Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/206/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne J. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. Q.M. XX, XXX XX R. Q., štátna občianka SR, zastúpená Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o zaplatenie 642,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 524,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 524,12 € od 15.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 64 %.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 31,- € na účet Okresného súdu Zvolen do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.11.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne zo dňa 15.11.2017, ktorou sa domáhala toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 642,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 642,- € od 15.11.2017 do zaplatenia. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX, ktorú uzavrela so žalovaným dňa 8.8.2014 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalovaného v jej prospech vo výške 400,- €, pričom odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 392,- € označená ako „Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“. Žalobkyňa použila poskytnutý úver na osobné účely. Ročný úrok predstavuje viac ako 97,99 %. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX, ktorú uzavrela so žalovaným dňa 10.1.2014, došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov v jej prospech zo strany žalovaného vo výške 200,- €. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 250,- € označená ako „Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“. Žalobkyňa použila poskytnutý úver na osobné potreby. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 87,99 %. Tiež poukázala na to, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré môžu kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Za najrozpornejšie ustanovenia, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi, sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver, keď táto dosiahla u obidvoch úverov viac ako 90 %, čím niekoľkonásobne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ. V tejto súvislosti poukázala na ustálenú prax súdov, a to napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28.9.2011 č.k.3Co/3/2011, ako i rozhodnutie Krajského

súdu v Trenčíne z 9.11.2010 č.k.17Co/313/2010-99. Taktiež žalobkyňa uviedla, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzatvárania predmetných úverových zmlúv, sankciu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny pôžičky pri jednotlivých zmluvách. Ohľadne výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. poukázala žalobkyňa na výklad zaujatý niektorými krajskými súdmi v tam citovaných rozhodnutiach, ako i na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 5.6.2013 č.k.II. ÚS 329/2013 a tiež na názor, ku ktorému dospelo občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 18.11.2015. Vzhľadom na formulárový charakter zmlúv o úvere, ktorý používal žalovaný pri poskytovaní úverov spotrebiteľom, poukázala na skutočnosť, že právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.9C/135/2014 zo dňa 19.2.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn.9Co/237/2015 zo dňa 20.10.2016 bola vo výrokovej časti rozsudku určená ako neprijateľná zmluvná podmienka v bode 2 vo formulárových zmluvách žalovaného v tam presne citovanom znení, s tým, že totožná zmluvná podmienka sa nachádza aj v predmetných úverových zmluvách. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobkyňa uhradila zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX na účet žalovaného sumu 792,- €, to znamená o 392,- € viac než mal žalovaný nárok, v rozsahu tejto sumy tak došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Keďže žalobkyňa uhradila zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX na účet žalovaného sumu vo výške 450,- €, to znamená o 250,- € viac než mal žalovaný nárok, v rozsahu tejto sumy tak došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný do dňa spísania žaloby ani napriek výzve žalobkyne dlžnú sumu v lehote do 14.11.2017 nevrátil, preto si žalobkyňa okrem zaplatenia dlžnej sumy uplatnila aj zákonný úrok z omeškania.

2. Na návrh vydal súd dňa 3.1.2018 platobný rozkaz sp.zn.10Csp/206/2017-17, ktorý bol žalovanému doručený dňa 2.2.2018, proti ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 19.2.2018, ktorý bol súdu doručený v ten istý deň prostredníctvom elektronického podania, v ktorom žalovaný okrem iného uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobkyne uvedenými v žalobe a predovšetkým vzniesli námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka v spojení s § 100 ods. 1 OZ. Žalovaný jednak vyjadril názor, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, keďže žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere a táto nikdy nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný tak vyjadril názor, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, ale aj akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej a subjektívnej premlčacej lehote. Konkrétne vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle príslušných ustanovení môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, najneskôr však do uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, s tým, že ich začiatok je upravený odlišne, tieto plynú a končia nezávisle od seba, s tým, že ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, hoci poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Žalovaný poukázal na to, že požadovaný nárok žalobkyne zo Zmluvy o úvere č.601104725 sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 15.7.2017, pričom žalobkyňa žalobu na súde uplatnila až 23.11.2017. Podľa názoru žalovaného, žalobkyni zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 28.1.2015, vzhľadom k tomu, že od 28.1.2015 (uhradením istiny vo výške 400,- €) mala žalobkyňa vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzala sumy nad rámec istiny, ktorým sa hradili úroky a poplatky. Okrem toho za premlčané označili aj všetky nasledujúce splátky v dvojročnej premlčacej lehote, s tým, že uviedli konkrétny prehľad premlčaných splátok z predmetnej zmluvy o úvere s uvedením kedy, ktorá splátka a v akej výške bola uhradená. Žalovaný tiež poukázal na to, že požadovaný nárok žalobkyne zo Zmluvy o úvere č.601104203 sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 4.3.2017 a žalobkyňa žalobu na súde uplatnila až dňa 23.11.2017. Žalovaný tak mal za to, že žalobkyni zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť od 29.9.2014, vzhľadom ku skutočnosti, že od tohto dátumu (uhradením istiny vo výške 200,- €) mala žalobkyňa vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzala sumy nad rámec istiny, ktorým sa hradili úroky a poplatky. Okrem toho za premlčané označili aj všetky nasledujúce splátky v dvojročnej premlčacej lehote, s tým, že uviedli konkrétny prehľad premlčaných splátok z predmetnej zmluvy s uvedením dátumu a výšky tej ktorej splátky. Žalovaný tiež uviedol, že skutočná vedomosť žalobkyne o tom, kto na jej úkor získal majetkový prospech a v akej výške, predstavuje vedomosť o rozhodujúcich

