Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Cob-80-2020.pdf
PDF · 95.5 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/80/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: CIVILCO MKH, spol. s.r.o., Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, IČO: 35 721 154, zast. JUDr. Stanislav Melišek, advokát, Sabinovská 8, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: ELAG Slovakia, s.r.o., Heydukova 12 - 14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 908 513, zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o návrhu na obnovu konania sp. zn. 26Cb/187/2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/30/2018 - 32 zo dňa 24. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/30/2018 - 32 zo dňa 24. mája 2019 potvrdzuje.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom, žalobu žalobcu na obnovu konania odmietol s poukazom na ust. § 274, § 277 ods. 2, 3, § 397, § 399, § 413 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Druhým výrokom súd návrh žalobcu na odloženie vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/l 87/2015-146 zo dňa 11.09.2017 zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca (v pôvodnom konaní v procesnom postavení žalovaného) sa žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2018 domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na OS Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/187/2015 dôvodiac, že v uvedenom konaní sa žalobca (v tomto konaní v procesnom postavení žalovaného) domáhal proti žalobcovi zaplatenia sumy vo výške 9.770,50 eur s príslušenstvom. Súd vydal dňa 11.01.2016 vo veci sp. zn. 26Cb/l 87/2015 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť trovy právneho zastúpenia. Žalobca podal proti platobnému rozkazu odpor a súd platobný rozkaz zrušil a nariadil vo veci pojednávanie na deň 11.09.2017. Na pojednávaní rozhodol súd rozsudkom pre zmeškanie, pretože sa žalobca na pojednávanie nedostavil a súd mal za to, že sú splnené ostatné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca tvrdil, že ihneď ako sa o predvolaní na pojednávanie na deň 11.09.2017 dozvedel, zaslal súdu ospravedlnenie svojej neúčasti bez vedomosti o tom, že súd už rozsudok vyniesol, so žiadosťou o odročenie pojednávania. Nahliadnutím do spisu žalobca zistil, že toto jeho podanie sa v spise nenachádza. Nakoľko súd považoval rozsudok pre zmeškanie za právoplatný a vykonateľný, opatril ho doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, na základe čoho žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie. Táto v čase podania žaloby podľa vyjadrenia žalobcu aj prebieha, a to odo dňa 25.01.2018 zablokovanou čiastkou 18.420,53 eur na účte žalobcu bez doposiaľ doručeného exekučného príkazu. V súvislosti s uvedeným žalobca tvrdí, že súd pri rozhodovaní porušil zákon, pretože neboli
dané podmienky pre rozhodnutie o veci rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca tak nemohol bez svojej viny navrhnúť vykonanie dôkazov a uviesť skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru mohli priviesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci v konaní. Podľa názoru žalobcu nebol dodržaný postup pri doručovaní písomností do jeho elektronickej schránky.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca odôvodňoval svoj návrh na obnovu konania dôvodmi zakladajúcimi v súlade s § 356 písm. b) CSP prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, keďže dôvodil nesplnením jednej z podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to podmienky riadneho a včasného predvolania na pojednávanie v zmysle § 274 písm. a) CSP. Súd obnovu konania, posúdiac dôvody uvádzané žalovaným, považoval za neprípustný procesný prostriedok ochrany práva žalobcu, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 CSP), a to práve odvolaním podaným voči vydanému rozsudku pre zmeškanie. S poukazom na uvedenú zákonnú možnosť žalobcu domáhať sa zrušenia alebo zmeny rozsudku pre zmeškanie iným spôsobom, mal súd za to, že žaloba na obnovu konania nie je v zmysle ust. § 399 CSP prípustná a je ju potrebné odmietnuť. Žalobca sa ďalej domáhal aj odloženia vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.09.2017 č.k. 26Cb/187/2015-146 dôvodiac, že exekúcia prisúdenej istiny s úrokom z omeškania za obdobie viac rokov môže pôsobiť na žalobcu likvidačne. Žalobca nevysvetlil a nekonkretizoval dôvody svojho návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia, teda neuviedol, ako dospel k záveru o likvidačnom pôsobení exekúcie na žalobcu a tiež nepreukázal vedenie exekučného konania voči žalobcovi. Súd však dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre odloženie vykonateľnosti rozhodnutia predovšetkým z dôvodu, že podľa súdu neexistuje predpoklad úspešnosti vo veci samej, keď žalobu žalobcu na obnovu konania súd z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí ako neprípustný prostriedok ochrany žalobcovho práva odmieta.