Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-149-2017.pdf
PDF · 264.78 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/149/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: 1. MUDr. U. R., narodený X.X.XXXX, A. XX, W., 2. MUDr. X. R., narodená X.XX.XXXX, A. XX, W., obaja zastúpení: Prosman a partneri advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovaným: 1. H. Y., T. XXX, IČO: 30 712 947, zastúpený advokátkou: JUDr. Magdaléna Lesayová, Hlavná 27/A Trnava, 2. Ing. T. X., W. XX, W., IČO: 11 857 595, zastúpený advokátom: JUDr. Roman Cibulka, Hlavná 13, Trnava, za účasti intervienta na strane odporcu v 2. rade: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, o zaplatenie sumy 17.238,08 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 27C/74/2011-546 zo dňa 09. mája 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalobcom sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcom sumu 17.238,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 18.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovia sa domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 17.238,08 eur s úrokom z omeškania z istiny vo výške 9,25 % ročne od 1.6.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s náhradou trov konania. Zdôvodnili tým, že im vznikla škoda zatečením do suterénu rodinného domu, ktorého hrubú stavbu na základe zmluvy o dielo zhotovil žalovaný v 1. rade - ďalej len „zhotoviteľ“, na základe projektu, ktorého zmenu na objednávku žalobcov vyhotovil žalovaný v 2. rade - ďalej len „projektant“. Po výzve súdu, na návrh projektanta, vstúpila do konania poisťovňa, ako intervient. Uviedla, že sondy V-3 a V-4 nepreukázali spodnú vodu a preto nebol relevantný dôvod na navrhnutie hydroizolácie proti spodnej vode. Zhotoviteľ nekontaktoval projektanta počas realizácie stavby. Nie je preukázané, že pri výkopových prácach nebola zistená prítomnosť spodnej vody a nie je preukázané, že hydroizolácia bola realizovaná podľa projektu. Z nedostatku príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a plnením povinností projektantom, navrhla návrh voči nemu zamietnuť.
2. Predmetom konania je zaplatenie sumy 17.238,08 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 1.6.2011 do zaplatenia žalobcom žalovanými spoločne a nerozdielne z titulu náhrady škody spôsobenej žalobcom pri výstavbe rodinného domu zatečením suterénu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcami a projektantom bola uzavretá ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie úprav projektu rodinného domu žalobcov a následne medzi žalobcami a zhotoviteľom
bola uzatvorená písomná zmluva o dielo dňa 1.10.2008, predmetom ktorej bola hrubá stavba rodinného domu podľa projektu projektanta, vrátane izolácie proti vlhkosti a vode. V zmluve sa zhotoviteľ nezaviazal zabezpečiť stavebný dozor. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovatelia, ktorý si boli vedomí, že je potrebné zabezpečiť stavebný dozor, uzatvorili zmluvu o vykonávaní stavebného dozoru. Stavba sa realizovala bez stavebného dozoru a bez vedenia stavebného denníka. Základy sa kopali po suchom lete začiatkom jesene, výkopová špára bola suchá. Termín odovzdania diela bol 15.3.2009 a hrubá stavba bola odovzdaná v júli 2009. Suterén prvýkrát zavlhol ešte v štádiu hrubej stavby pred dokončením izolácie. Od 3.5.2010 opätovne začali steny suterénu vlhnúť, do suterénu natiekla voda, ktorú sa podarilo odčerpať prvýkrát až 2.7.2010. Žalobcovia dňa 10.5.2010 reklamovali stavebné práce a požiadali zhotoviteľa o odstránenie závady hrubej stavby - vlhnutie suterénu. Dňa 12.5.2010 zhotoviteľ listom oznámil žalobcom nesúhlas s reklamáciou. Žalobcovia si dali vypracovať znalecký posudok, ktorý zaslali obom odporcom na vyjadrenie. Obaja sa odmietli podieľať na odstránení škody, vrátane vedľajšieho účastníka. Následne žalobcovia po porade so znalcom svojpomocne vykonali sanáciu. Vybúrali priečky a omietky, dlažbu ponechali, vykonali chemickú izoláciu, položili navrhnutú izoláciu proti tlakovej vode, nanovo prerobili elektrinu a kúrenie, demontovali kotol, postavili priečky, omietli steny a položili novú dlažbu. V konaní si uplatnili náhradu nákladov vynaložených na odstránenie vzniknutej škody v suteréne doloženú listinnými dôkazmi. Znalec Ing. Ilavský, PhD. uviedol, že zatečenie bolo spôsobené nevyhovujúcim realizovaním hydroizolácie proti zemnej vlhkosti, ktorú považuje za dostatočnú. Hladina podzemnej vody je ustálená vždy pod úrovňou horizontálnej hydroizolácie suterénu, preto nebolo potrebné navrhovať hydroizolačnú sústavu spodnej stavby proti tlakovej vode. V danom období boli extrémne zrážky a došlo k zvýšeniu hladiny podzemnej vody, a teda k tlakovému pôsobeniu podzemnej vody na vytvorenú hydroizolačnú sústavu suterénu. Čo bolo s veľkou pravdepodobnosťou aj spúšťací mechanizmus porúch zvislej hydroizolačnej sústavy, ktorá nebola zovretá z oboch strán. Z exteriérovej strany bola kontaktne nalepená na omietku ochrannej prímurovky, ale priestor medzi zvislou hydroizoláciou a obvodovou nosnou stenou stavby nebol vyplnený omietkou. Vplyvom tlaku vody z exteriéru, došlo k poškodeniu, prípadne odlepeniu, roztrhnutiu zvislej hydroizolácie. K tomu podľa názoru znalca prispeli aj použité tvárnice Porotherm, ktoré majú ostré drážky na svojom líci. V projekte nie je nikdy zakreslená zvislá špára medzi murivom a hydroizoláciou. Ako sa má realizovať táto stavebná časť sa uvádza v slovenských technických normách a učí sa to na školách. Podľa znalca nebola malta nanášaná medzi hydroizoláciu a tvárnicu po celej ploche. Len zhora, ako spojivo medzi jednotlivými vrstvami tvárnic, ako sa pri obhliadke vyjadril aj zhotoviteľ. Pokiaľ nie je vyplnený celoplošne priestor medzi zvislou hydroizoláciou a tvárnicou, tak je izolácia nefunkčná. Namietaný polystyrén nad hydroizoláciou bol vo vodorovnej polohe. Znalec dospel k záveru, že chyba nastala nie vo vodorovnej, ale v časti zvislej hydroizolácie. Z druhého znaleckého posudku vyhotoveného Ústavom stavebnej ekonomiky mal súd preukázané, že z predloženej fotodokumentácie a vyjadrenia zhotoviteľa dospel k záveru, že navrhnutá hydroizolácia v 2 vrstvách pri zistenej úrovni hladiny podzemnej vody bola dostačujúca. Udržala by po dobu 3 mesiacov tlakovú vodu, ak by bola dobre urobená, v takom prípade má vydržať 50 až 100 rokov. Ústav dospel k záveru, že bol použitý asfaltový pás hydroizolácie len v jednej vrstve a z vnútornej strany domu, čo je v rozpore s projektovou dokumentáciu. Navrhnutá hydroizolácia je schopná odolávať vode, musí byť zovretá a nesmie byť mechanicky poškodená, pričom spoje sú kritickým miestom. Spôsob realizácie hydroizolácie znalec nemohol preveriť, nakoľko je konštrukcia zakrytá a neprístupná a po dohode so žalobcami nevykonal sondy, pretože mohli, ale aj nemuseli odhaliť príčinu zatekania. Znalec k namietanému pravidelnému vedeniu stavebného denníka uviedol, že by nič neriešilo a jediným riešením by bol stavebný dozor. S týmto názorom sa stotožnil aj Ústav, ktorý vytkol žalobcom, že pri realizácii stavby viacerými dodávateľmi si mali zabezpečiť vedenie stavebného denníka a pretože nemajú odborné vzdelanie aj stavebný dozor. Upozornenie projektanta, aby vyzvali statika na posúdenie základovej škáry ignorovali navrhovatelia i zhotoviteľ. Znalec Ing. Ilavský, PhD. určil aj skutočnú výšku škody 16.348,67 €, škodu uvedením do pôvodného stavu znalec určil sumou 16.485,82,- € a celkové náklady na opravu posudzovanej poruchy k termínu máj 2010 určil sumou 17.331,99 €, teda viac ako sú náklady preukázané žalobcami, ktorí si neuplatnili všetky vzniknuté náklady len tie, ktoré preukázali listinnými dôkazmi. Jednotlivé položky neboli rozporované účastníkmi, len zhotoviteľ namietal použitie kvalitnejších materiálov a zhodnotenie stavby vykonaním izolácie proti tlakovej vode z vnútra stavby. Ústav sa k výške škody sa nevyjadril, pretože mu nebol predložený sanačný projekt. Obaja znalci uviedli, že bolo možné s lacnejšími materiálmi zrealizovať hydroizoláciu v pôvodnej polohe, t.j. zvonku, ale v tom prípade by sa museli odkopať základy domu až po základovú špáru a vznikli by iné náklady. Dom nie je podpivničený celý, len čiastočne a aj táto skutočnosť by sťažovala izoláciu nehnuteľnosti zvonku, naviac navrhovatelia v tom čase už v okolí domu vykonali vonkajšie úpravy vrátane chodníkov čo by zvýšilo náklady spojené s obnovou izolácie zvonku.
3. V konaní boli vykonané rozsiahle znalecké dokazovania. Žalovaní spochybnili znalecký posudok predložený žalobcami, preto súd ustanovil znalca, ktorý dospel k inému záveru. Pretože si oba znalecké posudky odporovali po námietkach zhotoviteľa, súd doplnil dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, pričom znalecká organizácia dospela v podstate k rovnakému záveru ako predchádzajúci znalec ustanovený súdom. Obaja znalci ustanovení v konaní zhodne uviedli, že projektant navrhol hydroizoláciu, ktorá by odolala zvýšenému tlaku spodnej vody počas troch mesiacov, nakoľko z hľadiska životnosti stavby ide o krátke obdobie a obaja za príčinu zatečenia označili chybne realizovanú hydroizoláciu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne, a to voči zhotoviteľovi, nakoľko obaja znalci sa zhodli, že príčinou zatečenia, a teda vzniku škody bola chybne vykonaná hydroizolácia. Voči projektantovi súd návrh zamietol v celom rozsahu. Nebolo v konaní preukázané, že pri výkone svojej činnosti porušil konkrétnu povinnosť, ktorej následkom by bolo zatečenie nehnuteľnosti žalobcov, a teda vznik škody. Súd zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť škodu v uplatnenej výške 17.238,08 €, nakoľko súd považuje skutočné náklady vynaložené na odstránenie škody za dôvodné. K uplatnenej výške škody sa vyjadril len znalec Ing. Ilavský, PhD., ktorý celkové náklady na opravu posudzovanej poruchy k termínu máj 2010 určil sumou 17.331,99 €, teda viac ako sú náklady uplatnené žalobcami. Žalobcovia si zvolili jeden z možných spôsobov odstránenia vzniknutej škody, a to hydroizoláciou proti tlakovej vode zvnútra nehnuteľnosti, s čím bolo spojené použitie drahších materiálov, ale nemuseli odkopávať celú nehnuteľnosť zvonka, vrátane vonkajších terénnych úprav a chodníkov, ktoré by sa museli obnoviť. Aj v prípade vonkajšieho zateplenia by bolo potrebné vykonať vnútornú rekonštrukciu suterénu, nakoľko v ňom stála voda 2 mesiace. Odstránením vád musel byť celý suterén novostavby zrekonštruovaný, súd sa nestotožnil s námietkou zhotoviteľa, že sa nehnuteľnosť zhodnotila, išlo o opravy existujúcej vady novostavby, ktorá zapríčinila kompletné zvlhnutie časti novostavby, i keď na odstránenie vád bola použitá kvalitnejšia hydroizolácia. Čo sa týka vedenia stavebného denníka, v zmysle citovaného ustanovenia § 46d ods. 2 Stavebného zákona bolo povinnosťou stavebníkov viesť stavebný denník. Existencia stavebného denníka by mohla uľahčiť uplatňovanie vád a v danom prípade i vyhotovenie znaleckého posudku. Stavebný denník sám o sebe by nezabránil vzniku škody čo potvrdili aj obaja znalci. V konaní bolo preukázané a nebolo sporné, že navrhovatelia stavali nehnuteľnosť svojpomocne, realizovali stavbu viacerými dodávateľmi, dokonca niektoré práce sami vykonávali. Bolo teda ich povinnosťou zabezpečiť si stavebný dozor a uzatvoriť zmluvu s osobou spôsobilou ho vykonávať. Sami žalobcovia si boli vedomí, že majú túto povinnosť, nakoľko zisťovali osobu spôsobilú vykonávať stavebný dozor, čo potvrdili navrhovatelia, zhotoviteľ a aj svedok Ing. U.. Stavebný dohľad mohol, ak by bol riadne vykonávaný, predísť vzniku škody, ale nie je zodpovedný za kvalitu vykonaných prác, nakoľko ide o zodpovednosť zhotoviteľa konkrétnych prác.
