Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, H. H., zastúpená Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Y. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G.X, Y., zastúpený JUDr. Jánom Foltánom, advokátom, so sídlom SNP 708, Galanta, o zaplatenie 7 572,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. novembra 2020 č. k. -234 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7 572,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 460,46 eura od 27. 08. 2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 112 eur od 27. 08. 2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Posledným výrokom rozhodnutia priznal svedkom C. Q. a I. U. nárok na svedočné proti žalovanému s tým, že o konkrétnej sume svedočného rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , nariadenia vlády č. . Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou na súde voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 7.572,46 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že ako kupujúca a žalovaný ako predávajúci uzavreli dňa 19. 06. 2019 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla zn. Audi A7, r. v. 2011, VIN: P čiernej metalízy, za kúpnu cenu 19 700 eur, ktorú žalovanému žalobkyňa v zmysle zmluvy v celosti uhradila v deň podpisu zmluvy. V zmysle čl. VII. - Záverečné ustanovenia bod 1. uvedenej zmluvy žalovaný deklaroval, že nezamlčal žiadne skryté vady, prípadne iné skutočnosti o technickom stave motorového vozidla, okrem nutnosti servisu klimatizácie v hodnote 300 eur, ktorá bola odrátaná od ceny vozidla. Žalobkyňa dňa 28. 06. 2019 dala vozidlo skontrolovať mechanikovi, ktorý vozidlo prehliadol, pričom zistil únik oleja, ako aj ďalšie vady. Žalovaného o vadách telefonicky, ako aj písomne informovala. Následne sa žalovaný spoločne so žalobkyňou dohodli, že dňa 31. 07. 2019 vozidlo v rámci zistenia rozsahu vád bude podrobené kontrole v servise ARAVER a. s., prevádzka Nitra, pričom žalovaný prisľúbil, že sa stretne so žalobkyňou a v prípade zistenia vád a potreby servisu, predmetný servis, ako aj prehliadku vozidla uhradí. Aj keď sa žalovaný na uvedenú prehliadku nedostavil, k jej vykonaniu došlo, s čím vznikli žalobkyni náklady vo výške 112 eur. Uvedený servis na základe vykonanej technickej kontroly vozidla zistil aj ďalšie závady, ktorých nasledovná oprava vyžaduje sumu vo výške 7 460,46 eura. Následne právny zástupca

žalobkyne zaslal žalovanému písomnosť - Oznámenie vád a uplatnenie zodpovednosti za vady zo dňa 12. 08. 2019, ktorým žalovanému oznámil vady zistené na vozidle po tom, ako došlo k odovzdaniu vozidla do užívania žalobkyne, pričom uvedený zoznam vád, ako aj ich finančné vyčíslenie bolo súčasťou príloh, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť uvedeného oznámenia vád a uplatnenia zodpovednosti za vady. Žalobkyňa si od žalovaného uplatnila zľavu z dojednanej ceny vo výške 7 460,46 eura vyčíslenej servisom. Rovnako tak si žalobkyňa uplatňuje úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s prehliadkou technického stavu vozidla vo výške 112 eur v zmysle faktúry č. 603 192764 zo dňa 31. 07. 2019.

1.2. Žalobkyňa ako kupujúca a žalovaný ako predávajúci uzatvorili dňa 19. 06. 2019 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla Audi A7 rok výroby 2011 za kúpnu cenu 19 700 eur. V kúpnej zmluve žalovaný deklaroval, že nezamlčal žiadne skryté vady, prípadne iné skutočnosti o technickom stave motorového vozidla okrem nutnosti servisu klimatizácie v hodnote 300 eur, ktorá suma bola odrátaná z ceny vozidla. To, že žalobkyni bola poskytnutá zľava 300 eur z dôvodu potreby vykonania servisu klimatizácie, medzi stranami sporu nebolo sporné. Žalovaný v odpore pripustil, že žalobkyňa ho telefonicky kontaktovala a on jej vysvetlil, že predsa nekúpila nové auto, ale 8-ročné a žalovaný ako predávajúci o žiadnych zásadných vadách nevedel. Z uvedeného mal súd za preukázané tvrdenie žalobkyne, že telefonicky oznámila žalovanému, že boli zistené vady motorového vozidla. Súd uveril tvrdeniam žalobkyne, že sa so žalovaným dohodli na vykonaní servisnej kontroly v nezávislom servise, čo nebolo žalovaným v priebehu konania popreté a z obsahu zaslaných SMS správ žalovanému táto skutočnosť vyplýva taktiež. Žalovaný sa dňa 31. 07. 2019 na vykonanie kontroly v autorizovanom servise z neznámych dôvodov nedostavil, pričom po vykonaní kontroly bol žalobkyňou o zistených vadách informovaný.

