Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Cb-197-2015.pdf
PDF · 112.39 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/197/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Ing. Dušan Obert - NCS, Vajanského 5270/1A, 921 01 Piešťany, IČO: 37475231, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Bio CON 1 s. r. o., Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36710172, zastúpenému: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 6.240,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.240,- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 11.02.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.04.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.240,- eur s prísl. titulom nezaplatenia faktúry č. 10012015 zo dňa 31.01.2015 splatnej dňa 10.02.2015 ako odmeny za výkon činnosti mandatára podľa mandátnej zmluvy č. 2014091212 zo dňa 12.08.2014.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe cenovej ponuky predloženej žalobcom uzatvoril žalobca ako mandatár so žalovaným ako mandantom dňa 12.08.2014 mandátnu zmluvu č. 2014091212, predmetom ktorej bol výkon manažérskej, dozornej a koordinačnej činnosti pri zabezpečení realizácie stavby: Výrobňa elektrickej energie na princípe termochemického splyňovania biomasy v splyňovacom generátore Bio CON 1
- Hnúšťa. V zmysle dohodnutej odmeny vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 10012015 zo dňa 31.01.2015 splatnú dňa 10.02.2015. Dielo bolo dokončené v stave spôsobilom na kolaudačné konanie. Žalovaný do dnešného dňa predmetnú faktúru žalobcovi nezaplatil.
3. Vo vyjadrení zo dňa 30.06.2015 žalovaný uviedol, že žalobca opakovane porušil predmetnú mandátnu zmluvu a neplnil si povinnosti, ktoré mu znej voči žalovanému vyplývali. Žalovaný upozorňoval žalobcu na porušovanie zmluvy, nedošlo však k náprave a žalobca nakoniec prestal komunikovať. Žalobca spôsobil svojou pasivitou žalovanému škodu, preto žalovaný nemôže pripustiť úhradu predmetnej faktúry.
4. Na pojednávaní dňa 19.09.2016 svedok Z.. R. J., ktorý pracoval pre žalovaného ako projektant v rámci predmetnej stavby. Žalobca zastupoval investora a jeho úlohou bolo zosúladiť stavebnú časť a technologickú časť. Realizácia bola v roku 2014, bol tam krátky termín dokončenia do konca roku, a preto bol prizvaný žalobca, aby sa to stihlo. Ku koncu vzniklo napätie medzi žalobcom a pánom Q.. Počas kolaudačného konania žalobca vyhlásil, že je tu poslednýkrát a že na stavbe sa viac neukáže. Toto ho zarazilo, keďže stavba ešte nebola dokončená, neboli skolaudované sušiareň a sklad štiepky. Neboli skolaudované preto, lebo sa nestihli dokončiť. Vnímal to tak, že žalobca je tam na to, aby dotiahol dokonca celú stavbu a aby bola funkčná. Bol na stavbe aj mimo kontrolných dní a stretával sa tam so žalobcom. V spomínanom telefonáte žalobcovi povedal, že bez jeho prispenia by k realizácií projektu nedošlo, keďže bol na to skutočne krátky čas.
5. Na pojednávaní dňa 30.01.2017 svedok R. N., ktorého spoločnosť realizovala pre žalovaného predmetný projekt uviedol, že žalobca mal na starosti zrealizovanie celého projektu, koordinoval činnosť tak, aby došlo k jeho kolaudácii. V týždni, keď mala prebehnúť kolaudácia si zvolal na miesto všetkých projektantov, dodávateľov stavby a ďalších za účelom posúdenia celového stavu - prípravy na kolaudáciu. Vtedy povedal pamätnú vetu, že bude zázrak, ak sa toto skolauduje. Podľa jeho informácii je do dnešného dňa skolaudovaná iba časť stavby, a to splyňovania a výroby elektrickej energie. Zvyšok je neskolaudovaný a stavba je stále v skúšobnej prevádzke. Od toho stretnutia, ktoré spomínal, žalobcu nevidel. Nevedel, z akých dôvodov sa žalobca už neobjavil na stavbe, išlo o komplikovanú stavbu, pričom jeho kompetencie museli prebrať ostatní. Po tomto kontrolnom dni, ktorý nasledoval po ich stretnutí sa diali kontrolné dni už bez žalobcu. Spomenul si na jednu výmenu názorov medzi žalobcom a p. Q., kde žalobca vysvetľoval p. Q., že on je investičný dozor a nie stavebný dozor. Investičný dozor má za úlohu manažovanie a riadenie celej výstavby až do spustenia.