4. Žalobcovia nepreukázali doručenie výzvy na zaplatenie istiny 17.238,08 eur žalovanému v 1. rade pred podaním návrhu na súd. Návrh mu bol doručený dňa 16.6.2011, dňa 17.6.2011 mohol zhotoviteľ
- žalovaný v 1. rade splniť svoju povinnosť a od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania t.j. od 18.6.2011, preto súd návrh v časti úroku z omeškania od 1.6.2011 do 17.6.2011 voči odporcov v 1. rade zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalobcom sumu 17.238,08 € spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z istiny od 18.6.2011 do zaplatenia, nakoľko si úrok z omeškania uplatnil v súlade s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. V časti uplatneného nároku voči odporcovi v 2. rade súd návrh zamietol z dôvodov uvedených vyššie. O trovách konania bude v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
5. Odvolanie podal žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu z týchto dôvodov: tvrdí, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne hodnotil dôkazy. V predmetnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie - aj znalecké, k veci sa vyjadrovali dokonca traja znalci (pozn. znalecký posudok Ing. Jozefa Seku bol vyhodnocovaný iba ako listinný dôkaz), pričom znalci najmä v podstatných otázkach nedospeli k rovnakým záverom, dvaja súdom určení znalci sa zhodli iba v tom, že navrhnutá hydroizolačná sústava iba proti zemnej vlhkosti bola dostačujúca a hydroizolačná sústava proti tlakovej vode nebola nutná, resp. potrebná, avšak s výhradou znalca - znaleckej organizácie Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o., že táto odpoveď by bola kladná iba v tom prípade, ak by sa vzala do úvahy iba úroveň podzemnej vody. Ing. Štefan Seko naopak vo svojom znaleckom posudku uviedol (str. 6 posudku), že "projektant mal použiť pri zmene projektu hydroizoláciu určenú proti spodnej vode a nie iba proti zemnej vlhkosti" a z tohto dôvodu aj v závere svojho znaleckého posudku navrhol vyhotoviť sanačný projekt, v ktorom by sa zvážilo použitie fólie PVC určenej na izoláciu proti spodnej vode z dôvodu vyššej pevnosti a pružnosti a možnosti vytvoriť spoľahlivejšie
spoje teplovzdušným zvarom, čo navrhovatelia v 1. a 2. rade aj realizovali, avšak bez toho, že by mali vyhotovený sanačný projekt. Pokiaľ ide o vyjadrenie znalcov na otázku "čo bolo príčinou presakovania vlhkosti a zatekania spodnej vody do suterénu rodinného domu žalobcov“, či išlo o vadný projekt alebo o vadnú realizáciu - znalec Ing. Ilavský sa vyjadril, že príčina poruchy (zaplavenia suterénu stavby) bola spôsobená s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou - nevhodným/nevyhovujúcim zrealizovaním hydroizolačnej vrstvy, - v znaleckom posudku Ústavu stavebnej ekonomiky sa znalci na túto otázku vyjadrili tak, že nie je možné objektívne zodpovedať na zadanú otázku, pretože odpoveď je odhadom možných príčin na základe dostupných technických informácií a interakcie konaní zúčastnených strán, a to: a) projektant navrhol typ hydroizolácie zodpovedajúcej prostrediu III. kategórie hydrofyzikálneho namáhania v zmysle záverov inžiniersko-geologického prieskumu bez zohľadnenia spracovateľnosti tohto typu hydroizolácie pri zmene smeru hydroizolácie, bez zohľadnenia možných rizík vyplývajúcich z umiestnenia stavby, b) projektant svoj návrh poistil v projektovej dokumentácii povinnosťou kontroly základovej škáry a možnou objektivizáciou spôsobu založenia podľa skutočného stavu, c) zhotoviteľ s najväčšou pravdepodobnosťou použil navrhovaný typ hydroizolácie, avšak s dôvodným podozrením len v jednej vrstve. Kvalitu realizácie nie je možné preveriť; d) investor nezabezpečil vedenie uskutočňovania stavieb osobou odborne spôsobilou. Za priestorové osadenie rodinného domu zodpovedá v zmysle stavebného povolenia osobne, e) stavebný úrad na základe oznámenia zhotoviteľa rodinného domu investorom nevyzval tohto k doloženiu osoby oprávnenej na vedenie uskutočňovania stavby rodinného domu - a Ing. Seko vo svojom znaleckom posudku uviedol, že vznik porúch v hydroizolácii spodnej stavby rodinného domu žalobcov v 1. a 2. rade dáva do príčinnej súvislosti s pochybením ako projektanta
- Ing. T. X., tak s pochybeniami zhotoviteľa stavby - H. Y. a vo svojom písomnom vyjadrení zo 17.10.2010 uviedol, že mieru stanovenia pochybenia v percentuálnom vyjadrení u oboch odporcov hodnotí - 60 % u projektanta a 40 % u zhotoviteľa. Žalovaný v 2. rade s poukazom najmä na vyššie uvedené skutočnosti tvrdí, že v rámci vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že škodu žalobcom v 1. a 2. rade spôsobil žalovaný v 1. rade. Neboli naplnené základné znaky pre priznanie na náhradu škody, pretože nemožno jednoznačne určiť príčinu vzniku škody a predovšetkým zavinenie. Podľa režimu OSP účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodol, ktoré z označených dôkazov sa vykonajú. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahovala na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobnom návrhu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním a opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Žalovaný v 1. rade znovu poukazuje na tú skutočnosť, že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t. j. neunesenie dôkazného bremena. Súd pri svojom rozhodovaní vážne pochybil, keď sa ani nepokúsil vysporiadať s rozpornými závermi znaleckých posudkov, iba na str. 12 v ods. 5 napadnutého rozsudku uviedol, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne, a to voči zhotoviteľovi (žalovanému v 1. rade), pretože obaja znalci zhodne uviedli, že príčinou zatečenia a teda vzniku škody bola chybne vykonaná hydroizolácia. To, že škoda bola spôsobená nevhodným/nevyhovujúcim zrealizovaním hydroizolačnej vrstvy/sústavy spodnej stavby, tvrdí iba znalec Ing. Miloslav Ilavský, PhD. Znalec, ktorý nebol pribratý do konania súdom - Ing. Jozef Seko (jeho posudok však treba hodnotiť ako listinný dôkaz) tvrdil, že vznik porúch v hydroizolácii spodnej stavby je v súvislosti s pochybením ako projektanta Ing. T. X. (ktorý sa podľa Ing. Seku má podielať na vzniku škody 60 %) a aj spochybneniami zhotoviteľa - H. Y. (ktorý sa má podielať na vzniku škody 40 %). Vo veci však súd naviac nariadil aj kontrolné znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok vypracovali riešitelia: Ing. H. Q., PhD. a Doc. Ing. Q. G., PhD., ktorí sa na otázku, aby určili, rep. posúdili príčinu presakovania vlhkosti a zatekania spodnej vody do suterén u rodinného domu žalobcov vyjadrili tak, že nie je možné na zadanú otázku objektívne odpovedať, pretože odpoveď je odhadom možných príčin na základe dostupných technických informácií a interakcie konaní zúčastnených strán a ako
možné príčiny uviedli pochybenia ďalších zúčastnených strán, aj žalobcov v 1. a 2. rade. Žalovaný v 1. rade poukazuje aj na tú skutočnosť; že návrh znalca - ÚSTAVU STAVEBNEJ EKONOMIKY, s.r.o. na zisťovanie príčiny vzniku škody kompletným obnažením izolačného systému suterén u žalobcov v 1. a 2. rade odmietli, resp. s týmto návrhom nesúhlasili s odôvodnením, že v okolí stavby sú vykonané terénne a sadové úpravy a náklady na spätné úpravy terénu by mohli byť vyššie ako predmet sporu. Žalovaný v 1. rade je toho názoru, že keď súd doplnil znalecké dokazovanie kontrolným znaleckým dokazovaním, mal znalecký posudok znaleckej organizácie podrobnejšie vyhodnotiť a prípadne uviesť prečo jeho zistenia nebral do úvahy, ale uprednostnil názor znalca Ing. Ilavského, PhD. Z vykonaného dokazovania však boli zistené aj ďalšie závažné skutočnosti, s ktorými sa súd pri svojom rozhodovaní mal vysporiadať. Pri šetrení na mieste samotnom znalci ÚSTAVU STAVEBNEJ EKONOMIKY, s.r.o. okrem iného konštatovali, že sondy in situ nemohli uskutočniť, pretože žalobcovia sa nesúhlasne vyjadrili k realizácii obnaženia hydroizolačného systému a fotodokumentácia z obdobia realizácie zvislej a vodorovnej hydroizolácie, tiež fotodokumentácia z obdobia stavebných procesov, ktoré nasledovali po položení hydroizolácie nebola dispozícii. Taktiež nebol k dispozícii žiadny záznam o kontrole kvality hydroizolácie, skutočnej stavbe a hydrologických pomeroch podložia. Možností na základe ktorých mohlo dôjsť k zatekaniu, v dôsledku nedostatočného zovretia hydroizolácie, príp. k pretvoreniu alebo pretrhnutiu izolácie alebo odlepeniu od podkladu, ale aj v dôsledku prepichnutia hydroizolácie alebo zlomenia v kútoch, príčinou mohla byť aj skutočnosť, že stavba rodinného domu je osadená vzhľadom k hrebeňu cestnej komunikácie nízko, čím sa znižuje bezpečnostná úroveň 300 mm od ustálenej hladiny podzemnej vody. Inžiniersko-geologický prieskum hodnotí oblasť U. X. ako územie s relatívne nepriepustným podložím a preto sa pri návrhu hydroizolačného systému s touto informáciou malo počítať, pri tomto je riziko hromadenia zrážkovej vody, a preto by bolo vhodné urobiť opatrenie na odvod vody, pretože bez trvalého zabezpečenia odvodu vody v nepriepustnom podloží z okolia stavby sa hromadením vody v základovej škáre môže prechodne vytvárať súvislá hladina vody a táto skutočnosť môže byť rovnako príčinou zatečenia suterénu rodinného domu. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa v rozpore so stavebným povolením správali ako keby realizovali tzv. jednoduchú stavbu, avšak v tom prípade si ako stavebníci nesplnili svoju povinnosť, pretože nezabezpečili na vedenie uskutočňovania stavby stavebný dozor, ktorý by následne bol viedol stavebný denník, pretože podľa §46d ods. 2 Stavebného zákona, stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia stavebných prác. V priebehu konania žalobcovia v 1. a 2. rade dôrazne poukazovali na to, že práve žalovaný v 1. rade si nesplnil svoju zákonnú povinnosť - viesť stavebný denník, resp. že stavebný denník ním vôbec nebol vedený a pritom keďže stavba nebola vykonávaná dodávateľsky (podľa stavebného povolenia) a oni ako stavebníci, stavbu rodinného domu realizovali svojpomocne (v rozpore s §44 ods. 1 Stavebného zákona), mali stavebný dozor, ktorý by viedol stavebný denník zabezpečiť oni, t. j. žalobcovia v 1. a 2. rade. Príčinou zatekania bolo zlyhanie odbornej činnosti pri uskutočňovaní stavby a zlyhanie akejkoľvek kontrolnej činnosti pre zabezpečenie technických požiadaviek na stavbu. Podľa znalcov podiel na vzniknutej situácii mal aj fakt, že spôsob realizácie stavby rodinného domu nie je možné považovať za dodávateľsky, príslušný stavebný úrad mal stavebníka vyzvať aby predložili oprávnenie na vedenie uskutočňovania stavby oprávnenou osobou. Odborným vedením a zabezpečovaním kontroly kvality k posudzovanej situácii podľa znalcov nemuselo dôjsť. Žalovaný v l. rade tvrdí, že dielo vykonával spôsobom dohodnutým v zmluve o dielo a v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorú mal k dispozícii. Poukazuje na to, že na vykonanie izolácie proti vode a vlhkosti boli po dohode so žalobcami v l. a 2. rade, v zmluve o dielo vyčlenené finančné náklady v sume 49 034,- Sk, čo v prepočte na menu euro činí 1.627,63 eur, a teda pri hydroizolácii (a to celej stavby) musel žalovaný v l. rade rešpektovať stanovený limit finančných prostriedkov. Pri odstraňovaní vady diela, navrhovatelia v l. a 2. rade síce vyzvali žalovaného v l. rade k odstráneniu vady diela - vlhnutia suterénu, čo neskoršie už označovali ako zatekanie vody do suterén u vo vyššej úrovni - okolo 70 cm od úrovne podlahy, a predložili aj znalecký posudok Ing. Seku - znalca z odboru stavebníctva, odvetvia poruchy stavieb, pozemných stavieb, odhadu hodnoty nehnuteľnosti a stavebnej fyziky, ktorý sa vyjadril k príčinám vád diela. Ing. Seko okrem iných navrhnutých opatrení zdôrazňoval najmä potrebu vyhotovenia sanačného projektu k odstráneniu vád diela. Žalobcovia v l. a 2. rade odstránili vady diela bez toho aby si dali vyhotoviť sanačný projekt, v ktorom by boli jednoznačne stanovené stavebno-technologické postupy na uvedenie stavby do bezchybného stavu v pôvodnom koncepte riešenia, bez zhodnotenia novými technológiami. Vykonaná sanácia žalobcami v l. a 2. rade neviedla k uvedeniu stavby do pôvodného stavu ale podzemnú časť stavebne upravila - zhodnotila, dokonca bol vytvorený systém tlakovej izolácie, čo nie je uvedenie do pôvodného stavu. Vyčíslená výška škody žalobcami v l. a 2. rade je v tomto prípade teda značne nadsadená a žalovaný je presvedčený, že zaplatením sumy 17.238,08 eur by sa navrhovatelia v l. a 2. rade bezdôvodne obohatili na úkor odporcu v l. rade. Vykonaným dokazovaním - vychádzajúc najmä zo