1.3. Žalovaný namietal, že vek a opotrebovanie predmetného auta bolo zohľadnené v jeho predajnej cene, lebo nové auto tohoto typu je značne drahšie. Žalovaný s týmto autom jazdil až do jeho predaja, nevidel na ňom žiadne zásadné chyby. Nebolo v jeho úmysle nikoho oklamať alebo predať vec s chybami, o ktorých by objektívne vedel. Predávané auto bolo pojazdné, bez viditeľných nedostatkov a bolo amortizované primerane jeho veku. Súd prvej inštancie mal za to, že predávajúci, t. j. žalovaný sa zodpovednosti za vady predávanej veci zbaví len vtedy, ak kupujúceho, t. j. žalobkyňu výslovne upozorní na vady veci. Nestačí pritom všeobecné upozornenie o tom, že vec je vadná, upozornenie sa musí vzťahovať na konkrétnu vadu. V danom prípade podľa názoru súdu bolo v konaní preukázané, že žalovaný žalobkyňu upozornil na potrebu servisu klimatizácie, pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobkyňu ubezpečoval v tom, že auto bolo pred predajom v servise. Uvedené mal súd za preukázané tak z tvrdenia žalobkyne, ako aj tvrdenia svedka C. Q.. V konaní žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz smerujúci k tomu, aby preukázal, že motorové vozidlo skutočne bolo v servise, či už autorizovanom alebo neautorizovanom. G. I. U. uviedol, že servis motorového vozidla bol zanedbaný a ak by bolo predmetné motorové vozidlo na servisnej prehliadke pred predajom, všetky vady by sa zistili. V konaní preto bolo preukázané, že motorové vozidlo v čase predaja vady malo a tieto vady vyšli najavo následne. V konaní nebolo preukázané, že vady, na ktoré žalobkyňa poukázala na predmetnom motorovom vozidle vznikli v čase po uzatvorení kúpnej zmluvy. V tomto smere súd na podporu svojho názoru poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa a rovnako tak svedok C. Q., zhodne poukázali na to, že v čase vykonania skúšobnej jazdy s motorovým vozidlom vychádzal zo zadnej časti motorového vozidla hluk, ktorý žalovaný označoval za priehradku v kufri vozidla, pričom zo svedeckej výpovede technika I. U. vyplynulo, že hluk bol spôsobený chybou kardánu. Žalovaný podľa svedeckej výpovede C. Q. žalobkyňu ubezpečoval, že je všetko v poriadku, že sa o auto staral, že je servisované. Svedok I. U. však tieto tvrdenia žalovaného vyvrátil, keď uviedol, že zistené vady po 8 rokoch sú obvyklé, ale ak sa chodí pravidelne do servisu, bolo by ich menej. Rovnako uviedol, že servis motorového vozidla bol zanedbaný. Z uvedeného pre súd vyplynulo, že žalovaný nekonal v dobrej viere, tak ako tvrdil, keď žalobkyňu pri predaji motorového vozidla ubezpečoval o pravidelnej návšteve servisu, keď zo svedeckej výpovede technika autorizovaného servisu vyplynulo, že servis bol zanedbaný. Súd dospel k záveru, že žalovaným v konaní nebolo preukázané, že konal v dobrej viere a že pri predaji motorového vozidla na vozidle neexistovali neskôr zistené vady. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že v danom prípade je žalovaný zodpovedný za dodatočne prejavené vady, ktorá zodpovednosť má charakter objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa žalovaný nemôže zbaviť a nie je preto rozhodujúce, či o vadách vedel alebo nevedel. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že žalobkyňa bola po prevzatí vozidla na dovolenke v Chorvátsku, keďže tieto skutočnosti nevyplynuli z obsahu vykonaného dokazovania a na preukázanie svojich tvrdení žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. Svedok C. Q. potvrdil,

že motorové vozidlo bolo používané na cesty po Banskej Bystrici a z dôvodu, aby sa motorové vozidlo ďalej neznehodnocovalo, je odstavené a nepoužíva sa.