6. Svedok J. R., ktorého firma kúpila 51 % spoločnosti žalovaného, na uvedenom pojednávaní uviedol, že kontroloval priebeh výstavby a rozbehnutie predmetnej prevádzky a pomáhal ako projekt manažér. Mal za úlohu kontrolovať finančné transakcie a zabezpečoval všetko, čo bolo na stavbe potrebné, býval na stavbe cca 3 dni v týždni. Časť nároku, ktorý žalobca žaluje rozporoval on sám, s čím predstavenstvo súhlasilo. Rozporoval poslednú časť sumy preto, lebo žalobca neplnil ani ich prosby, ani príkazy od novembra 2014, vlastne celý mesiac pred kolaudáciou. V tomto čase bol vzťah so žalobcom zhoršený. Do novembra 2014 sa činnosťou žalobcu nezaoberal vzhľadom k tomu, že stavba prebiehala bezproblémovým spôsobom. Žalobca mal podpísanú zmluvu so žalovaným, v ktorej mal presne vymedzené svoje povinnosti. Podľa zmluvy napr. mal byť na stavbe prítomný, mal plniť ich príkazy atď. Vysvetľovali mu, že nestačí, ak sa tam raz za čas ukáže a podpíše nejaké dokumenty. Časť stavby bola skolaudovaná v decembri 2014, časť stavby bola skolaudovaná neskôr a časť stavby nie je skolaudovaná doteraz. Projektových manažérov bolo na stavbe viac, do decembra 2014 boli minimálne štyria, okrem neho napr. p. Q., p. W., p. Z. X., p. Y.. Žalobca mal byť prítomný na stavbe a v rozsahu, ako je uvedené v cenovej ponuke, ktorá je prílohou zmluvy. V cenovej ponuke na str. 3 neplnil žalobca svoje povinnosti od bodu 14 do bodu 23. Žalobca mal s nimi spolupracovať až do 31.1.2015, avšak od začiatku decembra 2014 s nimi spolupracovať prestal a neplnil si svoje povinnosti. Nikde nebolo uvedené, že žalobca má skolaudovať iba niektorý z objektov celej stavby. Vyplývalo z jeho pracovného zaradenia, že malo ísť o celý objekt so všetkými stavbami. Žalobca neodstraňoval nedorobky a poruchy na diele. Tie vznikli už počas jeho pôsobenia. Neriadil, ani neorganizoval spúšťanie prevádzky. Určite však mal žalobca podiel na tom, že dielo bolo skolaudované.
7. Na pojednávaní dňa 12.04.2017 svedok Z.. H. X., zamestnanec žalovaného uviedol, že žalobca žiada zaplatenie faktúry za prácu, ktorú z jeho pohľadu nedodal. Ako náhle začala kolaudácia, žalobcu prestali vídať a pred začiatkom kolaudácie sa vyjadril, že bude zázrak, ak to skolaudujete. Kolaudačné konanie pozostáva z viacerých etáp, on bol prítomný pri miestnom šetrení a funkčných skúškach. Na miestnom šetrení bol žalobca chvíľočku prítomný, pri funkčných skúškach už prítomný nebol. Na posledných kontrolných dňoch pred kolaudáciou vznikali potýčky medzi žalobcom a Q., keďže žalobca odmietal robiť svoje úlohy, ktoré neskôr museli byť delegované na pána Q., pána X., pána W. a pána R.. Od novembra 2014 bol prítomný na všetkých kontrolných dňoch. Nie vždy podpisoval prezenčnú listinu, no minimálne na jednej bol podpísaný. Nie vždy bol prítomný na celých kontrolných dňoch, iba ohľadom záležitostí, ktoré sa ho týkali, percentuálne bol prítomný na 70 % času kontrolných dní. Kolaudačné konanie začalo v decembri 2014 a ešte neskončilo, keďže nie je všetko skolaudované. Nevedel odpovedať na otázku ako je možné, že podľa jeho názoru stavba nie je celá skolaudovaná, ak je vydané kolaudačné rozhodnutie na celú stavbu. Nevedel presne povedať, aké konkrétne činnosti žalobca nesplnil. Zásluhu žalobcu na
celom projekte nevedel identifikovať vzhľadom k tomu, že nepoznal jeho zásluhy v administratívnej časti, avšak v praktickej časti si svoje povinnosti do decembra 2014 plnil.
