili a dávali na poriadok tak, aby nezavadzali v ceste. Či tam mali nejakú morovú pílu si nevšimla a nezaujímalo ju to. Potom si išla naspäť ľahnúť, bola rada, že to tam niekto dáva do poriadku. Nikoho ďalšieho tam nevidela. K popisu drevín, ktoré rástli na

týchto parcelách, aj susedných, uviedla, že to nevie posúdiť, ale v minulosti už na cestu spadli nejaké stromy. Prišli tam aj hasiči a títo nejaké stromy pílili, ktoré zasahovali ponad cestu, pretože kvôli nim nemohli prejsť zásobovacie vozidlá k domovu dôchodcov. Mala vedomosť aj o tom, že nejaký konár padol niekomu na auto. Obžalovaných videla píliť ručnou pílkou o dĺžke asi 30 cm. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne a dodala, že aj keď sa pozerala z okna a videla obžalovaných, že majú pri sebe len ručnú pílku a v tom čase bolo počuť zvuk, akoby z kosačky na trávu alebo z niečoho podobného. Z toho porastu vnímala aj nebezpečie pre nich, obyvateľov bytovky alebo obyvateľov penziónu, teda domova dôchodcov, ktorí v tých miestach chodievali na prechádzky a ju to aj potešilo, že sa s tým niečo robí a mohlo by sa to tam ešte viac upraviť. Policajti boli za ňou raz doma a potom bola raz vypovedať na polícii. Či sa situácia s týmito stromami riešila aj prostredníctvom nejakých orgánov uviesť nevedela. V prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok H. R., poverený príslušník OO PZ Liptovský Mikuláš, ktorý asi v polovici februára 2017, bol spolu s npor. E. F. vykonať previerky na ul. Jefremovská, kde malo dôjsť k výrubu drevnej hmoty. Po príchode na miesto oslovili okoloidúceho so psom, ktorého sa pýtali, či nevidel v novembri 2016 niekoho vypiľovať drevnú hmotu na týchto parcelách. Následne im uviedol, že videl osobu mužského pohlavia a ukázal vozidlo, na ktorom vídava túto osobu jazdiť. Taktiež ich odkázal na domovú dôverníčku obytného domu, ktorý sa nachádza priamo oproti svahu, kde došlo k výrubu drevín. Poznačili si EČV predmetného vozidla, vošli dnu do bytovky a za dôverníčkou pani H., kde vošli do bytu, v ktorom sa nachádzal aj jej syn. Na pani H. bolo vidieť, že vie, o čo sa jedná a kto daný výrub vykonal, no snažila sa z toho vykrútiť. Syn jej povedal, aby hovorila pravdu, že vie, kto to bol a nech si nerobí zbytočné problémy. Tá im následne povedala, že to bol B. a Š., s tým, že im nechce robiť zle, pretože ten výrub bol potrebný, lebo už v minulosti tam padali stromy aj na autá. Ďalej uviedla, že menovaných videla niekedy v doobedných hodinách, kedy išla do nemocnice za lekárom. Jej syn uviedol, že keď došlo k výrubu bol doma, išiel vysypať smeti alebo do obchodu, kedy mal vidieť B. a Š., ako stromy vypiľujú. Následne vykonali previerku u ostatných obyvateľov bytového domu, a to u pani U., ktorá sa svedka pýtala, či už niečo zistili, pričom jej uviedol, že to mal byť B. so Š., túto informáciu mu ona potvrdila. Na otázku, či menovaných aj osobne videla, ako pília stromy uviedla, že áno, pretože má okno smerom k miestu výrubu. Následne oslovil pani A., vysvetlil jej o čo ide. Táto najprv povedala, že nechce nikomu zle a či už niekto z bytovky povedal, kto to urobil, na čo jej on povedal, že niektorí uviedli, že to mal byť B. so Š. a ona túto informáciu potvrdila tým, že oboch videla z okna, ako tam spiľujú stromy. Počas tohto rozhovoru prišiel za ním kolega F. s jej manželom, pánom A., s oboma sa ešte o danom výrube rozprávali. Pán A. navyše uviedol, že ich stromy spiľovať nevidel. Videl len, ako tam spratávajú konáre, resp. drevo, ktoré ukladali na svah, kde boli spílené stromy. Z vyťažovania osôb bolo zrejmé, že tento výrub bol prospešný pre všetkých obyvateľov bytovky, pretože im stromy ničili majetok a preto sa aj zdráhali povedať, kto daný výrub vykonal. Nakoniec boli vyťažiť aj podozrivých, pričom Š. nebol doma. B. uviedol, že o ničom nevie a daný výrub nevykonal. Následne po príchode na oddelenie spísali úradné záznamy a vykonali lustráciu vozidla, ktoré im ukázala osoba na parkovisku a zistili, že je evidované na osobu K. B.. Pri následnom vyťažení Š. poprel, že by uvedený výrub vykonal, osobu, ktorá to mala urobiť uviesť nevedel.

Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že vozidlo, ktoré im ukázal pán na parkovisku lustrovali, patrilo obžalovanému B.. Tohto pána však nijako neidentifikovali, nepreverovali, nebolo to pre nich podstatné, pretože ich aj tak odkázal na domovú dôverníčku. Spis bol síce pridelený kolegovi, ale vedomosť o tom, že ľudia neskôr hovorili niečo iné, ako hovorili jemu. Počas vykonávania miestneho preverovania vyhotovovali o vyťažovaní obyvateľov bytovky len úradné záznamy, ktoré nedávali podpísať vyťažovaným, čo považovali za dostačujúce. V tejto veci bol v bytovke ešte asi raz za obžalovaným Š., za inými obyvateľmi už nie. Na mieste výrubu v čase ich preverovania bolo drevo naukladané na kope, nebolo porozhadzované. Uviedol, že sa ani nečuduje obyvateľom, že riešenie situácie zobrali do vlastných rúk, pretože sami obyvatelia, ktorých vyťažovali, uvádzali problémy s týmito stromami a aj to, že ak chceli situáciu s kompetentnými riešiť, boli odkazovaní na majiteľa, s ktorým to riešiť nebolo možné.

Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov. Z týchto mal preukázané, že postúpením podnetu dňa 6. 12. 2016 Mesto Liptovský Mikuláš ako orgán vykonávajúci v prvom stupni štátnu správu vo veci ochrany drevín postúpilo Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušnému správnemu orgánu podnet M. K. zo dňa 26. 11. 2016, týkajúci sa výrubu drevín, z dôvodu podozrenia zo spáchania priestupku na úseku ochrany drevín. Z uvedeného vyplýva, že dňa 26. 11. 2016 obdržal úrad prostredníctvom elektronickej pošty podnet M. K. týkajúci sa výrubu

listnatých stromov pri domove dôchodcov na Jefremovskej ulici v Liptovskom Mikuláši, mestská časť Podbreziny, na päte východného svahu lokality Háj Nicovô, pravdepodobne na parcelách KN-C 776/67, KN-C 1201/22 vo vlastníctve F.. P. Č., bytom Z. B., podľa listu vlastníctva č. XXXX a KN-C 776/71 vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Slovenského pozemkového fondu podľa listu vlastníctva č. XXXX. Na parcelu KN-C 776/67 úrad povolenie na výrub nevydával a v súčasnom období je táto parcela predmetom výrubového konania, o ktoré požiadal vlastník predmetnej parcely, úrad taktiež nevydával povolenie na parcelu KN-C 776/71. Prílohu podania tvorila fotodokumentácia vyrúbaných drevín, e-mail zo dňa 26. 11. 2016 od M. K. a náčrtok miesto výrubu.

Správa Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina, odovzdaním veci pre podozrenie zo spáchania trestného činu na základe doručeného podnetu Občianskeho združenia Tatry, poukazuje na výrub drevín rastúcich nad miestnou komunikáciou na Jefremovskej ulici, pred areálom DSS Podreziny. Za účelom objasnenia podnetu vykonal IŽP Žilina štátny dozor, o výsledku ktorého bol 23. 2. 2017 vypracovaný zápis z objasňovania č. 818-6172/75-2017/Mac. Výkonom štátneho dozoru bol zistený výrub drevín rastúcich mimo lesa na pozemkoch KN-C 776/67, 776/71, 776/62 v k. ú. H.É., bez splnenia podmienok na ich výrub, bez vyznačenia výrubu dreviny a bez právoplatného súhlasu orgánu ochrany prírody. Spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín vyčíslila miestne príslušná odborná organizácia ochrany prírody na sumu 7.769,- Eur. Zápis z objasňovania č. 818-6172/75/2017/Mac vypracovaný dňa 23. 2. 2017 vypovedá o vykonaní miestnej kontroly Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, dňa 19. 1. 2017 na parcele KN-C 776/67, v k. ú. H., ktorej predmetom bolo objasňovanie spočívajúce vo vyšetrení podnetu evidovanom na porušenie zákona 543/2002 Z. z., výrubom drevín rastúcich nad miestnou komunikáciou na Jefremovskej ulici, pod areálom DSS Liptovský Mikuláš - Podbreziny. V kontrolných zisteniach poukazuje na skutočnosti uvádzané pri odovzdaní veci OR PZ pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Konali na základe podnetu, ktorého prílohou boli dve žiadosti podávateľa adresované Mestu Liptovský Mikuláš, v ktorých žiadal sprístupniť rozhodnutie, ktorým bol predmetný výrub drevín povolený, a ktorému nebolo vyhovené, pre neexistenciu rozhodnutia úradu na výrub na predmetnú lokalitu. V podnete vyslovil podávateľ podnetu podozrenie z toho, že podľa kuloárnych informácií tento výrub realizovali pracovníci VPS Liptovský Mikuláš na žiadosť obyvateľov predmetnej ulice. Miestnym šetrením bol zistený výrub presne nezisteného počtu stromov a krovitého porastu, rastúcich na pozemku KN-C 776/67, vedené ako trvalé trávne porasty, mimo zastaveného územia obce, prvý stupeň ochrany, podľa listu vlastníctva predmetný pozemok je vo vlastníctve P. Č., dreviny rastúce na predmetnej ploche boli predmetom žiadosti vlastníka o vydanie súhlasu na výrub drevín, ktorú v roku 2016 adresoval mestu, pričom súhlas na výrub Mesto Liptovský Mikuláš do času štátneho dozoru nevydalo. O podanie vysvetlenia a predloženia dokladov potrebných pre výkon štátneho dozoru požiadala inšpekcia vlastníka pozemku, Verejnoprospešné služby a Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Liptovský Mikuláš. Z odpovede HaZZ vyplýva, že hasiči zasahovali na parkovisku, na ulici Jefremovská dňa 6. 10. 2016 o 02.25 hod., kde z dôvodu ťažkého snehu sa jeden strom vyvrátil a druhý zlomil. Jeden križoval cestu a znemožňoval prejazd. Druhý strom spadol na dva zaparkované vozidlá. Hasiči prepílili tieto stromy, aby uvoľnili prejazd cesty pre vozidlá. Žiadne ďalšie pílenie stromov pri a nad komunikáciou nevykonávali. Na miesto bola privolaná hliadka OO PZ, ktorá zdokumentovala udalosť, najmä z dôvodu vzniknutých škodových udalostí na vozidlách. Hasiči fotodokumentáciu nerobili. Po vykonaní nevyhnutných úkonov na sprejazdnenie cesty a uvoľnenie vozidiel boli okamžite vyslaní na ďalšiu udalosť. Okrem toho dňa doposiaľ OR HaZZ nezasahovalo na ul. Jefremovskej pri inej udalosti. Z odpovede VPS vyplýva, že výrub drevín rastúcich nad miestnou komunikáciou na ulici Jefremovskej pred areálom DSS nevykonávali, pretože predmetná lokalita nepatrí a nie je ani v správe mesta. Vlastník pozemku v odpovedi na žiadosť inšpekcie uviedol, že nevyrúbal, ani nedal pokyn, ani neobjednal výrub drevín v tejto popísanej lokalite. Ďalším šetrením bolo zistené, že v rovnakej veci prijalo podnet od M. K. aj Mesto Liptovský Mikuláš, ktoré podnet postúpilo Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie. K spoločenskej hodnote vyrúbaných drevín túto vyčíslila Štátna ochrana prírody, Správa Tatranského národného parku v odbornom stanovisku vo výške 7.769,- Eur na základe miestnej obhliadky dňa 2. 1. 2017. Záverom zápisu z objasňovania orgán konštatuje, že výkonom štátneho dozoru bol zistený výrub drevín rastúcich mimo lesa, bez splnenia podmienok na ich výrub, teda bez vyznačenia výrubu drevín, bez právoplatného súhlasu orgánu ochrany prírody. Zodpovednú osobu sa nepodarilo zistiť. Dve dreviny vyrúbali hasiči pri realizovaní technického zásahu dňa 6. 10. 2016, nakoľko však parametre týchto drevín nie sú známe, nie je možné jednoznačne určiť, či sa na tieto dreviny nevzťahovalo okrem ustanovenia § 47 ods. 4 písm. d/ aj § 47 ods. 4 písm. a/

