Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/205/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E., zastúpený: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, advokátka, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovaným: 1) FALBIN s.r.o., so sídlom Kováčska 11, Šamorín, IČO: 46 630 449, 2) SAN & DRUM INVEST s.r.o., so sídlom Kováčska 11, Šamorín, IČO: 47 660 457, 3) I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXXX/XX, J., žalovaní 1) až 3) zastúpení: JUDr. Jana Dráčová, advokátka, so sídlom Čajakova 7, Bratislava, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11C/52/2016-136 zo dňa 23. novembra 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a výrokom I. určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľnosti v SR na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, k. ú. E., obec E., okres K. D., a to byt č. XX, súpisné č. XXXX, postavený na parc. č. 2749, parc. č. 2750, parc. č. 2751 na ulici O., vchod XX (v podiele 1/1), pozemok parc. č. 2749, zastavané plochy a nádvoria, výmera 219 m2 (v podiele 9693/237678), pozemok, parc. č. 2750, zastavané plochy a nádvoria, výmera 216 m2 (v podiele 9693/237678) a pozemok, parc. č. 2751, zastavané plochy a nádvoria, výmera 218 m2 (v podiele 9693/237678), vykonaná žalovaným 2) ako dražobníkom na návrh žalovaného 1) ako navrhovateľa dražby v prospech žalovaného 3) ako vydražiteľa, dňa 02.12.2015, je neplatná. Výrokom II súd žalovaných zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozsudok po citovaní § 19 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z o dobrovoľných dražbách odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal určenia, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti (tak ako je vyššie špecifikovaná) je neplatná. Žalobca dňa 19.06.2015 uzatvoril so spoločnosťou OT Kredit Slovakia a.s. zmluvu o úvere č. 32014 ako i zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti, na ktorú bol poskytnutý úver. Dňa 08.07.2015 bola pohľadávka veriteľa spoločnosti OT Kredit Slovakia s.r.o. vo výške 52.820 eur postúpená na spoločnosť Prosperita Investičná spoločnosť s.r.o. na základe zmluvy o postúpení zo dňa 10.04.2015. Dňa 24.08.2015 nariadil Okresný súd Dunajská Streda pod sp. zn. 6C/421/2015 predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach (tak ako sú vyššie špecifikované) na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti

zo dňa 19.06.2014, podľa ktorej bol vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti povolený dňa 20.06.2014 - č.z. 753/14 a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej. Žalovanému sa uložila povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zabezpečujúcu zmluvu o úvere č. 32014 zo dňa 19.06.2014 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie zo dňa 02.09.2015 sa stalo vykonateľným. Spoločnosť Prosperita Investičná spoločnosť s.r.o. postúpila pohľadávku voči žalobcovi na žalovaného 1) dňa 03.09.2015. Dňa 02.12.2015 prebehla dražba, jej navrhovateľom bol žalovaný 1), dražobníkom bol žalovaný 2), vydražiteľom bol žalovaný 3).

2. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Súd neskúma naliehavý právny záujem, nakoľko tento návrh nie je návrhom podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len , ale ide o návrh sui generis, na ktorého podanie v prípade porušenia ustanovení zákona oprávňuje dotknutú osobu priamo zákon o dobrovoľných dražbách. Preto nebolo potrebné (a ani dovolené), skúmať naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Z vykonaného dokazovania, z výsluchu žalobcu i žalovaného 1), svedeckej listiny W. J. K. zo dňa 04.10.2016; a uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.08.2015, č. k. 6C/421/2015-51, vykonateľného 02.09.2015, bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zabezpečujúceho zmluvu o úvere č. 32014 zo dňa 19.06.2014 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z notárskej zápisnice spísanej notárom Ondrejom Ďuriačom, Bratislava, Krížna 2 zo dňa 22.09.2015, č. N1512/2015, NZ 32526/2015, NCRIs 33265/2015 s uvedením navrhovateľa dražby: Prosperita Investičná spoločnosť s.r.o., Kováčska 11, 931 01 Šamorín, licitátora: W. J. K., nar. XX.XX.XXXX, súd zistil, že došlo k porušeniu § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a preto je na mieste určiť neplatnosť dražby konanej dňa 02.12.2015. Licitátorka W. J. K. bola konateľkou spoločnosti Prosperita Investičná spoločnosť s.r.o., ktorá dňa 02.09.2015 prevzala rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda o nariadení predbežného opatrenia. Tvrdeniu konateľa dražobníka (SAN & DRUM INVEST s.r.o.), ktorým je konateľ I. J., že o nariadenom predbežnom opatrení nemal vedomosť, súd neuveril. Obrana žalovaných, že predbežné opatrenie nepostihovalo zákaz postúpenia pohľadávky (dňa 03.09.2015 zo spoločnosti Prosperita Investičná spoločnosť s.r.o. na spoločnosť FALBIN s.r.o., ktorá spoločnosť následne vystupuje ako navrhovateľ dražby), nemá v zákone právnu oporu v zmysle zásady, nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má. Súd preto uzavrel, že dražiteľ, žalovaný 2) mal zákonnú povinnosť od dražby upustiť z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia súdu zo dňa 24.08.2015, vykonateľného dňa 02.09.2015. Ustanovenie § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 572/2002 Z.z. stanovuje, že postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené. Aj keby súd uveril svedeckej listine W. J. K., že sa o obchodných veciach v domácom prostredí nebavia, venujú sa najmä rodičovským povinnostiam, musel I. J. vedieť alebo mal vedieť, že bolo nariadené neodkladné opatrenie prostredníctvom W. J. K., či v postavení manželky a súčasne konateľky spoločnosti Prosperita Investičná spoločnosť s.r.o., alebo v postavení licitátorky na dražbe.

3. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech a ktorý si svoje právo na náhradu trov konania uplatnil, súd priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnej výške 100 % (§ 262 .

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1) až 3) prostredníctvom právnej zástupkyne podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní odvolanie odôvodnili tým, že napriek vykonanému dokazovaniu a právnej argumentácii žalovaných súd prvej inštancie svoje odôvodnenie zameral výlučne na skutočnosť, že neplatnosť napadnutej dražby spočíva v neakceptovaní predbežného opatrenia vydaného OS Dunajská Streda pod sp. zn. 6C/421/2015 24.08.2015 a neupustenia od dražby, čo súd subsumoval pod porušenie § 19 ods. 1 písm. b) z. 527/2002 Z.z. V dôvodoch sa však nezaoberá dôsledkom tohto porušenia, ani sa podľa názoru žalovaných presvedčivo nevysporiadava s námietkami žalovaných, ktoré túto skutočnosť namietajú. So skutočnosťou, že predbežné opatrenie smerovalo výlučne voči právnemu predchodcovi žalovaného 1) a týkalo sa povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva a nie k zákazu postúpenia pohľadávky sa súd vysporiadal odôvodnením, že táto obrana nemá v zákone právnu oporu, pretože nik nemôže preniesť na druhého viac práv, ako sám má. Tieto dôvody sa javia žalovaným ako arbitrárne a zmätočné, pretože sa v tomto konaní súd vôbec nezaoberal pravosťou ani výškou pohľadávky. Ak bola pohľadávka právneho predchodcu žalovaného 1) podľa súdu prvej inštancie nesporná a predbežné opatrenie nesmerovalo k zákazu jej postúpenia, nemohla nastať bez ďalšieho ani neplatnosť jej postúpenia. V ústnom odôvodnení rozsudku na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, sudkyňa konštatovala, že nešlo o spotrebiteľský

