Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/92/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti C. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - O. zastúpená advokátom JUDr. Dušanom Dudášom, Vyšehradská 14, Bratislava a otec - O. o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti takto

rozhodol:

Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú J. zo sumy 850,-€ na sumu 350,-€ mesačne a na maloletú W. zo sumy 790,-€ na sumu 290,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.

Súd vo zvyšku návrh otca z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C/318/2010-89 zo dňa 13.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dňa 1.10.2012 a to v časti výšky výživného na maloleté deti C..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 20.4.2017 žiadal otec o zníženie svojej vyživovacej povinnosti na maloletú J. zo sumy 850,-€ na sumu 80,- € mesačne a na maloletú W. zo sumy 790,-€ na sumu 80,-€ mesačne. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C/318/2010 zo dňa 13.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 9Co/236/2012 zo dňa 20.9.2012 súd upravil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vo výške 850,-€ a 790,-€ mesačne. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sa odvolal a už v odvolaní uviedol, že určené výživné je neprimerane vysoké a vôbec nezodpovedá odôvodneným potrebám detí. V rozsudku bolo zároveň uvedené aj jeho tvrdenie, že s takouto výškou výživného súhlasil, čo však nie je pravda a nikdy takéto vysoké výživné nenavrhol a doteraz s ním nesúhlasí. Napriek tomu bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený. Ďalej návrh odôvodnil tým, že je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že jeho styk s deťmi je veľmi rozsiahly, keďže asi jednu tretinu kalendárneho roka zabezpečuje starostlivosť o deti. Dňa 31.1.2017 mu zanikol pracovný pomer u zamestnávateľa, kde dosahoval príjem 4.100,-€ mesačne a od 1.2.2017 je nezamestnaný, momentálne nemá žiaden príjem, ale aktívne sa snaží zabezpečiť si príjem, čo sa mu zatiaľ nepodarilo. Mal za to, že príjem matky sa od posledného rozhodnutia zvýšil a umožňuje jej podieľať sa na vyživovacej povinnosti k deťom a teda by aj toto malo byť zohľadnené.

2. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila a vo vyjadrení uviedla, že z návrhu otca vyplýva, že nie je spokojný s rozsudkami Okresného súdu Bratislava IV, Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, nesúhlasí s nimi a teda mu ide o ďalší pokus o revíziu týchto rozhodnutí. Prvým pokusom bol návrh na zníženie výživného, ktorý Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 25P/75/2014-114 zo dňa 9.4.2015 zamietol a Krajský súd ho rozsudkom č.k. 11CoP/305/2015-136 zo dňa 26.4.2016 potvrdil. Druhým pokusom o zníženie výživného je tento návrh, ktorý bol podaný rok po zamietnutí návrhu na zníženie výživného Krajským súdom. Návrh otca považuje za účelový, bezdôvodný a neopodstatnený a to z niekoľkých dôvodov. Podľa jej názoru, nie sú splnené podmienky na uplatnenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko na strane oprávnených ani na strane povinného nenastali okolnosti, ktoré by predpokladali zníženie výživného. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom vo výške určenej súdom sa nezmenili. Jeho majetok sa za rok od zamietnutia návrhu na zníženie výživného neznížil, ale naopak, zvýšil. Otec maloletých detí je zdravý a vysokokvalifikovaný odborník v oblasti riadenia, financií, účtovníctva a ekonomiky a len na internete existuje asi 261 ponúkaných voľných pracovných miest v tejto oblasti. Bola toho názoru, že otec ukončil pracovný pomer a bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie účelovo, s cieľom znížiť si svoju vyživovaciu povinnosť. Žiadala teda návrh ako nedôvodný a neopodstatnený zamietnuť.