zákona č. 543/2002 Z. z. a dospeli k záveru, že vykonaným štátnym dozorom inšpekcia nezistila subjekt zodpovedný za porušenie citovaného zákona. F.. P. Č. v odpovedi adresovanej Slovenskej inšpekcii životného prostredia, dňa 10. 2. 2017 uviedol, že nevyrúbal, nedal pokyn, ani neobjednal výrub drevín v danej lokalite. K výrubu drevín podalo vysvetlenie aj VPS Liptovský Mikuláš s tým, že nevykonávali výrub drevín rastúcich nad miestnou komunikáciou na Jefremovskej ulici pred areálom DSS, pretože predmetná lokalita nepatrí, resp. nie je v správe Mesta Liptovský Mikuláš. Z podania vysvetlenia OR HaZZ v Liptovskom Mikuláši vyplýva, že pri technickom zásahu týkajúcom sa spadnutých stromov v uvedenej lokalite zasahovali na parkovisku ul. Jefremovská dňa 6. 10. 2016 o 02.25 hod, kde v dôsledku ťažkého snehu sa jeden strom vyvrátil, druhý zlomil, jeden križoval cestu, znemožňoval prejazd, druhý strom spadol na dve zaparkované vozidlá. Hasiči prepílili tieto stromy, aby uvoľnili prejazd cesty a uvoľnili vozidlá. Žiadne ďalšie pílenie stromov pri a nad komunikáciou nevykonávali. Na miesto udalosti bola privolaná hliadka OO PZ, ktorá zdokumentovala udalosť, z dôvodu škodových udalostí na vozidlách. Hasiči nerobili fotodokumentáciu. Po vykonaní nevyhnutných úkonov, sprejazdnení cesty a uvoľnení vozidiel boli vyslaní na ďalšiu udalosť a okrem toho nezasahovali pri žiadnej inej udalosti na ul. Jefremovskej, čomu zodpovedá aj obsah pripojenej správy o zásahu č. 50. Občianske združenie Tatry ako oprávnená osoba podalo dve žiadosti o sprístupnenie informácií - kópie rozhodnutia, ktorým bol povolený výrub stromov a drevín na parcelách za DSS Liptovský Mikuláš - Podbreziny, resp. žiadosť o zoskenovanú kópiu rozhodnutia, ktorým bol povolený výrub stromov a krovín na parcelách nad cestou (parkujúcimi autami) na Jefremovskej ulici (za križovaním ul. Kemi a Jefremovská) v bezprostrednom kontakte s DSS Liptovský Mikuláš - Podbreziny, na ktoré Mesto Liptovský Mikuláš reagovalo dňa 13. 12. 2016 a dňa 28. 12. 2016 vydaním rozhodnutia o nevyhovení žiadosti o poskytnutie informácie z dôvodu, že úrad takýmto rozhodnutím na výrub na predmetnú lokalitu, ktoré oprávnená osoba požadovala, nedisponuje. Z úradného záznamu vypracovaného poverenými príslušníkmi OO PZ Liptovský Mikuláš vyplýva, že dňa 26. 1. 2017 boli od 13-tej hodiny vykonané previerky, ohľadne vypílených stromov pred obytným domom na P. XXX/XX, E. F. - X.. Kedy bol kontaktovaný občan neznámej totožnosti, mužského pohlavia, za účelom zistenia bližších informácií k výrubu, ktorý v tom čase venčil psa. Na otázku, či má nejakú vedomosť o danom výrube a uviedol, že v čase výrubu videl, ako daný výrub vykonávala osoba, muž, ktorého často vídava jazdiť na osobnom motorovom vozidle, ktoré hliadke následne ukázal. Išlo o motorové vozidlo zn. Peugeot LM 080 CK. S tým, že viac informácií by mohla poskytnúť domovníčka bytového domu, pred ktorým došlo k výrubu. Vykonaním lustrácie predmetného vozidla bol zistený vlastník vozidla - K. B., trvale bytom P. XXX/XX, E. F.. Uvedenému zodpovedá aj obsah evidenčná karty vozidla prečítanej na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz.

Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správa tatranského národného parku ako odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny bolo uskutočnené vyčíslenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín na základe žiadosti Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, Liptovský Mikuláš. Z neho vyplýva, že lokalita vyrúbaných drevín druhu jaseň štíhly, čremcha obyčajná, baza čierna a jelša sivá sa nachádza v okrese Liptovský Mikuláš, k. ú. H., mimo zastavané územie obce, na päte východného svahu lokality Háj Nicovô, na sídlisku Podbreziny, západne od Jefremovskej ulice na pozemku parcely KN-C 776/67, 776/71, 776/62 a KN-C 1201/22, ktoré sú situované vo voľnej krajine TANAP-u a nezasahujú do maloplošných chránených území, ani území súvislej siete chránených území NATURA 2000, kde v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny platí 1. stupeň ochrany prírody a krajiny. Celkový plošný rozsah výrubov drevín predstavuje 346 m2, ktorý bol zistený počas miestnej obhliadky dňa 2. 1. 2017, prostredníctvom prístroja GPS. Z toho plocha výrubov krov v rozsahu 270 m2 bola zistená znížením celkového plošného rozsahu výrubov o 64 m2 (pripadajúci na odhadovaný celkový plošný priemet 4 ks vyrúbaných stromov - 1 ks jaseň štíhly a 3 ks čremcha obyčajná) a o 12 m2 (pripadajúci na plochu výrubov zistenú programom ArcMap na lesnom pozemku KN-C 1201/22). Priemerná výška vyrúbaných stromov je nad 3m, stanovená v zmysle § 36 ods. 7, druhá veta vyhlášky Ministerstva SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Vyrúbané dreviny boli identifikované ako čremcha obyčajná (strom), baza čierna (ker), jaseň štíhly (strom), jelša sivá (strom), dreviny III. skupiny, t. j. listnaté opadavé dreviny, u ktorých spoločenská hodnota po úprave prirážkovými indexami stanovili na 5.005,- Eur. K výpočtu spoločenskej hodnoty vyrúbaných stromov, išlo o dreviny III. skupiny, t. j. listnaté opadavé dreviny, hodnota stromov nameraných na pni prepočítaná na obvod kmeňa stromov vo výške 130 cm nad zemou, predstavuje u štyroch kusov drevín - 1 ks jaseň štíhly (fraxinus excelsior) so spoločenskou hodnotou stromu vo výške 691,- Eur a 3 ks čremcha obyčajná (padus avium) so spoločenskou hodnotou stromov vo výške 691,- Eur, vo výške 599,- Eur, vo výške 783,-