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že súd žalobu zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil vlastne len v ods. 7. uznesenia. Poukázal na to, že rozsudok pre zmeškanie sa stal právoplatný a vykonateľný, čo potvrdil aj súd opatrením ho doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, na základe čoho podala spoločnosť ELAG Slovakia, s.r.o. návrh na vykonanie exekúcie. Nemôže teda obstáť dôvod, pre ktorý súd žalobu odmietol. Žalobca preto tvrdí, že využil správny spôsob ochrany svojho práva a súd nielenže nesprávne odôvodnil svoje rozhodnutie, ale sa ani nezaoberal skutočnými dôvodmi, ktoré bránili žalobcovi použiť relevantné spôsoby obrany, a to dôvod, pre ktorý sa pojednávania, na ktorom bol rozsudok pre zmeškanie vynesený, t.j. nedoručenie, resp. neprevzatie predvolania na pojednávanie. Vzhľadom na to, že žalobca sa nedozvedel o vynesení rozsudku pre zmeškanie, ihneď ako mu to okolnosti dovolili, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal o vytýčenie nového pojednávania. Svoju neprítomnosť ospravedlňoval zahraničnou cestou konateľa, za účelom rokovania s obchodnými partnermi. Keďže na týchto rokovaniach nie je obvyklé žiadať od obchodných partnerov potvrdenie o rokovaní, nemohol predložiť súdu ani takýto doklad. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že uznesenie súdu, ktorým bola žaloba žalobcu na obnovu konania odmietnutá a návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozsudku zamietnutý, je vecne správne, vychádza z riadneho právneho posúdenia veci a procesný postup súdu vo veci bol zákonný. K námietkam žalobcu uviedol, že z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd sa zaoberal aj skutkovým stavom veci, dokonca do konania pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. 26Cb/l87/2015, z ktorého zistil, že v uvedenom konaní boli podľa názoru súdu naplnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Stotožnil sa so závermi súdu a odôvodnením uznesenia, že obnovu konania považuje vzhľadom na dôvody, ktoré uvádza žalobca, za neprípustný procesný prostriedok ochrany práva žalobcu, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 CSP) a vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom, a najmä s prihliadnutím na neexistenciu predpokladu úspešnosti vo veci samej, je potrebné odmietnuť aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Postup súdu považoval za riadny, zákonný a odôvodnený. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca sa
okrem žaloby na obnovu konania zároveň domáhal z tých istých dôvodov zrušenia rozsudku pre zmeškanie návrhom zo dňa 07.12.2017, ktorý Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 23.05.2019 č.k. 26Cb/187/2015-175 zamietol.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca celú svoju obranu vo veci (ako aj v iných súvisiacich konaniach, v ktorých sa domáha zrušenia/zmeny rozsudku pre zmeškanie) stavia na doručovaní predvolania na pojednávania, resp. samotného rozsudku pre zmeškanie, a to prostredníctvom elektronickej schránky. Žalobca opakovane poukazuje na zahraničnú cestu konateľa, ktorou chcel dodatočne ospravedlniť neprevzatie predvolania na pojednávanie, resp. rozsudku pre zmeškanie z elektronickej schránky. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom doručovania odkázal na § 32 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z., ktorý celkom jasne upravuje tzv. fikciu doručenia. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia dôjde k účinnému doručeniu písomností do vlastných rúk aj v prípade, ak sa o nich adresát nedozvedel, ak márne uplynula úložná lehota (úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu). Iné písomnosti sa považujú za doručené deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy, a to bez ohľadu na to, či sa povinný o písomnosti dozvedel. Nie je preto potrebné, aby adresát (povinný) vždy potvrdil doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky. Tvrdenia o technických problémoch týkajúcich sa elektronickej schránky je možné označiť za účelové a v danej veci za právne irelevantné. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný za zrejmé, že aj podaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je v celom rozsahu nedôvodný, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj súd v rozhodnutí, ktorým návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Preto súd vo veci sp. zn. 29Cb/30/2018 správne vyhodnotil, že neexistuje dôvodný predpoklad úspešnosti vo veci samej, a teda nie je daný ani dôvod na odklad vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie. Mal za to, že z vyššie uvedených skutočností, ako aj z rozhodnutí súdu v súvisiacich konaniach zreteľne vyplýva, že došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, žalobca nevyužil, resp. nevyužil včas prípustné prostriedky ochrany proti predmetnému rozsudku pre zmeškanie, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v tomto konaní sa domáha zrušenia rozhodnutia napriek tomu, že na tieto účely slúžia iné prostriedky ochrany v zmysle CSP, resp. osobitných zákonov, čo znamená, že žaloba na obnovu konania nie je prípustná. Žalovaný uzavrel, že v konaní nedošlo k žiadnym procesným pochybeniam zo strany súdu, uznesenie je založené na riadnom posúdení a odôvodnení veci, je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, a preto je odvolanie žalobcu nedôvodné v celom rozsahu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. mája 2019 č.k. 29Cb/30/2018-32 ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá na dôvodoch odvolania. Žiadne ďalšie rozhodné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie odvolacieho súdu neuviedol.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné potvrdiť vo výroku ako vecne správne.
9. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.
10. Podľa ust. § 397 ods. 1 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
11. Podľa ust. § 399 CSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
12. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
13. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
14. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
15. Podľa § 411 ods. 1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
16. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
17. Žalobca sa návrhom na obnovu konania domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/187/2015, pričom svoj návrh na obnovu konania odôvodnil tak, že v konaní bol vydaný rozsudok pre zmeškanie v neprospech žalobcu napriek tomu, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, konkrétne tvrdil, že mu nebolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie, na ktorom rozhodol súd rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca sa ďalej domáhal aj odloženia vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.09.2017 č.k. 26Cb/187/2015-146 dôvodiac, že exekúcia prisúdenej istiny s úrokom z omeškania za obdobie viac rokov môže pôsobiť na žalobcu likvidačne.
18. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 397 CSP, ktoré obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, na základe ktorých môže byť žaloba na obnovu konania podaná. Jedným z predpokladov pre dosiahnutie povolenia obnovy konania je zachovanie podmienok prípustnosti, ktorých splnenie vyžadoval Občiansky súdny poriadok do 30.06.2016. Zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v podstatných rysoch prebral úpravu taxatívnych dôvodov, na základe ktorých môže byť žaloba na obnovu konania podaná. Predmetom obnovy konania môže byť zásadne právoplatný rozsudok, výnimočne aj uznesenie schvaľujúce zmier, právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz a rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve. Súd prvej inštancie obnovu konania, posúdiac dôvody uvádzané žalobcom, považoval za neprípustný procesný prostriedok ochrany práva žalobcu, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 CSP), a to práve odvolaním podaným voči vydanému rozsudku pre zmeškanie. S poukazom na uvedenú zákonnú možnosť žalobcu domáhať sa zrušenia alebo zmeny rozsudku pre zmeškanie iným spôsobom, súd žalobu žalobcu na obnovu konania sp. zn. 26Cb/l87/2015 odmietol. Súd prvej inštancie ďalej zamietol návrh žalobcu na odloženie vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/l87/2015-146 zo dňa 11.09.2017, nakoľko dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre odloženie vykonateľnosti rozhodnutia predovšetkým z dôvodu, že podľa súdu neexistuje predpoklad úspešnosti vo veci samej, keď žalobu žalobcu na obnovu konania súd z dôvodov uvedených v tomto
rozhodnutí ako neprípustný prostriedok ochrany žalobcovho práva odmietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
19. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
20. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. US 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
21. Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil len v odseku 7. uznesenia, odvolací súd konštatuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
22. Žalobca vyslovil presvedčenie, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý posúdiac dôvody uvádzané žalobcom, považoval obnovu konania za neprípustný procesný prostriedok ochrany práva žalobcu, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 CSP), a to práve odvolaním podaným voči vydanému rozsudku pre zmeškanie. S poukazom na uvedenú zákonnú možnosť žalobcu domáhať sa zrušenia alebo zmeny rozsudku pre zmeškanie iným spôsobom, žaloba na obnovu konania nie je v zmysle ust. § 399 CSP prípustná a bolo ju potrebné odmietnuť. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, iný, než napadnutým uznesením vyslovený právne záver, nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
23. Odvolací súd zastáva právny názor, že v danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť.
24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v súlade s § 387 ods. l, 2 CSP rozhodnutie súdu potvrdil ako vecne správne.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.
26. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).