Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-304-2017.pdf
PDF · 87.8 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/304/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcov: 1) F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, O. Z. X., 2) K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, O. Z. žalobcovia 1) a 2) zastúpení: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovaným: 1) J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, O. Z. X., 2) L. F., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, O. Z. X., žalovaní 1) a 2) zastúpení: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, o odstránenie stavby, o odvolaní žalovaných 1) a 2) proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 22C/247/2016-43 zo dňa 9. júna 2017 v časti o nároku na náhradu trov konania, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, o nároku náhradu trov konania (v odseku II.) p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovia 1) a 2) m a j ú voči žalovaným 1) a 2) n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie prvým odsekom výroku konanie zastavil, druhým odsekom výroku súd priznal žalobcom 1) a 2) voči žalovaným 1) a 2) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a tretím odsekom výroku súd vrátil žalobcom 1) a 2) súdny poplatok vo výške 92,80 eura prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, Slovenskej pošty a.s. po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že žalobcovia 1) a 2) vzali svoju žalobu v celom rozsahu späť, pričom k späťvzatiu žaloby došlo pred pojednávaním, súd konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a vzhľadom na to, že žalovaní 1) a 2) v tomto prípade zavinili zastavenie konania, priznal súd žalobcom 1) a 2) voči žalovaným 1) a 2) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zavinenie zastavenia konania zo strany žalovaných spočívalo v tom, že žalobcovia ich na odstránenie plotu vyzvali predžalobnou výzvou zo dňa 22.8.2016, s lehotou na plnenie do 30.9.2016, následne prebiehalo medzi stranami mimosúdne jednanie, pričom však nedošlo k splneniu podmienok požadovaných žalobcami (na odkúpenie zastavenej časti pozemku a zvýšenie plota), preto žalobcovia dňa 5.12.2016 podali žalobu na odstránenie plotu na súde. Po zaplatení súdneho poplatku za žalobu, bola žaloba žalovaným 1) a 2) doručená dňa 27.3.2017. Žalovaní sa nechali v konaní právne zastúpiť, pričom vo svojom vyjadrení zo dňa 11.4.2017 uvádzajú, že po doručení žaloby začali s odstraňovaním plotu, ktorý by mal byť odstránený najneskôr do 31.5.2017. Vzhľadom na to, že žalovaní teda splnili to, čo žalobcovia od nich pôvodne vo výzve zo dňa 22.8.2016 žiadali, avšak až po doručení žaloby, vzali žalobcovia 1) a 2) podanú žalobu späť. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade žalovaní 1) a 2) zavinili zastavenia tohto konania, keďže svoju povinnosť splnili až vzhľadom na žalobcami podanú žalobu, ktorí dovtedy iným spôsobom
nemohli dosiahnuť dobrovoľné splnenie povinnosti žalovanými. Súdny poplatok sa vráti žalobcom 1) a 2) v zmysle § 11 ods. 3, 4 a 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti o náhrade trov konania podali prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie (č. l. 47) žalovaní 1) a 2) z dôvodu, že sú presvedčení, že samotné podanie žaloby svojím konaním, resp. nekonaním nezapríčinili. Dňa 22.8.2016 žalovaní obdržali krátku výzvu, na ktorú reagovali dňa 20.9.2016, kde sa pokúsili vysvetliť dôvody zastavania „cudzieho pozemku“ „svojim murovaným oplotením“ a zároveň navrhli žalobcom vzniknutý stav riešiť osobnou komunikáciou právnych zástupcov. Výsledkom ich komunikácie bolo vzájomné stretnutie, po ktorom žalobcovia predložili žalovaným návrh na riešenie existujúcej situácie, podľa ktorého prišli s ponukou predaja časti pozemku parc. č. 1543/1 celkom o zameranej výmere 5,5 m2 za žalobcami navrhovanú kúpnu cenu 330 eur, pričom táto ponuka bola podmienená zvýšením existujúceho murovaného oplotenia o 0,70 m. Na to reagovali žalovaní, že s kúpou uvedeného pozemku by súhlasili, ale so zvýšením existujúceho murovaného oplotenia nesúhlasia. Na ponuku žalovaných o odkúpenie pozemku bez zvyšovania murovaného oplotenia žalobcovia nereagovali a žalovaní nadobudli dojem, že žalobcovia s ich ponukou súhlasili. Dňa 23.2.2017 opakovane prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzývali osobne žalobcov k odsúhlaseniu kúpy uvedeného pozemku. Opakovanú výzvu na mimosúdne urovnanie susedských vzťahov zo dňa 23.2.2017 žalovaní 1) a 2) zasielali žalobcom 1) a 2) aj z toho dôvodu, že mali v pláne v jarných mesiacoch 2017 realizovať zateplenie svojho rodinného domu, ktoré bolo možné vykonať len pomocou postaveného lešenia pri obvodových múroch rodinného domu s. č. XXXX. Žalobcovia 1) a 2) s týmto nesúhlasili, a preto sa žalovaní 1) a 2) rozhodli murovaný plot zbúrať. S búracími prácami začali pár dní pred samotným doručením súdnej žaloby „do vlastných rúk“. Búracie práce začali vykonávať na základe vlastného rozhodnutia a predovšetkým z dôvodu neobdržania odpovede na ich poslednú výzvu zo dňa 23.2.2017, keď mlčanie žalobcov 1) a 2) si vysvetlili absolútne logicky tak, že títo nemajú záujem odpredať časť svojho pozemku a teda svoju ponuku nemienia zrealizovať. Búracie práce murovaného oplotenia boli zrealizované svojpomocne žalovanými 1) a 2) v mesiacoch apríl - máj 2017, pričom ich postup bol závislý od ich voľného času ako zamestnaných osôb v zmennej prevádzke, starajúcich sa o zdravotne ťažko postihnuté dieťa a tiež s prihliadnutím na poveternostné podmienky. Z uvedených dôvodov žalovaní 1) a 2) navrhli, aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že trovy konania žalobcom neprizná.
3. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia 1) a 2) prostredníctvom právneho zástupcu (č. l. 66). Vo vyjadrení uviedli, že žalovaní 1) a 2) mali dlhodobo vedomosť o tom, že využívajú časť pozemku žalobcov. So žalovanými, aj prostredníctvom právnych zástupcov, prebiehali rokovania, ktorých výsledkom bol návrh žalobcov na mierne zvýšenie plota žalovaných, i keby zostal na pozemku žalobcov tak, aby mali žalobcovia dostatočné súkromie, resp. i ďalší návrh na odkúpenie zabratého pozemku žalovanými. Posledná (e-mailová) komunikácia medzi stranami prebehla 12.10.2016, resp. 14.10.2016, kedy právna zástupkyňa žalovaných odpovedala na e-mail právneho zástupcu žalobcov prakticky tak, že s návrhom na zvýšenie oplotenia nemôžu súhlasiť. Žalobu na odstránenie stavby žalobcovia podali 5.12.2016, t. j. po ďalších dvoch mesiacoch od posledného rokovania, počas ktorých žalovaní stavbu neodstránili, ani sa nesnažili vyhovieť akémukoľvek návrhu žalobcov. Preto žalobcovia boli nútení predmetnú žalobu podať a právo na odstránenie stavby si uplatňovať na súde a preto im patrí náhrada trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu, lebo žalobu podali dôvodne. Žalovaní začali s odstraňovaním oplotenia až po tom, ako im doručená žaloba. K zastaveniu konania preto došlo jednoznačne zavinením žalovaných, ktorí by bez podania predmetnej žaloby stavbu neodstránili. Z uvedených dôvodov žalobcovia nevrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania potvrdil.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2016 sa žalobcovia 1) a 2) domáhali odstránenia stavby, murovaného plota z pozemku parcela registra „C“ č. 1543/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O., obec O. Z. X., okres K. žalovanými 1) a 2) na ich vlastné náklady. Podaním doručeným súdu dňa 7.6.2017 (č.l. 42) žalobcovia 1) a 2) zobrali svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaní 1) a 2) po podaní žaloby predmetný plot odstránili, pričom žiadali priznať náhradu trov konania.
7. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie právoplatne rozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby zo dňa 7.6.2017. K späťvzatiu žaloby zo strany žalobcov 1) a 2) došlo z dôvodu, že žalovaní 1) a 2) splnili svoju povinnosť, ktorej sa žalobcovia domáhali v súdnom konaní.
8. Z obsahu spisu vyplýva (aj z odvolania žalovaných), že žalobcovia 1) a 2) sa pred podaním žaloby snažili vyriešiť vec mimosúdne a žalovaní 1) a 2) mali vedomosť o tom, že ich murovaný plot sa nachádza na pozemku žalobcov 1) a 2). Žalobcovia 1) a 2) neskôr navrhli iné riešenie spornej situácie spočívajúce v predaji pozemku, na ktorom sa nachádzal murovaný plot a zároveň požadovali zvýšiť existujúci plot o 70 cm. Žalovaní 1) a 2) nesúhlasili so zvýšením plota, z čoho vyplýva, že odmietli návrh žalobcov 1) a 2) a sami urobili protinávrh iba na kúpu pozemku, bez zvyšovania plota. Na uvedený protinávrh žalobcovia 1) a 2) nereagovali. V máji 2017 došlo k úplnému odstráneniu murovaného plota, v dôsledku čoho žalobcovia 1) a 2) vzali späť svoju žalobu.
9. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o náhrade trov konania správne aplikoval § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Citované zákonné ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Ak vzali žalobcovia 1) a 2) žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinili, že konanie muselo byť zastavené, zároveň je však potrebné skúmať, či k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaných 1) a 2), v praxi ide najmä o také prípady, keď dôvodom späťvzatia žaloby je zánik uplatneného nároku v dôsledku plnenia žalovaných 1) a 2) po podaní žaloby.
11. V danom prípade bola dôvodom späťvzatia žaloby skutočnosť, že po podaní žaloby dňa 5.12.2016 žalovaní 1) a 2) uskutočnili to, čoho sa žalobcovia 1) a 2) domáhali žalobou, keď odstránili murovaný plot, preto odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania je vecne správne.
12. S takýmto záverom korešponduje aj napr. odôvodnenie nálezu ústavného súdu, v ktorom je konštatované, že pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.9.2009).
13. V predmetnej veci je podstatné, že žalovaní 1) a 2) splnili to, čoho sa domáhali žalobcovia 1) a 2) podanou žalobou, v čase po jej podaní. Ostatné skutočnosti uvádzané v odvolaní nie sú právne relevantné pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Z emailu právneho zástupcu žalobcov 1) a 2) vyplýva, že primárne požadovali odstránenie plota, boli však ochotní sa dohodnúť na predaji pozemku, na ktorom stál murovaný plot a súčasne na jeho zvýšení. Nakoľko s návrhom na urovnanie spornej záležitosti žalovaní 1) a 2) nesúhlasili a na ich protinávrh žalobcovia 1) a 2) nereagovali, t.j. k mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo. Žaloba bola podaná približne dva mesiace po doručení protinávrhu žalovaných 1) a 2), čiže v dostatočne dlhom čase na mimosúdne riešenie sporu a dodatočnú komunikáciu medzi stranami.
14. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nároku na náhradu trov konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom 1) a 2) v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.
16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).