Eur, spoločenská hodnota vyrúbaných stromov predstavuje sumu 2.764,- Eur. Celková spoločenská hodnota vyrúbaných drevín predstavuje 7.769,- Eur. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, parcelné číslo 776/67, o výmere 340 m2, trvalé trávne porasty, v k. ú. H., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, vyplýva, že jeho vlastníkom v celosti je P. Č., bytom Z. B. XX. K nehnuteľnostiam parcelné číslo 776/71, o výmere 636 m2, trvalé trávne porasty, v k. ú. H., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, a parcelné číslo 776/62, o výmere 1175 m2, trvalé trávne porasty, v k. ú. H., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, list vlastníctva k danej nehnuteľnosti je nezaložený. Odpoveďou zo dňa 30. 5. 2016 na žiadosť o orez konárov zasahujúcich do parkoviska oznámil Mestský úrad, odbor životného prostredia a dopravy, Liptovský Mikuláš, F. X., že predmetné dreviny boli orezané prostredníctvom správcu verejnej zelene - VPS Liptovský Mikuláš v 21. týždni roku 2016. Zo žiadosti adresovanej Mestu Liptovský Mikuláš, vyplýva, že poslanec Mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši F. X. žiadal Mesto Liptovský Mikuláš dňa 6. 10. 2016, oddelenie životného prostredia a poľnohospodárstva o riešenie situácie, pritom poukázal opakovaný problém, ktorý sa vyskytol na parkovisku pri ul. Jefremovská a Lounská na sídlisku Podbreziny s konármi, ktoré popadali na zaparkované autá (odbor upozornil aj listom zo dňa 4. 5. 2016). V noci na 6. 10. 2016 jeden zo spadnutých stromov poškodil zaparkované vozidlo. Pozemky, na ktorých sa uvedené stromy nachádzajú sú zrejme v rukách súkromného majiteľa, ktorý kúpil väčšiu časť lokality Háj Nicovô. Žiadal o vyzvanie majiteľa na zabezpečenie takéto stavu, pri ktorom stromy nebudú poškodzovať majetok spoluobčanov a ohrozovať ich zdravie a majetok. Stromy pri páde minimálne 3-krát v ostatnej krátkej dobe zablokovali miestnu komunikáciu, ktorá je jedinou prístupovou komunikáciou k zariadeniu pre seniorov s viac ako 100 klientmi a zásahy záchrannej zdravotnej služby sú v nej časté. Upozornil mesto, že pády stromov, prípadne konárov na miestnu komunikáciu môžu ohroziť aj životy a zdravie seniorov v neďalekom zariadení, keďže sa k nim pomoc nemusí dostať včas. Mesto Liptovský Mikuláš odpoveďou zo dňa 7. 10. 2016 oznámilo F. X., že ako príslušný orgán ochrany prírody, vykonávajúci v prvom stupni štátnu správu vo veci ochrany drevín, v súvislosti s popadanými konármi na ul. Jefremovskej a Lounskej s poukazom na § 47 ods. 2, ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, keďže sa jedná o lokalitu nad parkoviskom a miestnou komunikáciou, kde rastú mladé, vitálne samonáletové (pionierske) dreviny druhov vŕba, jaseň, jelša na pozemku KN-C 776/1 vo vlastníctve súkromného vlastníka, môže Mesto Liptovský Mikuláš rozhodnúť o vyrúbaní len „pri poškodení alebo výskyte nákazy drevín a to po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny“. Vzhľadom na vyššie uvedené mesto za týchto podmienok v konkrétnom prípade nemá kompetencie nariadiť výrub na pozemku vo vlastníctve súkromnej osoby, pretože nie sú splnené vyššie uvedené podmienky. Predložená fotodokumentácia len dokresľuje havarijný a nebezpečný stav drevín zasahujúcich na miestnu komunikáciu, nahnuté na parkovisko ponad autá, rozbité sklo na zaparkovanom motorovom vozidle, zlomené a vyvrátené stromy, zásah hasičov pri zlomených drevinách, staršiu osobu na invalidnom vozíku ohrozenú stromami výrazne naklonenými zo svahu. Okresné riaditeľstvo HaZZ v Liptovskom Mikuláši v zastúpení riaditeľkou dňa 31. 3. 2017 na písomnú žiadosť K. B. zo dňa 28. 3. 2017 podalo informáciu o technických zásahoch na ul. Jefremovskej v Liptovskom Mikuláši v rokoch 2015 a 2016 tak, že v roku 2015 neboli na tomto mieste vykonané žiadne technické zásahy pri sprejazdňovaní komunikácie. V roku 2016 boli vykonané dva zásahy príslušníkov OR HaZZ. Dňa 5. 7. 2016 bolo zistené, že ide o spadnutý listnatý strom na miestnu komunikáciu, ktorý blokoval príjazdovú cestu k domovu dôchodcov. Popílené časti boli odtiahnuté mimo komunikáciu na voľnú plochu. Na miesto udalosti sa dostavila Mestská polícia Liptovský Mikuláš. Dňa 6. 10. 2016 bolo zistené, že jeden strom je spadnutý na komunikáciu, druhý na dve motorové vozidlá. Príslušníci spadnutý strom z komunikácie odstránili a privolaná hliadka OO PZ SR Liptovský Mikuláš zdokumentovala druhý spadnutý strom na motorových vozidlách na odstavnej ploche. Po zdokumentovaní hasiči vykonali nevyhnutné úkony na uvoľnenie vozidiel a boli odvolaní na ďalšiu udalosť. Prepílené časti spadnutých stromov boli ponechané na voľnej ploche. Prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Ustanovením sú chránené stromy a krovy na úseku lesného hospodárstva pred nedovolenými a škodlivými zásahmi, najmä pred ekologickými ujmami spôsobenými nelegálnym výrubom stromov predovšetkým v chránených krajinných oblastiach, v ktorých platí zvýšený stupeň ochrany (národné

parky). Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v rozpore s predpismi na úseku lesného hospodárstva vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, prípadne ich vyrúbe. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie. Podľa § 124 ods. 1, ods. 3 veta prvá Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa síce stal, avšak nie je možné jednoznačne a nespochybniteľne dospieť k záveru, že jeho páchateľmi boli skutočne obžalovaní P. Š. a K. B., a taktiež bolo preukázané, že konanie obžalovaných popísané v obžalobe nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, pretože súd vyhodnotil, že konanie obžalovaných naplnilo všetky podmienky konania v krajnej núdzi, preto súd obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil.

