Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-80-2017.pdf
PDF · 86.35 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/80/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti U., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - L. zastúpená advokátkou JUDr. Renátou Barbušovou, Štúrova 13, Bratislava a otec - L., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G. zo sumy 250,-€ na sumu 350,-€ mesačne a na maloletú O. zo sumy 150,-€ na sumu 250,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.4.2017.
Zročné výživné za obdobie od 1.4.2017 do 30.5.2018 na maloletú G. vo výške 1.055,10 € a na maloletú O. vo výške 881,47 € je otec p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky maloletých detí.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/225/2011-76 zo dňa 27.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.4.2012 v časti výšky výživného na maloleté deti.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.3.2017 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 3.4.2017 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 250,-€ na sumu 400,-€ mesačne na maloletú G. a zo sumy 150,-€ na sumu 300,-€ na maloletú O. a to od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom, ktorým bola schválená rodičovská dohoda v roku 2012, vzrástli náklady spojené s výživnou a výchovou maloletých detí a to jednak v súvislosti s ich vyšším vekom ako aj prechodom maloletej G. na vyšší stupeň vzdelávania a nástupom maloletej O. na základnú školu.
2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že s návrhom nesúhlasí, považuje ho za neadekvátny s cieľom narušiť pohodu v jeho súčasnej rodine. So zvýšením výživného zásadne nesúhlasí, nakoľko doteraz určené výživné považuje za dostatočné a zvýšenie výživného by bolo pre ich rodinný rozpočet neudržateľné.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami a výdavkami oboch rodičov, s výdavkami maloletých detí, s dôkazmi o majetkových pomeroch rodičov, so spisom Okresného
súdu Bratislava IV, č.k. 13P/225/2011, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodnuté pri rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/225/2011-76 zo dňa 27.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.4.2012 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 250,-€ mesačne a na výživu maloletej O. výživným vo výške 150,-€ mesačne. V čase tohto rozhodnutia (rok 2011) otec dosahoval príjem 1.982,22,-€ priemerne mesačne netto a spoločnosť matky mala podľa daňového priznania za rok 2010 základ dane 6.809,43 €. Maloletá G. navštevovala 1.triedu základnej školy a maloletá O. materskú školu. Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemali.
5. Matka vo výpovediach uviedla, že v tomto školskom roku už G. navštevuje sekundu 8-ročného gymnázia a O. 4.triedu ZŠ. Pokiaľ ide o stravu, bývanie, oblečenie a cestovanie, tak má s deťmi bežné výdavky ako majú iné deti. Obe deti sú však šikovné a venujú sa viacerým krúžkom, G. chodí na klavír, pričom jedna hodina stojí 15,-€ a máva jednu hodinu týždenne a tiež má zvýšené výdavky na zubný strojček, ktorý doteraz stál 400,-€. O. sa už dlhšie venuje tancu a v septembri 2017 ju vybrali do kategórie súťažných tanečníkov, s čím sú spojené zvýšené výdavky, keďže chodieva na súťaže aj do zahraničia, musí trénovať aj individuálne a nedávno sa stala majsterkou Slovenska. Výdavky v súvislosti s touto záujmovou činnosťou sú najmenej 250,-€ mesačne a tieto výdavky v čase podania návrhu ešte nemala, pretože nesúťažila závodne. Ďalej uviedla, že otec doteraz určené výživné platí riadne, ale iné peniaze od neho nedostáva. Je síce pravdou, že počas posledných Vianoc deťom kúpil pekné darčeky, ale predtým vždy kupovala deťom veci na športové vyžitie ona. K svojim príjmom uviedla, že je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti R.torá sa zaoberá interiérovým dizajnom a poberá odmenu konateľa asi 500,-€ mesačne. Firma prosperuje tak, že pokrýva svoje výdavky, ale minulý rok vykázala stratu, pretože zakúpila nové auto.
6. Otec vo výpovediach uviedol, že je riadne zamestnaný a zo zamestnania má príjem 2.700,-€ mesačne netto ako základný plat a okrem toho mu môžu byť priznané odmeny podľa výkonnosti s tým, že v roku 2017 mal takýto mimoriadny príjem asi 5.000,-€, čiže spolu s týmto príjmom zarobil v roku 2017 priemerne mesačne netto 3.096,-€ a iný príjem nemá. Vyživovaciu povinnosť k deťom si riadne plní a doteraz určené výživné považuje za dostatočné na pokrytie potrieb detí. Svoje deti miluje a trávi s nimi každý druhý víkend, venuje sa im aktívne, chodievajú na víkendové pobyty, lyžovačky, dovolenky, kupuje im oblečenie. Ďalej uviedol, že sa oženil a jeho manželka je aktuálne na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Je však aj konateľkou a spoločníčkou v 3 firmách, ktoré v súčasnosti udržiava v takom stave, aby pokryli svoje náklady. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že je vlastníkom 2- izbového bytu a jeho manželka vlastní 3-izbový susediaci byt, ktoré prepojili a prerobili kvôli deťom, aby mali komfortné bývanie u neho a aby sa netlačili všetci v 3-izbovom byte. Má náklady na bývanie vo výške 1.017,-€ mesačne vrátane hypotéky a tiež vlastnia s manželkou apartmán v D., za ktorý platila hypotéku asi 200,-€ mesačne. Prekvapil ho rozdiel vo výdavkoch detí, ktorý matka uviedla v návrhu a aký bol uvedený v aktualizovaných výdavkoch detí, keď celkové náklady detí sa v priebehu roka zvýšili o 30%. Matka nikdy nevyslovila žiadosť, aby prispel na nejaké mimoriadne výdavky detí napr. na školu v prírode. Navrhol, aby sa na jednorazových mimoriadnych výdavkoch detí súvisiacich so školou, krúžkami alebo ich zdravotným stavom podieľali obaja rodičia polovicou a inak, aby bežné výživné ostalo v pôvodnej výške. Spochybnil niektoré výdavky detí a považoval ich za neúčelne vynaložené a to napr. mobilný telefón maloletej G., za ktorý matka platí 35,-€ mesačne, pričom podľa neho by postačoval aj 10,-€ mesačný paušál. Poukázal na nadštandardné majetkové pomery matky, ktorá spolu s deťmi býva v rodinnom dome svojich rodičov, v ktorom je vyhrievaný bazén a hodnota ktorého je asi 2.000.000,-€. Matka tiež vlastní 4-izbový byt na W. ulici, ktorého hodnota je asi 350.000,- € a vlastní aj rodinný dom v G. o rozlohe asi 350 m2 tiež s vyhrievaným vnútorným bazénom, kde ale bývajú jej rodičia. K výpovedi dodal, že nie je pravdou, že by okrem bežného výživného iným spôsobom na deti neprispieval, keďže len napríklad od januára 2018 do mája 2018 vynaložil na výdavky súvisiace s deťmi asi 5.800,-€, v čom je zahrnutý aj náklad na dovolenku a letný golfový tábor, ktorý stál 200,-€ na jedno dieťa. Každá víkendová lyžovačka s deťmi stojí v priemere 200,-€, čiže jeho priame náklady na obe deti okrem výživného sú 430,-€ mesačne. Tiež dodal, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom nemal hypotéku ani ďalšie maloleté dieťa a manželku, ktorá nemôže toľko pracovať z dôvodu starostlivosti o dieťa.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodnuté pred 6 rokmi, keď G. navštevovala 1.triedu ZŠ a dnes je už na druhom stupni a O. navštevovala materskú školu a v súčasnosti sa už bude pripravovať na 2.stupeň ZŠ. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa teda náklady maloletých detí zvýšili a s prihliadnutím na príjmy a výdavky rodičov ako aj výdavky maloletých detí považoval návrh matky za dôvodný.
8. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti R.., ktorá v roku 2016 podľa daňového priznania mala základ dane mínus 19.801,37 € a v roku 2017 mala základ dane mínus 23.653,81 €. Podľa daňového priznania fyzickej osoby za rok 2016 mala matka základ dane 7.572,19 € a daň 924,87 € a v roku 2017 mala základ dane 2.286,24 € a daň 846,31 €.
9. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný, jeho príjem v roku 2016 (marec až december) bol 5.776,53 € priemerne mesačne netto, v roku 2017 dosiahol príjem 3.317,68 € priemerne mesačne netto a v roku 2018 (január až marec) mal príjem 3.034,75 € priemerne mesačne netto. Manželka otca je t.č. na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a okrem toho je spoločníčkou vo viacerých spoločnostiach s.r.o. (J..) a podáva aj daňové priznanie ako fyzická osoba. Otec má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému O..
10. V školskom roku 2017/2018 maloletá G. navštevuje sekundu 8-ročného gymnázia a O. 4.triedu základnej školy. Maloletá O. sa aktívne venuje záujmovej činnosti - tanečnému krúžku.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/225/2011-76 zo dňa 23.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.4.2012 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu G. 250,-€ mesačne a na výživu O. 150,-€ mesačne. Preto je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola pred viac ako 6 rokmi, došlo na strane maloletých detí k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca. V čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletá G. navštevovala 1.stupeň základnej školy a v súčasnosti je už v 2.ročníku 8-ročného gymnázia a maloletá O. navštevovala predškolské zariadenie a v tomto školskom roku už končí dochádzku na 1.stupni. Zmena pomerov u maloletých detí je teda nesporne preukázaná a to jednak ich podstatne vyšším vekom a tiež prechodom na vyšší stupeň vzdelávania, preto súd návrh matky považoval za dôvodný. Nevyhovel mu však v celom rozsahu, nakoľko výživné, ktoré určil, považuje za dostatočné, pričom zohľadnil aj to, že pri realizácii styku otec trávi čas s deťmi aktívne, s čím mu vznikajú ďalšie výdavky. Zároveň súd pri rozhodovaní o konkrétnej výške výživného prihliadol na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby, pričom konštatuje, že zvýšené výživné je primerané, zodpovedá veku a potrebám maloletých detí ako aj príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov.
16. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 1.4.2017, t.j. prvým dňom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bol podaný návrh, nakoľko bol podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že bol počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ustálený dňom 1.4.2017 a otec v období od 1.4.2017 do 30.5.2018 prispieval nedostatočne, vznikol mu za toto obdobie dlh vo výške 1.055,10 € na maloletú G. a vo výške 881,47 € na maloletú O., ktorý mu súd povolil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám matky maloletých detí, v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. Dlh vznikol tak, že v označenom období mal otec na G. zaplatiť 14 mesiacov x 350,- € a zaplatil 14 x 250,-€, tiež zaplatil 209,-€ za letný
tábor a 135,90 € na oblečenie pre maloletú G., čo mu súd z celkového dlhu odpočítal. Dlh na výživnom pre maloletú O. vznikol tak, že v označenom období mal otec na maloletú zaplatiť 14 mesiacov x 250,- € a zaplatil 14 x 150,-€, tiež zaplatil 209,-€ za letný tábor a 309,53 € na oblečenie pre maloletú O., ktoré sumy sú z dlžného výživného odpočítané.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).