vzťah, táto jej argumentácia sa však v písomnom vyhotovení už nenachádza. Pritom žalobca od počiatku svoje tvrdenia staval na argumentácii neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy v dôsledku porušenia práv ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie ani v ústnom ani v písomnom vyhotovení rozsudku ako prejudiciálnu otázku neriešil platnosť úverovej ani záložnej zmluvy. Bolo to pravdepodobne z dôvodu, že o tom súbežne prebiehalo iné konanie na tomto súde a to konanie, ktorému predchádzalo vydanie predbežného opatrenia, o ktoré sa súd opiera aj v tomto rozsudku. Spomínané predbežné opatrenie bolo vydané pred začatím konania o neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy pod sp. zn. 6C/421/2015. Konanie nadväzujúce na predbežné opatrenie sa týka žalobcu a právneho predchodcu žalovaného 1) a toho istého bytu s príslušenstvo ako v tomto konaní, konanie má sp. zn. 5C/111/2016 a bol v ňom vynesený rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že nejde o ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ nedošlo v konaní k vyriešeniu prejudiciálnej otázky a spochybneniu pohľadávky samotnej, bolo postúpenie pohľadávky zákonné a platné a právne posúdenie súdu prvej inštancie je vo vzťahu k tejto okolnosti nesprávne. V ústnom odôvodnení rozsudku sudkyňa prebrala argumentáciu z uvedeného, nie právoplatne ukončeného konania na tomto súde. V konaní bolo preukázané, že o postúpení pohľadávky žalobca vedel, no napriek tomu v konaní ktoré nasledovalo po vydaní predbežného opatrenia žaloval predchodcu žalovaného 1) a neupravil ani do začatia tohto konania rozsah účastníkov. Učinil tak až pred prvým pojednávaním, dávno po tom, čo nadobudol byt jeho súčasný užívateľ a vlastník. To, že náš právny poriadok s postúpením pohľadávky spája aj prechod práva súvisiaci s jej zabezpečením, nemôže byť bez ďalšieho brané ako porušenie obmedzenia nariadeného súdom. Bežne súdy na návrh v obdobných prípadoch zakazujú v neodkladných opatreniach osobitne aj postúpenie pohľadávky. Preto absencia tohto zákazu v tomto prípade mala za následok, že veriteľ, voči ktorému bolo predbežné opatrenie nariadené nepovažoval postúpenie pohľadávky za jeho nerešpektovanie. Z tohto dôvodu aj napriek vydaniu predbežného opatrenia sa toto nevzťahovalo na nakladanie s pohľadávkou samou a zmena v osobe záložného veriteľa nastala zo zákona, nie právnym úkonom, ktorý by mal byť vykladaný ako úkon smerujúci k realizácii záložného práva. Tento výklad súdu, ako to vyplýva z jeho argumentácie v rozsudku sa javí žalovaným ako výklad nad rámec uloženého zákazu a je nesprávny. To, že žalobca nevyužil všetky možnosti a nežiadal v návrhu na predbežné opatrenie aj zákaz postúpenia pohľadávky nemôže ísť na ťarchu žalovaných. Žalovaný 1) nebol v čase vydania predbežného opatrenia, ani v čase konania dražby stranou v konaní, uznesenie o nariadení predbežného opatrenia sa na neho nevzťahovalo a teda ho neporušil. To, že fyzické osoby konajúce za žalovaných a ich predchodcov sú pritom vzťahovo prepojené nemá vplyv na právne posúdenie tejto otázky. Žalovaní tak ako právna teória sa prikláňajú ku charakteristike, že predbežné opatrenie je výnimočné opatrenie, ktoré nie je možné vykladať ani uplatňovať rozširujúco.

5. Dražba podľa názoru žalovaných prebehla v súlade s platným právnym poriadkom, vrátane dodržania všetkých predpísaných postupov a byt bol vydražený po riadnom oznámení dražby, na ktorej sa zúčastnilo viac účastníkov a osôb vrátane notára, o výkone dražby bola spísaná notárska zápisnica a neboli porušené žiadne zákonom stanovené povinnosti. V súčasnosti byt vlastnia tretie osoby, ktoré nie sú stranami konania, byt kúpili bez právnych vád, bez poznámky spornosti a v dobrej viere, že ich vlastníctvo sa odvodzuje od originálneho nadobúdateľa veci. Napriek tomu, že po vydaní predbežného opatrenia došlo k podaniu žaloby v zmysle uznesenia, zo strany žalobcu nedošlo do začatia konania o neplatnosti dražby ani do doby nadobudnutia bytu na základe prevodu súčasnými vlastníkmi bytu k zápisu poznámky spornosti. Preto absencia žalovania teraz zapísaných vlastníkov v katastri nehnuteľností, ktorým svedčí vlastnícke právo a to či už určovacou žalobou, alebo žalobou na vydanie veci má za následok nevykonateľnosť rozsudku o neplatnosti dražby zápisom do katastra nehnuteľností. Z toho titulu namietali žalovaní aj chýbajúci naliehavý právny záujem. Poukázali na judikatúru, rozsudok NS SR zo 06.12.2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011, R 17/1972 a aj na § 228 v súvislosti so záväznosťou rozsudku, ale aj na § 36a katastrálneho zákona, podľa ktorého ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu... So žiadnymi týmito argumentmi sa súd prvej inštancie nevyporiadal.

