Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-329-2006.pdf
PDF · 85.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/329/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX R. R., štátny občan SR proti povinnému: neb. C. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom H. XXX/XX, D. - H., štátny občan SR, o vymoženie peňažnej pohľadávky na zaostalom výživnom za obdobie od 1. septembra 1997 do 28. februára 2006 spolu vo výške 335,35 EUR (10.103,- Sk) a bežného výživného od mesiaca marec 2006 vo výške 28,21 Eur (850,- Eur) mesačne a trov exekúcie, o oznámení súdnej exekútorky, takto
rozhodol:
I. Súd p o k r a č u j e v konaní s dedičkou povinného C. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/ XX, D..
II. Súd exekúciu vedenú u súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej (náhradník JUDr. Jána Slančíka) Exekútorský úrad so sídlom Mlynská 3, 934 01 Levice, pod sp. zn. 4Er/329/2006 (EX 34/2006 B) v časti o vymoženie bežného výživného od XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. V tom čase maloletý oprávnený zastúpený zákonnou zástupkyňou (matkou) sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.02.2006, doručený súdnemu exekútorovi dňa 23.02.2006 domáhal voči povinnému vymoženia peňažnej pohľadávky na zaostalom výživnom za obdobie od 1. septembra 1997 do 28. februára 2006 spolu vo výške 10.103,- Sk a bežného výživného od mesiaca marec 2006 vo výške 850,- Sk a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. P 68/93-78 zo dňa 16.04.1998 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co 275/98-88 zo dňa 30.9.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.1998 a vykonateľnosť dňa 13.10.1998.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 03.03.2006 poverenie č. 5601*006693 na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Jána Slančíka (EX 34/06). V súčasnej dobe vykonáva exekúciu jeho náhradníčka JUDr. Alena Szalayová. Exekučné konanie sa začalo dňa 23.02.2006.
3. Dňa 13.10.2015 bolo na tunajší súd doručené oznámenie súdnej exekútorky podľa §57 ods.4 EP v ktorom uviedla, že nakoľko oprávnený nie je súčinný, a preto má pochybnosti, či možno exekúciu naďalej vykonávať.
4. Podľa §-u 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v platnom znení, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
5. Podľa §-u 240 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 44 ods.7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie
exekúcie. V konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora.
6. Podľa §-u 240 ods. 3 Exekučného poriadku, ustanovenie § 203 ods.2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
8. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júna 2010, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že súd dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 54 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, exekútor môže vyzvať oprávneného, aby uviedol, akým spôsobom má vykonať exekúciu a aby označil platiteľa mzdy povinného, prípadne fyzickú osobu alebo právnickú osobu, voči ktorým má povinný pohľadávku, a dôvod tejto pohľadávky; ak ide o pohľadávku z účtu v banke, aby uviedol číslo účtu a označil banku.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonávaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práva spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú), pričom dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon a každý z týchto dôvodov má za následok zastavenie exekúcie.
12. Podľa § 64 spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako je aj zisťovanie platiteľa mzdy ako aj ostatné zisťovania týkajúce sa majetku povinného úlohou exekútora. Oprávnený však môže mať ďalšie informácie, keďže mohol byť napríklad v intenzívnom obchodnom styku s povinným alebo lepšie pozná rodinné prostredie či majetkové pomery povinného. V zmysle § 54 ods. 1 Exekučného poriadku preto súdny exekútor môže vyzvať oprávneného (spravidla písomne, ale môže aj telefonicky, či inou formou, pričom forma výzvy je irelevantná), aby uviedol, pokiaľ má o tom vedomosť, kto je platiteľom mzdy povinného, označil tretie osoby, voči ktorým má povinný pohľadávku spolu s dôvodom tejto pohľadávky, prípadne čísla účtov a názov banky. Oprávnený však takýmito informáciami nemusí disponovať (ako je to s najväčšou pravdepodobnosťou aj v tomto prípade). Pričom to, že oprávnený nemá vedomosť o požadovaných skutočnostiach mu vôbec nezakladá povinnosť ich zisťovať. To ostáva stále úlohou súdneho exekútora. Oprávnenému sa tým len dáva možnosť uviesť to, čo by mohlo napomôcť zrýchleniu exekúcie a zhospodárneniu ako aj možnosť navrhnúť, akým spôsobom má byť exekúcia vykonaná, čím však exekútor nie je viazaný. Z týchto dôvodov sa nemôže oprávnený žiadnym spôsobom sankcionovať za neposkytnutie informácií alebo nereagovanie na výzvu exekútora.