Pri vyhodnotení zisteného skutkového a právneho stavu v tejto trestnej veci je potrebné vnímať dve roviny preukázaných skutočností. K preukázanému skutkovému stavu je zrejmé, že obaja obžalovaní svoju vinu od počiatku popierali. Obaja zhodne uviedli, že v uvedenej lokalite, resp. poraste nikdy nespílili živo rastúci strom. Hasiči, ktorí prišli k popadaným stromom, ich len chytili a prehodili na chodník, aby sprístupnili cestu, ale konáre aj tak zasahovali do cesty. Rozhodli sa urobiť v okolí bytovky poriadok, pretože popadané stromy, ktoré ostali po zásahu hasičov zasahovali na parkovacie miesta, zavadzali v premávke, ostal po nich neporiadok. Na tieto úpravy si vzali malú ručnú pílku a sekerku, s ktorou popadané stromy popílili a pohádzali ich na svah vedľa cesty. Na mieste popílili len popadané stromy. Nemali a nepoužívali žiadnu motorovú pílu. Obaja dodali, že občas videli aj cigánov a bezdomovcov odtiaľ odvážať popadané stromy alebo pília rastúci strom, ktorý na zemi popília na menšie kusy a odvezú si ho. Aj po nich ostáva neporiadok. Skutočnosti tvrdené obžalovanými potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia, a to obyvatelia bytovky na ul. P. XX V. E. F.. Domová dôverníčka T. H. uviedla, že nevidela nikoho konkrétneho, kto by tieto dreviny spílil, a to ani motorovou pílou. Pripustila, že na mieste, kde došlo k výrubu videla K. B. a P. Š., ale títo nepílili veľké stromy. Mali pri sebe len malú pílu, s ktorou pílili len popadané konáre, ktoré ležali na zemi mimo cesty a na ceste, ktorá vedie popred ich bytovku. F. H. tiež vypovedal, že oboch obžalovaných videl len zbierať a čistiť popadané drevo, ktoré zbierali na týchto parcelách aj po ceste, ktorá vedie popred ich bytovku. V ten deň si boli za ním popýtať si pílku, ktorou by mohli popíliť popadané konáre. V ten deň počul píliť motorovú pílu, ale kde s ňou pílili, nevedel, počul len zvuk, pretože vtedy sa na háji pílilo motorovými pílami, pília tam aj teraz. Kto by to drevo popílil, uviesť nevedel. Potvrdil, že tam chodia aj cigáni, ktorých videl nakladať si drevo na káričky. Svedkyňa T. A. tiež nevidela nikoho, kto by daný výrub vykonal. Po výrube jej zdola zazvonil buď B. alebo Š., aby si išla preparkovať auto, pretože odpratávali z parkoviska konáre. Videla ich oboch čistiť cestu od konárov a od lístia. Svedok F. A. videl ako obaja obžalovaní odpratávajú z cesty konáre, ktoré ťahali na svah. Nevidel, že by mali pri sebe nejakú motorovú pílu. Svedkyňa Ž. U. pri pozeraní z okna videla, ako na mieste, kde došlo k výrubu P. Š. a K. B. odpratávali z cesty väčšie konáre. Mali pri sebe ručnú pílku o dĺžke asi 30 cm, ktorou tieto konáre pílili a dávali na poriadok tak, aby nezavadzali v ceste. Motorovú pílu si tam nevšimla. Keď sa pozerala z okna a videla obžalovaných, že majú pri sebe len ručnú pílku a v tom čase bolo počuť zvuk, akoby z kosačky na trávu alebo z niečoho podobného. K týmto okolnostiam je potrebné dodať, že ani zápisom z objasňovania Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa osobu zodpovednú za výrub predmetných drevín nepodarilo zistiť, v odôvodnení sa dokonca konštatuje podozrenie podávateľa podnetu na pracovníkov VPS Liptovský Mikuláš.

V konečnom dôsledku po takto vykonanom dokazovaní jediným nepriamym dôkazom, ktorý mohol svedčiť v neprospech obžalovaných a mohol ich usvedčovať zo spáchania skutku, bola výpoveď svedka H. R., povereného príslušníka, ktorý vypovedal o okolnostiach, o ktorých sa dozvedel v rámci svojej služobnej činnosti predtým, než došlo k vzneseniu obvinenia obžalovaným. Pri vyťažovaní osôb za účelom podania vysvetlenia, ktoré boli neskôr v tejto trestnej veci vypočutí ako svedkovia, sa dozvedel, že to mali byť práve obžalovaní, ktorí mali nepovolený výrub stromov a krovín uskutočniť. Na to, aby súd dospel k jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru o vine obžalovaných však takýto ojedinelý dôkaz nie je postačujúci, najmä, ak po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní je ojedinelým dôkazom o vine a jeho tvrdenia vyvracajú samotní svedkovia, ktorí mali byť očitými svedkami okolností bezprostredne súvisiacich so skutkom. Založiť výrok o vine obžalovaných na takýchto dôkazoch je neprijateľné a nemožné, pretože nepostačujú k preukázaniu dokazovanej skutočnosti a nemožno dospieť k záveru o nespochybniteľnej vine ani jedného z obžalovaných. Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa záveru súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že to boli práve obžalovaní, ktorí spáchali skutok, ktorý sa im kládol za vinu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovaným preukázaná bez rozumných pochybností, nepostačuje iba existencia dôvodného podozrenia. Vo všeobecnosti za situácie, keď neexistuje žiaden stopercentne presvedčivý jednoznačný a priamy dôkaz alebo neexistuje ničím nenarušená súvislá reťaz nepriamych dôkazov, nie je možné dospieť k nespochybniteľnému záveru o vine obžalovaného. Preto aj v tomto konkrétnom prípade na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu nemožno vyvodiť jednoznačný, nespochybniteľný a presvedčivý záver o tom, že obžalovaní spáchali žalovaný skutok, čím v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny, je založený dôvod pre oslobodenie obžalovaných podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

V rámci vyhodnotenia vykonaného dokazovania bolo však nevyhnutné sa zaoberať ďalšou podstatnou okolnosťou, ktorá z neho vyplynula, a to, či konanie obžalovaných, ktoré sa im kládlo za vinu vôbec naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Najmä z výpovedí obžalovaných, svedkov, ale aj listinných dôkazov predložených na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že dôvod uskutočneného výrubu stromov a krovín spočíval v ich nebezpečnosti pre život, zdravie a majetok obyvateľov bytového domu na Jefremovskej ulici a okoloidúcich občanov.