skutkových okolnostiach. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 2 zákona č.1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR, s tým, že o všetkom čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému koho sa to týka, t.j. domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. S poukazom na to vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje požadované údaje, je na strane žalobkyne potrebné viazať k okamihu podpisu zmluvy. Zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy pre každého koho sa týka, preto treba vychádzať z toho, že žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy sa dozvedela, že ak v zmluvách chýbajú obligatórne náležitosti požadované predmetným zákonom, je úver bezúročný a bez poplatkov. Tvrdenie žalobkyne, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až po vysvetlení, ktoré jej podal právny zástupca, označili za účelové. V tejto súvislosti odkázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Cdo/67/2011, ako i 5Cdo/121/2009. Tiež odkázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo/169/2017, podľa ktorého pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ (teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie). Vyjadrili názor, že vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúce v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. V tejto súvislosti odkázali na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.5Co/351/2016 zo dňa 17.5.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.4.2016 sp.zn.17Co/372/2015, tiež na názor Krajského súdu v Nitre vysloveného v obdobnej právnej veci vedenej pod sp.zn.6Co/562/2015 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Cdo/67/2011. Pre prípad, že by žalobkyňa namietala a poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.6MCdo/9/2012 v tom zmysle, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana spotrebiteľa, uviedli, že žalovaný vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania, na ktorú musí súd vziať zreteľ, s tým, že ak druhá strana účinne vzniesla námietku premlčania, nemožno ani v prípade spotrebiteľa pripustiť odlišnú interpretáciu ustanovení zákona o plynutí subjektívnej premlčacej doby, v ktorej sa možno domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti odkázali na názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn.3Cdo/169/2017. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsah zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania žalovanému.

3. Tunajší súd uznesením zo dňa 5.3.2018 sp.zn.10Csp/206/2017-34 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen zo dňa 3.1.2018 sp.zn.10Csp/206/2017-17 s poukazom na ustanovenie § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), keďže žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením.

4. Dňa 27.3.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne k odporu žalovaného zo dňa 26.3.2018, v ktorom okrem iného uviedla, že má za to, že námietka premlčania uplatnená žalovaným je nedôvodná, keďže námietku premlčania vznesenú žalovaným je potrebné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako poskytovateľ finančnej služby si postavil svoje podnikanie na zneužívaní spotrebiteľských práv a nedostatočnom právnom vedomí svojich klientov. Jeho postup v žiadnom prípade nie je v súlade s dobrými mravmi a žalovaný ako poskytovateľ finančnej služby nepostupoval s odbornou starostlivosťou voči žalobkyni ako spotrebiteľovi. Je potrebné, aby súd prihliadol na poctivosť žalobkyne a jej dôveru v poctivosť žalovaného, kvôli čomu si od neho žalobkyňa doteraz bezdôvodné obohatenie neuplatňovala. Žalovaný musel vedieť, že sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, napriek tomu nevyvinul žiadne úsilie túto sumu vrátiť. To, že vedel o bezdôvodnom obohatení, vyplýva aj z podaného odporu, v ktorom sám odkázal na to, že vyhlásením zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v Zbierke zákonov platí domnienka, že sa stal známy pre každého koho sa týka. Ak sa teda žalobkyňa mala dozvedieť o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov už v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko v tom čase bol predmetný zákon už vyhlásený v Zbierke zákonov, tak žalovaný ako poskytovateľ finančnej služby, ktorý vopred pripravil formulárovú zmluvu o úvere, ktorá neobsahovala obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktorý mal povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, preukázateľne vedel, že formulárová zmluva, ktorú vopred pripravil neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj to, že odplata je v rozpore s dobrými mravmi a napriek tomu prijal od žalobkyne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru, toto plnenie nevrátil a teraz sa bráni námietkou premlčania. Ohľadne toho, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Trnava pod sp.zn.25Co/55/2017 zo dňa 27.2.2018, v ktorom mal takýto právny názor konštatovať súd v identickej veci žalovaného. Žalobkyňa