1.4. Súd uveril tvrdeniam žalobkyne, že sa so žalovaným dohodli na tom, že nechajú motorové vozidlo skontrolovať v nezávislom autorizovanom servise. Dňa 31. 07. 2019 bola spoločnosťou ARAVER a. s., prevádzka Nitra, vykonaná kontrola motorového vozidla AUDI A7, pri ktorej boli zistené nasledovné závady: vadný akumulátor, poškodená pravá predná vonkajšia manžeta, bol zistený únik oleja medzi motorom a prevodovkou, zistená zväčšená vôľa stredového uloženia kardanu, bolo zistené nefunkčné osvetlenie ŠPZ a šoférových dverí, bol zistený pri štarte štrkot od rozvodovej reťaze a zistený vadný snímač svetlej výšky podvozku a ktorých nasledovná oprava vyžaduje sumu vo výške 7 460,46 eura. Za vykonanie kontroly a za vyhotovenie cenovej ponuky na opravu bola žalobkyni vystavená faktúra vo výške 112 eur Žalobkyňa si u žalovaného uplatnila listom zo dňa 12. 08. 2019 právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady. Svedok I. U. uviedol, že chyba akumulátora mohla kedykoľvek spôsobiť zhasnutie motora a výpadok riadiacej jednotky a chyba snímača svetlej výšky podvozku v prípade chybného signálu mohla spôsobiť, že auto bude vynesené z cesty v zákrute. Štrkot od rozvodovej reťaze mohol spôsobiť zničenie motora, vadný akumulátor a snímače svetlej výšky podvozku mohol spôsobiť nefunkčnosť motorového vozidla. Z uvedeného mal súd za preukázané, že rozsah vád motorového vozidla bol značný, pričom do značnej miery tieto vady komplikujú používanie motorového vozidla a podstatným spôsobom znižujú funkčné vlastnosti motorového vozidla, keďže mohlo kedykoľvek dôjsť k zhasnutiu motora, či vyneseniu motorového vozidla v zákrute. Štrkot od rozvodovej reťaze mohol spôsobiť zničenie motora, čím by bola skomplikovaná ďalšia použiteľnosť motorového vozidla. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné posúdiť, v akom technickom stave bolo motorové vozidlo v časte predaja, a rovnako tak nebolo preukázané, že vady motorového vozidla vznikli používaním motorového vozidla žalobkyňou. Súd rozsah zníženej ceny posúdil s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. V danom prípade súd prihliadol predovšetkým na tú skutočnosť, že žalovaný žalobkyňu pri predaji ubezpečoval, že motorové vozidlo bolo servisované, čo podľa názoru súdu podstatným spôsobom ovplyvnilo rozhodovanie žalobkyne. Rovnako súd prihliadol na skutočnosť, že žalovaný žalobkyňu ubezpečoval, že zdrojom hluku vychádzajúceho zo zadnej časti motorového vozidla je priehradka v zadnej časti motorového vozidla. Čo sa týka povahy vád, súd dospel k záveru, že vada, ktorá môže spôsobiť vynesenie motorového vozidla z cesty, rovnako vada, ktorá môže spôsobiť vypnutie riadiacej jednotky, či vada, ktorá môže spôsobiť zničenie motora, sú svojou povahou a rozsahom vadami značnými, ktoré podstatným spôsobom komplikujú používanie predmetného motorového vozidla, ktoré nemôže slúžiť svojmu účelu. Bez ohľadu na to, či žalobkyňa skutočne mienila v motorovom vozidle prevážať svoje dieťa, je používanie motorového vozidla v zistenom technickom stave pre život a zdravie veľkým rizikom. Používanie motorového vozidla v takomto stave by malo podľa názoru súdu veľký vplyv aj na jeho životnosť, keďže štrkot od rozvodovej reťaze by mohol mať za následok zničenie motora a s tým spojené ďalšie náklady.