záverov znaleckého posudku Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o., nebolo bez pochybností preukázané, že škodu - vadu diela - svojím konkrétnym protiprávnym konaním alebo opomenutím spôsobil žalovaný v l. rade, či už spoločne so žalovaným v 2. rade alebo výlučne, pričom spornou zostala aj výška škody ktorá v tomto konkrétnom prípade mala byť vyjadrená v peniazoch, vyčíslenie malo byť konkrétne, malo zodpovedať zmenšeniu existujúceho majetku žalobcov v l. a 2. rade a predstavovať peňažnú hodnotu, ktorú bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec - stavba uviedla do bezchybného stavu v pôvodnom koncepte riešenia, bez zhodnotenia novými technológiami. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný v l. rade navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 9. mája 2016 sp. zn. 27C/74/20ll - 546 a návrh žalobcov v l. a 2. rade zamietol, alternatívne aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd ak odvolanie žalovaného v l. rade zamietne a rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 9. mája 2016 sp. zn.27C/74/2011 - 546 potvrdí, aby vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
6. Odvolanie žalovaného 1/. Proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podáva žalovaný 1/ aj sám v zmysle § 355 ods. 1, § 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f Civilného sporového poriadku, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. h Civilného sporového poriadku, že rozsudok súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zistený skutkový stav je v priamom rozpore s výpoveďami strán, svedkov, znalcov a znaleckých posudkov. Súd I. inštancie dospel k takým skutkovým zisteniam, ktoré v konaní neboli ani preukazované. Napr. súd I. inštancie konštatoval, že hrubá stavba bola odovzdaná žalobcom v júli 2009. Z obsahu spisu je však zrejmé, že táto skutočnosť nebola preukázaná. Žalobcovia oficiálne neprebrali stavebné práce. Rovnako je potrebné uviesť, že priamo žalobcovia v priebehu súdneho konania priamo kontaktovali žalovaného 2/, aby im podpísal prevzatie hrubej stavby. Rovnako súd I. inštancie pri opisu skutkového stavu použil popis skutkového stavu, ktorý nevyplynul z vykonaného dokazovania. Je napr. absurdné konštatovanie, že "steny začali vlhnúť tak, že žalobcovia museli odčerpávať vodu". Ďalej zhotoviteľ nikdy v priebehu konania neuviedol, že "izolačný materiál podľa projektu spĺňa normu na izoláciu proti spodnej vode". Súd záverom v napadnutom rozsudku uviedol, že "bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Žalovaní spochybnili posudok predložený žalobcami, preto súd ustanovil znalca, ktorý dospel k inému záveru. Pretože si oba znalecké posudky odporovali po námietkach zhotoviteľa, súd doplnil dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, pričom znalecká organizácia dospela v podstate k rovnakému záveru ako predchádzajúci znalec ustanovený súdom. Obaja znalci v konaní zhodne uviedli, že projektant navrhol hydroizoláciu, ktorá by odolala zvýšenému tlaku spodnej vody počas troch mesiacov, nakoľko z hľadiska životnosti stavby ide o krátke obdobie a obaja za príčinu zatečenia označili chybne realizovanú hydroizoláciu." Súd dospel k záveru že "žaloba bola podaná dôvodne, a to voči zhotoviteľovi, nakoľko obaja znalci sa zhodli, že príčinou zatečenia a teda vzniku škody bola chybne vykonaná hydroizolácia." Odvolateľ má za to, že uvedené závery okresného súdu však v konaní neboli riadne preukázané, sú založené iba na domnienkach znalcov. Voči projektantovi súd žalobu zamietol, s odôvodnením, že nebolo preukázané, že pri výkone svojej činnosti porušil konkrétnu povinnosť, ktorej následkom by bolo zatečenie nehnuteľnosti a vznik škody. Súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť škodu v uplatnenej výške 17.238,08 eur, nakoľko súd považoval skutočné náklady vynaložené na odstránenie škody za dôvodné. K odvolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f ) Civilného sporového poriadku, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a v ustanovení § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, že rozsudok súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci: Súd I. inštancie právny vzťah medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným 1/ správne posúdil podľa § 631 Občianskeho zákonníka, že medzi uvedenými stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo. Súd však neozrejmil, z akého právneho titulu si žalobcovia uplatňovali svoj nárok. Napriek tomu, že súd poukázal na § 510 Občianskeho zákonníka, z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či bol priznaný nárok posúdený podľa zodpovednosti z vád alebo zo zodpovednosti za škodu. Odvolateľ bude v danom prípade vychádzať zo zodpovednosti za škodu. Z § 631 a § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ je povinný na svoje nebezpečenstvo vykonať dielo v zmysle zmluvy o dielo. V danom prípade v zmysle zmluvy o dielo zhotoviteľ bol povinný vykonať prípravu územia pre výstavbu rodinného domu podľa projektovej dokumentácie a hrubú stavbu rodinného domu podľa projektu. Zhotoviteľ bol povinný postupovať v súlade s technickými normami upravujúcich výstavbu hrubej stavby rodinných domov. Zodpovednosť za spôsobenú škodu súd I. inštancie v danom prípade podriadil pod § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu. Súd I. inštancie sa však v danom prípade nevysporiadal
s jednotlivými základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu spôsobenú zatečením suterénu rodinného domu žalobcov 1/ a 2/. Odvolateľ má za to, že v danom prípade nebolo preukázané, že žalovaný 1/ porušil svoju povinnosť v zmysle zmluvy o dielo, prípadne v zmysle § 631 a § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vykonal dielo v súlade s projektovou dokumentáciou. Kľúčovou otázkou v predmetnom spore je posúdenie izolácie, jej vhodnosti prípadne jej spracovania. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že projektantom bola navrhnutá izolácia proti zemnej vlhkosti, a to 2x Hydrohit V60 S35 +NP. Nie je sporné, že zhotoviteľ použil navrhnutú izoláciu, čím dielo vykonal v súlade s projektovou dokumentáciou. Tým nemohlo dôjsť k porušeniu jeho povinnosti vykonať dielo riadne. Túto skutočnosť nevzal súd pri svojom rozhodovaní vôbec do úvahy. V predmetnom konaní súd vychádzal z troch znaleckých posudkov, z ktorých je zrejmé, že zatečenie bolo spôsobené tlakovou vodou. Žalobcovia si dali vypracovať znalecký posudok č. 8/2010 z 8. júna 2010, ktorý vypracoval Ing. Štefan Seko (ďalej len "znalecký posudok 1''). Predmetom tohto znaleckého posudku bolo určenie príčiny zatekania do spodnej stavby rodinného domu žalobcov. Zo znaleckého posudku (str. 5) je zrejmé, že zodpovedný projektant mal mať vedomosť o výsledkoch hydrogeologického prieskumu, ktorý bol na stavenisku pre IBV robený v roku 2004 v dvoch sondách v hĺbke na úrovni základov suterénu tejto stavby potvrdil výskyt spodnej vody. Na základe tejto informácie mal pri zmene OS/2008 hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti nahradiť hydroizoláciou proti spodnej vode. Zhotoviteľ postupoval podľa projektu a zatečenie suterénu nepovažoval za svoju chybu. Znalec v tomto posudku určil zavinenie na predmetnej škody projektanta, a to vo výške 60 %. Napriek tomu, že znalecký posudok bol stranami spochybnený uvedené závery znalca neodporujú kontrolnému znaleckému posudku. Znalecký posudok č. 131/2013, z 8. augusta 2008, ktorý vypracoval Ing. Miloslav Ilavský, PhD. (ďalej len "znalecký posudok 2''), ustanovený súdom ktorého predmetom bolo posúdenie príčin porúch a stanovenie výšky škody stavby rodinného domu žalobcov, na rozdiel od predchádzajúceho znaleckého posudku dospel k záveru, že skladba navrhnutej izolácia 2 x Hydrobit V 60 S 35 je pre projektové riešenie rodinného domu vyhovujúca. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca teda dielo vykonal v súlade s projektovou dokumentáciou. Zavinenie zhotoviteľa posudzoval iba podľa spôsobenej škody, a preto nemožno dospieť k záveru o objektívnosti tohto znaleckého posudku v tejto časti. Nakoľko závery v znaleckom posudku boli žalovaným 1/ spochybňované, súd nariadil vypracovanie kontrolného znaleckého posudku č. 46/2015 z 2. marca 2015, vypracovaný Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. Riešiteľmi tohto znaleckého posudku boli Doc. Ing. Q. G. PhD. a Ing. H. Q., PhD. Z kontrolného znaleckého posudku str. 9 tohto posudku vyplýva, že "v zmysle normových údajov 2 x asfaltový hydtoizolačný pás Hydtobit V60 S 35 je schopný odolávať prostrediu a zaťaženiu III. kategórie, vo viacvrstvovej aplikácie je schopný odolávať prostrediu a zaťaženiu II. Ďalej žalovaný 1/ poukazuje na komentár znalca na str. 20 kontrolného znaleckého posudku, že príčinou zatečenia môže byť aj skutočnosť, že pri návrhu hydroizolácie nebolo uvažované s informáciou o striedaní vysokopriepustného podložia nepriepustného podložia, o polohe rodinného domu v lokalite spádového územia k toku Parná, ako o možnosti napríklad prechodného vzdúvania hladiny podzemnej vody. Zhotoviteľ použil projektantom navrhovanú hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti. Uvedená skutočnosť nie je sporná. Preto zhotoviteľ vykonal dielo v súlade so zmluvou, s projektovou dokumentáciou a s technickými normami. Uvedenými skutočnosťami sa súd I. inštancie nevysporiadal. Vôbec neprihliadol na fakt, že zatečenie bolo spôsobné tlakovou vodou a navrhnutá izolácia v zmysle normy výrobcu a STN sa používa ako izolácia proti zemnej vlhkosti. Izoláciu Hydrobit výrobca a STN neodporúča na izolovanie proti tlakovej vode. Odvolateľ žiada, aby sa odvolací súd v prvom rade vysporiadal s uvedeným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. ab/ porušenie právnej povinnosti zabezpečiť stavebný dozor zo strany stavebníka alebo zhotoviteľa. Súd teda konštatoval, že bolo povinnosťou žalobcov zabezpečiť si stavebný dozor a uzatvoriť zmluvu s osobou spôsobilou ho vykonávať Sami žalobcovia si boli vedomí, že majú túto povinnosť, nakoľko zisťovali osobu spôsobilú vykonávať stavebný dozor, čo potvrdili žalobcovia, zhotoviteľ a aj svedok Ing. U.. Súd I. inštancie sám konštatoval, že stavebný dohľad mohol, ak by bol riadne vykonávaný predísť vzniku škody, ale nie je zodpovedný za kvalitu vykonaných prác, nakoľko ide o zodpovednosť zhotoviteľa konkrétnych prác. Zhotoviteľ má za to, že súd I. inštancie pri určení zodpovednosti napriek uvedenému záveru o povinnosti žalobcov mať stavebný dozor túto závažnú skutočnosť nezohľadnil pri určení zodpovednosti za vzniknutú škodu. Súd teda rozhodol v plnom rozsahu v prospech žalobcov a nezohľadnil skutočnosť, že v prípade ak by stavebný dozor bol ustanovený mohol kontrolovať kvalitu vykonaných prác a použitých materiálov a tým by mohol predísť škode. Bolo preukázané, že zhotoviteľ stavebné práce vykonával ako živnostník s predmetom živnosti murárstvo a nie je oprávnený vykonávať dodávateľský spôsob stavby, nakoľko nemá okrúhlu pečiatku a náležité vzdelanie na vykonávanie stavebného dohľadu. Vzhľadom na závery súdu I. stupňa a na vyššie uvedené bolo povinnosťou žalobcov zabezpečiť stavebný dozor a viesť stavebný denník, nakoľko stavba bola realizovaná svojpomocne, teda stavbu staval sám stavebník.