Obaja obžalovaní zhodne uviedli, že stromy a kríky, ktoré sa nachádzali na dotknutých parcelách robili občanom problémy, v dôsledku padnutého snehu popadali na autá, ktoré poškodili. V blízkosti je domov dôchodcov, kam sa nemohla dostať sanitka pre spadnutý strom. Išlo o opakované havarijné situácie, v dôsledku ktorých museli na mieste niekoľkokrát zasahovať hasiči. Prostredníctvom mestského poslanca X. a domovníčky tieto problémy oznamovali mestu. Nič sa však nedozvedeli, nič sa neriešilo a ani pani H. nevravela, že by sa s tým niečo robilo. Tieto skutočnosti napokon zhodne popísali a potvrdili všetci obyvatelia bytového domu. Z výpovede domovej dôverníčky svedkyne T. H., vyplynulo, že v minulosti na týchto parcelách počas búrok často popadali stromy. Raz spadol strom na cestu a sanitka nemala kade prejsť, susedovi spadol strom na auto. Museli byť privolaní hasiči. Stav tohto porastu popísala ako havarijný, stromy boli poschnuté, prehnité, počas búrok z nich odletovali konáre. Ľudia sa tade báli chodiť, aby im nejaký strom alebo konár neublížil. Raz dokonca videla spadnúť zhnitý strom za chrbtom matky s kočíkom. Potvrdila, že viacerí obyvatelia bytovky ju kvôli vozidlám oslovovali, aby to ako domovníčka riešila a zariadila ich výrub, ona ich však odkázala, nech si to riešia sami. Počula, že stromy sú v havarijnom stave a ich vlastník P. Č. sa o tieto dreviny vôbec nestaral. Rovnaký postoj vlastníka k starostlivosti o tento porast potvrdil aj svedok F. H.. Tiež vypovedal, že tam rástli zhnité a prerastené dreviny, ktoré ohrozovali zdravie ľudí aj majetok. Už niekoľkokrát popadali stromy, aj na vozidlo. Spadnuté stromy prišli popíliť hasiči. Stále tam padajú stromy. Ľudia sa tade boja chodiť, nikto s tým nič nerobí. Vlastník sa na výzvy neozval. Aj z výpovede svedkyne T. A. je zrejmé, že hasiči viackrát, aj v noci, pílili popadané stromy a susedovi spadol strom alebo konár na vozidlo. Stav porastu na týchto parcelách popísala ako džungľu, stromy rastú divoko, ako sa samé zasejú, sú nebezpečné, nikto sa o nich nestará. Pod váhou snehu sa stromy zohnú až nad parkovisko, nad zaparkované vozidlá. Svedok F. A. tiež potvrdil, že dreviny na týchto parcelách boli ponahýňané ponad cestu, pod váhou mokrého snehu sú nahnuté ešte viac a ohrozujú odstavené vozidlá, teda majetky aj zdravie ľudí, ktorí tade prechádzajú. Aj v minulosti už niekoľkokrát popadali cez cestu stromy, po ktorej sa nemohla dostať sanitka a zásobovacie vozidlo k domovu dôchodcov a museli zasahovať hasiči. Podľa jeho názoru stav pred spílením bol veľmi nebezpečný, neudržiavaný, vyzeral ako hlušina. Strom spadol aj na susedovo

auto a poškodil mu zadné sklo. Chodia tam deti aj dospelí, ak by to spadlo na niekoho alebo na nejaké auto, určite by to spôsobilo škodu, ktorú nik nenahradí. Vlastníka nemôžu nájsť a nestará sa o to. Situácia sa určite v minulosti riešila. Svedkyňa Ž. U. tiež potvrdila, že v minulosti už na cestu spadli nejaké stromy, hasiči pílili stromy, ktoré zasahovali na cestu, kvôli nim nemohli prejsť zásobovacie vozidlá k domovu dôchodcov. Nejaký konár padol niekomu na auto. Z porastu vnímala aj nebezpečie pre obyvateľov bytovky alebo domova dôchodcov, ktorí v tých miestach chodievali na prechádzky. Potešilo ju vtedy, že sa s tým niečo robí a mohlo by sa to tam ešte viac upraviť. Dokonca aj z výpovede svedka H. R. vyplynulo, že z vyťažovania osôb bolo zrejmé, že tento výrub bol prospešný pre všetkých obyvateľov bytovky, pretože im stromy ničili majetok a preto sa aj zdráhali povedať, kto daný výrub vykonal. Tento svedok pripustil, že pokiaľ obyvatelia bytovky vzali riešenie situácie do vlastných rúk, nečuduje sa im, pretože vyťažované osoby okrem uvádzania problémov so stromami, uvádzali aj to, že ak chceli situáciu s kompetentnými riešiť, boli odkazovaní na vlastníka, s ktorým to riešiť nebolo možné. Skutočnosť, že obyvatelia bytovky sa kritickú situáciu s porastom snažili riešiť cez príslušné orgány preukazujú nielen výpovede uvedených svedkov, ale aj predložená fotodokumentácia a listinné dôkazy