1.5. Žalovaný namietal, že ide o 8-ročné motorové vozidlo, pričom je to drahé vozidlo, ktoré sa predáva za sumu okolo 70 000 eur. Žalovaný pôvodne auto predával za sumu 22 000 eur, ktorú mu poradili v servise a už pri kúpe sa so žalobkyňou zjednali z 22 000 eur na sumu 19 700 eur. Výška zľavy by nemala vyjadrovať len zníženie výmennej hodnoty veci, ale pri jej určení je potrebné prihliadať aj na to, ako sa vada prejavuje pri užívaní veci. V konaní nebol predložený dôkaz o tom, v akej cene sa motorové vozidlá zn. AUDI A7, rv. 2011 predávajú a či ich trhová hodnota skutočne dosahuje hodnotu 70 000 eur. V tomto smere si však tvrdenia žalovaného odporujú, keď uviedol, že trhová cena motorového vozidla je 70 000 eur, pričom po porade predával motorové vozidlo za sumu 22 000 eur. Súd mal za to, že ponuka žalovaného na predaj motorového vozidla za sumu 22 000 eur bola jeho slobodným rozhodnutím predať motorové vozidlo za uvedenú cenu a v prípade, ak niekto uvedenú cenu akceptoval a za uvedenú sumu pristúpil ku kúpe motorového vozidla, predstavuje táto suma adekvátnu sumu, ktorú žalovaný očakával za predaj motorového vozidla. Uvedené tvrdenie žalovaného o sume 22 000 eur však z listinných dôkazov založených v spise nevyplynulo, keďže z kúpnej zmluvy zo dňa 19. 06. 2019 vyplýva, že žalovaný odpustil žalovanej z kúpnej ceny 300 eur, a konečná kúpna cena predstavovala sumu 19 700 eur. Z uvedeného preto tvrdenie žalovaného, že motorové vozidlo predával za sumu 22 000 eur nebolo preukázané. Cena opravy zistených vád bola určená podľa cenníka spoločnosti ARAVER a. s. a vyplýva z priloženého návrhu opravy zo dňa 08. 08. 2019, ktorý bol vyhotovený na základe objednávky žalobkyne zo dňa 31. 07. 2019. V konaní nebol predložený a ani navrhnutý žiaden iný dôkaz o tom, že by bolo možné zistené vady opraviť, resp. odstrániť za inú cenu, a preto súd vychádzal z tabuľkového cenníka vypracovaného autorizovaným servisom na žiadosť žalobkyne.

1.6. S poukazom na uvedené skutočnosti, a to predovšetkým na zistenú závažnosť povahy vád a ich rozsah, mieru, do akej tieto vady komplikujú používanie predmetného motorového vozidla, rozsah zníženia funkčných vlastností motorového vozidla, jeho ďalšej použiteľnosti a životnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňou uplatnený rozsah zníženej ceny je primeraný a že povaha vád a ich rozsah bol v okamihu predaja natoľko závažný, že žalobkyňou uplatnená suma 7 460,46 eura je dostatočne primeranou sumou výšky zľavy z kúpnej ceny. V danom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila sumu 112 eur, ktorá predstavovala náklady spojené s vypracovaním návrhu cenovej ponuky na vykonanie opravy v autorizovanom servise po dohode žalobkyne a žalovaného. Súd mal za to, že táto suma predstavuje nevyhnutný náklad potrebný na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady žalobkyne voči žalovanému, a preto ju žalobkyni priznal s poukazom na . Súd žalobkyni priznal aj úrok z omeškania z uplatnenej sumy vo výške 7 572,46 eura od 27. 08. 2019, keďže vo výzve zo dňa 12. 08. 2019, ktorá bola žalovanému doručená dňa 16. 08. 2019, bola uložená lehota 10 dní na dobrovoľné splnenie povinnosti a posledný deň lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti pripadol na deň 26. 08. 2019.