Znalec v kontrolnom znaleckom posudku str. 17 a 18 bližšie rozberá spôsob akým sa investor - stavebník vstupuje do zmluvného vzťahu so zhotoviteľom a stavebným dozorom. Je nesporné, že žalobcovia túto povinnosť porušili, teda porušili prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škode podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Teda v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka zodpovedajú za vzniknutú škodu. Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu a zo znaleckých posudkov. Tieto skutočnosti súd vôbec nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy. Z kontrolného znaleckého posudku str. 16, 17 je zrejmé, že znalec vytýka ako závažný nedostatok absenciu stavebného dozoru. Znalec v tomto posudku na starne 20, 21 uviedol, že odborným vedením, zabezpečením kontroly kvality by nemuselo dôjsť k posudzovanej situácii a v zmysle stavebného povolenia za osadenie stavby zodpovedá stavebník. Znalec tiež dospel k záveru, že spôsob realizácie stavby rodinného domu nie je možné považovať za dodávateľský. Ďalej považuje žalovaný 1/ za potrebné zdôrazniť odpoveď znalca v kontrolnom znaleckom posudku na otázku č. 6 (str. 27) o vykonaní a výsledkoch skúšky sa pred zakrytím inými konštrukciami a odovzdaním pre nasledujúce procesy vykonáva záznam - protokol alebo zápis do stavebného denníka: preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť je oprávnený stavbyvedúci. V prípade jednoduchých stavieb funkciu preberá stavebný dozor. Stavebný dozor v zmysle stavebného zákona vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil, ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu. Na str. 28 uviedol, že akékoľvek včasné zistenie nefunkčnosti hydroizolačného systému počas výstavby, má vplyv na výšku vzniknutej škody. V prípade zaznamenania defektov hydroizolácie počas technologických procesov alebo pri preberaní o odovzdávaní hydroizolácie, nie je nutné s výškou škody uvažovať, náprava je vykonaná v rámci realizácie stavby a prípadné náklady znáša zhotoviteľ. Pri zachytení počiatočných priesakov vody do podzemného podlažia a zabezpečenia riadnej hydroizolácie by sa voda do konca výstavby vyparila a škoda na nehnuteľnosti by nevznikla žiadna. Žalovaný 1/ má za to, že v prípade ak by bol pri stavbe stavebný dozor, mohol takéto anomálie odhaliť a tým navrhnúť vhodnejšiu izoláciu stavby proti spodnej vode. Je potrebné uviesť, že súd v danom prípade ani neskúmal. kto je v stavebnom povolení uvedený ako stavebný dozor, resp. sa s touto otázkou v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal. Pokiaľ bolo v stavebnom povolení uvedené, že dielo sa bude realizovať dodávateľsky, je evidentné, že žalobcovia uviedli do omylu aj stavebný úrad, keďže si boli vedomí, že žalovaný 1/ nemôže realizovať stavbu dodávateľsky nakoľko nemá potrebné povolenie resp. "okrúhlu pečiatku". Žalovaný 1/ má za to, že v prípade, ak by bol stavebný dozor riadne ustanovený a vykonával by svoju činnosť v zmysle § 46b stavebného zákona nedošlo by k vzniku škody. Za absenciu stavebného dozoru a stavebného denníka v zmysle § 44 ods. 2 a § 46d ods. 2 Stavebného zákona zodpovedá stavebník, v danom prípade žalobcovia, ktorí si v podstate škodu zavinili sami porušením tejto povinnosti, najmä ak sami nemajú potrebné vzdelanie. Žalovaný 1/ žiada, aby odvolací súd tieto skutočnosti pri rozhodovaní o opravnom prostriedku vzal do úvahy. Odovzdanie stavby, resp. stavebných prác: Súd I. inštancie, v popise skutkového stavu uviedol, že hrubá stavba bola žalobcom odovzdaná v júli 2009. Takéto konštatovanie súdu I. inštancie je nesprávne a nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Žalovaný 1/ hrubú stavbu, resp. stavebné práce nikdy neodovzdal, či už formálne alebo fyzicky. Nebol spísaný žiadny odovzdávací protokol prípadne iný list, kde by sa deklarovalo odovzdanie diela. Z citovaných ustanovení o stavebnom dozore vyplýva, že stavebný dozor preberá vykonané práce, preto žalovaný 1/ pri absencii stavebného dozoru ani nemohol dielo odovzdať. Je potrebné uviesť, že sami žalobcovia počas konania chceli, aby im žalovaný 1/ podpísal preberací protokol, pravdepodobne na kolaudačné konanie. Už táto skutočnosť preukazuje, že žalobcovia v danom prípade porušili svoje povinnosti. Žalovaný 1/ má za to, že žalobcovia nedostatočne preskúmali lokalitu, v ktorej stavali. Dom žalobcov je v tejto lokalite osadený v najnižšom bode terénu. Na jar 2010, keď došlo k zatečeniu pivničných priestorov boli extrémne lejaky a zatečenie spôsobila tlaková spodná voda. V danej lokalite boli zatopené viaceré objekty, nielen dom žalobcov. V otázke stavebného dozoru žalobcovia uviedli žalovaného 1/ do omylu, nakoľko mu oznámili, že stavebný dozor bude vykonávať Ing. U., ktorému volal a pýtal si od neho pokyn na betónovanie, Po oznámení, že je výkop suchý, tento pokyn bol pán. U. daný. Tento pokyn bral pán U. skôr ako konzultáciu. Uvedené skutočnosti rovnako preukazujú, že žalobcovia porušili svoje povinnosti pri výbere a prieskume pozemku na stavbu domu, nakoľko ako stavebníci za tieto skutočnosti zodpovedajú v plnom rozsahu. Súd svoje rozhodnutie založil na zodpovednosti žalovaného 1/ za nekvalitu vykonaných prác pri realizácii hydroizolácie na stavbe rodinného dome. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku 2 a kontrolného znaleckého posudku. V tejto súvislosti žalovaný 1/ považuje za potrebné uviesť, že oba znalecké posudky vychádzali iba z domnienok znalcov, nakoľko priamo vyhotovenie prác neskúmali a rovnako keďže nebol vedený stavebný denník tieto práce nemohli byt' skontrolované ani formálne. Žalovaný 1/ sa v tejto súvislosti nebude konkrétne vyjadrovať k znaleckým posudkom, pretože namieta ich tendenčnosť a závery v nich uvedené sú iba hypotetické. Znalec p. Ilavský vo svojom elaboráte
v znaleckom posudku 2/ určil pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, t. j. 97 - 99%, že príčina poruchy bola spôsobená nevhodným zrealizovanim hydroizolačnej sústavy. Znalec pritom vychádzal iba z predloženého spisového materiálu, výsluchu strán sporu a z ohliadky 13. decembra 2012.Znalec nevykonal priamu sondu čím by zistil skutočné prevedenie izolácie, napriek tomu určil takmer 100% istotu nevhodnosti vykonaných prác, čo je podľa žalovaného 1/ absurdné. Následne bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok, v ktorom sa kvalite prác znalec venoval serióznejšie a opatrne vyslovil určité domnienky. Znalec uviedol, že príčinou zatekania vody do suterénu je nefunkčnosť a netesnosť spojov v kútovej oblasti zvislého a vodorovného hydroizolačného systému pod podlahou. Znalec ďalej uviedol (str. 20), že na základe dostupnej fotodokumentácie je tiež príčinou dôvodné podozrenie na skutočnosť, že hydroizolačný systém je len v jednej vrstve bez zovretia medzi dvoma konštrukciami a pri lokálnej a prechodnej prítomnosti tlaku hladiny vody nedokáže prenášať hydrofyzikálne zaťaženie. Príčinou tiež môže byť skutočnosť, že stavba rodinného domu je osadená vzhľadom k hrebeňu cestnej komunikácie nízko, čím sa znižuje bezpečnostná úroveň 300 mm od ustálenej hladiny podzemnej vody. Je však potrebné uviesť, že nebolo preukázané, že uvedenú príčinu zatekania vody spôsobil zhotoviteľ. Uvedená príčina mohla byť spôsobená aj nevhodnosťou použitého materiálu na izoláciu, nakoľko je evidentné, že na izoláciu pôsobila tlaková spodná voda. Jeden z riešiteľov kontrolného znaleckého posudku Ing. H. Q., PhD. na pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť či bola hydroizolácia vykonaná v súlade s normou, pretože vychádzali len z fotodokumentácie aj to vzdialenej, ohliadky, podaných vysvetlení a predloženej spisovej dokumentácie a vyjadrili len hypotézu zo zvlnenia hydroizolácie z fotiek. Napriek tomu uviedol, že v projekte navrhnutá hydroizoláciaby udržala tlakovú vodu po dobu troch mesiacov, ak by bola dobre urobená v takom prípade by vydržala 50 až 100 rokov. Toto tvrdenie znalca odporuje kontrolnému znaleckému posudku a je v rozpore aj so odporúčaním výrobcu hydroizolácie Hydrobit, ktorý túto izoláciu neodporúča proti tlakovej vode. Rovnako doba troch mesiacov je neistá, pretože nemožno zistiť odkedy tlaková voda pôsobila. Presakovanie sa objavilo asi po roku od vyhotovenia hydroizolácie. S týmto tvrdením sa nevysporiadal ani súd napriek tomu, že na tento nedostatok upozornil aj žalovaný 1/ na poslednom pojednávaní. Súd I. inštancie dospel k záveru, žaloba bola podaná dôvodne voči zhotoviteľovi, nakoľko obaja znalci sa zhodli, že príčinou zatečenia, a teda vzniku škody bola chybne vykonaná hydroizolácia. Tento záver súdu prvého stupňa je však nesprávny, nakoľko nevzal do úvahy povahu hydroizolácie a skutočnosť, že žiadnemu zo znalcov sa kvalitu prác zhotoviteľa nepodarilo preskúmať. Išlo o domnienky znalcov, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie. V konaní bolo preukázané, že na hydroizoláciu sa položila 5 cm izolácia z polystyrénu, ktorú žalovaný 1/ nerealizoval. Túto izolácia si žalobkyňa kládla sama, čím si znížila cenu. Orezávala polystyrén orezávatkom, pričom mohlo dôjsť k poškodeniu izolácie. Priamo na izoláciu, ešte pod betón žalobcovia chceli uložiť nejaké trubky týkajúce sa vodárenských prác, kúrenia i elektrických káblov. Takže po čertsvo zhotovenej izolácii pred betónovaním chodili títo pracovníci, ktorí neboli zamestnanci žalovaného 1/. Žalovaný 1/ nekontroloval, či došlo k porušeniu izolácie týmito pracovníkmi alebo žalobkyňou. S uvedenými skutočnosťami sa taktiež okresný súd pri svojom rozhodovaní nezaoberal. b/ vznik, existencia škody Je nesporné, že v danom prípade škoda vznikla. Žalovaný má však za to, že výška škody je nadhodnotená. Výška škody bola vypočítaná ako suma prác a materiálov na uvedenie veci do predošlého stavu. Výška škody bola určená žalobcami a následne potvrdená znaleckým posudkom 2/. Základnou otázkou pri výške škody je či zásahom na odstránenie vady nedošlo k zhodnoteniu predmetnej stavby. Žalovaný má za to, odstránením vady došlo k zhodnoteniu predmetnej stavby. Žalobcovia si v tomto prípade vybrali izoláciu proti tlakovej vode, ktorej náklady na obstaranie sú vyššie ako náklady na obstaranie izolácie proti zemnej vlhkosti. S týmto sa pán Ilavský vo svojom znaleckom posudku nevysporiadal a rovnako ani súd. Záver súdu, že žalobcovia si zvolili drahší materiál a nemuseli odkopávať celú nehnuteľnosť zvonka neobstojí, nakoľko bola zvolená izolácia proti tlakovej vode, čo je najdrahšia izolácia na trhu. Žalobcom nič nebránilo použit' materiály také, aby sa dosiahla úroveň predpokladaná projektom. Z tohto pohľadu sú závery súdu I. inštancie protichodné a navzájom si odporujú. Na jednej strane súd dospeje k záveru, že na tlakovú vodu stačí izolácia proti zemnej vlhkosti a na druhej strane žalobcom prizná náhradu škody za izoláciu protitlakovej vode. Žalovaný 1/ má za to, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcov ustanoviť stavebný dozor a viesť stavebný denník a vznikom škody. V prípade ak by túto povinnosť žalobcovia nezanedbali je isté, že by sa škode predišlo. Tak ako je to aj pri preukazovaní príčinnej súvislosti, rovnako aj v tomto prípade, keďže nebolo spoľahlivo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného 1/ je irelevantné skúmanie zavinenia vo vzťahu k žalovanému 1/. Napriek tomu je potrebné uviesť, že odvolateľ predložil argumetáciu v zmysle ktorej žalovaný 1/ nemohol rozpoznať nevhodnosť zvolenej izolácie na stavbe rodinného domu žalobcov. Žalovaný 1/ nedisponoval potrebným odborným vzdelaním, aby mohol posúdiť nevhodnosť predmetnej hydroizolácie. Napriek tomu, že v ustanovení § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosť škodcu predpokladá, žalovaný
má za to, že vyššie uvedenou argumentáciu túto vyvrátiteľnú domnienku vyvrátil. Je nepochybné, že žalovaný dostatočne objasnil, resp. preukázal, že vzniknutú škodu nezavinil. Dielo vykonal v súlade s projektovou dokumentáciou. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zavinenie žalobcov. ktorí úmyselne porušili Stavebný zákon tým. že realizovali stavbu rodinného domu bez stavebného dozoru a tým si spôsobili škodu na majetku. ktorú bezdôvodne vymáhajú od žalovaného 1 Tiež by mal odvolací súd ustáliť či projektant porušil svoju povinnosť, napriek jeho upozorneniu v projekte, že je potrebné urobiť hydrogeologický prieskum a následne prehodnotiť povahu materiálov a aj hydroizoláciu. Túto otázku súd I. inštancie vo svojom rozhodnutí nerieši. Žalovaný 1/ je toho názoru. že žalobcovia ako stavebníci mali dohliadnuť na realizáciu stavby a aj na výkon odporúčaní projektanta a následne zvoliť vhodné riešenie. V prípade. že nemali potrebné vedomosti mali si zabezpečiť zodpovednú osobu. Návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu: Žalovaný 1/ predkladá odvolaciemu súdu rozsiahlu argumentáciu. Má za to, že rozhodnutie súdu I. inštancie trpí vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. f a h Civilného sporového poriadku. Súd I. inštancie v predmetnom prípade nevzal do úvahy, že hydroizolácia je v projekte navrhnutá ako izolácia proti zemnej vlhkosti a nie proti tlakovej vode. Žalovaný 1/ realizoval izoláciu proti zemnej vlhkosti, čím neporušil žiadnu svoju povinnosť pri vykonávaní diela. V konaní bolo preukázané, že zatečenie spôsobila spodná tlaková voda. Ďalej súd I. inštancie rozhodol len na podklade domnienok znalcov, nakoľko znalci priamo kvalitu prevedenia izolácie a použitého materiálu nepreverili. Súd I. inštancie sa tiež vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s porušením povinnosti stavebníkov - žalobcov, zabezpečiť si stavebný dozor a viesť stavebný denník. Za takéhoto stavu má žalovaný 1/ za to, že žaloba je voči nemu bezdôvodná. Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie v zmysle § 338 Civilného sporového poriadku zmenil, a to tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamietne, prípadne alternatívne, aby napadnutý rozsudok súd I. inštancie zrušil. Žalovaný 1/ si zároveň uplatňuje trovy konania pred súdom I. inštancie a trovy odvolacieho konania.