6. Tvrdenie súdu v bode 4. odôvodnenia, podľa ktorého súd neskúma naliehavý právny záujem v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, z dôvodu, že nejde o návrh podľa § 137 písm. c) ale o návrh sui generis nevypočítaný v § 137 sa zdá žalovaným nesúladné so zákonom. Žalovaní sa nestotožňujú s touto argumentáciou prebratou z časti odbornej literatúry vychádzajúcej v tomto období ako komentáre k CSP. Pôvodné ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách obsahovalo výslovne úpravu, že sa dá neplatnosti dražby na súde dovolať, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pri novele zákona zákonom 568/2007 Z.z. došlo od 01.01.2008 k novému zneniu § 21 a táto úprava bola vypustená. Dôvodová správa k tomu uvádzala, že k vypusteniu tejto časti pôvodného ustanovenia došlo z dôvodu duplicity úpravy s § 80 písm. c) OSP. Samotný zákonodarca tak nespochybňoval nevyhnutnosť preukazovania naliehavého právneho záujmu a predpokladal preukazovanie nevyhnutnosti naliehavého právneho záujmu aj v ďalšom období pri určovacích žalobách o neplatnosť dražby. Nič na tom nezmenil ani § 137 písm. c) CSP, nakoľko predpokladá vo vete za bodkočiarkou, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Nie je však možné konštatovať, že zákon o dobrovoľných dražbách takýmto predpisom je. V žiadnom jeho ustanovení sa výslovne nekonštatuje ani zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby je daný samotným zákonom. Práve formulácia zákona, kde nie sú presne vymenované porušenia zákona, pre ktoré je dražba neplatná, pri jeho logickom výklade vedie k presvedčeniu, že je úlohou súdu posúdiť, či prípadné porušenie zákona je takej intenzity, že zakladá neplatnosť dražby. V opačnom prípade by dochádzalo k prílišnému formalizmu a neistote u nadobúdateľov na dražbách. Ide o originálny spôsob nadobudnutia práva a musí byť aj náležite chránený. Výkladom zákona, ako ho urobil súd prvej inštancie, by bolo možné bez ďalšieho napadnúť skoro každú dražbu, čo nie je účelom tejto právnej úpravy. Podľa názoru žalovaných naliehavý právny záujem musí byť preukázaný.

7. V danom prípade je nesporné, že žalobca si na základe zmluvy požičal od právneho predchodcu žalovaného 1) nemalé finančné prostriedky, ktoré využil na financovanie "dedičstva tretej osoby", ktoré mu malo zabezpečiť niekoľkonásobný zisk. Žalovaní uznávajú, že naletel podvodníkom. Konal tak pri plnom vedomí a žalovaní nemajú záujem znevažovať jeho motívy. V každom prípade však, ak by došlo k určeniu neplatnosti dražby sa dostáva žalobca do situácie, že jeho dlh, z ktorého dobrovoľne neuhradil ani 1 euro, narástol za obdobie od vykonania dražby (v tom čase už presahoval sumu 50.000 eur) a opäť by nastala situácia potreby jeho riešenia, čo by pri nesolventnosti žalobcu, ktorý pri podvode prišiel o všetky svoje úspory a zaťažil sa nad rámec možností splatenia úveru, viedlo opäť len k dražbe. Nastala by nevyhnutnosť ďalších sporov a skutočne postihnutými by boli osoby, ktoré sú v súčasnosti vlastníkmi a užívateľmi vydraženého bytu a o tomto spore nemajú ani vedomosť. Ťažko tak možno ochranu žalobcu, ktorý je dlžníkom povýšiť na spravodlivú ochranu hodnôt a chránených záujmov pri riadnom nadobudnutí vlastníctva a splatením ceny. Vyhovením žaloby sa nielenže nenapraví nespravodlivosť, ale práve sa stav nespravodlivosti vyvolá.

8. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu. Súd na právne posúdenie použil § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 527/2002 Z.z. To predpokladá, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, ak ide o neodkladné opatrenie postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že bolo súdom nariadené. Podľa žalovaných nejde o akékoľvek neodkladné opatrenie, ale také, ktoré buď priamo zakazuje dražobníkovi výkon dražby, alebo navrhovateľovi dražby dražbu navrhnúť; samozrejme môže ísť aj o kumuláciu týchto zákazov. Napriek tomu, že o dražbe žalobca vedel, súd o nariadenie takéhoto predbežného opatrenia nepožiadal. Navrhovateľ dražby, žalovaný 1), tak bol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, voči nemu predbežné opatrenie nesmerovalo, nadobudol pohľadávku a prešlo naňho záložné právo bez obmedzenia v predbežnom opatrení a nie v rozpore s predbežným opatrením. Napriek vedomosti žalobcu o postúpení pohľadávky a chystanej dražbe voči nemu až do podania žaloby (o ktorej rozhodol súd napadnutým rozsudkom) nebol označený v žiadnom konaní za jeho účastníka resp. stranu. Preto jeho konanie nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách podľa § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 527/2002 Z.z. Vydražiteľ, žalovaný 3) svoje v dražbe nadobudnuté vlastnícke právo previedol na tretiu osobu a aj keď zo zákona vyplýva nerozlučné spoločenstvo účastníkov dražby v konaní o neplatnosť dražby, malo by byť brané na zreteľ, že nastalo právne nástupníctvo a v jeho dôsledku mal byť namiesto neho žalovaný právny nástupca z dôvodu, že on na veci už nemá záujem a na rozdiel od neho, práve aktuálny právny nástupca je tým ukrátený na svojich právach v dôsledku nemožnosti sa k veci vyjadriť.

9. Čo sa týka hodnotenia dôkazov vo vzťahu k tvrdeniu konateľa dražobníka, že o predbežnom opatrení pri postúpení pohľadávky nemal vedomosť, tomuto sú prvej inštancie neuveril, avšak napriek písomnej výpovedi W. J. K., konateľky spoločnosti voči ktorej smerovalo predbežné opatrenie a ktorá situáciu vysvetlila, súd sa nevysporiadal riadne a presvedčivo s dôvodmi svojho „neuverenia“, len ich konštatoval bez akéhokoľvek odôvodnenia.

10. Podľa názoru žalovaných odôvodnenie rozsudku nespĺňa náležitosti § 220 ods. 2 CSP, nie je presvedčivé, chýbajú v ňom viaceré náležitosti a to tak tvrdenia žalobcu o podstatných skutočnostiach ako aj vyjadrenia žalovaných, úplne absentuje aspoň uvedenie, ktoré dôkazy súd vykonal, z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. Z tohto pohľadu dávajú žalovaní do pozornosti odvolacieho súdu § 380 ods. 2 CSP. Rozhodnutie o trovách konania vychádza z úspešnosti vo veci, preto pri napadnutí výroku vo veci samej žalovaní napadli aj tento výrok. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaní, ako strany rozsudkom dotknuté, navrhujú, aby súd druhej inštancie v zmysle § 388 napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň navrhujú aby im priznal náhradu trov konania.

11. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Vo vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že dražobník vedel o nariadenom predbežnom opatrení. Už len sama skutočnosť, že licitátorom bola W. J. K. potvrdzuje tvrdenie, že dražobník musel mať vedomosť o vydanom predbežnom opatrení. Zároveň podané odvolanie žalobca považuje za účelové s cieľom oddialiť celé konanie. Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaných, že v konaní bolo potrebné predbežne vyriešiť otázku, či sa jednalo o úver spotrebiteľský alebo úver podnikateľský, keďže uvedená otázka bola predmetom iného konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné aplikovať § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, by bolo v tomto prípade nadbytočné posudzovať či úver poskytnutý žalobcovi bol úverom spotrebiteľským alebo podnikateľským. Konanie o určenie neplatnosti dražby je možné prirovnať ku konaniu o určenie vlastníckeho práva. Ochrany vlastníckeho práva sa môže dovolávať aj ten, kto tvrdí. že je vlastníkom, hoci právny stav evidencie vlastníctva svedčí niekomu inému. Taký návrh nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako návrh podaný niekým zjavne neoprávneným (SbUS zv. 21. č. 14 - Na ÚS ČR z 23.01.2001, sp. zn. II. ÚS 77/2000). Zároveň je nevyhnutné uviesť, že poznámka v katastri nebola zapísaná iba z dôvodu, že pohľadávka bola postúpená deň po doručení predbežného opatrenia (tak ako to vyplynulo z dokazovania v rámci súdneho konania). Žalobca návrh na zápis poznámky zaslal Okresnému úradu, katastrálny odbor Dunajská Streda niekoľko krát. Počas celého konania žalovaný nerozporoval naliehavý právny záujem a ani sa ku nemu žiadnym spôsobom nevyjadril.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke D. minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

13. Predmetom konania bolo v prejednávanej veci určenie neplatnosti dražby zo dňa 02.12.2015, na ktorej bola vydražené nehnuteľnosti špecifikované v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku z dôvodu, že žalovaný 2) ako dražobník bol povinný upustiť od dražby, pretože mu bolo preukázané vykonateľným rozhodnutím, že žalovaný 1) (navrhovateľ dražby) nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, podľa § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že disponoval právoplatným a vykonateľným predbežným opatrením, nariadeným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.08.2015, č. k. 6C/421/2015-51 (potvrdeným odvolacím súdom uznesením zo dňa 15.12.2015, č. k. 25Co/639/2015-91), ktorým bola žalovanému (spoločnosti Prosperita Investičná spoločnosť, s.r.o.) uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 38.000 eur spoločnosťou OT kredit Slovakia a.s. na základe úverovej zmluvy uzavretej 19.06.2014, úver bol splatný 19.06.2015 spolu s nákladmi úveru 9.120 eur. Poskytnutie úveru bolo zabezpečené zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnosti z toho istého dňa medzi rovnakými účastníkmi. Listom zo dňa bol žalobca vyzvaný na zaplatenie dlžnej splátky úveru 52.820 eur (pretože úver nesplatil) a listom zo dňa 08.07.2015 bolo žalobcovi oznámené postúpenie pohľadávky na spoločnosť Prosperita investičná spoločnosť, s.r.o. Vyššie uvedené predbežné opatrenie bolo spoločnosti Prosperita investičná spoločnosť s.r.o. doručené 02.09.2015 a táto spoločnosť postúpila svoju pohľadávku voči žalobcovi na žalovaného 1) dňa 03.09.2015.

14. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v podstate z dôvodu, že žalobca svoj nárok preukázal a je potrebné vysloviť súhlas s námietkou žalovaných, že s argumentáciou žalovaných voči žalobe počas konania na súde prvej inštancie sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.

15. Žalovaní 1) až 3) v odvolaní (ale aj pred súdom prvej inštancie) namietali, že spoločnosti Prosperita investičná spoločnosť s.r.o., voči ktorej smerovalo nariadené predbežné opatrenie nebolo zakázané postúpiť pohľadávku, v tomto smere urobil žalobca chybu, keď sa nedomáhal predbežným opatrením aj zákazu postúpenia pohľadávky žalovaným. Vzhľadom k tomu, že spoločnosti Prosperita investičná spoločnosť s.r.o. bola oprávnená pohľadávku voči žalobcovi postúpiť, jej právnym nástupcom sa stal žalovaný 1) ktorému nič nebránilo navrhnúť vykonanie dražby, na neho sa predbežné opatrenie nevzťahovalo, preto žalovaný 2) bol oprávnený dražbu vykonať a dražba prebehla v súlade so zákonom. Žalovaní namietali nedostatok pasívnej legitimácie v konaní a poukazovali na to, že žalovaný 3) už nie je vlastníkom nadobudnutej nehnuteľnosti v dražbe (ani ním nebol v čase podania žaloby) a poukazovali na to, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože aj v prípade, ak súd žalobe vyhovie, nedôjde k zmene postavenia žalobcu, nenadobudne vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam, lebo tieto boli následne predané tretím osobám.

16. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.

17. Podľa § 21 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

18. Podľa § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

19. Podľa § 234 ods. 2 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

20. Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku (účinného v čase konania dražby), proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu, tvrdenie žalovaných, že spoločnosť Prosperita investičná spoločnosť s.r.o. bola oprávnená postúpiť pohľadávku voči žalobcovi z úverovej zmluvy zo dňa 19.06.2014 bolo správne. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka malo za následok, že žalovaný 1) vstúpil do všetkých práv veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a zmluvy o záložnom práve zo dňa 19.06.2014 podľa hmotného práva (uvedené sa konštatuje len vo všeobecnosti, pretože žiadna zo strán sporu nenavrhla vykonať dokazovanie zmluvami o postúpení pohľadávky voči žalobcovi a tieto zmluvy sa v spise nenachádzajú). Postúpenie pohľadávky spoločnosťou Prosperita investičná spoločnosť s.r.o. na žalovaného 1) deň po doručení predbežného opatrenia (ktorým bolo zakázané spoločnosti Prosperita investičná spoločnosť s.r.o. vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva) z hľadiska procesného (išlo o singulárnu sukcesiu) malo zároveň za následok, že žalovaný 1) vstúpil do procesných práv a povinností spoločnosti Prosperita investičná spoločnosť s.r.o., t.j. po postúpení pohľadávky ani žalovaný 1) nebol oprávnený vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva a navrhovať dražbu, čo vyplýva v tom čase z účinného ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku a teda neobstojí názor žalovaného 1), že mu nič nebránilo navrhnúť vykonanie

dražby a preto by mala byť dražba vykonaná v súlade so zákonom. Po nadobudnutí účinnosti od 01.07.2016 je otázka sporného procesného nástupníctva prijatím citovaného § 228 ods. 1 definitívne vyriešená a podľa názoru odvolacieho súdu aj do uvedenej doby je potrebné procesné nástupníctvo vykladať rovnakým spôsobom. Vydané predbežné opatrenie zakazujúce spoločnosti Prosperita investičná spoločnosť s.r.o. vykonávať úkony smerujúce k vykonaniu dražby zo dňa 24.08.2015 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia, t.j. 02.09.2015 (§ 75 ods. 5 OSP). Ak žalovaný 2) vykonal dražbu nehnuteľností 02.12.2015, ktoré boli predmetom vydaného predbežného opatrenia, na návrh spoločnosti Porsperita investičná spoločnosť s.r.o., v ktorej ako navrhovateľ pokračoval žalovaný 1) nepostupoval v súlade s § 19 ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných držbách, pretože mu v tom bránilo vykonateľné rozhodnutie súdu.

22. Žalovaný 2) sa bránil aj tým, že o nariadenom predbežnom opatrení v čase konania dražby nevedel. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní 1), 2) a spoločnosť Prosperita investičná spoločnosť s.r.o. sú personálne prepojení. Konateľkou spoločnosti Prosperita investičná spoločnosť s.r.o. bola do 02.12.2015 W. J. K., konateľom žalovaného 1) je od 08.08.2012 I. J. (manžel W. J. K.), konateľom žalovaného 2) je od 30.01.2014 I. J. (čo vyplýva z údajov uvedených vo verejne prístupnom obchodnom registri) a licitátorkou na dražbe bola W. J. K. (vyplýva z notárskej zápisnice notára Ondreja Ďuriača osvedčujúca priebeh dražby, č.l. 109). Podľa názoru odvolacieho súdu v takejto dôkaznej situácii, s prihliadnutím na individuálne okolnosti (personálne prepojenie všetkých zainteresovaných na dražbe) v prejednávanej veci bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný 2) musel vedieť o nariadenom predbežnom opatrení, resp. o ňom vedieť mal a mohol. Tento fakt nemôže vyvrátiť ani listina založená v spise nazvaná výpoveď svedkyne W. J. K. z 04.10.2016 (č.l. 130), v ktorej svedkyňa opisuje dôvody, pre ktoré nevedela a existencii predbežného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu nejde o relevantný dôkaz, pretože nebol navrhnutý a ani vykonaný v súlade s § 196 (§ 126 . Civilný kódex neupravuje možnosť vykonať dokazovanie písomnou výpoveďou svedka, pretože takýto dôkaz nespĺňa účel, ktorému má slúžiť. Svedok nebol poučený súdom o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, čo je vždy nevyhnutné urobiť pred podaním výpovede svedka v zmysle § 196 CSP, strany sporu a súd nemôžu takémuto svedkovi klásť otázky, na ktoré nie je pripravený, nevidia jeho reakcie a pod. Okrem toho ako už bolo vyššie uvedené, W. J. K., konateľka spoločnosti Prosperita investičná spoločnosť s.r.o. (a licitátorka na dražbe) mala a mohla vedieť o nariadenom predbežnom opatrení, pretože jeho prevzatím sa dostalo do dispozičnej sféry osoby, ktorá bola oprávnená konať za spoločnosť v relevantnom čase.