8. Žalobca na uvedenom pojednávaní dodal, že jeho mandátna zmluva skončila dátumom kolaudácie, to znamená 31.12.2014. Dohliadal na výstavbu, vypracoval preberacie protokoly, prevzal všetky čiastkové diela od jednotlivých subdodávateľov, pripravil doklady na kolaudáciu, osobne sa zúčastnil kolaudačného konania, miestneho šetrenia. S inšpektormi, ktorí boli na stavbe ako členovia kolaudačnej komisie sa zúčastnil obhliadky stavby a následne odišiel, keď sa začalo podávať šampanské a chlebíčky. Dodávateľom ani raz nebol vyzvaný, aby odstraňoval vady a nedorobky diela a tieto boli drobného charakteru. Žalovaný ho ani nevyzval na stretnutie ohľadne nedorobkov a odmietal s ním komunikovať. Mailom z 14.02.2015 prejavil záujem o projekt, pýtal sa, či idú oživovať technológiu, že by sa rád zúčastnil. Tento mail je založený v spise. Jeho úlohou nebol styk s orgánmi, čo potvrdzuje kolaudačné rozhodnutie, kde je uvedený pán Klohna, ktorý mal na to splnomocnenie. Nikdy spoločnosť nezastupoval pred úradmi. Kolaudačné rozhodnutie mu bolo doručené pánom Klohnom pre informáciu. Faktúrou, ktorá je predmetom sporu si fakturuje služby, ktoré sú predmetom mandátnej zmluvy. Poslednú faktúru by nazval ako doplatok dohodnutého honoráru za posledné 3 mesiace. Ide o október, november a december 2014. Článok 5 a 6 mandátnej zmluvy, v ktorej je uvedený dátum 31.01.2015 si treba vykladať tak, že ak by sa nepodarilo úspešne dielo dokončiť a skolaudovať do konca roka 2014, maximálne by mohol na ňom ďalej spolupracovať do konca januára 2015. To, že vystavil faktúru až 31.01.2015 bolo z dôvodu jeho ústretovosti voči žalovanému, keďže ešte v januári očakával priestor, kde by bol užitočný, to sa však nestalo. Pokiaľ vznikli vady a nedorobky, za ktoré bol zodpovedný, očakával, že bude vyzvaný na ich odstránenie. Doklad zo dňa 15.12.2014 Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby č.l. 214-218 nepoznal, nemal o ňom žiadnu vedomosť, dozvedel sa o ňom až počas konania. Tento doklad je doplnením protokolu, ktorý podpísal, je založený v spise a je zo dňa 11.10.2014.
9. Žalovaný na uvedenom pojednávaní zdôraznil, že žalobca na poslednom kontrolnom dni 09.12.2014 uviedol, že dáva od nich ruky preč a že bude zázrak, ak to skolaudujú. Tým vyjadril prerušenie komunikácie. Bolo pre nich prekvapením, že sa 12.12. na miestnom šetrení objavil, preto pána X. museli splnomocniť na jednanie s úradmi, aby tú stavbu mohli dotiahnuť do úspešného konca. To nie je zásluha žalobcu. Posledný mail, ktorý bol spomínaný bol veľmi účelový a to len preto, aby si mohol žalobca nárokovať poslednú tranžu. Žalovaný zvažoval žalobu na žalobcu, že svojím prístupom ohrozil celý projekt. Čo sa týka kolaudácie, stavba bola rozdelenú na 2 časti, jedna bola skolaudovaná do konca roka 2014, druhá nie je skolaudovaná vôbec. Mandátna zmluva zahŕňala kolaudáciu obidvoch častí. V druhej časti sa nachádza sušiareň, palivová cesta, sklad štiepky. Na začiatku na základe stavebného rozhodnutia z roku 2013 bola stavba ako jeden celok, avšak keď videli, že nestíhajú, museli stavbu rozdeliť na dve samostatné časti, a to 28.11.2014. Žalobca o tejto skutočnosti vedel. Palivový súbor obsahovalo stavebné povolenie z roku 2013, aj z roku 2014, avšak už nie kolaudačné rozhodnutie. Žalobca doplnil, že nemal na starosti inžiniering a komunikáciu s orgánmi, toto mal na starosti pán Klohna. PS01 vypadol z kolaudačného rozhodnutia preto, lebo na kontrolnom dni 30.09.2014 padlo rozhodnutie všetkých prítomných, že nebude treba robiť sklad na štiepku, že sa pôjde cestou „koľko sa dovezie, toľko sa spotrebuje“, lebo časovo nebolo možné dokončiť sklad.