7. Vyjadrenie intervienta k odvolaniu. Keďže konanie je v časti uplatnenia nároku voči žalovanému v 2. rade právoplatne skončené, nie je dôvod, aby bola Wüstenrot poisťovňa, a. s. ako intervenient naďalej v konaní činný. Rozsudok súdu I. inštancie, ktorým žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol považuje za správny a logický vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania ako aj celkový skutkový stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
8. Vyjadrenie žalovaného v 2. rade k odvolaniu žalovaného v 1. rade Odvolanie žalovaného v 1. rade považuje za nedôvodné (a to najmä v časti, ktorá sa nepriamo dotýka žalovaného v 2. rade). Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v l. rade sa zameral najmä na tú jeho časť, v ktorej tento poukazuje na údajnú nevhodnosť ním navrhnutej hydroizolácie, tvrdiac, že mal navrhnúť izoláciu proti tlakovej vode. Takéto jeho závery však nemajú dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní, najme v dokazovaní znaleckom, ktoré bolo realizované znalcami v priebehu súdneho konania. Spomínaný záver vyplynul iba zo znaleckého posudku znalca Ing. Seka, ktorý znalec svoj znalecký posudok vypracoval na základe objednávky žalobcov, a jeho závery boli v priebehu súdneho konania dostatočne spochybnené. Spomínané závery tohto znaleckého posudku boli naviac vyvrátené i následným znaleckým dokazovaním realizovaným v priebehu súdneho konania (znaleckým posudkom znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD. ako i znaleckým posudkom podaným Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. vypracovaným Ing. H. Q., PhD. a doc. Ing. Q. G.). Znalecký posudok z Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o., nikdy neuviedol, že by ako projektant porušil nejakú právnu alebo zmluvnú povinnosť tým, že vo svojom projekte navrhoval hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti a nie oveľa drahšiu izoláciu proti tlakovej podzemnej vode. Do svojej sprievodnej správy týkajúcej sa zmeny katalógového projektu veľkými písmenami zvýraznenými podčiarknutím textu uviedol, že "... pri realizácii výkopov treba posúdiť únosnosť pôdy v základovej špáre - je treba prizvať statika. Pri nevhodnej únosnosti zeminy je nutné prehodnotiť základy a nadimenzovať ich na mieste základové pomery. Pri prípadnom objavení spodnej vody v základovej špáre, resp. pri vedomosti o kolisavej hladine spodnej vody v danej lokalite je potrebné previesť hydrogeologický prieskum (sondy) a prehodnotiť spôsob zakladania a kvality materiálu hydroizolácie... ". Tieto požiadavky uvedené do spomínanej sprievodnej správy boli určené jak pre žalobcov ako stavebníkov, tak i pre budúceho zhotoviteľa diela. Nebolo jeho chybou, že ho v súvislosti s realizáciou spomínaných prác neoslovili ani žalobcovia a ani žalovaný v l. rade, že ma neprizvali po výkope základovej škáry k posúdeniu otázky týkajúcej sa prípadnej zmeny navrhnutej hydroizolácie, že nik pri realizácii stavby nevykonával stavebný dozor, že sa neviedol stavebný denník a že so mnou ani žalobcovia ( ako stavitelia) ,ani žalovaný v 1. rade (ako realizátor diela) nekomunikovali. Nemal ako projektant žiadnu právnu povinnosť uviesť do svojho
projektu detaily styku zvislej a vodorovnej steny pri použití ním navrhnutej hydroizolácie. Keďže ho ani žalobcovia ani žalovaný v l. rade v súvislosti s realizáciou kladenia hydroizolácie neoslovili ,nemôže ako projektant niesť žiadnu zodpovednosť za nesprávnu realizáciu mnou navrhnutej hydroizolácie, a tým byť i spoluzodpovedný za vznik škody, ktorá na dome žalobcov vznikla. Prvoinštančný súd preto v súvislosti s posudzovaním otázky prípadnej spoluzodpovednosti za vznik predmetnej škody vyvodil z výsledkov vykonaného dokazovania správne závery, keď rozhodol, že jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu nie je daná, keďže žiadnu právnu povinnosť neporušil. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného v 1. rade na vzniku predmetnej škody tak táto bola nesporne preukázaná znaleckými posudkami, keď zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD. nesporne vyplýva, že príčina poruchy (zaplavenie suterénu stavby) bola spôsobená nevhodným/nevyhovujúcim zrealizovaním hydroizolačnej vrstvy. Súdny znalec tento záver vyslovil s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou. S týmto jeho záverom sú v súlade i závery znaleckého posudku, ktorý vo veci podal Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o., keď skonštatoval, že v otázke pôvodu zatekania do suterénu cez kútový styk hydroizolácie nemajú rozdielne názory so znalcom Ing. Miloslavom Ilavským, PhD. V oboch znaleckých posudkoch sa vyslovuje dôvodné podozrenie, že mnou navrhnutý typ hydroizolácie bol položený žalovaným v l. rade len v jednej vrstve. Za takejto dôkaznej situácie nie je potom možné súhlasiť s názorom žalovaného v l. rade , že vraj nebolo preukázané, že by navrhnutú hydroizoláciu nesprávne realizoval, a že závery znaleckých posudkov (pokiaľ konštatujú nesprávnu realizáciu stavby v súvislosti s kladeným mnou navrhnutej hydroizolácie) sú hypotetické a založené na domnienkach. S poukazom na vyššie uvedené preto nepovažujem názor žalovaného v 1. rade uvedený v dôvodoch jeho odvolania, v zmysle ktorého sa tento nedopustil pri realizácii stavby porušenia žiadnej povinnosti a dielo vraj vykonal riadne a v súlade s mnou navrhnutým projektom, za opodstatnený a mám za to, že zodpovednosť žalovaného v l. rade na vzniku škody bola v súdnom konaní nesporne preukázaná. Vo vzťahu k tým častiam odvolania žalovaného v 1. rade, v ktorých súdu I. inštancie vytýka, že sa nedostatočne vyporiadal s otázkou spoluzodpovednosti samotných žalobcov na vzniku škody, ako i s otázkou následného ustálenia výšky škody, ktorá na stavbe žalobcov v dôsledku zatečenia suterénu a následnému odstráneniu vád realizovaného diela vznikla, má za to, že tieto jeho výhrady možno považovať za opodstatnené, keď súd I. inštancie sa mal prinajmenšom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať i s otázkou prípadnej spoluzodpovednosti žalobcov za vznik škody.
9. Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu právneho zástupcu žalovaného 1/ a žalovaného 1/: Dva z troch znaleckých posudkov (Ing. Ilavský a ÚSE) výslovne uviedli, že navrhnutá a na dome žalobcov použitá hydroizolácia (HI) by udržala aj tlakovú vodu, ak by bola dobre zrealizovaná. Ing. Q. z ÚSE na pojednávaní 15.02.2016 uviedol, že: "Trištvrte Slovenska funguje na asfaltovej izolácii dlhé roky. Fóliová izolácia je asi len 15 rokov. Preto tvrdím, že by vydržala aj tlakovú vodu, ak by bola dobre realizovaná." Znalec Ing. Seko pripustil aj zodpovednosť projektanta (60 %). K rozporu medzi závermi znalca Ing. Seka a znalca Ing. Ilavského sa vyjadril Ing. Ilavský na pojednávaní dňa 13.03.2014 nasledovne: "Rozpor medzi mojim ZP a posudkom Ing. Seka je v tom, že možno som mal lepšie podklady k vyhodnoteniu výškových súvislostí hladín podzemnej vody a osadenia stavby. V tomto sú naše výsledky odlišné. Ing. Seko konštatuje, že spodná hydroizoláda by mala byť trvalo pod hladinou podzemnej vody. Z podkladov, ktoré boli poskytnuté mne, takáto skutočnosť nevyplýva. T.j. z projektu, z geologického prieskumu a z výškového zamerania, uvádzam to na strane 31 až 34 ZP. Ak by hydroizolácia bola urobená správne, nevnikala by žiadna voda do stavby žalobcov. Viď poznámka na strane 36 - hore ZP." V merite veci prichádzajú podľa názoru žalobcov do úvahy len 2 možné príčiny vzniku škody, ktorej vznik nikto nespochybňuje, a to 1) nesprávna HI (pozn. len proti vlhkosti, a nie aj proti tlakovej vode) alebo 2) vadná realizácia HI. Vzhľadom na vyššie uvedené bola znalcami v podstate vylúčená 1. potenciálna príčina, nakoľko sa 2 z 3 znalcov vyjadrili, že realizovaná HI by udržala aj tlakovú vodu, ak by bola zrealizovaná dobre. Do úvahy tak prichádza len vadná realizácia HI zo strany žalovaného v 1. rade. Znalec Ing. Ilavský v súvislosti s nesprávnou realizáciou HI uviedol vo svojom ZP na str. 34 a 35: "Údaje o spôsobe realizáde spodnej stavby ~ pri obhliadke (13.12.2012) žalovaný v 1. rade ústne - odpovedal na otázky znalca a upresnil znalcovi spôsob vytvárania spodnej stavby a spôsob vytvárania hydroizolačného systému spodnej stavby posudzovaného rodinného domu. Z týchto informácií sú zrejmé nasledovné skutočnosti: a) zvislá hydroizolačná vrstva bola uchytená z vnútornej strany (z miesta budúcej stavby) na vopred vytvorenú ochrannú stienku (primurovku), ktorá bola vytvorená z betónových tvaroviek; b) zvislá hydroizolačná vrstva bola uchytená na omietku (neznámej kvality) nanesenú na túto ochrannú stienku (primurovku); c) následne bola vytváraná obvodová nosná stena suterénu hrúbky 380 mm z keramických kusových tvaroviek POROTHERM 38 P+D; d) medzi zvislú hydroizolačnú vrstvu a obvodovú murovanú stenu suterénu už nebol umiestňovaný žiaden výplňový materiál - stena bola
murovaná čo možno v najbližšom kontakte s vytvorenou zvislou hydroizolačnou vrstvou. Takéto riešenie, keď zvislá hydroizolácia nie je zovretá/stlačená priľahlými stavebnými konštrukciami, je nevyhovujúce. Tlak vodného stĺpca pôsobiaci na túto hydroizoláciu spôsobuje odtrhnutie od podkladu (od omietky na primurovke) a jej následné poškodenie/roztrhnutie, čiže znefunkčnenie. V prípade veľmi malej medzery (vzduchovej vrstvy) medzi zvislou hydroizoláciou a lícom suterénneho muriva, kedy odtrhnutie zvislej hydroizolácie od podkladu (od omietky na primurovke) nemusí zákonite spôsobiť jej roztrhnutie, dochádza k inému problému - dotlačeniu tejto zvislej hydroizolácie na neomietnuté suterénne murivo v ktorom sú zvislé drážky a namáhanie zvislej HI na hranách týchto zvislých drážok môže spôsobiť poškodenia zvislej hydroizoláde šmykovým líniovým singulárnym namáhaním, čo má za následok opäť nevratné poškodenie celistvosti zvislej HI vrstvy." Ing. Ilavský sa na pojednávaní 13.03.2014 vo vzťahu k tomuto spôsobu realizovania HI vyjadril nasledovne -str. 3 zápisnice (odpovedal na otázky žalovaného v 1. rade): "V žiadnom z projektov nie je nikdy zakreslená zvislá špára medzi murivom a hydroizoláciou. Ako sa má realizovať táto stavebná časť sa uvádza v slovenských technických normách a učí sa to na školách. Podľa mojej mienky nebola malta nanášaná medzi hydroizoláciu a tvárnicu po celej ploche. Len zhora ako spojivo medzi jednotlivými vrstvami tvárnic. Takto sa vyjadril aj sám žalovaný v 1. rade pri obhliadke, že maltu nanášalvždy zhora na uložený rad tvárnic. Pokiaľ to nie je vyplnené celoplošne priestor medzi zvislou HI a tvárnicou, teda zvislo, tak je nefunkčná." Žalovaný v 1. rade podľa názoru žalobcov, tieto výhrady počas súdneho konania relevantným spôsobom nespochybnil. Znalec ÚSE vo svojom znaleckom posudku navyše uviedol na strane 11: "Z fotodokumentácie rozpracovaných detailov je zrejmé, že na stene prímurovky sa nachádzal asfaltový pás, s prekrytím vo zvislom smere cca 100mm, na foto v prečnievajúcej časti je HI bez vzájomného spojenia - natavenia" Uvedené je v rozpore so stavebným projektom, v ktorom sa uvádza hydroizolácia v 2 vrstvách. Žalovaný v l. rade podľa názoru žalobcov, ani tieto výhrady počas konania relevantným spôsobom nespochybnil. V súvislosti s tvrdením žalovaného v l. rade: žalobcovia konštatujú, že žalovaný v 1. rade opomína oveľa podstatnejšie dôvody, pre ktoré odmietli vykonanie sond in situ: a) vysoká pravdepodobnosť, že realizované sondy in situ by nemuseli odhaliť miesto priesaku vody (t.j. nemuseli by naplniť sledovaný účel) = výsledok ten istý, ako keby sondy vôbec neboli realizované; b) riziko narušenia statiky rodinného domu. Nie je spravodlivo možné požadovať od žalobcov umožnenie vykonania sond in situ pri existencii uvedených rizík, obzvlášť v situácii kedy 2 súdni znalci (Seko, Ilavský) sa zhodli na existencii zodpovednosti zhotoviteľa za vzniknutú škodu, pričom následne 3. znalec (ÚSE) označí za zodpovednú osobu rovnako zhotoviteľa. Zodpovednosť projektanta Ing. Ilavský nepripúšťal, a ÚSE de facto tiež nie - nakoľko sa prostredníctvom Ing. Q. vyjadrilo v zmysle, že HI by vydržala tlak vody, ak by bola zrealizovaná správne, žalobcovia sú preto presvedčení, že bolo v konaní jednoznačne preukázané, že škoda na ich rodinnom dome vznikla v dôsledku nevhodnej realizácie HI zo strany žalovaného v 1. rade. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v l. rade ohľadne ďalších (údajne) do úvahy prichádzajúcich príčin vzniku škody, napr. na strane žalobcov (absencia stavebného dozoru) resp. na strane stavebného úradu (ktorý, nepreveroval, kto bude vykonávať stavebný dozor). Žalobcovia v tejto súvislosti zastávajú jednoznačne ten právny názor, že za bezvadnosť diela zodpovedá bezprostredne zhotoviteľ, ktorý je okrem iného v prípade uloženia nevhodných pokynov zo strany objednávateľa povinný na nevhodnosť takých pokynov objednávateľa upozorniť (§ 637 OZ). Žalovaný v 1. rade sa takto podľa názoru žalobcov snaží preniesť, resp. prinajmenšom rozložiť ťažisko zodpovednosti za vznik škody na rodinnom dome žalobcov. Na margo tvrdenia žalovaného v 1. rade ohľadne neprimerane vysokej náhrady škody, ktorú požadujú žalobcovia (pôvodná HI za cenu 1.627,63 €, požadovaná náhrada škody 17.238,08 €) žalobca opomenul nasledovné skutočnosti: v požadovanej náhrade škody sú zahrnuté, okrem iného, aj náklady spojené s odstraňovaním následkov vadného diela (odčerpávanie vody, spotreba elektrickej energie, a pod.) čiže súvisiaca škoda, náklady sú požadované od žalovaného v 1. rade v pomere 1:1, a ide o reálne náklady, ktorých výška zodpovedala okolnostiam vzniknutej situácie (primeranosť požadovanej náhrady bola potvrdená aj v znaleckom posudku Ing. Ilavského), žalovaný v 1. rade odmietol riešiť vzniknutú situáciu (pokiaľ by ju riešil sám, mohol prakticky ušetriť na cene práce iných zhotoviteľov), sanácia havarijného stavu za použitia pôvodnej HI, jej umiestnením podľa pôvodného plánu (projektu) by zahrnula ďalšie náklady, ktoré by s vysokou pravdepodobnosťou prevýšili aj sumu aktuálne požadovanej náhrady škody (odkrytie spodnej stavby, zničenie terénnych úprav, už v tom čase osadených chodníkov, montáž HI a pod.), nutnosť urgentného riešenia situácie vzhľadom na blížiacu sa zimu 2009/2010, a hrozby poškodenia interiéru a obvodových stien presiaknutých vodou vplyvom mrazu, skrátenie životnosti rodinného domu vzhľadom na nefunkčnú "vonkajšiu" HI, ktorej peňažné vyjadrenie od žalovaného v 1. rade nepožadujú (totiž rodinný dom je naďalej vystavený pôsobeniu spodnej vody). K bezdôvodnému obohateniu žalobcov na úkor žalovaného v 1. rade tak nedošlo a ani nemôže dôjsť. Na margo vyjadrenia: vyššie ako predmet sporu. Žalovaný v l. rade
