Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-9Csp/217/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24785199, zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47255773, proti žalovanej: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX E. E., o zaplatenie 297,63 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 88,10 € z a s t a v u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 129,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 129,- € od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej pôvodne zaplatenia sumy 297,63 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 154,20 € od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej bezúčelový úver vo výške 220,- €. Peňažné prostriedky boli žalovanej predané v hotovosti pri podpísaní zmluvy a žalovaná prevzatie peňažných prostriedkov potvrdila podpisom zmluvy. Žalovaná sa v zmluve zaviazala tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 45 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 27.12.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 31.10.2014. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok celkovo vo výške 55,33 €. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu právneho predchodcu žalobcu. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa XX.XX.XXXX zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ spoločnosť Provident Financial, s.r.o. zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu 113,30 €. Sumu za službu sa žalovaná zaviazala splatiť v celkovom počte 45

splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 27.12.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 31.10.2014, čo je aj termín konečnej splatnosti tejto zmluvy. S ohľadom na to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je samostatnou istinou, je tak nutné z každej jednotlivej splátky odpočítať splátku 2,52 € na zmluvu o zabezpečení splátok úveru, lebo táto zmluva je samostatným nárokom. Celkovú uhradenú sumu je tak nutné rozdeliť, a to tak, že suma 91,- € bude započítaná v časti na istinu zo zmluvy o úvere a z časti na istinu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 388,63 € (istina vo výške 220,- €, úrok administratívny poplatok je vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 55,33 € a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 113,30 €). Celkovú čiastku 388,63 € sa žalovaná zaviazala uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 45 splátok, a to vo výške 8,64 €. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila v danom prípade celkovo 91,- €, a teda uhradila riadne len 10 splátok, pričom na 11. splátku uhradila len 4,60 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o. na žalobcu. Žalovanej bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila ani len z časti, pričom poslednú výzvu na zaplatenie pred podaním žaloby žalobca odoslal žalovanej dňa 21.08.2017. Žalobca si tak uplatňoval voči žalovanej istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere 154,20 €, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 88,10 €, náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 55,33 € a úrok z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere od 17.12.2016.

2. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu o úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, platobnú históriu, zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, predžalobnú výzvu s podacím hárkom.

3. Následne na základe výzvy súdu doručil dňa 11.12.2017 žalobca súdu vyjadrenie zo dňa 08.12.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že poplatok za garantovanú službu je špecifikovaný v zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, jeho výška je vyjadrená pevnou sumou vo výške 31,46 €. Podľa ustanovenia čl. 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, za poplatok za garantovanú službu sa spoločnosť Provident zaväzuje pre zákazníka zabezpečovať nasledovné: - službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa zmluvy, - podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky XXXXXXXXXX a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk, v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, - službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, - službu poskytnutia Karty splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, - na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10. Pôvodný veriteľ nevyužil svoje právo na zosplatnenie úveru. Splatnosť pohľadávky nastala dňa 31.10.2014, t.j. deň uplynutia doby, na ktorú bola zmluva o spotrebiteľskom úvere dohodnutá.

4. Žalovanej bol do vlastných rúk doručený opis žaloby spolu s prílohami, ktorá sa k nim v stanovenej lehote nevyjadrila.

5. Dňa 17.04.2018 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu označené ako „čiastočné späťvzatie žaloby“, v ktorom uviedol, že po dôkladnom posúdení všetkých skutočností berie žalobu v časti 88,10 € späť, t.j. v časti zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Späťvzatie žaloby v tejto časti žalobca bližšie nešpecifikoval. Na základe uvedeného teda žalobca upravil petit žaloby a navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 209,53 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 154,20 € od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

6. Súd nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň 28.05.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní žalobca a jeho právny zástupca ospravedlnili podaním zo dňa 23.05.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2018 a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.

Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, ktorá mala tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Žalovaná neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Za týchto procesných podmienok potom súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorí sa tohto pojednávania nezúčastnili.

7. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní listinným dôkazmi, ktoré predložil do konania žalobca, iné dôkazy okrem predložených listinných dôkazov žalobca ku dňu pojednávania nenavrhol vykonať, žalovaná do konania nepredložila žiadne listinné dôkazy a ani neoznačila žiadne dôkazy na vykonanie. Pri rozhodovaní súd potom vychádzal z listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, najmä zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru a platobnej histórie, pričom zistil tento skutkový stav.

8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzavrel so žalovanou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy o úvere boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 220,- € pri úrokovej sadzbe 22,90 % (23,87 €), poplatku za garantovanú službu 31,46 €, RPMN 69,48 %, priemernej RPMN 50,91 %, celkovej čiastke 275,33 €. Žalovaná sa zaviazala splatiť dlžnú sumu v 45 týždenných splátkach pri výške prvej až predposlednej splátky 6,12 € a poslednej splátky 6,05 € s termínom konečnej splatnosti uvedenom ako siedmy deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky bola uvedená ako 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluva je riadne podpísaná obidvomi zmluvnými stranami.