1.7. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa postupom podľa , keď žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou stranou sporu, a preto jej proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O náhrade svedočného súd rozhodol podľa tak, že vypočutým svedkom priznal nárok na náhradu svedočného proti žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, s tým, že o konkrétnej sume svedočného súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že žalobkyňa na vozidle najazdila 3 216 km v období od 19. 06. 2019 do 07. 08. 2019, pričom tvrdí, že vozidlo nie je spôsobilé bezpečnej jazdy. Zo zákazkového listu č. W565637 zo dňa 31. 07. 2020 vyplýva, že na vozidle treba vymeniť akumulátor, žiadne iné vady neboli zaznamenané. Následne dňa 08. 08. 2020 bola vydaná tzv. Nabídka tou istou spoločnosťou, kde už ten istý servis skonštatoval, že na vozidle je potrebné vykonať opravu za 7 460,46 eura. Na uvedenej listine nie je ani podpis konajúcej osoby, ako ani pečiatka spoločnosti. Z výpovede svedka I. U. jednoznačne vyplynulo, že na žalobkyňou uvádzané vady vozidla mali upozorňovať kontrolky, ktoré by si mala všimnúť aj ona a v prípade, keď nesvietili, ani predávajúci nemohol vedieť o týchto vadách. Svedok pritom na otázky neodpovedal jednoznačne, v jeho odpovediach je možné nájsť viac rozporov. Uviedol tiež, že on vozidlo kupoval z bazáru, nebol jeho prvým majiteľom, uvedené vozidlo vlastnil cca 1 rok, pričom s vozidlom nemal žiadne problémy a nezistil žiadne vady. Žalobkyňa nevie preukázať jej tvrdenia a ani uplatňovaný nárok žiadnym spôsobom. Jediný výdavok, ktorý vedela v rámci súdneho konania preukázať, je úhrada za diagnostiku v AUDI Nitra vo výške 112 eur. Tiež uviedol, že vozidlo s predmetnými chybami, resp. vadami nie je spôsobilé jazdy, a teda nemôže prejsť cez STK a EK, pričom na predmetnom vozidle bola vykonaná STK a EK dňa 13. 01. 2020 s výsledkom kontroly: spôsobilé. Predmetné vozidlo nemôže mať vady uvádzané žalobkyňou, v prípade predmetného vozidla ide len o prejav bežného opotrebenia a žalobkyňou uplatnený nárok je neopodstatnený.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že si bola vedomá, že do vlastníctva nadobúda jazdené motorové vozidlo, preto sa u žalovaného niekoľkokrát dotazovala na jeho technický stav, pričom zo strany žalovaného bola opakovane ubezpečovaná o jeho dobrom technickom stave. Prvýkrát informovala žalovaného o existencii vád na motorovom vozidle, ktoré nemajú povahu bežného opotrebenia dňa 25. 07. 2019, teda po tom, ako bol technický stav motorového vozidla skontrolovaný dvoma nezávislými mechanikmi. V spore považuje za najpodstatnejšiu tú skutočnosť, že bola pri uzatváraní zmluvy zo strany žalovaného ubezpečená o tom, že motorové vozidlo sa nachádza v dobrom technickom stave, nakoľko toto bolo zo strany žalovaného pravidelne „servisované“ a pred uzavretím zmluvy bol dokonca jeho technický stav skontrolovaný v autorizovanom servise. Rovnako bola zo strany žalovaného ubezpečená o tom, že hluk, ktorý vychádzal pri skúšobnej jazde v jeho zadnej časti, je spôsobený priehradkou v kufri, pričom jedinou vadou, ktorú motorové vozidlo v čase uzavretia zmluvy malo, bola nefunkčná klimatizácia. Práve ubezpečenie žalovaného o dobrom technickom stave motorového vozidla bolo dôvodom, pre ktorý pristúpila k podpisu zmluvy. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že motorové vozidlo nielenže nebolo v dobrom technickom stave, ale aj to, že v čase

prevodu vlastníctva k motorovému vozidlu sa na vozidle nachádzali vady, ktoré neboli len bežného charakteru. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že hluk v zadnej časti motorového vozidla pri skúšobnej jazde bol zapríčinený vadným kardánom, a nie priehradkou v kufri, ako nesprávne uvádzal žalovaný. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu názoru, keď uviedol, že jej vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny z dôvodu, že po uzavretí zmluvy vyšli na motorovom vozidle najavo vady, ktoré sa na ňom nachádzali ku dňu uzavretia zmluvy a o ktorých žalovaný vedel. Tiež uviedla, že žalovaný v spore pred súdom, resp. doposiaľ neprodukoval a nepredložil na jeho obranu žiadny dôkaz. Nepreukázal skutočnosť, že technický stav motorového vozidla bol pred uzavretím zmluvy skontrolovaný v autorizovanom servise, že na základe tejto kontroly bolo zistené, že jeho technický stav je dobrý, resp. zodpovedá jeho veku a najazdenému počtu kilometrov, že s motorovým vozidlom pravidelne chodil na servisné prehliadky, že ona mala na motorovom vozidle vykonať cestu zo Slovenska do Chorvátska a naspäť, ako ani to, že na motorovom vozidle, napriek zisteným vadám, naďalej jazdí. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobkyne uviedol, že s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí, a to z dôvodov uvedených v ním podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je naplnený odvolací dôvod podľa .