- žiadosť adresovaná Mestu Liptovský Mikuláš, poslancom Mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši F. X. zo dňa 6. 10. 2016, ako aj odpoveď Mestského úradu Liptovský Mikuláš, odbor životného prostredia a dopravy zo dňa 7. 10. 2016, ešte predtým sa riešila situácia ohľadne orezu konárov zasahujúcich do parkoviska, čomu zodpovedá stanovisko tohto orgánu zo dňa 30. 5. 2016. Opakované technické zásahy hasičov na mieste skutku potvrdzujú aj správy OR HaZZ Liptovský Mikuláš adresovaná K. B. na základe jeho žiadosti, ale aj podaná v rámci objasňovania Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátu Žilina zo dňa 25. 1. 2017. Za daných okolností mal súd dostatočným spôsobom preukázané, že v prípade skutku, ktorý sa obžalovaným kládol za vinu, ide o naplnenie podmienok krajnej núdze, t. j. okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, pretože čin, ktorým sa odvracia bezprostredné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom, nemôže byť trestný. Ide tu o stret záujmov spoločnosti na ochrane rôznych chránených objektov. Záujmu chránenému Trestným zákonom hrozí nebezpečenstvo, ktoré možno odstrániť iba tak, že dôjde k narušeniu iného chráneného záujmu. Nebezpečenstvom sa rozumie možnosť poruchy hroziacej záujmu chránenému Trestným zákonom, ktoré môže byť spôsobené, napr. prírodnou silou, človekom, inými skutočnosťami. Je zrejmé, že v prípade predmetných drevín išlo o stromy a krovité porasty v havarijnom stave, ktoré opakovane v minulosti spôsobili škodu na majetku (zaparkovaných vozidlách), kvôli ktorým preukázateľne na mieste aj v nočných hodinách zasahovali hasiči, aby umožnili zásobovacím vozidlám a sanitke premávku na miestnej komunikácii a prístup k občanom, dokonca bol padnutím stromov bezprostredne ohrozený život a zdravie obyvateľov, ktorí sa pohybovali v ich blízkosti (matka s detským kočíkom). V tomto konkrétnom prípade ide o stret záujmov spoločnosti na ochrane a dodržaní všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny, ku ktorých porušeniu došlo na strane jednej a záujmom spoločnosti na ochrane majetku, zdravia a života občanov, ktorým hrozilo reálne a bezprostredné nebezpečenstvo na strane druhej. Z vyššie uvedených listinných dôkazov a výpovedí svedkov bolo preukázané aj dodržanie povinnosti pri krajnej núdzi vo vzťahu k zásade subsidiarity, t. j. nešlo by o krajnú núdzu, ak nebezpečenstvo bolo možné odvrátiť inak a včas (z výpovedí a listinných dôkazov je jednoznačné, že občania sa už predtým bezúspešne snažili situáciu riešiť prostredníctvom príslušných orgánov a vlastníka porastov) a tiež zásady proporcionality, t. j. nešlo by o krajnú núdzu, ak spôsobený následok je zjavne závažnejší, než ten, ktorý hrozil, pretože je nepochybné, že ochrana zdravia, života a majetku, ktorým bez tohto zásahu hrozila značne a zjavne vyššia a závažnejšia ujma, než bola spôsobená na vyrúbaných drevinách. Zároveň vzniknuté nebezpečenstvo, ktoré zo strany stromov a krov hrozilo občanom, neboli občania povinní ho znášať. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že kedykoľvek (cez deň alebo v noci, výlučne v závislosti od vonkajších faktorov, najmä poveternostných podmienok, ktoré objektívne nemožno ovplyvniť) v dôsledku spadnutia týchto stromov a krovín mohla nastať situácia, pri ktorej by bol poškodený majetok občanov podstatne prevyšujúci hodnotu vyrúbaných porastov, bolo by ohrozené zdravie alebo život priamo padnutým stromom, prípadne by sa z rovnakého dôvodu nedostala na určené miesto rýchla zdravotná pomoc včas alebo vôbec a z toho vyplýva aj bezprostrednosť nebezpečenstva priamo hroziaceho týmto chráneným záujmom, ako je zdravie a život, ktoré majú neporovnateľne vyššiu hodnotu, než vyrúbané porasty. Na tomto mieste je žiaduce poukázať aj na súvislosti vyplývajúce zo správy Okresného riaditeľstva HaZZ, podľa ktorej dňa 6. 10. 2016 o 02.25 hod., vykonali zásah pre vyvrátené a zlomené stromy v dôsledku ťažkého snehu, z ktorých jeden znemožňoval prejazd a druhý strom spadol na dve zaparkované vozidlá. Pokiaľ už dňa 6. 10. 2016, t. j. ešte na jeseň pred začatím zimy nastala takáto kalamitná a majetok a život ohrozujúca situácia, nie je vôbec náročné si predstaviť,

aké nebezpečenstvo naďalej po tomto dátume hrozilo, a akých škôd na majetku a následkov na zdraví alebo živote občanov bolo dôvodné sa obávať pri intenzívnejšom snežení počas zimy. Všetky tieto okolnosti je preto tiež nutné vyhodnotiť v prospech obžalovaných a preto po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností je konanie opísané v obžalobe nevyhnutné subsumovať pod konanie uskutočnené v krajnej núdzi, pretože čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Na základe takto vyhodnotených dôkazov podľa presvedčenia súdu nemožno voči obžalovaným vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť za žalovaný skutok, resp. konanie obžalovaných popísané v obžalobe, ktoré by síce za iných okolností mohlo napĺňať všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, avšak v tomto prípade bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že išlo o konanie, čin inak trestný, ktorým sa odvracalo nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, preto trestným činom nie je, čím je taktiež založený dôvod pre oslobodenie obžalovaných P. Š. a K. B. spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním boli preukázané dva dôvody v zmysle § 285 Trestného poriadku pre oslobodenie obžalovaných spod obžaloby, bol súd povinný aplikovať dôvod oslobodzujúceho rozsudku, ktorý je pre obžalovaných priaznivejší, a ktorým je v tomto prípade dôvod podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku. Obligatórne vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku súd v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného odkázal s jeho uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.