Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-248-2017.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/248/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, o zaplatenie 4.202,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 19C/273/2014-106 zo dňa 11. mája 2016 v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom, prvým odsekom výroku súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.614,26 eura s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 17.3.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým odsekom výroku vo zvyšku súd žalobu zamietol a tretím odsekom výroku žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 24.5.2010, z ktorej si žalobca uplatňuje právo na zaplatenie dlžnej sumy, má charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, a preto súd posudzoval platnosť zmluvy a jej obsahové náležitosti v súlade s týmto zákonnom. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 3.300 eur, žalovaný sa zaviazal splácať úver v splátkach, prvá splátka bola splatná 20.6.2010 a posledná dňa 20.5.2015, mesačná splátka bola 81,72 eura. Žalovaný následne požiadal o odklad splátok, na základe čoho bol k predmetnej úverovej zmluve dňa 16.5.2011 uzatvorený dodatok, uzatvorením ktorého došlo k reštruktualizácii poskytnutého úveru a teda aj k zatvoreniu pôvodného účtu a k otvoreniu nového účtu, preto bolo žalovanému doručené oznámenie o ukončení splácania úveru. Nakoľko žalovaný úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 20.7.2012. Žalovaný celkovo zaplatil sumu vo výške 1.685,74 eura. Z uzavretej zmluvy nie je zrejmá výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov čo bolo podstatnou náležitosťou zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. 258/2001 Z.z. V zmysle citovaného zákona následkom porušenia tejto povinnosti je, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (podľa § 4 ods. 3 cit. zák.). Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.614,26 eura ako celkovú dlžnú sumu poskytnutého úveru. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by zaplatil inú sumu. Vo zvyšku a to i čo sa týka príslušenstva súd žalobu zamietol. Čo sa týka námietok žalovaného, že nemal vedomosť, že podpisuje dodatok k zmluve, že sa domnieval, že úver bude uhradený z poistenia úveru, súd k námietkam uvádza, že žalovaný toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, naopak z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný požiadal o odklad splátok, čo vyplýva zo žiadosti o odklad splátok zo dňa 20.4.2010, kde žalovaný opísal svoje osobné pomery (že má invalidný dôchodok vo výške 286,50 eura mesačne, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nepoberá žiadnu podporu, v inej banke má hypo úver s mesačnou splátkou 290 eur, hľadá si prácu a plánuje si otvoriť živnosť a podnikať v účtovníctve, má záujme situáciu riešiť a preto žiada o odklad), teda údaje, ktoré sa posudzujú pri takejto žiadosti. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by malo ísť o nahlásenie poistnej udalosti, jeho práceneschopnosti tak, ako to tvrdil žalovaný. Z následného konania žalovaného, splatenie splátky vo výške 365,89 eura dňa 20.1.2012 vyplýva, že žalovaný mal vedomosť, že úver nebol uhradený. Žalovaný napokon žiadnym spôsobom nepreukázal, že ako poistený si splnil svoju povinnosť nahlásiť vznik poistnej udalosti poisťovateľovi, ktorým bola J. a.s., Bratislava, čo bolo uvedené v článku VII. predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 03613574R zo dňa 24.5.2010. Povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi (v danom prípade J., a.s.), vznik pracovnej neschopnosti vyplýva zo všeobecných poistných podmienok a to z článku 4 bod 1. písm. c).
3. Súd zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy a to od 17.3.2014, tak ako žiadal, keď žalobca vyzval žalovaného na okamžitú úhradu listom zo dňa 7.8.2012, oznámenie o zosplatnení bolo na pošte podané dňa 13.8.2012. V oznámení nebola určená lehota na plnenie, preto mal žalovaný s poukazom na znenie § 563 Občianskeho zákonníka plniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Zásielka bola na pošte podaná dňa 13.8.2012 + 3 štandardné dni na doručenie, t.j. možno ju považovať za doručenú dňa 16.8.2012, nasledujúci deň, t.j. dňa 17.8.2012 mal žalovaný plniť a dňom 18.8.2012 sa dostal s plnením do omeškania. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania až od 17.3.2014, vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 17.3.2013 bola 0,25 %. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešnejší nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
4. Proti rozsudku súd prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že už na pojednávaní sa zmienil o pokusoch žalobcu znemožniť osobu žalovaného ako jedinca v spoločnosti. Žalovaný bol asi málo dôrazný pri jeho tvrdeniach, že pre to, aby banka nemala ujmu, urobil žalovaný všetko, čo sa od neho požadovalo. V rámci straty zamestnania, podľa poistnej zmluvy poisťovňa mala splniť, doplatiť nesplatenú časť úveru. Špekulatívnou manipuláciou však banka pri podpise žiadosti o poistné plnenie dala žalovanému zároveň podpísať dodatok k zmluve o úvere. Pracovníčka žalobcu zneužila zrakový problém žalovaného na podpis iných dokumentov, ako len žiadosť k poistnému plneniu od poisťovne z ktorou mala banka zmluvu o poistení úverov. Pri žiadosti o odklad splátok žalovaný jasne deklaroval, že ostal nezamestnaný a príjem z plného invalidného dôchodku mu nepokryje náklady na splácanie úveru v oboch bankách. Preto po predložení zdravotnej karty žalovanému zrejme pracovníčka dala podpísať nielen žiadosť o poistné plnenie, ale aj