ešte k plynutiu subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení označila ako absurdné, nelogické a mimo rozumného myslenia tvrdenie žalovaného, že ona vedela, že dňa 28.1.2015 pri zmluve č.XXXXXXXXX uhradila istinu a potom i napriek tomu, že si bola vedomá, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, sa rozhodla, že bude plniť aj nad rámec istiny a teda dňa 9.4.2015 zaplatila sumu 66,- € a následne ešte dňa 9.6.2015 tiež sumu 66,- € a dňa 15.7.2015 sumu 132,- €. Obdobne to bolo aj pri zmluve č.XXXXXXXXX. Jednoznačne to bolo však tak, že žalobkyňa nevedela, že platby, ktoré od nej žalovaný prijímal nad výšku istiny, prijíma od nej protizákonne a žila v omyle, že žalovaný tieto platby prijíma v súlade so zákonom. Verila tomu, že pri poskytovaní úveru postupuje žalovaný s náležitou odbornou starostlivosťou a zmluva, ktorú pripravil je v súlade so zákonom a na úhradu úrokov a poplatkov má žalovaný zákonný nárok. Žalobkyňa pripustila, že každý je povinný poznať právo, ale nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, aby sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal, teda nie čas odkedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slová „vedieť mal a mohol“ obsahuje v iných prípadoch a na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Ak by si súd osvojil začiatok subjektívnej premlčacej doby tak, ako tvrdí žalovaný, tak by ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo absolútne neaplikovateľné a v zákone nadbytočné, nakoľko by podľa výkladu žalobkyne uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba a nikdy by sa nemohla uplatňovať trojročná resp. pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení desaťročná premlčacia doba. Žalobkyňa uviedla, že Najvyšší súd SR ako aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach už ustálili, že subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začína plynúť vtedy, keď sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške. Žalobkyňa sa po porade s právnym zástupcom nedozvedela len o právnej kvalifikácii, ale aj o všetkých skutkových okolnostiach vzniku bezdôvodného obohatenia, teda že to bol práve žalovaný, ktorý sa na jej úkor bezdôvodne obohatil a o akú výšku bezdôvodného obohatenia sa jedná, teda všetky rozhodujúce skutočnosti na podanie žaloby sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela až po porade so svojim právnym zástupcom. K začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby odkázali na judikát, konkrétne uznesenie Ústavného súdu SR č.II. ÚS 413/2013 zo dňa 3.9.2013. Ako vyplýva z tohto stanoviska Ústavného súdu SR, nie je podstatné resp. rozhodujúce, či sa žalobkyňa mohla o bezdôvodnom obohatení dozvedieť skôr ako tvrdí žalovaný, ale rozhodujúca je skutočná a nie predpokladaná vedomosť žalobkyne. Z uvedených dôvodov žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v plnom rozsahu.

5. Dňa 10.4.2018 bolo na tunajší súd elektronickou formou doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 9.4.2018, v ktorom okrem iného uviedli, že podľa ich názoru predmetné zmluvy o úvere obsahujú všetky náležitosti v zmysle platných právnych predpisov účinných v čase ich uzatvorenia. Z toho dôvodu s tvrdeniami žalobkyne ohľadne absencie predpísaných náležitostí v zmluvách o úvere nesúhlasia a v tejto otázke, ako aj v ostatnom, v plnom rozsahu poukázali na svoj odpor zo dňa 19.2.2018. Zároveň poukázali na fakt, že nároky z titulu bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom a z toho dôvodu je prístup zohľadňujúci záujem slabšej strany nežiadúci, ale potrebné je zachovať rovnosť strán. Z toho dôvodu majú za to, že pokiaľ by aj došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného, jeho vydanie podlieha premlčacej lehote tak, ako to špecifikovali prostredníctvom svojho odporu zo dňa 19.2.2018.

6. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 28.5.2018, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, ako i zástupca žalobkyne, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané tiež riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 21.5.2018, z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň vyjadrili súhlas, aby sa súdne konanie uskutočnilo v ich neprítomnosti. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne na pojednávaní a tiež na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu konania a to: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere z č.l.7 vrátane Všeobecných podmienok z č.l.8, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere z č.l.9 vrátane Všeobecných podmienok z č.l.10, kalkulačku výpočet ročného úroku a RPMN z č.l.11-12, priemerné úrokové miery z úverov z č.l.13, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia z č.l.14, jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 30.10.2017, oznámenie o vypovedaní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.10.2017, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia

- pokus o zmier zo dňa 20.10.2017, tiež sa oboznámil s prednesom zástupcu žalobkyne na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.8.2014 súd okrem iného zistil, že ako veriteľ je tu uvedený žalovaný, ako spotrebiteľ žalobkyňa, číslo zmluvy XXXXXXXXX, s tým, že veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaviazal touto zmluvou bez zbytočného odkladu po jej podpise dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 400,- €, pričom spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 392,- €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 792,- €, pričom spotrebiteľ podpisom tejto zmluvy žiadal veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. V zmluve je tiež uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 23,22 % ročne z poskytnutého úveru, predstavuje sumu vo výške 92,88 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 299,12 € (ďalej len „administratívny poplatok“). Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 792,- € do 24.7.2015 na účet veriteľa alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na to sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 24.7.2015. Spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 98 %. Spotrebiteľ tiež zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 45,02 %. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.1.2014 súd okrem iného zistil, že ako veriteľ je tu uvedený žalovaný, ako spotrebiteľ žalobkyňa, číslo zmluvy XXXXXXXXX, s tým, že veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaviazal pri podpise tejto zmluvy poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám spotrebiteľa v sume 200,- € a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 250,- €, t.j. zaplatiť celkovo čiastku 450,- €, s tým, že spotrebiteľ podpisom tejto zmluvy žiadal veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 117,45 €, administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 132,55 € (ďalej len „administratívny poplatok“). Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 450,- € do 19.7.2015 na účet veriteľa alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 19.7.2015. Spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 71,71 %. Spotrebiteľ tiež zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 45,94 %. Z dokladu Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) získaný z webstránky Národnej banky Slovenska súd okrem iného zistil, že v 1.štvrťroku roku 2014 pre nové obchody ohľadne spotrebiteľských a ostatných úverov pre domácnosti s výnimkou úverov na nehnuteľnosti bola začiatočná fixácia úrokovej sadzby pre úvery od 1 do 5 rokov vo výške 11,03 % a v 3.štvrťoku 2014 10,53 %. Z výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia - pokus o zmier zo dňa 15.10.2017 súd zistil, že ho adresoval zástupca žalobkyne žalovanému, v ktorom uviedli, že s ich spoločnosťou uzavrela ich klientka zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne zmluvu č.XXXXXXXXX, poskytnutý úver 400,- €, zaplatené 792,- €, č.XXXXXXXXX, poskytnutý úver 200,- €, zaplatené 450,- € a č.XXXXXXXXX, poskytnutý úver 400,- €, zaplatené 792,- €, pričom predmetné zmluvy sú v časti odplaty v rozpore s dobrými mravmi a neobsahujú všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako to vyžaduje zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Ich spoločnosti plnila klientka nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov požadovanú odplatu bez právneho dôvodu, čím sa ich spoločnosť na úkor klientky bezdôvodne obohatila (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) o sumu 1.034,- €. Na základe toho ich vyzvali, aby predmetnú sumu zaplatili klientke najneskôr do 17.10.2017. Z jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 30.10.2017 súd zistil, že ho adresovala žalobkyňa žalovanému, v ktorom okrem iného uviedla, že uzavrela s ich spoločnosťou Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX, č.XXXXXXXXX a č.XXXXXXXXX, na základe ktorých jej poskytli peňažné prostriedky v celkovej sume 1.400,- € a z titulu týchto úverových zmlúv im uhradila celkovú sumu 2.208,- €, na základe

dojednanej odmeny resp. poplatku za poskytnutie úveru, avšak vzhľadom na zákon o spotrebiteľských úveroch sa tieto úvery mali považovať za bezúročné a bezpoplatkové a preto má voči nim pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 808,- €, na základe čoho ich vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia prostredníctvom výzvy zo dňa 20.10.2017. Zároveň s ich spoločnosťou uzatvorila Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX dňa 26.9.2016, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 800,- €, s tým, že tento úver sa v zmysle vyššie uvedených skutočností má tiež považovať za bezúročný a bez poplatkov, a na tento zatiaľ uhradila sumu 10,- €, t.j. celkovo ostala dlžná suma 790,- € ako istina, ktorá je už splatná. Ich pohľadávka sa týmto spôsobom stala spôsobilou na započítanie s pohľadávkou, ktorú má ona voči nim z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 808,- €. V zmysle § 580 tak započítala svoju pohľadávku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 808,- € s ich pohľadávkou na vrátenie sumy 790,- € ako istiny úveru č.XXXXXXXXX. Z oznámenia a vypovedaní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.10.2017 súd zistil, že ho adresovala žalobkyňa žalovanému a v ktorom im oznámila, že dňom 15.10.2017 vypovedá Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu podpísanú k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX, uzavretú dňa 26.9.2016 z tam uvedených dôvodov. Z výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia - pokus o zmier zo dňa 20.10.2017 súd okrem iného zistil, že ho adresovala žalobkyňa žalovanému, v ktorom uviedla, že s ich spoločnosťou ako spotrebiteľka uzatvorila Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX, poskytnutý úver 300,- €, splatené 588,- €, č.XXXXXXXXX, poskytnutý úver 400,- €, splatené 792,- €, č.XXXXXXXXX, poskytnutý úver 700,- €, splatené 828,- €, pričom predmetné zmluvy sú v časti odplaty v rozpore s dobrými mravmi a neobsahujú všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako to vyžaduje zákon č.129/2010 Z.z., čo má za následok, že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Keďže ich spoločnosti nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov plnila požadovanú odplatu bez právneho dôvodu, na jej úkor sa ich spoločnosť bezdôvodne obohatila o sumu 808,- €, ktorú ich vyzvala, aby zaplatili najneskôr do 28.10.2017. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že ona tieto veci platila a potom jej jeden známy odporučil pána Purdeka a potom čo sa s ním stretla, tak on jej povedal tie veci, ktoré boli hovorené aj na pojednávaní v tejto veci a poradil jej, aby to takto riešila. Na doplňujúcu otázku súdu, kedy k tomu malo dôjsť, uviedla žalobkyňa, že to bolo v septembri roku 2017, keď sa stretli. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že zotrvali na podanej žalobe, keď zotrvali na názore, že predmetné zmluvy o úvere sú v časti dojednanej odplaty v rozpore s dobrými mravmi a teda sú v tejto časti neplatné resp. mali za to, že tieto neobsahujú všetky náležitosti v zmysle príslušného zákona najmä vo vzťahu k výške RPMN, ktorá je uvedená v neprospech spotrebiteľa a preto sa majú tieto úvery považovať za bezúročné a bezpoplatkové, a tiež poukázali na to, že predmetné ustanovenie zmluvy sa má považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okrem toho navrhli, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keďže podľa ich názoru ospravedlnenie z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti nie je relevantným dôvodom pre jeho neúčasť na pojednávaní. K námietke premlčania vznesenej protistranou ešte uviedli, že táto je nedôvodná, keďže žalobkyňa mala uzavretých 18 zmlúv, z toho 17 má v celej výške splatených a v 1 prípade oni urobili započítanie, pričom až keď žalobkyňa kontaktovala ich združenie, tak až vtedy sa dozvedela o tom, že v časti plnila bez právneho dôvodu resp. z neplatného právneho úkonu. Z toho dôvodu zotrvali na názore, že nie je podstatné, kedy sa žalobkyňa mohla o týchto skutočnostiach dozvedieť, ale kedy sa o nich reálne dozvedela. Navyše trvali na tom, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný sa úmyselne, bezdôvodne obohacuje aj v iných veciach obdobného charakteru.

8. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 v znení účinnom do 31.3.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa § 53 ods. 6 v znení účinnom do 31.5.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 53 ods. 6 v znení účinnom do 31.12.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „citované nariadenie vlády“) v znení účinnom do 31.8.2014, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 1 ods. 2 citovaného nariadenia vlády v znení účinnom do 31.8.2014, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Podľa § 1 ods. 3 citovaného nariadenia vlády v znení účinnom do 31.8.2014, Odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok, b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov. Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.5.2014, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.8.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.8.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 citovaného nariadenia vlády, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-87> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX dňa 8.8.2014 a tiež medzi nimi bola uzavretá Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 10.1.2014, pričom súd tieto zmluvy vyhodnotil ako zmluvy spotrebiteľské (typové, formulárové). Jedná sa o zmluvy, ktoré uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti modifikácie. Žalobkyňa mala v daných zmluvných vzťahoch postavenie spotrebiteľa a žalovaný mal postavenie dodávateľa, pričom sa jednalo o tzv. spotrebiteľské úvery a z tohto uhla pohľadu súd predmetné zmluvy a celý právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi stranami sporu boli uzavreté zmluvy o úvere, ktoré sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považujú za „absolútny obchod“, t.j. na právne vzťahy medzi stranami sporu je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tieto zmluvné vzťahy aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v zmysle predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere bolo zo strany žalovaného plnené v prospech žalobkyne, teda boli jej poskytnuté predmetné úvery v dojednanej výške a tiež nebolo sporné, že žalobkyňa na predmetné úverové vzťahy uhradila celú pôvodne v