13. Súd teda v skutočnosti, ktorú opísal súdny exekútor (nereagovanie oprávneného na výzvu súdneho exekútora) nevzhliadol žiadny z dôvodov podľa §-u 57 Ex. poriadku, pre ktoré by mal súd exekúciu zastaviť, resp. žiadny z dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a preto je povinnosťou súdneho exekútora pokračovať vo výkone exekúcie.
14. Ďalej súd zisťovaním podmienok konania zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX v R. a súčasne sa oboznámil s Osvedčením o dedičstve pod sp. zn. 2D 14/2014, Dnot 18/2014 zo dňa 9.9.2014 vydaného JUDr. Marie Ježkovou, súdom poverenou notárkou ako súdnou komisárkou. Na základe
Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D 14/2014, Dnot 18/2014 zo dňa 9.9.2014 a dohody dedičov schválenú súdom dňa 16.7.2014 došlo k prechodu povinnosti povinného zaplatiť dlh oprávnenému na základe príslušného exekučného titulu na jeho zákonnú dedičku C. T., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/ XX, D..
15. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
16. Podľa §-u 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v platnom znení, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Exekučný súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupuje na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
18. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 23.02.2006, súd bude z dôvodu právnej istoty postupovať podľa §63 ods. 1 a 2 CSP.
19. Podľa §-u 63 ods.1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
20. Podľa §-u 63 ods.2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
21. Podľa §-u 470 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
22. Pôvodný povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však jeho smrťou nezanikli (§37 ods. 3 prvá veta EP), ale prešli na dedičov, ktorí nadobudli jeho majetok, a ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stali subjektom jeho práv a povinností (každý podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol, k celému dedičstvu), pričom veritelia môžu následne od nich požadovať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§470 ods. 1 OZ).
23. Vzhľadom na to, že kópia Osvedčenia o dedičstve č.k. 2D 14/2014, Dnot 18/2014 zo dňa 9.9.2014 vydaného notárkou JUDr. Marie Ježkovou, súdom poverenou notárkou ako súdnou komisárkou, preukazuje prechod povinnosti povinného zaplatiť dlh oprávnenému na základe príslušného exekučného titulu na jeho zákonnú dedičku C. T., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, D. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
24. Podľa §-u 57 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.novembra 2006 exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
25. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
26. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
27. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.
28. Práva a povinnosti zo záväzkových vzťahov smrťou dlžníka alebo veriteľa zásadne nezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych nástupcov. Väčšina majetkových práv a povinností prechádza okamihom smrti poručiteľa (§460 OZ) na jeho dedičov, ktorí v medziach ustanovenia § 470 OZ zodpovedajú za jeho dlhy. Tie práva a povinnosti, ktoré sa viažu výhradne na určitú osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však smrťou jedného z nich zanikajú. Takýmto právom, resp. povinnosťou, je aj vyživovacia povinnosť - právo na výživné a povinnosť poskytovať výživné, ktoré zanikajú smrťou oprávnenej osoby (právo) alebo smrťou osoby povinnej poskytovať výživné (povinnosť). Keďže predmetom tejto exekúcie je vymáhanie výživného na dieťa (oprávneného) voči rodičovi (pôvodnému povinnému), pričom pôvodný povinný zomrel, zanikla dňom XX.XX.XXXX, t.j. ku dňu jeho smrti, vyživovacia povinnosť pôvodného povinného voči oprávnenému a teda aj právo na výživné, ktoré mu bol pôvodný povinný zaviazaný platiť vo výške 28,21 Eur (850,- Eur) mesačne, a to za obdobie od XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o zameškané výživné za obdobie do smrti pôvodného povinného (do XX.XX.XXXX), povinnosť zaplatiť zameškané výživné prešla na dedičov pôvodného povinného - každému podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol, k celému dedičstvu. A preto súd exekúciu v časti o vymoženie bežného výživného od XX.XX.XXXX z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil.
29. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v danom prípade nejedná o úplné zastavenie exekúcie, ale ide len o čiastočné zastavenie exekúcie, a to v časti o vymoženie bežného výživného od 30.12.2013, súd o trovách exekúcie v danom štádiu konania nerozhoduje, nakoľko exekúcia vo zvyšnej časti voči dedičke povinného naďalej pokračuje.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z., súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného
súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.