10. Svedok Z. X. na pojednávaní dňa 14.03.2018 uviedol, že žalobcu pozná z kontrolných dní pri realizácii diela v Hnúšti. Bol to náročný projekt. Na samotnú realizáciu mali menej času ako bolo treba
- v prípade neúspechu by to malo veľké ekonomické následky pre investora, teda žalovaného. So žalobcom sa stretol iba na kontrolných dňoch, kde viedol kontrolný deň, urobil zápisy z kontrolného dňa a v nasledujúcich dňoch rozposlal všetkým zúčastneným rozpisy s úlohami. Stavbu sa im podarilo čiastočne skolaudovať, čo bolo pre investora postačujúce. Podľa neho samotná technológia nevyrába elektrickú energiu. Termín kolaudácie bol dôležitý z hľadiska podpory štátu a dotácie, toto bolo splnené. Podľa jeho názoru žalobca neplnil všetko to, čo od neho investor žiadal, niektoré veci museli byť rozdelené medzi neho a ďalších projektových manažérov. Vzniklo nedorozumenie medzi žalobcom a žalovaným o predmete činnosti. Podľa jeho názoru aj bez žalobcu by tento náročný termín stihli. Funkciu, ktorú vykonával žalobca sa približuje k funkcii stavbyvedúceho. Ak by žalobca vykonával funkciu stavbyvedúceho, považoval by to za dostatočne vykonanú prácu. Bol prítomný dňa 12.12.2014 na kolaudačnom konaní v Hnúšti a potom išiel sám na stavebný úrad. Počas kolaudačného konania bol prítomný Zoran Nikolič na mieste kolaudácie, na stavebný úrad išiel svedok sám. Na kolaudačnom konaní v predmetný deň bol prítomný žalobca. Celý priebeh kolaudačného konania bol vedený ku skolaudovaniu už len z princípu, keďže najskôr musí byť niečo skolaudované a potom môže
nastať prevádzka. Zariadenie nie je funkčné, čo vie vďaka dobrým vzťahom so Stredoslovenskou energetikou. Naposledy žalobcu stretol na kolaudačnom konaní. Po kolaudačnom dni odstraňovali naďalej nedostatky, ktoré mohli byť príčinou neuznania podpory zo strany štátu. Tieto nedostatky odstránili a potom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Žalobca vedel o týchto nedostatkoch. Tieto nedostatky riešili oni, keďže na nich tieto povinnosti prešli. Žalobca svojimi skúsenosťami veľmi dobre prispel ku riešeniu technických problémov týkajúcich sa stavby, do vecí týkajúcich sa legislatívy a technológií nevstupoval.
11. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
Podľa § 567 ods. 3 Obchodného zákonníka od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.
Podľa § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.