9. Toho istého dňa, t.j. XX.XX.XXXX uzavreli právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. a žalovaná aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, kde sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu 113,30 € za poskytovanie služby - prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Prevzatie peňažnej hotovosti sa malo uskutočňovať v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou strán. Uvedenú odmenu mala žalovaná podľa tejto zmluvy zaplatiť v 45 pravidelných týždenných splátkach, z toho 44 splátok vo výške 2,52 € a posledná splátka vo výške 2,42 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena bola splatná pri prevzatí splátok spotrebiteľského úveru. Zmluva je riadne podpísaná obidvomi zmluvnými stranami.

10. Žalobca doložil do spisu platobnú históriu žalovanej (výpis splátok a úhrad), z ktorej súd zistil, že sú tu zaznamenané jednotlivé zaplatené splátky s uvedením výšky každej splátky a dátumu zaplatenia, keď celková suma zaplatených splátok predstavuje 91,- €.

11. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

19. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

27. Podľa § 3 citovaného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby je čiastočne dôvodná.

29. Žalobca pred otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa 17.04.2018 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 88,10 €, a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanej čiastočne späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovanej k čiastočnému späťvzatiu, keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.

30. Po čiastočnom späťvzatí žaloby tak predmetom konania zostal nárok na sumu 209,53 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 154,20 € od 17.12.2016 do zaplatenia.

31. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bol uzatvorený záväzkovo právny vzťah, na základe ktorého boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky. Súd úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ

- fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluva bola pripravená na formulári (vrátane znenia obchodných podmienok), ktorý vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

32. Zároveň na daný právny vzťah súd aplikoval aj ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v účinnom znení. K tomuto súd uvádza, že § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj všetky ostatné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom na § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy s právnym predchodcom žalobcu bola v postavení spotrebiteľa), vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj za predpokladu, že by sa inak riadili normami obchodného práva. Z uvedeného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 01.04.2015) vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale na posúdenie všetkých práv založených touto zmluvou, i keď ide o absolútny obchod. Súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3MCdo 14/2014, sp. zn. 8MCdo 13/2014), ktorý vyslovil, že § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd SR v predmetných rozhodnutiach vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.04.2015, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, týkajúce sa tejto novely, a preto

sa ich účinnosťou vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia.

33. Súd teda pristúpil k preskúmaniu predmetnej zmluvy o úvere z pohľadu splnenia formálnych a obsahových náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

34. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ustanovoval náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zároveň v prípade vymenovaných náležitostí ustanovoval, že ak chýbajú, považuje sa úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Súd má za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Vyjadrenie konečnej splatnosti úveru musí byť jednoznačné a zrozumiteľné tak, aby bolo možné kedykoľvek zistiť presný termín. Za takéto vyjadrenie sa považuje napr. uvedenie dátumu (deň, mesiac, rok). Účelom dotknutého ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si povinnosť splácať úver, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru uvedením konkrétneho termínu a nie iba spôsob výpočtu, ktorým sa má tento termín určiť. V predloženej zmluve je termín konečnej splatnosti určený tak, že je ním deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je siedmy deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Teda rozhodujúcim dňom pre určenie konečnej splatnosti je deň uzavretia zmluvy. Ak však bola konečná splatnosť úveru závislá nielen odo dňa uzavretia zmluvy, ale aj odo dňa splatnosti prvej splátky, ktorá bola až 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, potom jej termín mal byť vymedzený tak, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. kalendárny deň 45. týždňa po dni splatnosti prvej splátky (a nie po dni uzavretia zmluvy). Právny predchodca žalobcu však sám (pretože obsah predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nepochybne vytvorený ním a zmluva je vopred pripraveným formulárom, podstatný obsah ktorého spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pričom medzi údaje, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemôže, patrí aj určenie termínu konečnej splatnosti úveru) určil termín konečnej splatnosti tak, že je v konečnom dôsledku nejasný, neurčitý a neistý, pretože závisí od dvoch právnych skutočností (kalendárny deň splatnosti prvej splátky a deň uzavretia zmluvy), ktoré v žiadnom prípade nenastali v jeden (a ten istý) deň. Súd tiež konštatuje, že termín konečnej splatnosti úveru vymedzený 7. dňom v týždni vyvoláva pochybnosti o skutočnom dni ukončenia zmluvy. Je otázne, či je týmto dňom vždy nedeľa (ako v poradí siedmy deň týždňa) alebo ide o iný siedmy (kalendárny) deň, ktorý je zhodný s dňom uzavretia zmluvy, poskytnutia finančných prostriedkov alebo iným dňom závislým od určitej právnej skutočnosti. Aj sám právny predchodca žalobcu totiž v časti určenia splátok (počtu a termínu splatnosti) používa pojem kalendárny (7.) deň a pri určení konečnej splatnosti už len 7. deň. Podľa názoru súdu by mala byť dňom konečnej splatnosti úveru nedeľa 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy, a nie akýkoľvek iný deň v tomto týždni, pretože logickým a gramatickým výkladom pojmu „7. deň v týždni“ možno dospieť len k záveru, že týmto dňom je práve nedeľa. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorou je určenie termínu konečnej splatnosti úveru, pretože právnym predchodcom určený termín neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento dátum. V dôsledku tohto nedostatku je potom poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. a žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, resp. rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami.

35. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom sa jedná o samostatnú zmluvu, ktorej vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetné zmluvy súd vyhodnotil ako vzájomne závislé; zmluva o zabezpečení splátok úveru nesporne závisí od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo definuje, že jej predmet „zabezpečenie splátok úveru“ súvisí s pohľadávkou veriteľa z titulu úveru poskytnutého žalovanej a tiež upravuje spôsob prevzatia finančnej hotovosti určenej na úhradu splátok dotknutého spotrebiteľského úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru by nevznikla bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto je aj režim tejto zmluvy podriadený pod zákon č. 129/2010 Z.z. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzatvorenú v ten istý deň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere medzi stranami súd považoval za doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % sumy samotného poskytnutého úveru, mala byť podľa § 2 písm. g)

zákona č. 129/2010 Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak by odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo ovplyvňuje celkovú sumu, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť z titulu splatenia úveru. Dohodnutá odmena nebola zahrnutá do celkovej čiastky úveru, ktorú má žalovaná na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaplatiť (celková výška), v dôsledku čoho bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere tiež nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čím je daný rozpor s § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. Absencia tohto údaja má tiež za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. Takéto klamlivé konanie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Niet žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v rozpore s dobrými mravmi. Súd zároveň konštatuje, že je nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle pristupoval a požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru v jeho domácnosti a platiť mu za to odmenu. Súd mal tiež za to, že táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť spotrebiteľa, ale bola daná ako podmienka poskytnutia úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu. Uzatvorením zmluvy o zabezpečení splátok úveru chcel právny predchodca žalobcu obísť zákon tým, že odmenu obchodného zástupcu nezahrnul do celkových nákladov súvisiacich so zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako doplnkovou službou a taktiež vo výške odmeny obchodného zástupcu, ktorá predstavuje 50 % z poskytnutého úveru podľa názoru súdu sa skrývajú aj skryté úroky z úveru. Súd v zmysle uvedeného potom zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavretú súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere posúdil za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a odmenu z tejto zmluvy ako nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, resp. s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca by preto ani nemal nárok na túto odmenu a z toho dôvodu ani nemohlo dôjsť k započítaniu žalovanou uhradených splátok na túto odmenu.

36. Pre záver súdu, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bezpoplatkový, je postačujúce, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže súd dospel k názoru, že uvedená zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považoval uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaná mala od právneho predchodcu žalobcu poskytnutý úver vo výške 220,- €. Z uvedenej sumy žalovaná uhradila celkovo 91,- €, a teda zostáva uhradiť 129,- €, na zaplatenie ktorých súd žalovanú zaviazal.

37. Žalovaná sa nesplnením peňažného záväzku dostala do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania v žiadanej výške 5,05 % ročne, ktorý súd priznal z priznanej sumy 129,- € od 17.12.2016 (ako bolo žiadané v žalobe) do zaplatenia, pričom jeho výška bola v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. V čase vzniku omeškania (október 2014) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %, a preto súd úrok z omeškania prisúdil v žiadanej výške (5,05 % ročne).

38. V prevyšujúcej časti súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. V predmetnej veci žalovanej ako strane v konaní v prevažnej časti úspešnej vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 by mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. V konaní mala pomer úspechu žalovaná voči žalobcovi vo výške 10,38 %. Žalobca žiadal pôvodne priznať sumu 297,63 € spolu s príslušenstvom (t.j. spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 154,20 € od 17.12.2016 do zaplatenia, keď vyčíslený úrok z omeškania od 17.12.2016 ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. do 28.05.2018 predstavuje sumu 11,24 €, a teda spolu žiadaná suma istiny spolu s príslušenstvom bola 308,87 €), následne zobral čiastočne žalobu späť, a to v časti zaplatenia sumy 88,10 € s tým, že pri späťvzatí žaloby v rozdiele oproti pôvodne požadovanej čiastke s čiastkou následne po čiastočnom späťvzatí nesie zodpovednosť žalobca s tým, že k späťvzatiu došlo z iného dôvodu, než pre určité správanie sa žalovanej, preto súd v tejto časti vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 a mal za to, že práve žalobca procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Žalobcovi bola priznaná suma 129,- € s príslušenstvom (t.j. s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 129,- € od 17.12.2016 do zaplatenia, keď vyčíslený úrok z omeškania od 17.12.2016 ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. do 28.05.2018 predstavuje sumu 9,41 €, a teda spolu priznaná suma istiny spolu s príslušenstvom je 138,41 €), čo potom predstavuje v percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu 44,81 %. Naopak neúspech mal žalobca vo zvyšku, čo predstavuje 55,19 %. Potom pomer úspechu žalovanej k úspechu žalobcu predstavuje výšku 10,38 % (55,19 % - 44,81 %). Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Vzhľadom na uvedené preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.