zmluve dojednanú sumu, t.j. pri zmluve č.XXXXXXXXX sumu 792,- € (úver poskytnutý vo výške 400,- €) a zmluve č.XXXXXXXXX sumu 450,- € (úver poskytnutý vo výške 200,- €). Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala celkovo zaplatenia sumy 642,- € s príslušenstvom, a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keď mala žalobkyňa za to, že nakoľko predmetné úvery sa majú považovať za bezúročné a bezpoplatkové resp. že dojednaná odplata v predmetných zmluvách bola dojednaná vo výške, ktorá je v rozpore so zákonom resp. je v rozpore s dobrými mravmi a preto sú predmetné úverové zmluvy v danej časti neplatné, žalovaný mal z titulu týchto zmluvných vzťahov nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej istiny úveru pri tej ktorej zmluve, konkrétne teda vo vzťahu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX uhradila žalobkyňa o 392,- € viac než mal žalovaný nárok a pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX o 250,- € viac než mal žalovaný nárok. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že predmetné úverové zmluvy neobsahovali všetky obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský úver sa má považovať za bezúročný a bezpoplatkový, súd konštatuje, že sa s týmto právnym názorom žalobkyne nestotožnil, keď konkrétne žalobkyňa namietala, že predmetné zmluvy neobsahujú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, s tým, že u obidvoch zmlúv o spotrebiteľských úveroch musel súd konštatovať, že splatnosť oboch úverov bola dohodnutá ku konkrétnemu dňu, a to pri zmluve č.XXXXXXXXX do 24.7.2015 a pri zmluve č.XXXXXXXXX do 19.7.2015, čiže ani v jednej z predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere nebola dojednaná úhrada dlžnej sumy v splátkach a preto súd túto námietku žalobkyne považoval v súdenej za bezpredmetnú. Súd sa však stotožnil s námietkou žalobkyne ohľadne neplatnosti predmetných úverových zmlúv v časti dojednanej odplaty, a to konkrétne pri zmluve č.XXXXXXXXX dospel súd k záveru, že dojednanie v zmluve o spotrebiteľskom úvere ohľadne tzv. administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 299,12 €, tak ako boli v predmetnej zmluve dojednané, je v podstate skrytým úrokom z úveru. Podľa názoru súdu jeho účelom bolo, aby v tejto zmluve nebol dojednaný riadny úrok v takej výške, ktorá by bola v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka resp. v rozpore s dobrými mravmi a preto žalovaný, majúc na zreteli túto skutočnosť, rozdelil formálne predmetný úrok z úveru na úrok ako taký a tzv. administratívne náklady, avšak súd má za to, že tým došlo k obchádzaniu zákona, v dôsledku čoho je táto časť predmetnej úverovej zmluvy absolútne neplatná s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď túto časť zmluvy je možné oddeliť od ostatného jej obsahu. Je totiž z obsahu predmetnej zmluvy zrejmé, že tzv. administratívne služby týkajúce sa najmä vypracovania a uzatvorenia samotnej zmluvy, za ktoré sa žalobkyňa zaviazala uhradiť cca 75 % z hodnoty poskytnutého úveru, by mali byť žalovaným poskytnuté ako bežná činnosť, ktorú poskytuje veriteľ z úverového vzťahu bez nároku na akúkoľvek odplatu resp. táto je už zahrnutá v dojednanej výške úroku z úveru. Pokiaľ by žalovaný poukazoval na to, že nárok na zaplatenie tzv. administratívnych nákladov, ktoré majú tvoriť súčasť celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, má predstavovať nárok vyplývajúci z ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je možné dojednať odplatu aj nad rámec riadneho úroku z úveru, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa, v tejto súvislosti súd poukazuje na podstatu tohto právneho inštitútu, ktorý má predstavovať akýsi poplatok za rezervovanie peňažných zdrojov z nečerpanej sumy príslušného limitu, čiže má spĺňať funkciu odmeny resp. náhrady za to, že veriteľ rezervuje peňažné prostriedky a čaká kým resp. či vôbec o ne dlžník požiada, pričom nie je ani podstatné, či dlžník úver skutočne čerpal alebo nie. Z obsahu predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzavretých medzi stranami sporu však jednoznačne vyplýva, že úvery boli žalobkyni poskytnuté už pri podpise predmetných zmlúv, konkrétne vo vzťahu k zmluve č.XXXXXXXXX formou zmenky, keď v tom istom čase žalobkyňa svojim podpisom potvrdila prevzatie zmenky (v čase uzavretia tejto zmluvy už nebolo v zmysle zákonných ustanovení možné poskytnúť úver v hotovosti) a pokiaľ ide o zmluvu č.XXXXXXXXX ku dňu uzavretia zmluvy žalobkyňa potvrdila svojim podpisom prevzatie peňažných prostriedkov uvedených v zmluve formou prevzatia peňažnej hotovosti, a preto za takejto situácie má súd za to, že predmetný poplatok nebolo možné dojednať ani s odkazom na ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o zmluvu č.XXXXXXXXX, pri nej súd mal za to, že táto je neplatná v celej časti upravujúcej nárok žalovaného ako veriteľa voči žalobkyni ako dlžníkovi zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 250,- €, s tým, že tieto mali byť tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, t.j. vo výške 117,45 € a opäť tzv. administratívneho poplatku vo výške 132,55 € (administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou), keď pokiaľ ide o tzv. administratívny poplatok, súd v celom rozsahu poukazuje na svojprávny názor, ktorý bol vyššie vyslovený a podrobne odôvodnený. Pokiaľ ide o dojednaný úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, súd zastáva názor, že právne

predpisy výšku úrokovej sadzby nestanovujú exaktným spôsobom, jej určenie v zásade ponechávajú na vôli zmluvných strán. Uvedené však neznamená, že jej stanovenie je ponechané na ľubovôli účastníkov, resp. v spotrebiteľských vzťahoch dodávateľa. Pri posudzovaní úrokovej miery v zmluve o úvere treba vychádzať aj z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri stanovení úrokovej sadzby v zmluve o úvere s ohľadom na zmysel a význam inštitútu úroku ako odplaty za úver jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“ Úrok z úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku úroku. Zo štatistických informácií o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, čo sa týka nových obchodov, ktoré sú dostupné aj na webovom sídle Národnej banky Slovenska, vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere bola priemerná úroková miera nových spotrebiteľských úverov so začiatočnou dobou fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov vo výške 11,03 %. Úrok v predmetnej zmluve o úvere túto sadzbu niekoľkonásobne prevyšuje. Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že dojednanie o sadzbe úroku z úveru vo výške 39,15 % ročne v prvom rade podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd teda uzavrel, že dohoda o úroku v predmetnej zmluve o úvere je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, t.j. odporuje zákonu a preto je v zmysle § 39 absolútne neplatná. Okrem toho súd zastáva aj názor, že daná výška ročnej úrokovej sadzby je s ohľadom na vyššie uvedené úvahy a zistenia v rozpore aj s pravidlami slušnosti a poctivého konania, t.j. je nutné ju považovať za neplatnú aj ako priečiacu sa dobrým mravom. Súd sa stotožnil aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozhodnutí sp.zn.5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, keď ustálil, že dohodu o výške úrokov v zmluve o úvere nie je možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 OZ, keď jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o dohodnutej výške úrokov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné považovať dojednanie o úroku za neplatné v celosti. Nie je možné uzavrieť, že žalobca ako veriteľ by mal nárok na zaplatenie úrokov k nejakej nižšej výške, než vo výške 39,15 %, naopak veriteľ z dôvodu neplatnosti dohody o úroku nemá nárok na zaplatenie žiadneho úroku. Súd poukazuje aj na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o úvere, keď v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku úrokovej sadzby, pričom v prípade jej absencie sa poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, t.j. neprichádza do úvahy zaviazať spotrebiteľa, v prípade neexistencie dojednania o úroku v zmluve z dôvodu jej neplatnosti, na platenie akýchkoľvek úrokov. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd dospel k záveru, že žalobkyňa bola povinná uhradiť žalovanému zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX len sumu 492,88 €, čiže žalovaný sa z tohto zmluvného vzťahu v neprospech žalobkyne obohatil o čiastku 299,12 € a pokiaľ ide o zmluvu č.XXXXXXXXX, tam bola žalobkyňa povinná uhradiť žalovanému len čiastku, ktorú jej tento reálne poskytol, čiže finančné plnenie vo výške 200,- €, v dôsledku čoho sa žalovaný z titulu tohto úverového vzťahu v neprospech žalobkyne obohatil o sumu 250,- €.

Súd však žalobkyni prisúdil len sumu 524,12 € z titulu istiny (žalobou uplatnená istina 642,- €), keď tak ako už bolo vyššie uvedené, vo vzťahu k zmluve č.XXXXXXXXX, súd zastáva názor, že čiastku vo výške 92,88 €, ktorá predstavovala riadny úrok z úveru vo výške 23,22 % ročne, uhradila žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému dôvodne, nakoľko takto dojednanú výšku úroku nepovažoval súd za dojednanú v rozpore so zákonom, ani v rozpore s dobrými mravmi, keď súd prihliadol k tomu, že síce tento dojednaný úrok tiež približne dvojnásobne presiahol priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk, avšak na druhej strane žalobkyňa dojednala úverový vzťah s nebankovou inštitúciou, ktorá pri poskytnutí úveru nevyžadovala od žalobkyne žiadne zabezpečenie záväzku a zároveň súd zobral do úvahy fakt, že vo zvyšnej časti, ohľadne nákladov mali byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa (tzv. administratívny poplatok), súd v tejto časti zmluvu považoval za absolútne neplatnú, čiže okrem predmetného úroku nebola z titulu tohto úverového vzťahu poskytnutá žalovanému žiadna ďalšia odplata a súd teda žalobkyňou uplatnený nárok z predmetnej zmluvy zamietol v časti o zaplatenie istiny vo výške 92,88 € a tiež túto žalobu zamietol vo vzťahu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX v rozsahu istiny 25,- €, keď v tejto časti vyhodnotil vznesenú námietku žalovaného ohľadne premlčania nároku žalobkyne za dôvodnú a to na základe týchto skutočností. Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, súd ustálil, že vo vzťahu k obidvom úverovým zmluvám resp. nároku na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k ním začala táto plynúť momentom, kedy sa uskutočnila právna porada žalobkyne so svojim zástupcom Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, konajúcim prostredníctvom L. U., s tým, že v zmysle udeleného plnomocenstva, ktoré bolo aj založené do súdneho spisu, bola plná moc žalobkyňou udelená dňa 13.10.2017, avšak podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne pri jej výsluchu na pojednávaní táto uviedla, že prvotné stretnutie sa uskutočnilo v mesiaci september roku 2017, keď súd vyhodnotil, že to bol moment rozhodujúci pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, čiže vtedy sa žalobkyňa v tomto konkrétnom prípade skutočne dozvedela o tom, že došlo na jej úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, s tým, že aj v zmysle ustálenej judikatúry má súd za to, že nie je rozhodné, kedy sa mala možnosť žalobkyňa tieto skutočnosti dozvedieť už skôr. Vzhľadom na to, že žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa 23.11.2017, bola podaná v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu pre jej začiatok plynutia, je naopak rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne, fakticky došlo. Ako už bolo vyššie uvedené, pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX mala žalobkyňa v prospech žalovaného uhradiť podľa názoru súdu celkovo sumu 492,88 € a plnenie, ktoré poskytla nad rámec tejto sumy, predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Pritom tak, ako to vyplýva z vyjadrení samotného žalovaného v podanom odpore, žalobkyňa ku dňu 28.1.2015 mala uhradenú celkovo čiastku 462,- € a následne dňa 9.4.2015 uhradila sumu 66,- €, t.j. k tomuto dátumu mala uhradenú čiastku už 528,- €. V rámci tejto splátky teda už uhradila sčasti sumu, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie, čiže dňom 9.4.2015 začala vo vzťahu k tejto úverovej zmluve plynúť objektívna premlčacia doba, ktorá uplynula 9.4.2018. Nakoľko žaloba bola podaná na tunajšom súde už 23.11.2017, súd vo vzťahu k nároku vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy č.XXXXXXXXX považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného v celom rozsah za nedôvodnú. Pokiaľ ide o Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX, súd postupoval rovnakým spôsobom, s tým, že z tejto zmluvy podľa názoru súdu vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť len čiastku 200,- €, pričom tak, ako opäť vyplýva zo skutočností uvádzaných žalovaným v podanom odpore, uhrádzala žalobkyňa na tento úverový vzťah mesačne sumu 25,- €, počnúc mesiacom február 2014 a končiac mesiacom september 2014, čiže k 29.9.2014 mala žalobkyňa uhradené na túto zmluvu sumu 200,- € a všetky ďalšie úhrady, ktoré žalobkyňa na tento úverový vzťah plnila, predstavujú na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, s tým, že ďalšia splátka tiež vo výške 25,- € bola uhradená 27.10.2014 a nasledujúca tiež vo výške 25,- € dňa 2.12.2014, čo znamená, že vo vzťahu k plneniu poskytnutému žalobkyňou 27.10.2014, vtedy začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 27.10.2017 a s poukazom na došlú pečiatku tunajšieho súdu, z ktorej vyplýva, že žaloba bola podaná až 23.11.2017, súd vo vzťahu k tejto splátke uskutočnenej žalobkyňou považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za dôvodnú, t.j. konkrétne vo výške 25,- €. Vo vzťahu k ostatným plneniam uskutočneným žalobkyňou na tento úverový vzťah, ktoré boli podanou žalobou uplatnené z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, už súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval námietku premlčania žalovaného za nedôvodnú. Pokiaľ žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu žiadala, aby súd na predmetnú námietku premlčania vôbec neprihliadal z dôvodu, že sa jedná o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd si v tomto konkrétnom prípade v súdenej veci tento právny názor žalobkyne neosvojil, keď súd má za to, že premlčanie je zákonný občianskoprávny inštitút, ktorého účelom je motivovať veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva v oblasti záväzkového