Podľa § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 bola 0,05 %.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
12. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia faktúry č. 10012015 zo dňa 31.01.2015 splatnej dňa 10.02.2015 ako odmeny za výkon činnosti mandatára podľa mandátnej zmluvy č. 2014091212 zo dňa 12.08.2014. V zmysle čl. II zmluvy sa žalobca ako mandatár zaviazal vykonať pre žalovaného ako mandanta technicko - manažérsku, dozornú a koordinačnú činnosti pri zabezpečení realizácie stavby: Výrobňa elektrickej energie na princípe termochemického splyňovania biomasy v splyňovacom generátore Bio CON 1 - Hnúšťa. V čl. III zmluvy sa žalobca zaviazal vykonávať činnosti uvedené v čl. II v rozsahu, ktorý je špecifikovaný v cenovej ponuke zo dňa 15.07.2014. V tejto cenovej ponuke je uvedený vo všeobecnej rovine základný rozsah prác v 13 odrážkach. V čl. V zmluvy si zmluvné strany dohodli čas plnenia, t. j. od 12.08.2014 do protokolárneho odovzdania diela, najneskôr do 31.01.2015, príp. do odstránenia vád a nedorobkov, no najneskôr do 31.01.2015. V čl. VI sa strany dohodli na odmene mandatára, ktorá sa uskutočňuje na základe troch faktúr, pričom tretia fakturácia vo výške 5.200,- eur (bez DPH) bude vykonaná do 10 dní od kolaudácie stavby. Súd má na základe kolaudačného rozhodnutia vydaného mestom Hnúšťa dňa 29.12.2014 (právoplatné a vykonateľné dňa 31.12.2014) za preukázané, že predmetná stavba je spôsobilá na užívanie, pričom v kolaudačnom konaní neboli zistené závažné nedostatky, ktoré by bránili užívaniu stavby. Ostatné zistené závady a nedorobky nariadil stavebný úrad odstrániť do 31.01.2015. Stavba bola uskutočnená v súlade s podmienkami stavebného povolenia. Zo zápisnice z priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním kolaudačného konania, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2014 v Hnúšti súd zistil, že sa ho (vystupujúc na strane žalovaného) zúčastnil aj žalobca, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Taktiež zo šiestich zápisov/protokolov o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 11.10.2014 vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom predmetnej stavby súd zistil, že technický dozor vykonával žalobca, čo na týchto protokoloch potvrdil vlastnoručným podpisom. Zo zápisov z KD č. 14, 13, 12, 11, 10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1, ako aj zo zápisov z OP č. 4, 3, 2 a 1 tiež vyplýva, že tieto boli odsúhlasené a vlastnoručne podpísané žalobcom. Z výpisov z telefonických hovorov uskutočnených žalobcom súd zistil, že žalobca v januári a februári 2015 kontaktoval žalovaného, ako aj jeho pracovníkov (p. X., J., N., Tedla). Z uvedených listinných dôkazov má súd teda za dostatočne preukázané, že si žalobca riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej mandátnej zmluvy, ktoré v konečnom dôsledku viedli ku kolaudácii diela a užívaniu predmetnej stavby, dosiahnutie čoho bolo hlavným cieľom žalovaného. Žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobca porušil predmetnú zmluvu a nevykonal všetky činnosti, ktoré z nej vyplývali a že v konečnej fáze úplne prestal so žalovaným komunikovať. Z vyjadrení strán sporu je súdu zrejmé, že v záverečnej fáze došlo medzi zmluvnými stranami k nezhodám a zhoršeniu vzťahov, avšak nemožno z nich vyvodiť, že žalobca porušil zmluvu, či zanedbal svoje povinnosti z nej vyplývajúce. Vzhľadom k tomu, že povinnosti žalobcu sú v zmluve špecifikované vo veľmi všeobecnej rovine a nevyplýva z nej výslovne, že žalobca je povinný vykonať všetky činnosti špecifikované v zmluve, či cenovej ponuke, inak mu nevznikne nárok na odplatu. Práve naopak zo zmluvy vyplýva, že úhrada odmeny mandatára sa uskutoční na základe 3 faktúr, pričom tá tretia (ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania) bude vykonaná do 10 dní od kolaudácie stavby, ku ktorej preukázane došlo a to vo veľkej miere zásluhou žalobcu, čo potvrdil na pojednávaní svedok J. R.. Aj svedok Z. X. pri výsluchu uviedol, že žalobca svojimi skúsenosťami