dodatok zmluvy k úveru, pri novej úverovej zmluve by zistil, že sa jedná o nekalú činnosť banky za účelom podvodu. Tento podvod od banky bol urobený úmyselne aj napriek intervencii žalovaného o poistné plnenie pre stratu zamestnania. Žalovaný bol uvedený do omylu pracovníčkou banky a tento omyl bol pracovníčkou urobený úmyselne (§49a OZ, §39 OZ) Pravdepodobne z dôvodu žiadosti odkladu splátok, kde žalovaný uviedol, že jeho príjem z plného invalidného dôchodku je len na splátku iného úveru. Podľa osobitných poistných podmienok článok 2. (výklad pojmov) oprávnená osoba je poistník (banka) a nie poistená osoba z úveru. Tvrdenie žalovaného, že banke ako poistníkovi nahlásil poistnú udalosť, je v tomto prípade opodstatnená, banka mala požiadať o poistné plnenie. Ak banka túto povinnosť neurobila nahlásením poistnej udalosti a podrazom podvodného dodatku k zmluve o úvere vzniká precedens za účelom nekalého obohacovania z podvodu proti zrakovo postihnutému invalidovi. Ak by banka postupovala podľa zákona § 799 ods. 2 OZ bola by mala z poistnej udalosti doplatený úver a nemusela špekulovať z dodatkami úveru. Žalovaný podáva odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového poriadku, pretože zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nebolo.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť je potrebné uviesť nasledovné:
9. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol nadobudol právoplatnosť, pretože v tejto časti sa žalobca voči rozsudku neodvolal. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vzhľadom na odvolanie žalovaného bola tá časť rozsudku, v ktorej súd žalobe v časti o zaplatenie 1.614,26 eura s príslušenstvom vyhovel a jeho rozhodnutie v súvisiacej časti časti o náhrade trov konania.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 4.202,58 eura (ako istiny, vyčísleného úroku, úroku z omeškania a poplatkov) s príslušenstvom, ktoré v žalobe špecifikoval, z uzavretej zmluvy o úvere medzi stranami sporu 20.4.2010 a dodatku k zmluve o úvere z 24.5.2011. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1.614,26 eura so zákonným úrokom z omeškania (ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami žalovanému a časti, ktorú žalovaný vrátil žalobcovi). Súd poskytol ochranu žalovanému, ako slabšej strane v spore a žalobcovi nepriznal právo na zaplatenie akýchkoľvek úrokov, poplatkov, resp. iných sankcií z dôvodu, že zmluva neobsahovala podstatné náležitosti uvedené v zákone, čo malo za následok, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov (čo sa prejavilo zamietnutím žaloby vo zvyšnej časti).
11. Žalovaný v odvolaní namietal (rovnako aj pred súdom prvej inštancie), že úverová zmluva obsahovala dojednanie o poistení. Počas trvania zmluvy u žalovaného došlo k poistnej udalosti, bol invalidným dôchodcom a prišiel o stratu zamestnania, preto zvyšok úveru mala správne zaplatiť poisťovňa. Pokiaľ podpísal dodatok k úverovej zmluve, bol uvedený do omylu žalobcom a žalobca využil jeho zrakovú nespôsobilosť, keď mu dal dodatok podpísať. Žalovaný neprejavil vôľu uzavrieť dodatok k zmluve o úvere, ale chcel nahlásiť poistnú udalosť.
12. Súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, podľa vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len), ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 OSP). Strany konania boli a sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie (aktuálne podľa § 149 až 151 CSP). Podľa § 120 ods. 1, 4 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 OSP, v odvolacom konaní neprihliada. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. Z hľadiska posúdenia toho, či skutočnosti, ktoré boli uplatnené v odvolaní, sú nové, je rozhodné zistenie, či boli stranami konania uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie alebo či v priebehu tohto konania vyšli inak najavo.
13. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, že došlo k poistnej udalosti a žalovaný si poistnú udalosť v zmysle bodu VII. poistnej zmluvy písomne uplatnil. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaný si musel podľa zmluvy, všeobecných poistných podmienok a osobitných poistných podmienok poistnú udalosť u žalobcu uplatniť a preukázať vznik poistnej udalosti, na existenciu ktorej sa poistenie vzťahovalo (písomne podľa článku 4 bod 1 písm. c) všeobecných poistných podmienok). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný svoje tvrdenie o riadnom uplatnení poistnej udalosti preukázal. V spise sa nachádza listinný dôkaz, ktorý bol vykonaný, žiadosť o zmenu úveru z 20.4.2011 (č.l. 57) podpísaný žalovaným a návrh na riešenie problémového úveru (č.l. 58), z ktorého vyplýva schválený odklad splátok žalobcom, následne bol medzi stranami podpísaný dodatok k zmluve o úvere dňa 19.5.2011. Žiadosť o zmenu úveru nemožno považovať za nahlásenie poistnej udalosti, pretože žalovaný v nej neuvádza informácie podstatné pre posúdenie poistnej udalosti a neprikladá k nej dôkazy o vzniku poistnej udalosti. Ako už uviedol súd prvej inštancie, žalovaný v žiadosti poskytuje informácie podstatné pre povolenie odkladu splátok na dobu pol roka, čo napokon bolo zo strany žalobcu akceptované. Po uzavretí dodatku k zmluve o úvere dňa 20.1.2012 žalovaný ešte žalobcovi plnil a vrátil mu 365,89 eura, preto ani z konania žalovaného nevyplýva, že by si nebol vedomý svojej povinnosti dlžnú sumu vrátiť.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej, vyhovujúcej časti s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
15. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací sú mu preto ich náhradu nepriznal.
16. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).