23. Nebol správny ani právny názor žalovaných o povinnosti žalobcu preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby. V procesnej rovine žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby je určovacou žalobou, ktorej špecifikom je, že v žalobe nie je povinnosťou osvedčiť naliehavý právny záujem, keďže tento sa ex lege predpokladá. Potreba extenzívneho výkladu inštitútu žaloby o neplatnosť dražby je daná tým, že táto predstavuje jediný právny prostriedok ochrany vlastníckeho práva a iných práv osôb dotknutých dražbou. Okrem tohto žalobného inštitútu neexistuje v slovenskom právnom poriadku iný priamy a konkretizovaný hmotnoprávny nárok a procesný inštitút, ktorý by umožňoval ochranu pred dražbou. Žalobca napokon správne označil ako žalovaných okruh účastníkov vyplývajúcich z § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. V dôsledku toho je v konaní o neplatnosť dražby nevyhnutná účasť strán uvedených v § 21 ods. 4 citovaného zákona, pretože len vo vzťahu k všetkým týmto osobám môže byť otázka (ne)platnosti dobrovoľnej dražby riešená jednotne a rozsudok sa vzťahuje na všetkých účastníkov dražby. Ak aj v čase podania žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby už žalovaný 3) nebol vlastníkom vydražených nehnuteľností a v tom čase bola ich vlastníčkou W. J. K., ktorá ich neskôr predala (tvrdí), nebolo povinnosťou žalobcu sa domáhať neplatnosti dražby aj voči ďalším nadobúdateľom nehnuteľností, pretože to nevyplýva z osobitného zákona a napokon ďalší nadobúdatelia nehnuteľností by neboli v spore o neplatnosť dražby pasívne legitimovanými a voči nim by bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť. Na uvedenom závere súdu nič nemôže zmeniť ani fakt, že po tomto rozhodnutí sa bude musieť žalobca domáhať žalobou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (za predpokladu, ak sa s terajším vlastníkom nedohodne mimosúdne), ak bude chcieť byť zapísaný ako vlastník nehnuteľností v príslušnom katastri. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva, ktorá by smerovala len voči súčasnému vlastníkovi vydražených nehnuteľností by súd nebol oprávnený sa prejudiciálne zaoberať otázkou (ne)platnosti dražby, pretože žalovaní 1) až 3) by neboli stranami takéhoto sporu a rozhodnutie súdu by nebolo pre nich záväzným.

24. Z vyššie uvedených dôvodov (existujúce vykonateľné predbežné opatrenie ukladajúce navrhovateľovi dražby úkony smerujúce k výkonu záložného práva, o ktorom žalovaný 2) vedel) spoločnosť Prosperita investičná spoločnosť s.r.o. ako záložný veriteľ nebola oprávnená navrhnúť vykonať dražbu, žalovaný 1) nebol oprávnený v navrhovaní dražby pokračovať, žalovaný 2) nemohol dražbu vykonať, resp. keď ju vykonal, konal v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách a žalovaný 3) nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k dražených nehnuteľnostiam v dražbe uskutočnenej v rozpore so zákonom.

25. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

26. Žalobca má voči žalovaným 1) až 3) podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania žalobcovi nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .