Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoP-15-2018.pdf
PDF · 102.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci navrhovateľky: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom S. - N., M. č. XXX/XX proti odporcovi: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom S. - N., M. č. XXX/XX o určenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. januára 2018, č.k. 14Pc/32/2017-36 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., v časti určenia lehoty platenie výživného m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. V zostávajúcej časti výroku I. a výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie, p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 11.10.2017. Výrokom II. uložil odporcovi povinnosť nedoplatok na zročnom výživnom na čas od 11.10.2017 do rozhodnutia súdu v sume 224,52 Eur splácať v splátkach po 10 Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Na vec aplikoval ust. § 62 ods. 1,2,4 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine . Výrokom III. návrh v zostávajúcej časti zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 11.10.2017 domáhala určenie výživného od odporcu vo výške 170€ mesačne, s účinnosťou od podania na návrhu na súd. Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s matkou G. Q. a otcom - odporcom s tým, že od 9/2017 študuje na vysokej škole, Ekonomickej univerzite v Bratislave. Na jej výživu prispieva iba matka, ktorá je zdravotnou sestrou a dosahuje príjem 780€ mesačne a v súčasnosti hradí všetky náklady spojené s dodávkou energií do rodinného domu. Odporca odmieta prispievať na jej výživu a na náklady domácnosti, hoci poberá starobný dôchodok vo výške 398€ mesačne. Rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom k tmu, že študuje v Bratislave, mesačné náklady predstavujú: 500€ ročne na školské pomôcky a literatúru, 200€ mesačne stravu, 80€ mesačne oblečenie a osobnú hygienu, 35€ MHD na 3 mesiace, 12€ mesačne cestovné, 45€ mesačne mobilný telefón, 17€ mesačne lieky a 50€ mesačne na vreckové a kultúru. Trvalo sa lieči na kožné ochorenie a v minulosti trpela anorexiou (s hospitalizáciou) a lieči sa dodnes ambulantne.
3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že navrhovateľka pochádza z manželstva rodičov, ktorí sú v rozvodom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16Pc/28/2017. Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Odporca sa snažil vykázať navrhovateľku a jej matku v rámci konania o
neodkladnom opatrení vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/31/2017 z miesta ich bydliska -rodinného domu súp.č. XXX na parcele č. XXX v k.ú. M. zapísaného na LV č. XXX, vedeného v podiele 1/1 na odporcu a o prepis tohto majetku na svoju sestru. Vo veci sp.zn. 12C/31/2017 bol jeho návrh na neodkladné opatrenie zamietnutý pre nepreukázanie rozhodujúcich skutočností a uznesením tunajšieho súdu č.k. 17Pc/30/2017-15 zo dňa 13.10.2017 bolo na návrh matky navrhovateľky vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal odporcovi prevádzať vyššie uvedené nehnuteľnosti na iné osoby ( kým sa nerozhodne o určení vlastníckeho práva k podielu 1 k nehnuteľnosti, ktorá má údajne patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 4.11.2017.
4. Matka navrhovateľky dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 949,48€, poberá daňový bonus 21,41€ mesačne. Odporca je starobným dôchodcom a poberá dôchodok vo výške 398,80€ mesačne. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k navrhovateľke, ktorá je nezaopatreným študujúcim dieťaťom, sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie. Od podania návrhu na určenie výživného odporca na jej výživu prispel iba raz, sumou 40€, inak na jej výživu neprispieva. Všetky výdavky v súvislosti so štúdiom navrhovateľky hradí matka navrhovateľky, vrátane nákladov na prijatie na vysokú školu. V tomto semestri mala navrhovateľka výdavky na učebnice 100 Eur, električenku na MHD po 18 Eur mesačne, vlaky má zadarmo, stravu 90 Eur týždenne, oblečenie 40 Eur, matka platí telefón - paušál po 30 Eur mesačne a kúpila jej notebook. V Bratislave býva zadarmo v rodinnom dome, kde sa starala o jedno dievča. Navrhovateľka sa z Bratislavy v 11/2017 vrátila domov a požiadala o individuálny študijný plán. V dôsledku konfliktných vzťahov medzi rodičmi bola hospitalizovaná a má doporučené navštevovať stacionár za účelom poskytnutia psychiatrickej pomoci. Má záujem v štúdiu pokračovať. Navrhovateľka s jej matkou poukázali na to, že odporca požíva alkoholické nápoje. Odporca sám uviedol, že minimálne od podania tohto návrhu neprispieva na úhradu žiadnych nákladov spojených s bývaním, hradí si iba stravu, k lekárom aktuálne nechodí a pokiaľ áno, náklady na cestovné sú minimálne ( 0,50€ jedna cesta). Spláca úver 100€ mesačne na okná, chová 2 psov, ktorým kupuje krmivo.
5. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že napriek nízkemu dôchodku odporcu je tento schopný platiť navrhovateľke výživné po 100€ mesačne, pretože okrem nákladov na úver a stravu nehradí žiadne výdavky spojené s užívaním rodinného domu. Výdavky na výživné na nezaopatrené dieťa majú prednosť pred splácaním úveru a chovom psov. Navrhovateľka je jeho jediným nezaopatreným dieťaťom, ktoré študuje na vysokej škole. Je dospelá, má zvýšené výdavky spojené s jej potrebami a nákladmi na štúdium v Bratislave, na ktorých sa odporca nepodieľa, hoci by tak robiť mal. Od matky navrhovateľky nemožno spravodlivo požadovať, aby znášala výlučne sama výdavky na domácnosť ako aj štúdium navrhovateľky a odporca prispieval len minimálnou, ním navrhovanou čiastkou 40€ mesačne, čo je výživné neprimerane nízke na dospelé dieťa. Súd dospel k záveru, že odôvodneným potrebám navrhovateľky zodpovedá výživné od odporcu v sume 100€ mesačne a spolu s príspevkom od matky bude mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla pokračovať v štúdiu dennou formou v Bratislave, mimo konfliktného, stresujúceho rodinného prostredia, ktoré si začína nepochybne vyberať veľkú daň na jej duševnom zdraví. Súd pri stanovení výšky výživného prihliadol hlavne na zachovaní duševného zdravia navrhovateľky a mal za to, že je v jej najlepšom záujme, aby zanechala úmysel študovať formou individuálneho študijného plánu, čo by malo za následok zotrvanie v stresujúcom domácom prostredí, v ktorom by možnosť úspešnej prípravy na štúdium bola takmer nemožná. Toto prostredie by neprispelo k jej duševnej pohode, ba práve naopak, znemožnilo alebo podstatne sťažilo prípravu na budúce povolanie. Súd pri výške výživného teda bral na zreteľ záujem navrhovateľky vrátiť sa späť do Bratislavy, vysokú školu dokončiť, za účelom budúceho zaradenia sa do pracovného procesu. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Vo zvyšku o 70€ mes. súd návrh zamietol, lebo výživné 170€ mes. nezodpovedá príjmom odporcu a je neprimerane vysoké pri jeho jedinom príjme.
6. Keďže výživné bolo určené so spätnou účinnosťou od 11.10.2017 ( podania návrhu) , vzniknutý dlh na výživnom za obdobie od 11.10.2017 do rozhodnutia súdu vo výške 224,52 Eur (so započítaním už poskytnutých 40€ od odporcu) súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa § 217 ods.2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len "CMP"), v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Proti tomuto rozsudku , výroku I. a II. , podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal určenie výšky výživné, keď je poberateľom starobného dôchodku vo výške 398,80,- eur mesačne. Z príjmu uhrádza pôžičku vo výške 100,- eur a zo zvyšnej sumy si platí stravu. Uviedol, že v minulosti sa podieľal na nákladoch spojených s bývaním , avšak po tom, čo matka navrhovateľky sa voči odporcovi správala agresívne , prestal sa podieľať na spoločných nákladoch. Poukázal na skutočnosť, že určenie výživného je v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdou, že navrhovateľka žije v problémovom a konfliktom prostredí, ale v tomto prostredí žije aj odporca. Navrhol určenie výživného vo výške 40,- eur mesačne. V doplnenom podaní uviedol, že dôchodkové dávky sú mu vyplácané vždy 16. dňa v mesiaci vopred, preto nie je možné, aby platil navrhovateľke výživné 15. dňa v mesiaci. Navrhol, aby odvolací súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 40,- eur mesačne s účinnosťou od 11.10.2017, vždy do 20. dňa v mesiaci.
9. Navrhovateľka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že návrh odporcu na určenie výživného vo výške 40,- eur mesačne je neadekvátne. S odvolaním odporcu nesúhlasí a trvá na určení výživného vo výške 100,- eur mesačne.
10. Odporca v písomne podanej replike uviedol, že výživné vo výške 40,- eur mesačne je primerané jeho príjmu ako i odôvodneným výdavkom.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti , podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
12. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
13. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa ustanovenia § 156 CMP, účastníkom konania vo veciach výživného plnoletých osôb, sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
15. Odvolací súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie . Odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva , že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
17. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spol očne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená
osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
18. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
19. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
20. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
21. K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že výška výživného na navrhovateľku zodpovedá príjmovým možnostiam odporcu, ktorý je poberateľom starobného dôchodku vo výške 398,80 ,- eur mesačne . Odporca sa nepodieľa na výdavkoch spojených s bývaním , pričom mesačne zaplatí na stravnom sumu 100,- eur a pôžičku vo výške 100,- eur. Navrhovateľka je študentkou Ekonomickej univerzity v Bratislave . Za učebnice zaplatila navrhovateľka sumu vo výške 100,- eur, električenku na MHD 18,- eur mesačne, stravné 90,- eur týždenne, cestovné 12,- eur mesačne. Záver súdu prvej inštancie, že matka navrhovateľky nemôže výlučne sama znášať výdavky na domácnosť ako aj na štúdium navrhovateľky , je správny. Je rovnako povinnosťou odporcu podieľať sa na nákladoch na výživu navrhovateľky a teda rovnakou mierou prispievať na školné, cestovné, stravné.
23. Odvolací súd sa zaoberal i vznesenou námietkou odporcom, že určenie výživného je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na nevhodné správanie matky navrhovateľky ako i samotnej navrhovateľky.
24. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 12C/31/2017 odvolací súd zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14.09.2017, č. k. 12C/31/2017-14 návrh žalobcu - v tomto konaní odporcu, na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 14.09.2017 , doručeného súdu dňa 14.9.2017, zamietol. V odôvodnení súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve a v ktorých býva s manželkou a dcérou. Vzťahy v rodine sú narušené 5 rokov, v priebehu ktorých mali manželka a dcéra psychicky a fyzicky napádať odporcu. Žalobca podal i trestné oznámenie. Súd prvej inštancie skonštatoval, že existenciu nároku žalobcu na vylúčenie manželky a dcéry z užívania nehnuteľnosti bola osvedčovaná len trestným oznámení zo dňa 23.8.2017 a čestným prehlásením sestry žalobcu zo dňa 14.9.2017. Súd tieto dva listinné dôkazy nepovažoval za dostatočné osvedčenie existencie agresívneho správania manželky a dcéry za posledných 5 rokov, pretože polícia nestihla za krátku dobu od podania oznámenia prešetriť oznámenie a súd nemal možnosť za dobu 24 hodín, počas ktorej musí rozhodnúť o predmetnom návrhu podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP a § 328 ods. 2 CSP, overiť pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu a jeho sestry manžel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2017.
25. V zmysle ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine , odvolací súd posudzoval , či sa navrhovateľka dopustila vo vzťahu k odporcovi takého konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
26. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.
27. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o "pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí". Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a miestne podmienený.
28. Právoplatným rozhodnutím vo veci sa vyrieši otázka, ktorá má v zásade význam pre ďalší spor, nakoľko od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto veci. Jej vznik predpokladá, že určitý právny vzťah sa stal predmetom procesu, pričom právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté ( zákaz vstupu do domu pre fyzické a psychické napádanie odporcu navrhovateľkou a jej matkou , je zavineným úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi), musí súd pri rozhodovaní o inej veci (navrhovateľkou požadovanom výživnom vo vzťahu k odporcovi ako výživou povinnej osobe), posudzovať len tak, ako sa stalo v právoplatnom rozhodnutí, čo v danom prípade preukázané nebolo.
29. V prejednávanom prípade správne súd prvej inštancie poukázal, že navrhovateľka v dôsledku konfliktných vzťahov medzi rodičmi bola hospitalizovaná a mala doporučené navštevovať stacionár za účelom poskytnutia psychiatrickej pomoci. Súd pri stanovení výšky výživného prihliadal hlavne na zachovanie duševného zdravia navrhovateľky a mal za to, že je v jej najlepšom záujme, aby zanechala úmysel študovať formou individuálneho študijného plánu, čo by malo za následok zotrvanie v stresujúcom domácom prostredí, v ktorom by možnosť úspešnej prípravy na štúdium bola takmer nemožná.
30. V zmysle ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine ani odvolací súd nezistil také okolnosti a úmyselné správanie navrhovateľky, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi pri určení výživného vo vzťahu k odporcovi.
31. Odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti určenia lehoty platenie výživného tak, že odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné vždy do 20.
dňa v mesiaci vopred . Odvolacia námietka odporcu, že dôchodok mu je poukazovaný až 16. dňa v mesiaci bola dôvodná, preto odvolací súd zmenil lehotu platenia výživného.
32. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutých výrokoch I. a II. ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP.
33. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).