3. Súd vo veci konal a rozhodol dňa 28.5.2018 aj napriek skutočnosti, že právny zástupca matky žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho aktuálnej práceneschopnosti, ktorá nastala 22.5.2018 a spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania zaslal aj lekársku správu potvrdzujúcu, že nie je spôsobilý zúčastniť sa súdneho pojednávania. Súd ospravedlnenie právneho zástupcu matky neakceptoval z dôvodu, že dôvod ospravedlnenia právneho zástupcu matky nevyhodnotil ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, keďže mal za to, že bolo možné od právneho zástupcu matky spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť a to najmä s prihliadnutím na charakter veci, jeho dĺžku a štádium konania. Zároveň je potrebné dodať, že matka súhlasila s tým, aby splnomocnený zástupca ustanovil za seba zástupcu, ako to vyplýva z plnomocenstva udeleného matkou JUDr. Dušanovi Dudášovi dňa 12.5.2017.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C/318/2010 a 25P/75/2014, s príjmami rodičov ako aj s ostatnými listinným dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. O výške výživného na maloleté deti bolo rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 6C/318/2010-89 zo dňa 13.3.2012 tak, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú J. vo výške 850,-€ mesačne a na maloletú W. vo výške 790,-€ mesačne. Rozsudok nadobudol v časti o výživnom právoplatnosť dňa 1.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/236/2012-109 zo dňa 20.9.2012, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. V čase tohto rozhodnutia bola maloletá J. vo veku 10 rokov a maloletá W. bola vo veku 7 rokov a obe navštevovali 1.stupeň základnej školy. Príjem otca v tom čase bol 4.139,74 € priemerne mesačne netto a príjem matky 736,78 € priemerne mesačne netto. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva, že výživné na maloleté deti bolo určené vo výške, ktorá síce prekračuje obvyklý štandard bežného výživného, avšak v danom prípade boli splnené zákonné podmienky.

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/75/2014-114 zo dňa 9.4.2015 súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/305/2015-136 zo dňa 26.4.2016, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. V konaní nebola preukázaná zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko nebola zistená kvalifikovaná zmena pomerov na strane rodičov ani na strane maloletých detí.

7. Otec vo výpovediach uviedol, že už v čase, kedy bolo výživné určené a to v roku 2012, nesúhlasil s rozhodnutím a snažil sa ho nejakým spôsobom revidovať, pretože podľa neho, súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávnych výpočtov príjmov a z nesprávneho tvrdenia o tom, že niekedy by s takýmto vysokým výživným súhlasil. Svoj názor sa pokúšal vysvetľovať aj v predošlom konaní o zníženie výživného, ktorý podal ako keby zo zúfalstva. Od roku 2016, kedy bol jeho skorší návrh na zníženie výživného zamietnutý, došlo k zmene v tom, že od 1.2.2017 sa stal nezamestnaným. Predtým pracoval u zamestnávateľa, kde dosahoval príjem asi 4.000,-€ mesačne netto a k ukončeniu pracovného pomeru došlo tak, že zo strany zamestnávateľa mu bolo naznačené, že v budúcnosti s ním už nepočíta a teda výhodnejšie pre neho bolo súhlasiť s ukončením pracovného pomeru dohodou, keďže mu ponúkli odstupné a teda pod takýmto tlakom sa nič iné ani robiť nedalo. Podotkol však, že sa vôbec