je toho názoru, že keď súd doplnil znalecké dokazovanie kontrolným znaleckým dokazovaním, mal znalecky posudok znaleckej organizácie podrobnejšie vyhodnotiť a prípadne uviesť prečo jeho zistenia nebral do úvahy, ale uprednostnil názor znalca Ing. Ilavského, PhD. uvádzajú, že prvoinštančný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so závermi jednotlivých znalcov, ktorých hodnotenie sa prelína celým odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Obzvlášť sa preukazovaniu príčin vzniku škody a hodnoteniu záverov jednotlivých znalcov venuje súd na strane 11 a 12 napadnutého rozhodnutia. Uvedené tvrdenie žalovaného v l. rade tak považujú žalobcovia za nepodložené. K úvahám žalovaného v 1. rade ohľadne právneho základu predmetu sporu uvádzame nasledovné: Tak, ako bolo uznané aj zo strany prvostupňového súdu, žalovaný v 1. rade vyhotovil dielo vadne, a z toho dôvodu mu vznikla povinnosť voči žalobcom vady diela odstrániť bezodplatne a bez zbytočného odkladu. Žalovaný v 1. rade odmietol splniť túto svoju zákonnú povinnosť. žalobcovia tak vzhľadom na blížiacu sa zimu, prevlhnutý suterén, a s tým súvisiacu hrozbu vzniku rozsiahleho poškodenia stavby vplyvom mrazu nemali v záujme predchádzania vzniku škody, ktorá mohla byť reálne výrazne vyššia, ako suma uplatnená v tomto konaní, na výber, a rozhodli sa odstrániť vady diela sami v súlade s odporúčaniami znalca Ing. Seka. Žalobcovia sú preto toho názoru, že svojím konaním, ktorým odstraňovali vady diela žalovaného v 1. rade (keďže on ich odmietol odstrániť) a zároveň predchádzali vzniku rozsiahlej škody na stavbe plnili za žalovaného v 1. rade povinnosť, ktorú mal podľa práva plniť sám (§454 OZ) - v prvom rade to bol žalovaný v 1. rade, kto mal odstrániť vady diela. Žalobcom preto patrí náhrada týchto nákladov. Zároveň viaceré uplatnené položky predstavujú náhradu škody vzniknutej v dôsledku vady diela zhotoviteľa
- žalovaného v l. rade (§ 510 OZ). Argumenty žalovaného v 1. rade, že žalobcovia zhodnotili svoju nehnuteľnosť sanáciou jeho vady za použitia hydroizolácie proti (tlakovej) vode a nielen proti vlhkosti vnímajú žalobcovia ako tendenčné a účelové. Žalovaný v 1. rade sa sám zmluvne zaviazal, že zhotoví dielo za použitia hydroizolácie proti vlhkosti a tiež proti vode . Za daných okolností a v záujme vyhnutia sa zvýšeným nákladom spojených spojeným s odstraňovaním vady diela podľa pôvodného projektu za použitia HI proti vlhkosti, bolo na mieste izolovať stavbu zvnútra. K tomuto sa vyjadril pozitívne aj súdom určený znalec Ing. Ilavský, rovnako aj k výške vynaložených nákladov. Argumentovanie žalovaného v 1. rade, že v danom prípade bola navrhnutá hydroizolácia nevhodná pre izoláciu proti tlakovej vode (odvoláva sa na technický list výrobku Hydrobit V 60 S 35), považujú žalobcovia rovnako za účelové tvrdenie, nakoľko: 1) Opakovane podotýkajú, že žalovaný v 1. rade sa zmluvne zaviazal postaviť hrubú stavbu s použitím HI tak proti vlhkosti, ako aj proti (tlakovej) vode. 2) Žalovaný v 1. rade uvádza na str. 8 svojho odvolania, že postavil okolo 100 domov ! Bolo preukázané, že zhotoviteľ stavebné práce vykonával ako živnostník s predmetom živnosti murárstvo a nie je oprávnený vykonávať dodávateľským ' spôsob stavby, nakoľko nemá okrúhlu pečiatku a náležité vzdelanie na vykonávanie stavebného dohľadu. Žalovaný 1/ vykonal stavebné práce štandardne ako pri ostatných hrubých stavbách, ktoré staval vždy v súlade s projektovou dokumentáciou. Postaval ich okolo 100 a má veľmi dobré referencie 3) Obaja súdom určení znalci sa vyjadrili tak, že predmetná HI by vydržala aj nápor tlakovej vody v rozhodnom období, pokiaľ by bola zhotovená správne. Obzvlášť presvedčivo sa javí argument Ing. Q. na predposlednom pojednávaní, kedy uviedol: "Trištvrte Slovenska funguje na asfaltovej izolácii dlhé roky. Fóliová izolácia je asi len 15 rokov. Preto tvrdím, že by vydržala aj tlakovú vodu, ak by bola dobre realizovaná." Navyše uvádzajú, že vyjadrenie žalovaného v 1. rade na str. 8 jeho odvolania. Podľa ustanovenia § 645 ods. 2 OZ platí, že zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil. Teda, pokiaľ by aj použitá HI nebola vhodná (čo však obaja, súdom určený znalci, vyvrátili), žalovaný v 1. rade na to žalobcov neupozornil, zodpovedal by teda aj v takom prípade za výskyt vady v dôsledku nevhodnosti HI pre odizolovanie domu žalobcov K tvrdeniam žalovaného v 1. rade ohľadne absencie stavebného dozoru, a tým aj (tvrdené) porušenie prevenčnej povinnosti na strane žalobcovi odkazujeme na predchádzajúce vyjadrenia žalobcov ohľadne povinnosti zabezpečiť stavbyvedúceho. Navyše, žalovaný odvodzuje svoje úvahy z predpokladu, že v prípade rodinného domu žalobcov ide o jednoduchú stavbu. Žalobcovia podotýkajú, že v ich prípade nejde o jednoduchú stavbu, nakoľko táto má 2 nadzemné podlažia, pričom jednoduchá stavba môže mať v zmysle definície podľa §139b ods.1 Stavebného zákona len 1 nadzemné podlažie a podkrovie V ostatnom odkazujú v súvislosti s touto otázkou na naše predchádzajúce vyjadrenia. Zistenie príčiny vzniku škody. Nemožno súhlasiť s vyjadreniami žalovaného v 1. rade ohľadne nepreukázania príčiny vzniku škody na dome žalobcov. Žalobcovia majú osobitne výhrady k zavádzajúcemu tvrdeniu žalovaného v l. rade, podľa ktorého mali odmietnuť vykonanie sond in situ z ekonomických dôvodov, čím mali tiež (akože) zmariť zistenie skutočnej príčiny vzniku škody. Sondy boli odmietnuté predovšetkým pre vysokú mieru rizika poškodenia statiky domu pri odkrývaní zvislých nosných konštrukcií, a následne navrtávania sond, a tiež pre vysokú mieru rizika, že sondy nedosiahnu
sledovaný účel (teda, že nebudú navŕtané presne na mieste poškodenia HI). O vzťahu k zisteniu príčiny vzniku škody treba poznamenať, že znalec ÚSE poznamenal vo svojom znaleckom posudku, že "V otázke pôvodu zatekania do suterénu cez kútový styk hydroizolácie nemáme rozdielne názory." Rovnako ÚSE pripustilo práve existenciu tej príčiny, ktorú považuje Ing. Ilavský za podstatnú (pretrhnutie HI v dôsledku nedostatočného zovretia HI medzi konštrukciu steny a prímurovky (k tomu porovnaj tiež body 7 a nasl. vyjadrenia žalobcov z 23.06.2015). Je rovnako potrebné poznamenať, že znalci vychádzali pri určovaní príčiny vzniku škody z fotodokumentácie, z ktorej vyplynulo dôvodné podozrenie, že žalovaný v 1. rade kládol HI len v 1x vrstve (mala byť v 2x vrstvách) podotýkajú, že toto podozrenie žalovaný v 1. rade nijako nespochybňoval a ani nijako nevyvrátil. Znalci vychádzali tiež z priameho ústneho vyjadrenia žalovaného v 1. rade, kedy žalovaný popísal spôsob zapracovania hydroizolácie do stavby, ktorý bol z pohľadu znalcov nevhodný Nemožno opomenúť fakt, že 3 z 3 znalcov (z toho 2 určený súdom) identifikovali príčinu vzniku škody na strane žalovaného v l. rade: Ing. Ilavský videl túto príčinu na strane žalovaného v l. rade v rozsahu 100 %; pričom Ing. Seko, podľa domnienky Ing. Ilavského "nedisponoval podkladmi, ktorými disponoval on vo vzťahu k určeniu výšky hladiny podzemnej vody" čo vyústilo podľa Ing. lIavského do určenia zodpovednosti aj na strane projektanta; a znalec ÚSE pri určovaní príčin vychádzal vo vzťahu k stavebníkovi (žalobcom) a stavebnému úrad z právnych úvah ohľadne právnych povinnosti, ktoré majú mať tieto subjekty v stavebnom konaní; vyjadrovanie sa k právnym otázkam, resp. posudzovanie právnych otázok považujeme zo strany znalca za neprípustné, nakoľko toto prináleží výlučne súdu. Majú tak za to, že 3 znalecké posudky poukazujú v otázke príčin vzniku škody na žalovaného v l. rade. Zavinenie: K výhradám žalovaného v l. rade voči tomu, že súd "neskúmal" zavinenie na strane žalovaného v l. rade vo vzťahu k škodlivému konaniu, v dôsledku ktorého vznikla žalobcom škoda: l) zodpovednosť zhotoviteľa za výskyt vád je objektívna, a teda nevyžaduje sa splnenie podmienky zavinenia na strane zhotoviteľa 2) zodpovednosť za škody, vzniknuté v dôsledku výskytu vád (§ 510 OZ) je rovnako objektívna, nakoľko ustanovenie § 510 OZ pre vznik nároku na náhradu škody požaduje existenciu vady vznik škody "z vady", t.j. príčinnú súvislosť medzi vadou a vznikom škody ("škody, ktorá z vady vznikla"). Nesprávny je ten výklad, že zhotoviteľ zodpovedá za výskyt vady objektívne, avšak pre vznik škody z vady (§510 OZ) je už potrebné zavinenie. Domnievajú sa, že žalovaný v 1. rade sa pokúša poskytnúť práve takýto výklad ustanovenia § 510 OZ. Návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu. Vzhľadom na všetky doteraz, účastníkmi konania, poskytnuté vyjadrenia, vykonané dokazovanie vo forme znaleckých posudkov, výsluchov, a dôkazných listín a je daná zodpovednosť žalovaného v 1. rade za vznik majetkovej ujmy na strane žalobcov, ktorej náhrada bola uplatnená v tomto súdnom konaní. Nárok žalobcov bol v súdnom konaní riadne preukázaný 3 znaleckými posudkami, a ostatnými dôkazmi, a tento bol judikovaný rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré je zákonné. Navrhujú preto, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava č. 27C/74/2011-546 zo dňa 9.mája 2016 ako vecne správny potvrdil, a aby zaviazal žalovaného v 1. rade nahradiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania k rukám ich právneho zástupcu.
10. Vyjadrenie žalovaného 1/ k podaniam: Proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 27C/74/2011-546 z 9. mája 2016 žalovaný v 1. rade podal odvolanie, v ktorom dostatočne podrobne a určite uviedol skutočnosti, ktoré mal, resp. nemal za preukázané a ďalšie závažné skutočnosti s ktorými sa súd I. inštancie nezaoberal a následne ani nevysporiadal. Pokiaľ ide o vyjadrenia strán sporu a intervenienta, tak títo vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu žalovaného 1/ z 1. augusta 2016 v podstate iba opakujú to, čo už uvádzali v svojich prednesoch na pojednávaniach s výnimkou žalovaného 2/, ktorý v závere svojho písomného vyjadrenia zo dňa 23.8.2016 uviedol, že výhrady žalovaného 1/ k nedostatočnému vysporiadaniu sa súdu I. inštancie s otázkou spoluzodpovednosti samotných žalobcov za vznik škody ako i s otázkou následného ustálenia výšky škody považuje za opodstatnené. Žalovaný 1/ poukazuje aj na to, že žalobcovia 1/, 2/ si často protirečia, napr. ak tvrdia, že ak by hydroizolácia na ich stavbe bola dobre zrealizovaná udržala by aj tlakovú vodu ale stavbu už sanovali proti tlakovej vode (bez sanačného projektu!) a sanácia neviedla k uvedeniu stavby do pôvodného stavu ale podzemnú časť stavebne upravila - zhodnotila. Niekoľkonásobným zaizolovanim suterénu injektážou, náterovou izoláciou a fóliovou izoláciou a následnou vnútornou prímurovkou, prípadne iným zakrytím bol vytvorený systém tlakovej izolácie, čo nie je uvedenie do pôvodného stavu. K tvrdeniam žalobcov 1/, 2/, že spôsob hydroizolačnej vrstvy uchytením z vnútornej strany žalovaným 1/ bol nesprávny postup, znalci z ústavu stavebnej ekonomiky (ďalej len ústav) vyvrátili, keď na strane 25 v druhom odseku svojho posudku uviedli, že síce hydroizolácia je realizovaná z vnútornej strany domu, čo nie je v súlade s projektovým riešením, avšak ďalej uvádzajú, že zmeny spôsobu hydroizolácie sú však technicky prípustné a pri kvalitnej realizácii má zmena spôsobu realizácie identický výsledok ochrany stavby.