veľmi dobre prispel k riešeniu technických problémov týkajúcich sa stavby. Svedok Z.. R. J. na pojednávaní potvrdil, že v telefonickom rozhovore so žalobcom mu výslovne povedal, že bez jeho prispenia by k realizácií projektu nedošlo, keďže bol na to skutočne krátky čas. Z uvedeného je nepochybné, že bez činnosti vykonanej žalobcom v zmysle uzavretej zmluvy by ku kolaudácii stavby a jej riadnemu užívaniu v tak krátkom čase nedošlo. Podľa názoru súdu je preto nepodstatné tvrdenie žalovaného, že na poslednom kontrolnom dni 09.12.2014 žalobca uviedol, že dáva od nich ruky preč a že bude zázrak, ak to skolaudujú. Zhoršené vzťahy medzi zmluvnými stranami predsa nemôžu byť dôvodom na nezaplatenie tretej časti faktúry, ktorá sa podľa zmluvy odvíjala od kolaudácii stavby. Irelevantné je preto aj tvrdenie žalovaného, že časť stavby nebola skolaudovaná, nakoľko z kolaudačného rozhodnutia je nepochybné, že stavba ako taká je spôsobilá na užívanie. Z dôkazov založených v spise (a popísaných vyššie) jasne vyplýva, že žalobca vykonával pre žalovaného činnosť ešte v decembri 2014 a niekoľkokrát kontaktoval žalovaného a osoby pracujúce pre žalovaného aj v roku 2015. Z kolaudačného rozhodnutia je tiež zrejmé, že neboli zistené závažné nedostatky, ktoré by bránili užívaniu stavby. Ostatné nedostatky boli riadne a včas odstránené. Skutočnosť, že tieto ostatné nedostatky si žalovaný dal odstrániť sám a nežiadal
pritom žalobcu o zabezpečenie ich odstránenia, nie je dôvodom na nezaplatenie tretej časti zmluvne dohodnutej odmeny žalobcovi, keďže toto odstránenie drobných vád žalovaný od žalobcu nežiadal (hoci žalobca so žalovaným emailom či telefonicky komunikoval). Okrem toho zo žiadneho zmluvného ustanovenia nevyplýva, že by v prípade riadnej kolaudácie stavby žalobcovi nevzniklo právo na odmenu, ak neodstráni vady a nedorobky nezávažného charakteru. Súd po vykonanom dokazovaní nedospel k presvedčeniu, že žalobca porušil predmetnú mandátnu zmluvu vzhľadom k jej generalizovanému zneniu a vzhľadom na dosiahnutie cieľa zmluvy, ku ktorému došlo vo veľkej miere činnosťou žalobcu. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca porušil predmetnú zmluvu spôsobom, ktorý by viedol k nevydaniu potrebných povolení a súhlasu od príslušných orgánov, alebo že by konkrétnym konaním, či nekonaním žalobcu vznikla žalovanému škoda. Podľa názoru súdu žalobca vykonal pre žalovaného činnosť v dostatočnom rozsahu na to, aby mohla byť vzhľadom na všeobecné znenie jeho povinností formulovaných v zmluve považovaná za riadne vykonanie rozsahu a obsahu predmetu zmluvného plnenia. Samotná skutočnosť, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli ku koncu spolupráce narušené nie je dôvodom na zníženie zmluvne dohodnutej odmeny žalobcu, a to s poukazom na správanie žalovaného, ktorý v danom časovom období ani nežiadal od žalobcu, aby pokračoval v činnostiach pre žalovaného po vydaní kolaudačného rozhodnutia právoplatného a vykonateľného k 31.12.2014. Pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenia vypočutých svedkov, súd z nich nedospel k presvedčeniu, že by preukazovali porušenie závažných zmluvných povinností žalobcu, preto aj vzhľadom na váhu dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu ich súd nepovažoval za smerodajné a rozhodujúce. Keďže žalobca riadne a včas splnil svoje povinnosti vyplývajúce z mandátnej zmluvy, vzniklo mu právo na zaplatenie odmeny v zmysle vystavenej faktúry č. 10012015 zo dňa 31.01.2015 splatnej dňa 10.02.2015 v sume 6.240,- eur. Žalovaný túto faktúru pred začatím konania nerozporoval, práve naopak ju riadne zaevidoval do účtovníctva a vykonal odpočet dane. Žalovaný teda svoju povinnosť uhradiť žalobcovi predmetnú faktúru nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, avšak súd mu priznal úrok z omeškania len v uplatnenej nižšej výške 5,05 % ročne. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže v konaní bolo preukázané omeškanie žalovaného s plnením jeho zmluvnej povinnosti.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.