nejednalo o účelové ukončenie pracovného pomeru. Akonáhle sa u bývalého zamestnávateľa dohodol o rozviazaní pracovného pomeru, čo bolo v októbri 2016, začal si aktívne hľadať nové zamestnanie a to intenzívne prostredníctvom známych, cez rôzne agentúry, bol na niekoľkých pracovných pohovoroch, ktoré možno rátať aj v desiatkach, ale ani do jedného zamestnania ho nevzali. Hľadá si adekvátnu prácu svojmu vzdelaniu ako aj skúsenostiam. Ak sa mu nepodarí dostať „manažérsku“ pozíciu, bude si zrejme musieť nájsť zamestnanie aj s nižším príjmom, pretože nie je isté, či sa mu podarí nájsť si adekvátne zamestnanie. Od 1.2.2017 je evidovaný na úrade práce a 6 mesiacov poberal podporu v nezamestnanosti vo výške asi 900,-€ mesačne s tým, že podporu v nezamestnanosti už od augusta 2017 nepoberá. Vo februári 2017 dostal spolu s januárovou výplatou aj odstupné asi 43.000,-€ a z týchto peňazí aj prispieval na výživu detí a tiež hradil ostatné svoje nevyhnutné výdavky, pričom počítal s tým, že mu peniaze vydržia do novembra 2017. V súčasnosti teda na výživu detí prispieva riadne v celej výške. Od leta 2017 prebieha exekúcia, ktorú podala matka za nejaké dlžné výživné z roku 2014 alebo 2015 a aj napriek tomu, že všetok dlh ihneď doplatil spolu s trovami exekúcie, matka exekúciu nestiahla a teda okrem bežného výživného na deti, platí aj každý mesiac exekútorovi 400,-€. Požiadal matku, aby exekúciu zrušila, na čo mu iba odpovedala, aby riadne platil. Zdôraznil, že výživné v minulosti neplatil načas, pretože s takou vysokou sumou nikdy nebol uzrozumený a v podstate ani nebol schopný urobiť trvalý príkaz v banke a preto platil výživné o deň, dva, prípadne tri neskôr. V lete 2017 mu exekútor stiahol z účtu asi 2.000,-€ a celkovo viac ako 5.000,-€, z čoho sa úplne zrútil. Právnik mu poradil, aby viac trovy exekúcie neplatil, pretože nie je dôvod, aby exekúcia trvala aj ďalej a proti rozhodnutiu o exekúcii sa odvolal, avšak exekúcia trvá naďalej. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že na základe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s matkou v roku 2015 ostal matke 4-izbový byt s garážou v C. ako aj 2-garzónka, pričom matka mu vyplatila 64.000,-€ a 16.000,-€ z jeho podielu bolo použitých na splátku spoločného úveru. Medzičasom sa oženil a spolu s manželkou postavili rodinný dom v A., na ktorý čerpali úver v takmer celej hodnote domu a to vo výške 290.000,-€, ktorý splácajú po 1.700,- € mesačne. Naďalej je vlastníkom 3-izbového bytu v T. aj nejakých pozemkov mimo T., ale v byt je pôvodný rodičovský byt a býva tam jeho matka a brat. Jeho majetok teda nenarástol, naopak, u matky došlo k zvýšeniu majetku. Dodal, že matka mu vyplatila za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu, ktorú jej v podstate od roku 2012 pri tak vysokom výživnom zaplatil sám a teda výživné nepoužila na deti. V priebehu konania uviedol, že dňa 18.5.2018 sa zamestnal a je šťastný, že aspoň takéto zamestnanie sa mu podarilo dohodnúť, i keď to nie je podľa jeho predstáv, avšak rok a pol si márne hľadal zamestnanie, ktoré by bolo adekvátne. Zamestnal sa v špedičnej firme, kde sa dohodol, že bude chod firmy manažovať. Potreboval sa zamestnať, pretože potreboval aspoň nejaký príjem, i keď vie, že exekútor mu okamžite siahne na plat a teda ani nevie, koľko maximálne zarobí. Snažil sa získať vhodné pracovné pozície a aj nižšie, na aké má kvalifikáciu, reagoval na každý vhodný inzerát, ale buď dostal zamietavú odpoveď, alebo mu povedali, že je prevzdelaný.

8. Matka vo výpovediach uviedla, že od rozvodu manželstva, čo bolo v roku 2012 s ňou otec vôbec nekomunikuje a nedá sa s ním dohodnúť. Jeho tvrdenie o tom, že kvôli nej platí 400,-€ mesačne za exekúciu nie je pravdivé, nakoľko ak by v súčasnosti súhlasila so zrušením exekúcie, musela by zaplatiť trovy exekútora, ktoré vo februári 2018 boli 2.788,-€, čiže z tohto dôvodu nemôže exekúciu pozastaviť. Potvrdila, že otec ju kontaktoval v súvislosti so zastavením exekúcie, s čím by súhlasila, ale až potom, ako on zaplatí všetky trovy exekútora a naďalej bude riadne a včas platiť výživné, pričom zároveň podpíše s ňou dohodu o zrážkach zo mzdy, aby mala istotu, že bude výživné platiť riadne. Súd napokon rozhodol, že exekúcia v časti dlžného výživného bola zastavená, ale naďalej pokračuje exekúcia na bežné výživné. K výdavkom detí uviedla, že J. už navštevuje 1.ročník strednej školy a to bilingválneho gymnázia a keď porovnala celkové výdavky detí v roku 2014 a v roku 2017, tak sa ich celkové náklady výrazným spôsobom nezmenili. Náklady na J. vypočítala na sumu 1.347,-€ a na W. na sumu 1.524,-€ mesačne, keďže W. sa venuje športovej činnosti, v rámci ktorej jej pribudli nové poplatky napr. na špeciálny strečingový tréning. Niektoré výdavky detí ako napr. výtvarný krúžok alebo družina síce odpadli, ale majú iné výdavky a náklady, napr. na logopéda a zubný strojček. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že vlastní 4-izbový byt, kde aj s deťmi býva, ako aj 2-garzónku, ktorú prenajíma, avšak prenajíma ju priateľom, ktorí hradia iba náklady. Spolu s otcom vlastnia aj pozemok v A., na ktorý mali hypotéku 32.000,-€ a ešte pred podpisom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva otcovi vyplatila sumu 16.000,-€, čiže vyplatili starú hypotéku a v súčasnosti majú pozemok v spoluvlastníctve tak, že každý má jednu polovicu. Podľa vyporiadania otcovi vyplatila 80.000,-€ s tým, že si musela zobrať hypotéku vo výške 50.000,-€, 20.000,-€ jej požičali rodičia a 10.000,-€ mala v hotovosti.

9. Kolízny opatrovník sa k návrhu otca na zníženie výživného nepripojil a mal za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Výška výživného, ktorú navrhol otec, je podľa jeho názoru neprimerane nízka, vzhľadom na výdavky detí.

10. Z listinných dôkazov vyplýva, že otec bol od 1.2.2017 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal podporu v nezamestnanosti do júla 2017. Od 18.5.2018 je zamestnaný a mzdové podmienky má dohodnuté vo výške 800,-€ mesačne brutto, po skončení skúšobnej doby 900,-€ mesačne brutto.

11. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná, jej príjem v období od apríla 2016 do septembra 2017 bol 991,44 € priemerne mesačne netto.

12. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

17. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že výživné na maloleté deti bolo určené v rámci konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C/318/2010-89 zo dňa 13.3.2012, ktorý vo výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 9Co/236/2012-109 zo dňa 20.9.2012, podľa ktorého súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 850,-€ na maloletú J. a vo výške 790,-€ na maloletú W.. Súd v tom čase vychádzal z príjmu otca, ktorý bol viac ako 4.000,-€ mesačne, príjmu matky vo výške 730,-€ mesačne. Súd pri určení výživného vychádzal aj z toho, že určené výživné síce prekračuje obvyklý štandard bežného výživného, avšak pre takéto určenie sú splnené zákonné podmienky a umožňuje matke uhrádzať aj neočakávané mimoriadne výdavky detí, prípadne umožní uspokojovanie aj širších, nielen bežných odôvodnených potrieb a zároveň je v súlade so zákonnou požiadavkou práva detí podieľa sa na životnej úrovni svojich rodičov. V rámci dokazovania v tomto konaní nebolo preukázané, že by sa otec bez vážneho dôvodu vzdal finačne výhodného zamestnania, i keď jeho pracovný pomer bol ukončený dohodou. Dôvody, ktoré uvádzal otec ohľadom situácie v jeho zamestnaní, súd vyhodnotil ako reálne a možné. Tiež bolo nesporne preukázané, že otec sa aktívne snažil nájsť si vhodné zamestnanie napríklad v spoločnostiach E. a zúčastnil sa aj viacerých pracovných pohovorov, konkurzov, výberových konaní, avšak neúspešne. Zamestnanie si našiel až dňa 18.5.2018, pričom má dohodnutú mzdu 800,-€ mesačne brutto a po skúšobnej dobe 900,-€ mesačne brutto. Z dokazovania teda vyplýva, že aktuálne otec nemá takú životnú úroveň, aby aj naďalej ostala životná úroveň detí tak vysoko nadštandardná, ako tomu bolo v čase, keď bolo výživné určené. Je právom maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov, avšak nie je možné spravodlivo žiadať od povinného rodiča udržať takúto životnú úroveň aj v prípade, ak to z objektívnych dôvodov nie je možné dosiahnuť. Maloleté deti sú v súčasnosti už v takom veku, že nevyžadujú takú mieru osobnej starostlivosti zo strany matky a teda aj príspevok matky na ich výživu by mal reflektovať na zmenené okolnosti na strane otca. Vychádzajúc z reálnych nákladov maloletých detí, ktoré súd podrobne preskúmal, je možné konštatovať, že znížením výživného nedôjde u maloletých detí k takému poklesu životnej úrovne, ktorá by ohrozila ich potreby, nakoľko aj znížené výživné dostatočným spôsobom pokryje odôvodnené výdavky maloletých detí. Pôvodne určené výživné bolo ustálené vo výške, ktorá mala slúžiť aj na iné ako bežné potreby, prípadne na mimoriadne výdavky, alebo na vytvorenie finančnej rezervy do budúcnosti, ktorá by slúžila deťom pri neočakávanej udalosti alebo pri zmene okolností. V súčasnosti súd považuje znížené výživné na sumu 350,-€ na maloletú J. a 290,-€ na maloletú W. za dostatočné a primerané s prihliadnutím na príjmy oboch rodičov, ich majetkové pomery ako aj s prihliadnutím na reálne a odôvodnené výdavky detí. Vykonaným dokazovaním bola na strane otca preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine a teda súd vyživovaciu povinnosť otca znížil. Záverom však súd považuje za potrebné

dodať, že v možnostiach a schopnostiach otca nesporne je, aby dosahoval aspoň taký príjem, aby bol schopný výživné v určenej výške platiť a naďalej by si mal hľadať finančne výhodnejšie zamestnanie, zodpovedajúce jeho kvalifikácii a neuspokojiť sa len s aktuálnym príjmom.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).