Ústav na zásadnú otázku aby určil, resp. posúdil príčinu presakovania vlhkosti a zatekania spodnej vody do suterénu stavby sa s určitosťou vyjadril, že na túto otázku nie je možné objektívne odpovedať, pretože odpoveď je odhadom možných príčin na základe dostupných technických informácií a interakcie konaní zúčastnených strán: a. projektant navrhol typ hydroizolácie zodpovedajúcej prostrediu III. kategórie hydrofyzikálneho namáhania v zmysle záverov IGP, bez zohľadnenia spracovateľnosti tohto typu hydroizolácie pri zmene smeru hydroizolácie, bez zohľadnenia možných rizík vyplývajúcich z umiestnenia stavby, projektant svoj návrh poistil v PD povinnosťou kontroly základovej špáry a možnou objektivizáciou spôsobu založenia podľa skutočného stavu, zhotoviteľ s najväčšou pravdepodobnosťou použil navrhovaný typ hydroizolácie avšak s dôvodným podozrením len v jednej vrstve, kvalitu realizácie však nie je možné preveriť, investor nezabezpečil vedenie uskutočňovania stavieb osobou odborne spôsobilou, za priestorové osadenie rodinného domu zodpovedá v zmysle stavebného povolenia osobne, stavebný úrad na základe oznámenia zhotoviteľa rodinného domu investorom nevyzval tohto k doloženiu osoby oprávnenej na vedenie uskutočňovania stavby rodinného domu. Žalovaný 1/ poukazuje na vyjadrenie ústavu v tom smere, (str. 7 znaleckého posudku), že lokalizácia defektov, ich oprava alebo kontrola je bez úplného odkrytia nemožná alebo len ťažko uskutočniteľná, pričom sondy in situ ústav nemohol uskutočnil; pretože žalobcovia 1/, 2/ s realizáciou obnaženia hydroizolačného systému nesúhlasili. Žalovaný 1/ vychádza najmä zo záverov znaleckého posudku Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o., bez pochybností nepreukázalo, že škodu - vadu diela - svojím konkrétnym protiprávnym konaním alebo opomenutím spôsobil žalovaný 1/ ,pričom spornou zostala aj výška škody ktorá v tomto prípade mala byť vyjadrená v peniazoch, vyčíslenie malo byť konkrétne, malo zodpovedať zmenšeniu existujúceho majetku žalobcov 1/, 2/ a predstavovať peňažnú hodnotu, ktorú bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec - stavba uviedla do bezchybného stavu v pôvodnom koncepte riešenia, bez zhodnotenia novými technológiami. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný 1/ navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 9. mája 2016 č. k. 27C/74/2011 - 546 a návrh žalobcov 1/, 2/ zamietol, alternatívne, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd ak odvolanie žalovaného 1/ zamietne a rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 9. mája 201 č. k. 27C/74/2011
- 546 potvrdí, aby vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
11. Vyjadrenie žalovaného 1/ k podaniam žalobcov a žalovaného 2/: Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie. Následne sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili ostatní účastníci konania: žalobcovia, žalovaný 2/ a vedľajší účastník na strane žalovaného 2/. Tieto podania boli zaslané žalovanému 1/ spolu s výzvou súdu I. inštancie, že ak považuje za potrebné nech sa k zaslaným listinným dokladom vyjadrí. V podaní žalobcov sa uvádzajú tak závažné tvrdenia, že žalovaný 1/ považuje za potrebné sa k uvedeným tvrdeniam vyjadriť a poskytnúť ucelený pohľad na uvedenú právnu vec. K tvrdeniam žalobcov uvedeným vo vyjadrení z 5. septembra 2016 žalovaný 1/ považuje za potrebné uviesť nasledovné: Právny zástupca žalobcov v predmetnom vyjadrení odvolaciemu súdu podsúva závery, ktoré neboli v konaní preukázané. Dokonca niektoré tvrdenia znalcov vyťahuje z kontextu tvrdení a odvolaciemu súdu podsúva tvrdenia žalovaného 1/, ktoré nikdy neodzneli na pojednávaniach a ani v písomných vyjadreniach. Takáto obrana právneho zástupcu žalobcov je neprofesionálna a rozpore s advokátskou etikou. Žalovaný 1/ na tieto tvrdenia poukáže. K bodu l. vyjadrenia žalobcov: Žalobcovia poukazujú na domnienku, že hydroizolácia nebola vykonaná riadne a že navrhnutý typ hydroizolácie bol správny. Žalovaný túto námietku podrobne rozoberá vo svojom odvolaní.
12. Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu: Po oboznámení sa s vyjadreniami žalovaného v l. rade musia konštatovať žalobcovia, že tieto vyjadrenia sú duplicitné, a viackrát boli v súdnom konaní pertraktované. Obzvlášť poukazujú na znalecké posudky, ktoré boli v predmetnej veci vyhotovené. Závery, resp. vyjadrenia, ktoré robili žalobcovia v súdnom konaní vychádzali z týchto znaleckých posudkov, resp. z právneho názoru na danú vec. Predmetné súdne konanie trvalo cca 5 rokov, počas ktorého boli produkované viaceré dôkazy a vyjadrenia účastníkov konania. Súd si mohol v danej veci urobiť vlastný názor, správania, a zavádzania súdu "klamlivými" alebo "neúplnými" informáciami. Žalovaný v l .rode sa vo svojich vyjadrenia stále vracia k tomu, že v konaní nebolo preukázané jeho zavinenie. Žalobcovia sú toho názoru, že príčina vzniku škody bola stanovená v 3 znaleckých posudkoch, z ktorých všetky 3 smerovali (viac či menej) k žalovanému v l. rade. Pričom znal. posudok Ing. Ilavského jednoznačne určil za zodpovedného žalovaného v 1.rade. K tomu sa nakoniec priklonil aj prvostupňový súd. Nebolo účelné a hospodárne vyhotovovať sondy in situ pri 3.znaleckom posudku a naopak bolo by to spojené s neprimeraným rizikom narušenia statiky domu žalobcov, nakoľko samotný Ing. Q. sa vyjadril, pred žalobcami a ich právnym zástupcom o tom, že vykonanie sond in situ nemusí priniesť požadovaný efekt,
nakoľko sa nedá na 100 % zaručiť, že budú odkryté práve tie časti kadiaľ voda vnikala do konštrukcie stavby. K tomuto sa vraciame po niekoľkýkrát z toho dôvodu, že žalovaný v l. rade opakovane konštatuje: Tvrdenia žalovaného v 1. rade ohľadne toho, že sa nevzal do úvahy súdu technický list hydroizolácie Hydrobil, považujú za účelové, nakoľko v danej veci sa počas súdneho konania vyjadrovali 2 znalci z príslušného odboru, a obaja sa zhodli na tom, že uvedená hydroizolácia by udržala prechodný nápor spodnej vody pokiaľ by bola dobre urobená. Toto žalovaný zľahčuje, resp. opomína vziať do úvahy. Zároveň uvádzame aj to, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal postaviť hrubú stavbu vrátane hydroizolácie proti vlhkosti a vode (k tomu vid aj bod 25 vyjadrenia žalobcov z 23.06.2015. K povinnosti mať stavebný dozor sa žalobcovia vyjadrovali niekoľkokrát.
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h,f CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom I. inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu I. inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Pre úplnosť je potrebné ešte uviesť nasledovné:
15. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
Podľa § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.
Podľa § 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.
Podľa § 510 Občianskeho zákonníka, uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 46d ods. 1,2,3 Zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby. Stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia stavebných prác.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii úkonu, ktoré je v rozpore s hmotným právom. Škodou rozumieme ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.
16. Medzi žalobcami a projektantom bola uzavretá ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie úprav projektu rodinného domu žalobcov a následne medzi žalobcami a zhotoviteľom bola uzatvorená písomná zmluva o dielo dňa 1.10.2008, predmetom ktorej bola hrubá stavba rodinného domu podľa projektu projektanta, vrátane izolácie proti vlhkosti a vode. Príloha č. 1 obsahovala špecifikáciu dohodnutého rozsahu prác a pod bodom 7. Izoláciu proti vlhkosti a vode. V zmluve sa zhotoviteľ nezaviazal zabezpečiť stavebný dozor. Stavba sa realizovala bez stavebného dozoru a bez vedenia stavebného denníka. V zmluve sa zhotoviteľ nezaviazal zabezpečiť stavebný dozor. Žalobcovia si vybrali katalógový projekt a jeho úpravu podľa ich písomnej objednávky vykonal projektant, týkalo sa to najmä podpivničenia domu, nakoľko pôvodný projekt bol bez pivníc, dvojgaráž a posunutie priečok, projekt vyhotovil 5/2008. Stavebné povolenie bolo vydané dňa 25.7.2008 a navrhovatelia 24.9.2008 oznámili stavebnému úradu, že stavbu budú vykonávať dodávateľsky. Vykonali výberové konanie a zistili, že nie každá firma si vykonáva aj stavebný dozor. Podľa živnostenského registra, kde si preverili zhotoviteľa vedeli, že sám nemôže vykonávať stavebný dozor. Základy sa kopali po suchom lete začiatkom jesene. Termín odovzdania diela bol 15.3.2009. Hrubá stavba bola odovzdaná žalobcom v júli 2009. Ďalšie práce neboli predmetom uzatvorenej zmluvy. Suterén prvýkrát zavlhol ešte v štádiu hrubej stavby, ktorá v tom čase nebola zaizolovaná. Žalobcovia a zhotoviteľ to pripisovali aktuálnemu štádiu stavby, mokrému procesu stavby, ktorá musí vyschnúť. Od 3.5.2010 opätovne začali steny suterénu vlhnúť a to až tak, že museli odčerpávať vodu, ktorá natekala do výšky 70 cm, okolo dverných otvorov. Napriek dvom čerpadlám hladina vody neklesla pod 30 cm a až 2.7.2010 vodu odsali a prvýkrát mohli vytrieť dlážky. Žalobcovia dňa 10.5.2010 reklamovali stavebné práce a požiadali zhotoviteľa o odstránenie závady hrubej stavby - vlhnutie suterénu, pravdepodobne na podklade zlej izolácie suterénu zo strany podložia. Oznámili, že dňa 3.5.2010 zistili vlhnutie všetkých stien suterénu od sokla hore a presakovanie vlhkosti medzi kachličkami a v oblasti dverových otvorov, kde stála číra voda a bol úplne navlhnutý izolačný polystyrén. Dňa 12.5.2010 zhotoviteľ listom oznámil žalobcom, že nesúhlasí s reklamáciou, nakoľko nejde o vlhkosť, ale o priamy presak spodnej vody. Ďalej uviedol, že hrubú stavbu zhotovil v súlade s projektovou dokumentáciou s použitím izolačného materiálu podľa projektu, ktorý podľa jeho názoru nespĺňa normu na izoláciu proti spodnej vode. Dňa 7.5.2010 vykonal meranie výšky hladiny spodnej vody v studni v blízkosti domu a jej výška bola 2,5 m pod úrovňou cestnej komunikácie. Navrhol prešetrenie problému stavebným znalcom. Následne si navrhovatelia dali vypracovať znalecký posudok dňa 8.6.2010 vypracovaný Ing. Sekom.
17. V predmetnom konaní bol žalovanými spochybnený znalecký posudok predložený žalobcami, preto súd ustanovil znalca, ktorý dospel k inému záveru. Pre vzájomnú odporovateľnosť posudkov po námietkach zhotoviteľa, súd ustanovil znaleckú organizáciu vyhotovením ďalšieho posudku. Oba znalecké posudky znalcov ustanovených súdom zhodne dospeli k záveru, že projektant navrhol
hydroizoláciu, ktorá by odolala zvýšenému tlaku spodnej vody počas troch mesiacov a pretože z hľadiska životnosti stavby ide o krátke obdobie zhodne znalci za príčinu zatečenia určili chybne realizovanú hydroizoláciu.
18. Treba poukázať na posudok predložený žalobcami, ktorí žalovaní neprijali znalecký posudok č. 8/2010 zo dňa 8.6.2010 vypracovaný Ing. Štefanom Sekom. Ten uviedol, že na vzniku poruchy v hydroizolácii suterénu sa podieľal projektant, nezobral do úvahy výsledky hydrogeologického prieskumu z roku 2003, navrhol izoláciu len proti zemnej vlhkosti a nie proti spodnej vode a zhotoviteľ napriek upozorneniu projektanta pri realizácii výkopu neprizval statika na posúdenie únosnosti zeminy. Súd I. inštancie si zabezpečil kompletnú dokumentáciu k vydanému stavebnému povoleniu vrátane projektovej dokumentácie, správy inžinierskogeologického prieskumu týkajúceho sa výstavby Z. RNDr. A. Y. z januára 2004, predtým ako zadal vypracovať posudok ustanoveným znalcom.
19. Znalecký posudok č. 131/2013 zo dňa 8.8.2013 súdom ustanoveného znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD. v závere uzatvára, že zatečenie bolo spôsobené nevyhovujúcim realizovaním hydroizolácie proti zemnej vlhkosti, ktorú znalec považuje za dostatočnú. Navrhnutá hydroizolácia bola vyhovujúca a ak by bola správne zrealizovaná, vydržala by trojmesačný nápor spodnej vody. Neexistuje permanentný tlak vodnej hladiny na hydroizolačnú sústavu, iba krátkodobý ako nastalo aj v posudzovanom období. Tri mesiace, počas ktorých boli zatopené pivnice, sú z hľadiska životnosti stavby krátka doba. Je nesporné, že v danom období boli extrémne zrážky a došlo aj k zvýšeniu hladiny podzemnej vody. Čiže v tomto období iste došlo k tlakovému pôsobeniu podzemnej vody na vytvorenú hydroizolačnú sústavu suterénu. To bolo s veľkou pravdepodobnosťou aj spúšťací mechanizmus porúch zvislej hydroizolačnej sústavy. Zvislá hydroizolačná vrstva nebola zovretá z oboch strán. Z exteriérovej strany bola kontaktne nalepená na omietku ochrannej prímurovky, ale priestor medzi zvislou hydroizoláciou a obvodovou nosnou stenou stavby nebol vyplnený omietkou. Preto vplyvom tlaku vody z exteriéru, teda z pôdy, došlo k poškodeniu, prípadne odlepeniu, roztrhnutiu tejto zvislej hydroizolácie. K čomu podľa názoru znalca prispeli aj použité tvárnice Porotherm, ktoré majú ostré drážky na svojom líci. V projekte nie je nikdy zakreslená zvislá špára medzi murivom a hydroizoláciou. Ako sa má realizovať táto stavebná časť sa uvádza v slovenských technických normách a učí sa to na školách. Podľa znalca nebola malta nanášaná medzi hydroizoláciu a tvárnicu po celej ploche. Len zhora, ako spojivo medzi jednotlivými vrstvami tvárnic, ako sa pri obhliadke vyjadril aj zhotoviteľ. Pokiaľ to nie je vyplnené celoplošne priestor medzi zvislou hydroizoláciou a tvárnicou, teda zvislo, tak je nefunkčná. Namietaný polystyrén nad hydroizoláciou bol vo vodorovnej polohe. Znalec dospel k záveru, že chyba nastala nie vo vodorovnej, ale v časti zvislej hydroizolácie. Pravidelné vedenie stavebného denníka by nič neriešilo. Riešením by bolo, ak by v súlade so stavebným zákonom bol na stavbe stavebný dozor. Čo sa týka odstraňovania spôsobenej škody, mohla sa zrealizovať hydroizolácia v pôvodnej polohe, t.j. zvonku, nemuseli byť použité tak drahé materiály. Sanácia bola realizovaná z vnútra stavby, vytvárala sa vnútorná hydroizolačná vaňa a preto je nevyhnutné aplikovať kvalitnejšie materiály. Pri určovaní výšky škody vychádzal z toho, že bola odstránená stará podlaha. Skutočnú výšku škody znalec určil 16.348,67 eur, škodu uvedením do pôvodného stavu znalec určil sumou 16.485,82,- eur a celkové náklady na opravu posudzovanej poruchy k termínu máj 2010 určil sumou 17.331,99 eur.