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

6. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 7 572,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 7 460,46 eura odo dňa 27. 08. 2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 112 eur odo dňa 27. 08. 2019 do zaplatenia, ako i trovami konania. V žalobe dôvodila, že ako kupujúca so žalovaným ako predávajúcim uzavrela dňa 19. 06. 2019 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla zn. Audi A7, r. v. 2011, VIN: P čiernej metalízy, za kúpnu cenu 19 700 eur, ktorú žalovanému v zmysle zmluvy v celosti uhradila v deň podpisu zmluvy. V zmysle čl. VII. bod 1. uvedenej zmluvy žalovaný deklaroval, že nezamlčal žiadne skryté vady, prípadne iné skutočnosti o technickom stave motorového vozidla, okrem nutnosti servisu ACC v hodnote 300 eur, ktorá bola odrátaná od ceny vozidla. Žalobkyňa dňa 28. 06. 2019, cca týždeň po kúpe vozidla, dala vozidlo skontrolovať známemu mechanikovi, ktorý vozidlo vizuálne prehliadol, pričom zistil únik oleja, ako aj ďalšie vady. Žalovaného o tejto skutočnosti následne telefonicky, ako aj písomne informovala. Následne sa spoločne dohodli, že dňa 31. 07. 2019 vozidlo v rámci zistenia rozsahu vád bude podrobené kontrole v servise ARAVER a. s., prevádzka Nitra. Aj keď sa žalovaný na uvedenú prehliadku nedostavil, k jej vykonaniu došlo, s čím vznikli žalobkyni náklady vo výške 112 eur. Uvedený servis na základe vykonanej technickej kontroly vozidla zistil aj ďalšie závady, ktorých nasledovná oprava vyžaduje sumu vo výške 7 460,46 eura. Následne právny zástupca žalobkyne zaslal žalovanému písomnosť - Oznámenie vád a uplatnenie zodpovednosti za vady zo dňa 12. 08. 2019, ktorým žalovanému oznámil vady zistené na vozidle po tom, ako došlo k odovzdaniu vozidla do užívania žalobkyne, pričom uvedený zoznam vád, ako aj ich finančné vyčíslenie bolo súčasťou príloh, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť uvedeného oznámenia vád a uplatnenia zodpovednosti za vady. Žalobkyňa si od žalovaného uplatňuje primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vád, ktoré viaznu na vozidle a opravu ktorých je nutné na vozidle vykonať v sume 7 460,46 eura. Rovnako tak si žalobkyňa uplatňuje úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s prehliadkou technického stavu vozidla vo výške 112 eur v zmysle faktúry č. 603 192764 zo dňa 31. 07. 2019.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z . Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Zodpovednosť predávajúceho za vady veci podľa má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej sa predávajúci, pokiaľ na vady existujúce v čase uzavretia zmluvy kupujúceho neupozornil, nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo nevedel. Ide o vadu alebo vady veci, ktoré vyšli najavo dodatočne, teda po uzavretí kúpnej zmluvy. Použitá formulácia úvodných slov ustanovenia vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol kúpnu zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť. Za vadu veci v zmysle tohto ustanovenia sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Pokiaľ ide o právo kupujúceho na primeranú zľavu z kúpnej ceny, zákon neustanovuje žiadne všeobecne platné pravidlo. Rozsah zníženej ceny musí byť preto vždy posúdený s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Výška zľavy tak bude závisieť predovšetkým od povahy a rozsahu vady, vzhľadom na kúpnu cenu veci, ďalej od zníženia funkčných vlastností veci a jej estetickej hodnoty, od ďalšej upotrebiteľnosti, ceny nutných opráv a pod.

12. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, vzhľadom na ním prezentované odvolacie dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné a nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech odvolateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, citoval správne ustanovenia právnych predpisov, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia .

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v zmysle ustanovenia objektívne zodpovedá za vady vozidla, ktoré vyšli dodatočne najavo, sa odvolací súd stotožňuje. V tomto smere, tak ako je uvedené i vyššie, nie je podstatné to, či žalovaný o existencii vád vedel, resp. nevedel. Potom je bez akejkoľvek relevancie i odvolacia argumentácia žalovaného, že pokiaľ kontrolky signalizujúce vady veci nesvietili, ako predávajúci o tých vadách nemohol vedieť. Rovnako na výsledku tohto sporu a vyššie prijatých záveroch nemení nič ani to, že žalovaný vozidlo vlastnil cca 1 rok, pričom s ním nemal žiadne problémy a nezistil žiadne vady.

14. Pokiaľ žalovaný namietal, že predmetné motorové vozidlo nemôže mať vady uvádzané žalobkyňou, keď v danom prípade sa podľa jeho názoru jednalo len o prejav bežného opotrebenia vozidla, s takouto argumentáciou žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje. Rozdiel medzi vadami vozidla a prejavom bežného opotrebenia vozidla je v tom, že pokiaľ za vadu veci je potrebné považovať neexistenciu takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená, bežné opotrebenie vozidla je možné charakterizovať ako opotrebenie, ktoré vznikne riadnym užívaním vozidla pre účel, ku ktorému je určené, obvyklým spôsobom a za bežných prevádzkových podmienok, keď pri definícii tohto pojmu sa vychádza z predpokladu, že vozidlo je po dobu užívania v prevádzkovo schopnom stave, s pravidelnou údržbou a servisom (opotrebenie karosérie vozidla, interiéru vozidla, exteriéru vozidla a pod). V kontexte

uvedeného nie je možné prijať žalovaným prezentovaný názor, že v prípade sporného motorového vozidla išlo o prejav bežného opotrebenia, naopak, vozidlo vykazovalo vady, tak ako tieto popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, pretože podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania bola práve jednoznačne zrejmá neexistencia takých vlastností veci, ktoré sa pri veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladajú a v dôsledku ktorých bola možnosť využitia veci podstatne znížená.

15. Pokiaľ žalovaný namietal, že listinný dôkaz (založený v spise na č. l. 18) označený ako Nabídka nie je možné považovať za dôkaz v súdnom konaní, pretože na ňom nie je podpis konajúcej osoby, ani pečiatka spoločnosti, ako i uvádzal, že predmetné vozidlo bolo dňa 13. 01. 2020 podrobené STK a EK s výsledkom kontroly - spôsobilé (a to napriek žalobkyňou tvrdeným vadám), je potrebné uviesť, že túto odvolaciu argumentáciu žalovaného je v zmysle ustanovenia potrebné považovať za neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd v rámci prejednania odvolania neprihliada. Žalovaným uplatnené novoty v odvolacom konaní by bolo možné použiť len za situácie, že žalovaný by preukázal, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uviedol až v rámci podaného odvolania, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalovaný nielenže v podanom odvolaní naplnenie týchto zákonných podmienok nepreukázal, ale ani netvrdil, že v konaní nastali také pochybenia, ako ustanovenie predpokladá, a teda, že ním uplatnené novoty sú ako prípustné spôsobilé odvolacieho prieskumu. Pokiaľ žalovaný až v podanom odvolaní takto právne argumentoval, takýto prostriedok procesnej obrany žalovaného, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, je neprípustnou novotou v odvolacom konaní, na ktorý odvolací súd nemôže prihliadať.

16. Žalobkyňa v danom konaní preukázala, že ňou uplatnený nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny je dôvodný, keď preukázala existenciu vád veci, ktoré vyšli dodatočne najavo a na ktoré ju žalovaný ako predávajúci neupozornil. Keďže pre odvolací súd v rámci prejednania odvolania platí zákonná viazanosť dôvodmi odvolania, výška takto priznanej zľavy z kúpnej ceny nebola predmetom odvolacieho prieskumu, pretože nebola zo strany žalovaného v ním podanom odvolaní napadnutá, z ktorého dôvodu odvolací súd nebol oprávnený správnosť jej priznania (výšku priznanej sumy) súdom prvej inštancie posudzovať.

17. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , , tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ( ), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).