práva pohľadávky, pričom právo namietať premlčanie tohto veriteľovho práva zaisťuje dlžníkovi potrebnú právnu ochranu a zachováva tzv. „rovnosť zbraní“. Hoci žalobkyňa je v postavení spotrebiteľa, ani táto skutočnosť nemôže znamenať jej bezbrehú právnu ochranu, keď sama uviedla, že so žalovaným uzavrela 18 úverových zmlúv a podľa názoru súdu aj za takýchto okolností mohla a mala využiť možnosť ich právneho posúdenia, či už advokátom alebo niektorým zo združení na ochranu spotrebiteľa v primeranom čase. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal žalobkyni z prisúdenej sumy vo výške a za obdobie ako bol žalobkyňou uplatnený, keď súd má za to, že najneskôr odo dňa 15.11.2017 je žalovaný v omeškaní s úhradou prisúdenej sumy, keďže v zmysle predloženej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 15.10.2017 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie tam uvedenej sumy, okrem iného aj vo vzťahu k predmetným úverovým zmluvám, najneskôr do 17.10.2017, a pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd mal preukázané, že žalobkyňa si ho uplatnila v zákonnej výške, keďže základná úroková sadzba ECB bola od 16.3.2016 vo výške 0 %.

10. Na okraj súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa poukazovala na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ohľadne určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, súd uvádza, že v zmysle tohto ustanovenia je daná povinnosť len dodávateľovi a toto zákonné ustanovenie sa netýka súdu ako takého, s tým, že navyše pokiaľ žalobkyňa odkazovala na konkrétne rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 19.2.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 20.10.2016, v ktorých mala byť vo výrokovej časti rozsudku určená neprijateľná zmluvná podmienka vo formulárových zmluvách žalovaného v tam uvedenom znení, súd poukazuje na to, že predmetné Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX a č.XXXXXXXXX boli uzavreté ešte skôr. Tieto rozhodnutia neboli pritom vydané v súlade s ustanovením § 301 a nasl. Civilného sporového poriadku, čiže v rámci konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, kedy by v zmysle § 306 C.s.p. výrok takéhoto právoplatného rozsudku bol záväzný pre každého, s tým, že v zmysle § 31 C.s.p. príslušnosť v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je daná výlučne Krajskému súdu v Bratislave, Krajskému súdu v Banskej Bystrici a Krajskému súdu v Košiciach a na konanie o odvolaní proti rozhodnutiam vydaným v konaní v týchto sporoch je príslušný Najvyšší súd SR.

11. Pokiaľ žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu navrhla, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, súd mal za to, že neboli splnené podmienky v zmysle § 274 C.s.p., keďže podľa názoru súdu žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní včas (podanie doručené elektronicky súdu dňa 21.5.2018) z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti, čo je možné podľa súdu považovať za vážnu okolnosť, keď zároveň vyjadril súhlas, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalobkyňa len v časti úspešná v tomto konaní, bol jej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 64 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola istina 642,- € s príslušenstvom, s tým, že neúspech žalobkyne predstavovala časť žaloby v rozsahu istiny 117,88 € s príslušenstvom, keďže celkovo priznal súd žalobkyni voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny 524,12 €, čiže úspech žalobkyne bol 82 % a úspech žalovaného 18 %, čiže rozdiel predstavuje 64 % v prospech žalobkyne, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku sú oslobodení: u) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok. Podľa Prílohy k zákonu o súdnych poplatkoch Sadzobník súdnych poplatkoch I. Poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese, Položka 1, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba a) z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 €, najviac 16.596,50 €, v obchodných veciach najviac 33.193,50 €. Keďže žalobkyňa ako spotrebiteľ bola oslobodená od platenia súdneho poplatku, súd na úhradu súdneho poplatku v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch zaviazal žalovaného, a to vo výške 31,- €, t.j. v zákonnej výške s poukazom na výšku sumy, ktorú žalobkyni súd prisúdil voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.