20. Zo znaleckého posudku č. 46/2015 zo dňa 2.3.2015, ktorý vypracovala súdom určená znalecká organizácia Ústav stavebnej ekonomiky rovnako bolo zistené, že príčinou zatekania je kombinácia viacerých faktorov: - zhotoviteľ s najväčšou pravdepodobnosťou použil navrhovaný typ hydroizolácie, avšak s dôvodným podozrením, že len v jednej vrstve bez zovretia medzi dve konštrukcie. Kvalitu realizácie nie je možné overiť. Zatekanie môžu spôsobiť nefunkčné a netesné spoje v kútovej oblasti a v oblasti napojenia zvislého a vodorovného hydroizolačného systému, zatekanie vo výške 70 cm nad úrovňou podlahy môže vzniknúť v dôsledku nedostatočného zovretia hydroizolácie medzi konštrukciu steny a prímurovku, kedy pod tlakom vody môže dôjsť k pretvoreniu alebo pretrhnutiu izolácie, k odlepeniu od podkladu. Zatekanie mohlo vzniknúť v dôsledku prepichnutia hydroizolácie z nedostatočnej rovinnosti podkladu prímurovky, zlomenia v kútoch - projektant nevzal do úvahy informáciu v striedaní vysokopriepustného podložia a nepriepustného podložia, polohu domu v lokalite spádového územia k toku Parná. Projektant však predvídavo žiadal kontrolu stien výkopov a prehodnotenie základovej škáry. Hydroizoláciu navrhol bez zohľadnenia jej spracovateľnosti - stavebníci realizovali stavbu viacerými dodávateľmi a mali si zabezpečiť vedenie stavebného denníka a pretože nemajú odborné vzdelanie aj stavebný dozor. Upozornenie projektanta vyzvanie statika na posúdenie základovej škáry ignorovali stavebníci i zhotoviteľ- stavebný úrad mal vyzvať stavebníkov na predloženie oprávnenia na vedenie
uskutočňovania stavby. Z predloženej fotodokumentácie a vyjadrenia zhotoviteľa vyplýva dôvodné podozrenie, že bol použitý asfaltový pás hydroizolácie len v jednej vrstve, čo je v rozpore s projektovou dokumentáciou. Zároveň bola realizovaná z vnútornej strany domu, čo nie je v súlade s projektom. Spôsob realizácie hydroizolácie znalec nemohol preveriť, nakoľko je konštrukcia zakrytá a neprístupná. Navrhnutá hydroizolácia v 2 vrstvách má schopnosť odolávať vode, musí byť zovretá a nesmie byť mechanicky poškodená, pričom spoje sú kritickým miestom. Navrhnutá hydroizolácia pri zistenej úrovni hladiny podzemnej vody bola dostačujúca. Poruchami v hydroizolácii sa dalo zaoberať už 31.8.2009, kedy bola hrubá stavba zavlhnutá. K výške škody sa nevyjadril, nakoľko mu chýbal sanačný projekt. Riešiteľ znaleckého posudku Ing. H. PhD. uviedol na pojednávaní, že nevie sa vyjadriť či bola vykonaná hydroizolácia v súlade s normou, pretože vychádzali len z fotodokumentácie aj to vzdialenej, obhliadky, podaných vysvetlení a predloženej spisovej dokumentácie a vyjadrili len hypotézu zo zvlnenia hydroizolácie z fotiek, že bola daná len v jednej vrstve. Ku kútovým spojom a ich kvalite sa vyjadriť nevedel, pretože sa nachádzajú v najhlbšom mieste základov. Mohol to overiť sondami, ktorými by zistil spôsob a štýl vypracovania pôvodnej hydroizolácie. Po konzultácii so žalobcami neboli vykonané sondy, nakoľko tieto mohli, ale aj nemuseli odhaliť príčinu zatekania. V projekte navrhnutá hydroizolácia by udržala po dobu 3 mesiacov tlakovú vodu, ak by bola dobre urobená, v takom prípade má vydržať 50 až 100 rokov. Trištvrte Slovenska funguje na asfaltovej izolácii dlhé roky. Fóliová izolácia je asi len 15 rokov. Pri oprave domu žalobcovia pristúpili k jeho sanácii z vnútornej strany stavby, ak by sa mala izolácia vykonať z vonkajšej strany, bolo by to zložité a náročné, i keď na použitý materiál lacnejšie, pretože by sa dom musel odkopať až po základovú špáru. Projekt mal obsahovať detail styku zvislej a vodorovnej steny, bežne sa v projektoch neuvádza, neexistuje však žiadna vyhláška, ktorá by konkrétne hovorila, aké detaily má projekt obsahovať.
21. Preto súd na základe takto vykonaného rozsiahleho znaleckého dokazovania dospel správne k záveru, že príčinou zatečenia a vzniku škody bola chybne vykonaná hydroizolácia, preto bola dôvodná žaloba voči zhotoviteľovi, voči projektantovi súd žalobu zamietol, lebo v konaní sa nepreukázalo, že by pri výkone svojej činnosti porušil konkrétnu povinnosť, následkom ktorej by vznikla žalobcom škoda (zatečenie nehnuteľnosti). Do úvahy tak prichádza len vadná realizácia HI zo strany žalovaného v 1. rade. Znalec Ing. Ilavský v súvislosti s nesprávnou realizáciou HI uviedol vo svojom ZP na str. 34 a 35: "Údaje o spôsobe realizácie spodnej stavby pri obhliadke (13.12.2012) žalovaný v 1. rade ústne - odpovedal na otázky znalca a upresnil znalcovi spôsob vytvárania spodnej stavby a spôsob vytvárania hydroizolačného systému spodnej stavby posudzovaného rodinného domu. Z týchto informácií sú zrejmé nasledovné skutočnosti: a) zvislá hydroizolačná vrstva bola uchytená z vnútornej strany (z miesta budúcej stavby) na vopred vytvorenú ochrannú stienku (primurovku), ktorá bola vytvorená z betónových tvaroviek; b) zvislá hydroizolačná vrstva bola uchytená na omietku (neznámej kvality) nanesenú na túto ochrannú stienku (primurovku); c) následne bola vytváraná obvodová nosná stena suterénu hrúbky 380 mm z keramických kusových tvaroviek POROTHERM 38 P+D; d) medzi zvislú hydroizolačnú vrstvu a obvodovú murovanú stenu suterénu už nebol umiestňovaný žiaden výplňový materiál - stena bola murovaná čo možno v najbližšom kontakte s vytvorenou zvislou hydroizolačnou vrstvou. Takéto riešenie, keď zvislá hydroizolácia nie je zovretá/stlačená priľahlými stavebnými konštrukciami, je nevyhovujúce. Tlak vodného stĺpca pôsobiaci na túto hydroizoláciu spôsobuje odtrhnutie od podkladu (od omietky na primurovke) a jej následné poškodenie/roztrhnutie, čiže znefunkčnenie. Znalec ÚSE vo svojom znaleckom posudku uviedol, že z fotodokumentácie rozpracovaných detailov je zrejmé, že na stene prímurovky sa nachádzal asfaltový pás, s prekrytím vo zvislom smere cca 100mm, na foto v prečnievajúcej časti je HI bez vzájomného spojenia - natavenia. To je v rozpore so stavebným projektom, v ktorom sa uvádza hydroizolácia v 2 vrstvách. Na pripomienky žalovaného v 1. rade o nevykonaní sond treba pripomenúť podstatnejšie dôvody, pre ktoré odmietli vykonanie sond in situ: 1) vysoká pravdepodobnosť, že realizované sondy in situ by nemuseli odhaliť miesto priesaku vody a nemuseli by naplniť sledovaný účel 2) riziko narušenia statiky rodinného domu. Nie je spravodlivo možné požadovať od žalobcov umožnenie vykonania sond in situ pri existencii uvedených rizík, zvlášť keď dvaja znalci (Seko, Ilavský) sa zhodli na existencii zodpovednosti zhotoviteľa za vzniknutú škodu, pričom následne ustanovený znalec - ústav (ÚSE) označil za zodpovednú osobu rovnako zhotoviteľa. Zodpovednosť projektanta Ing. Ilavský nepripúšťal, a ÚSE de facto nie - nakoľko sa prostredníctvom Ing. Q. vyjadrilo v zmysle, že HI by vydržala tlak vody, ak by bola zrealizovaná správne. V konaní tak bolo jednoznačne preukázané, že škoda na ich rodinnom dome vznikla v dôsledku nevhodnej realizácie HI zo strany žalovaného v 1. rade. Ak žalovaný v l. rade udáva, že do úvahy prichádzajú iné príčiny vzniku škody, napr. na strane žalobcov (absencia stavebného dozoru) resp. na strane stavebného úradu (ktorý, nepreveroval, kto bude vykonávať stavebný dozor), k tomu vzhľadom na ust. § 637 OZ za bezvadnosť
diela zodpovedá bezprostredne zhotoviteľ, ktorý je okrem iného v prípade uloženia nevhodných pokynov zo strany objednávateľa povinný na nevhodnosť takých pokynov objednávateľa upozorniť. V zmysle citovaného ustanovenia § 46d ods. 2 Stavebného zákona bolo povinnosťou stavebníkov viesť stavebný denník. Obaja ustanovení znalci dospeli k záveru, že jeho existencia mohla uľahčiť uplatňovanie vád a aj vyhotovenie znaleckého posudku, ale by nezabránil vzniku škody. Žalobcovia preukázane, nesporne stavali nehnuteľnosť svojpomocne, realizovali ju viacerými dodávateľmi, niektoré práce si aj sami vykonávali. Ich povinnosťou bolo zabezpečiť si stavebný dozor uzatvorením tak zmluvu s osobou spôsobilou ho vykonávať. Tejto povinnosti si boli vedomí, zisťovali osobu spôsobilú vykonávať stavebný dozor (bolo potvrdené zhotoviteľom, aj svedkom Ing. U., no aj samotnými žalobcami). Tento stavebný dohľad mohol tak predísť vzniku škody, no súd správne poukázal, že nie je zodpovedný za kvalitu vykonaných prác, nakoľko ide o zodpovednosť zhotoviteľa konkrétnych prác. Žalovaný v 1. rade vyhotovil dielo vadne, a z toho dôvodu mu vznikla povinnosť voči žalobcom vady diela odstrániť bezodplatne a bez zbytočného odkladu. Žalovaný v 1. rade odmietol splniť túto svoju zákonnú povinnosť, žalobcovia vzhľadom na blížiacu sa zimu, prevlhnutý suterén, s tým súvisiacu hrozbu vzniku rozsiahleho poškodenia stavby vplyvom mrazu nemali v záujme predchádzania vzniku škody, ktorá mohla byť reálne výrazne vyššia, ako suma uplatnená v tomto konaní, na výber, a rozhodli sa odstrániť vady diela sami v súlade s odporúčaniami znalca Ing. Seka. Žalobcovia tak oprávnene svojím konaním odstraňovali vady diela žalovaného v 1. rade, keďže on ich odmietol odstrániť a predchádzali tak vzniku rozsiahlej škody na stavbe plnili za žalovaného v 1. rade povinnosť, ktorú mal podľa práva plniť sám (§454 OZ) - práve bolo na žalovanom v 1. rade, ktorý mal odstrániť vady diela. Obaja znalci uviedli, že bolo možné s lacnejšími materiálmi zrealizovať hydroizoláciu v pôvodnej polohe, t.j. zvonku, ale v tom prípade by sa museli odkopať základy domu až po základovú špáru a vznikli by iné náklady. Dom nie je podpivničený celý, len čiastočne a aj táto skutočnosť by sťažovala izoláciu nehnuteľnosti zvonku, naviac navrhovatelia v tom čase už v okolí domu vykonali vonkajšie úpravy vrátane chodníkov čo by zvýšilo náklady spojené s obnovou izolácie zvonku. Žalobcom preto patrí opodstatnene náhrada týchto nákladov. Súd I. inštancie pri výške škody, ktorú prikázal zaplatiť žalovaným žalobcom, vychádzal síce zo záverov znalca Ing. Ilavského PhD., ktorý celkové náklady na opravu posudzovanej poruchy k termínu máj 2010 určil sumou 17.331,99 eur, ale keďže bola táto určená škoda vyššia ako náklady uplatnené žalobcami vo výške 17.238,08 eur, nad petit rozhodnúť nemohol. Súd považoval skutočné náklady vynaložené na odstránenie škody za dôvodné, žalobcovia odstraňovali škodu hydroizoláciou proti tlakovej vode zvnútra nehnuteľnosti. Tak síce použili drahšie materiály, no bez odkopávania celej nehnuteľnosti zvonka, bez obnovenia vonkajších terénnych úprav a chodníkov, ktoré by boli nutné. Aj vtedy by však museli vykonať vnútornú rekonštrukciu suterénu kvôli vode ako tam 2 mesiace vnútri stála. Jednalo sa teda opravy existujúcej vady novostavby, ktorá zapríčinila kompletné zvlhnutie časti novostavby, nešlo o zhodnotenie nehnuteľnosti, hoci na odstránenie vád bola použitá kvalitnejšia hydroizolácia. V časti uplatneného nároku voči žalovanému v 2. rade súd preto návrh správne zamietol.
22. Pretože žalobcovia pred podaním návrhu nepreukázali doručenie výzvy na zaplatenie 17.238,08 eur žalovanému v 1. rade, treba vychádzať pri stanovení, kedy sa do omeškania dostal čas kedy mohol zhotoviteľ - žalovaný v 1. rade splniť svoju povinnosť. A to je nasledujúcim dňom po doručení návrhu. Návrh mu bol doručený dňa 16.6.2011, nasledujúci deň 17.6.2011 mohol splniť a preto, ak nesplnil dostal do omeškania nasledujúci deň od 18.6.2011. Súd správne v časti v časti úroku z omeškania od 1.6.2011 do 17.6.2011 voči zamietol. Úrok z omeškania 9,25 % ročne ( v súlade s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.) z istiny 17.238,08 eur rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania bude v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
23. Odvolací súd preto k uvedeným argumentom s poukazom na správne zistený skutkový stav vecne správny rozsudok súdu I. inštancie vo výroku s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
24. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalobcovia boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd upozorňuje, že si podal odvolateľ - žalovaný 1/ žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, preto o nej súd pred rozhodnutím o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania najskôr rozhodne.
25. Tento rozsudok bol odvolacím súdom prijatý počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).